Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8C/230/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109224391
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2109224391.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľky :

R. V., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej advokátkou : JUDr. Margita Surá, so
sídlom Nákovná 40, 821 06 Bratislava proti odporcom : v 1/ rade - LIDESTA PLUS, s.r.o., so sídlom
Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, IČO : 43 944 710, zastúpeného advokátom : Mgr. Ferdinand Peth?,
so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, v 2/ rade - C. S. ( G. L. ), L.. XX.XX.XXXX, J. E. K. XX,
XXX XX E. K.Í. a v 3/ rade - LIDESTA, s.r.o., so sídlom Panenská 26, 811 03 Bratislava, IČO : 31 638
031, o zaplatenie 5.974,70 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi v 1/ rade, odporkyni v 2/ rade a odporcovi v 3/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.10.2009 domáhala na tunajšom súde o zaplatenie žalovanej sumy
s prísl. tvrdiac, že odporcovia v 1/ až 3/ rade jej túto dlhujú, keď odporca v 1/ rade kúpil pozemky, odporca
v 3/ rade jej mal zaplatiť kúpnu cenu a za sprostredkovanie a vybavovala to v ich mene odporkyňa v 2/
rade. Zároveň žiadala priznať jej náhradu trov konania.

Odporca v 1/ rade žiadal návrh navrhovateľky voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Tvrdil, že navrhovateľka nepreukázala právny titul, na základe ktorého by jej vzniklo právo na ňou
požadované plnenie od neho, lebo s ním sa navrhovateľka na ničom platne nedohodla. Zároveň žiadal
vyhovieť jeho vzájomnému návrhu tvrdiac, že plnenie, ktoré od neho navrhovateľka dostala, jej poskytol
bez právneho titulu a teda sa na jeho úkor obohatila. Okrem toho žiadal priznať náhradu trov konania.

8C/230/2010
-2-

Odporkyňa v 2/ rade žiadala návrh navrhovateľky voči nej ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdila, že ona vo
svojom mene sa na ničom s navrhovateľkou nedohodla. Trovy konania si neuplatnila.

Odporca v 3/ rade taktiež žiadal návrh navrhovateľky voči nemu ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že on sa nedohodol na takom plnení s navrhovateľkou, ako to navrhovateľka v tomto
konaní žiada. Trovy konania si neuplatnil.

Pôvodne navrhovateľka podala návrh len voči dvom odporcom a to odporcovi v 1/ rade a odporkyni v
2/ rade. Navrhla rozhodnúť platobným rozkazom a zaviazať obidvoch odporcov spoločne a nerozdielne.
Okresný súd Trnava, kde navrhovateľka návrh podala, vydal dňa 28.01.2010 platobný rozkaz ( č.l.27 ). Proti platobnému rozkazu podali odpor obidvaja odporcovia. Včas podaným odporom spolu s
odôvodnením sa tento v celom rozsahu ( vzhľadom na plnenie spoločne a nerozdielne ) zrušil a vec
sa tak dostala do štádia podaného návrhu. Okrem iného bola vznesená aj námietka pre nedostatok

miestnej príslušnosti Okresného súdu Trnava. Z tohto dôvodu bola vec postúpená na ďalšie konanie a
rozhodovanie tunajšiemu súdu. Odporca v 1/ rade potom podal jedno písomné podanie označené ako
vzájomný na č.l. 117. Požadoval ním, aby navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť mu 995,82
Eur spolu s úrokom z omeškania 6,5% ročne od 29.11.2008 do zaplatenia. Tvrdil, že on nemal nikdy
uzavretú zmluvu s navrhovateľkou, na základe ktorej jej mal zaplatiť 30.000,00 Sk ( 995,82 Eur ), ktoré jej

dňa 28.11.2008 uhradil. Preto by mu plnenie ním poskytnuté, mala vrátiť z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľka na č.l. 160 vzniesla námietku premlčania voči tomuto nároku odporcu v 1/
rade a zároveň navrhla, aby toto podanie odporcu v 1/ rade bolo posudzované nie ako vzájomný návrh,
ale ako obrana, lebo ide o sumu nižšiu ako žiada navrhovateľka od neho. Následne navrhovateľka
navrhla pribrať do konania odporcu v 3/ rade ( č.l. 120 ). O tomto jej návrhu súd rozhodol uznesením
8C/230/2010 - 164 zo dňa 10.03.2011 a pripustil vstup odporcu v 3/ rade. Proti uzneseniu odporca v

3/ rade podal odvolanie ( č.l. 168 ). Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením 23Co/62/2012 - 182 zo
dňa 31.10.2012, keď odvolanie odporcu v 3/ rade odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.01.2013. Na č.l. 261 a zhodne aj na č.l. 272 navrhovateľka potom podala návrh na zmenu návrhu,
keď žiadala o zaplatenie 5.974,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne od 01.07.2008 do
zaplatenia nielen od odporcu v 1/ rade a odporkyne v 2/ rade, ale aj od odporcu v 3/ rade a to spoločne a

nerozdielne. O tejto zmene súd rozhodol uznesením 8C/230/2010 - 280 zo dňa 02.12.2013. Predmetom
konania je tak zaplatenie 5.974,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne od 01.07.2008 do
zaplatenia, ktoré požaduje navrhovateľka od odporcu v 1/ rade, odporkyne v 2/ rade a od odporcu v 3/
rade a to spoločne a nerozdielne.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinami
predloženými účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to čestným prehlásením zo dňa
24.05.2008 ( č.l. 4 ), kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 26.03. 2008 ( č.l. 5 ), splnomocnením
( č.l. 8 ), výpisom X. B. Č.. XXX ( č.l. 10 ), výpisom X. B. Č.. XXX ( č.l. 11 ), výpisom z účtu manžela
navrhovateľky ( č.l. 12, 13, 15 ), príjmovým pokladničným dokladom a výdavkovým pokladničným

dokladom zo dňa 28.11.2008 ( č.l. 14 ), výzvou navrhovateľky zo dňa 12.03.2009 ( č.l. 16 ), odpoveďou
na výzvu zo dňa 16.03.2009 ( č.l. 17
), pozvánkou navrhovateľky zo dňa 09.04.2009 ( č.l. 18 ), pozvánkou - odpoveďou odporkyňa v 2/ rade
( č.l. 19 ), pozvánkou - odpoveďou ARDA STAV ( č.l. 20 ), výpisom z obchodného registra na odporcu v
1/ rade ( č.l. 43 a 45, č.l. 88, č.l. 106, č.l. 107 a č.l. 108, č.l. 185 až 190, č.l. 229, č.l. 233 ), potvrdením

o vykonaní zápisu ( č.l. 97 ), výpisom z obchodného registra na odporcu v 3/ rade ( č.l. 100 a 103, č.l.
191 až 196, č.l. 227, č.l. 247,

8C/230/2010
-3-

249, č.l. 268, č.l. 328 ), výpisom z B. Č.. XXX ( č.l. 338 ) a na základe takto vykonaného dokazovania
bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľka na pojednávaní ( č.l. 111 ) uviedla, že pre bratranca vybavovala reštitúciu. Vybavili ju za

pomoci odporkyne v 2/ rade. Dohodli sa, že ju odkúpia, ale nie za sumu 180.000,00 Sk čo bola kúpna
cena uvedená v kúpnej zmluve, ale za sumu 540.000,00 Sk. Suma 360.000,00 Sk nemala byť odmena
ale malo to byť vyplatené pre ňu a bratranec mal dostať 180.000,00 Sk. Trikrát jej poslali sumu po
50.000,00 Sk na manželov účet a raz jej dali peniaze v hotovosti. Uviedla, že odporcovia pre jej rodinu a
pre ňu vybavovali rôzne veci - dedičské konanie, výstavbu rodinného domu a pod. Uviedla, že pozemky

odporca v 3/ rade kúpil za 540,000,00 Sk ale v zmluve bola len suma 180.000,00 Sk. Sumu 360.000,00
Sk požaduje ako zaplatenie kúpnej ceny a sprostredkovanie. Uviedla, že bratranec vedel, že na základe
kúpnej zmluvy on dostane 180.000,00 Sk a ona mala dostať 360.000,00 Sk. Neskôr ( č.l. 339 ) uviedla,
že cena mala byť za polia a to 540,000,00 Sk. G. O. nemal dostať len raz sumu 180.000,00 Sk, ale mal
dostať sumu 180.000,00 Sk dvakrát a to tak, že jej mala byť vyplatená suma 360.000,00 Sk a z toho

mala potom tú druhú sumu 180.000,00 Sk vyplatiť p. O.. Kupujúcim bol odporca v 3/ rade. Peniaze mala
dostať od odporkyne v 2/ rade a od I. S., ktorý bol v tom čase konateľom odporcu v 3/ rade.Odporca v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol ( č.l. 111 ), že
on sa s navrhovateľkou na ničom nedohodol. Kúpnu cenu za pozemky, ktoré odkúpil riadne zaplatil.
Namietol, že by cena za sprostredkovanie mala byť v sume 360.000,00 Sk ( 11.949,81 Eur ) pri kúpnej

cene pozemkov 180.000,00 Sk ( 5.974,91 Eur ).

Odporkyňa v 2/ rade na pojednávaní ( č.l. 111 ) uviedla, že nikde nebola konateľkou odporcu v 1/ rade
ani odporcu v 3/ rade. Možno spomenuli, že bola konateľkou, lebo bola konateľkou iných firiem. Pri kúpe
pozemkov od bratranca navrhovateľky nekonala ako fyzická osoba. Dohodli sa, že v kúpnej zmluve bude

uvedená suma 180.000,00 Sk, že to bude kupovať odporca v 1/ rade a ten aj vyplatil predávajúcim kúpnu
cenu. Navrhovateľka potom už jednala s I. S. a nevie na čom sa dohodli. Suma 360,000,00 Sk mala byť
vyplatená, ale nevie, či ako kúpna cena alebo sprostredkovanie. Kúpna cena mala byť 540.000,00 Sk
( 17.924,72 Eur ), ale bola uvedená len 180.000,00 Sk ( 5.974,91 Eur ). Ona bola oprávnená jednať a
konať jedine v mene odporcu v 3/ rade a nie v mene odporcu v 1/ rade. Vyplatené to malo byť odporcom
v 3/ rade. Neskôr ( č.l. 341 ) uviedla, že navrhovateľke bola kúpne cena aj cena za sprostredkovanie

vyplatená.

Odporca v 3/ rade na pojednávaní uviedol ( č.l. 349 ), že pozemky od G. O. kupoval odporca v 1/ rade.
Kúpna cena mu bola vyplatená. S navrhovateľkou sa dohodli ústne na provízii za sprostredkovanie, ale
výška nebola nikdy špecifikovaná. V tých časoch to bolo okolo 3 až 5% z ceny. Uviedol, že odporkyňa v

2/ rade bola splnomocnená iba ústne. Peniaze jej boli odovzdávané v mene odporcu v 1/ rade. Poprel,
že by podpísal príjmový a výdavkový pokladničný doklad ( č.l. 14 ).

Z pripojenej kúpnej zmluvy ( č.l. 5 ), ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 26.03.2008 vyplýva,
že J. O. ako predávajúci predal odporcovi v 1/ rade v celosti nehnuteľnosti vedené na B. Č.. XXX T..

Ú.. E. G. S. L. B. Č.. XXX T.. Ú.. D. za dohodnutú kúpnu cenu 184.790,00 Sk. Za predávajúceho zmluvu
podpísala navrhovateľka ako to zo zmluvy vyplýva. Navrhovateľka nebola účastníčkou tejto zmluvy.
Vklad na základe tejto zmluvy bol správou katastra povolený pod č.k. E. XXXX/XX.

8C/230/2010
-4-

Na č.l. 8 sa nachádza písomné plnomocenstvo. Vyplýva z neho, že podpísaný J. ( E. ) O. splnomocňuje
navrhovateľku, aby za neho, v jeho mene, zastupovala jeho záujmy v SR a to vrátane oprávnenia

podpisovať. Navrhovateľka splnomocnenie prijala.

Na č.l. 10 je pripojený výpis X. B. Č.. XXX zo dňa 27.03.2009. Vyplýva z neho, že odporca v 3/ rade
sa stal výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy pod č. k. E.
XXXX/XX právoplatnej dňa 26.03.2008.

Na č.l. 11 je pripojený výpis X. B. Č.. XXX zo dňa 27.03.2009. Vyplýva z neho, že odporca v 3/ rade sa
stal výlučným vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy pod Č.. T.. E.
XXXX/XX právoplatnej dňa 26.03.2008.

Na č.l. 4 navrhovateľka predložila čestné prehlásenie datované dňom 24.05.2008. Vyplýva z neho, že
odporkyňa v 2/ rade označená za odporcu v 3/ rade podpísala čestné prehlásenie, ktorým odporca v 3/
rade zastúpený konateľom, on v zastúpení odporkyňou v 2/ rade, čestne prehlasuje, že navrhovateľke
zaplatí za sprostredkovanie predaja nehnuteľností v T.. Ú.. E. G. S. D. finančnú odmenu vo výške
360.000,00 Sk do 30.06.2008.

Na č.l. 12 je pripojený výpis z účtu manžela navrhovateľky. Vyplýva z neho, že dňa 15.08.2008 jej bola
zaslaná suma 50.000,00 Sk ( 1.659,69 Eur ), kde sa uvádza meno odporkyne v 2/ rade a tiež sa tam
uvádza časť odmeny.

Na č.l. 13 je pripojený výpis z účtu manžela navrhovateľky. Vyplýva z neho, že dňa 02.09.2008 jej bola
zaslaná suma 50.000,00 Sk ( 1.659,69 Eur ), kde sa uvádza meno odporkyne v 2/ rade a tiež sa tam
uvádza splátka odmeny.Na č.l. 14 sa nachádzajú príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2008 na sumu
30.000,00 Sk ( 995,82 Eur ). A je tam pečiatka odporcu v 1/ rade - LIDESTA PLUS. Odporkyňa v 2/ rade
poprela, že by podpis na týchto dokladoch bol jej podpisom ( č.l. 113 ).

Na č.l. 15 je pripojený výpis z účtu predložený navrhovateľkou zo dňa 31.12.2008. Vyplýva z neho, že
dňa 23.12.2008 navrhovateľke bola zaslaná suma 50.000,00 Sk ( 1.659,69Eur ), kde sa uvádza meno
odporkyne v 2/ rade.

Na č.l. 16 sa nachádza výzva navrhovateľky zo dňa 12.03.2009 adresovaná odporcovi v 1/rade a jeho
konateľovi, kde žiada o úhradu žalovanej sumy.

Na č.l. 17 sa nachádza odpoveď odporcu v 1/ rade o tom, že s navrhovateľkou nemajú ani nemali žiadnu
dohodu o vyplatení odmeny 360.000,00 Sk a ani sumu 180.000,00 Sk jej nevyplatili.

Na č.l. 18 sa nachádza výzva navrhovateľky na odporkyňu v 2/ rade a jej firmu, ktorá nie je účastníkom
tohto konania, kde ich vyzýva na úhradu žalovanej sumy.

Na č.l. 19 sa nachádza odpoveď odporkyne v 2/ rade o tom, že ona sa k ničomu nezaviazala a nič
nedlhuje. Obdobné je aj vyjadrenie jej firmy, ktorá nie je účastníkom tohto konania ako to vyplýva z

odpovede na č.l. 20.

Na č.l. 43 a č.l. 45 sa nachádza výpis z obchodného registra na odporcu v 1/ rade zo dňa 12.07.2010.
Vyplýva z neho to, že odporca v 1/ rade od 06.02.2010 nemal za konateľa

8C/230/2010
-5-

I. S.. Bol konateľom od 30.01.2008 do 06.02.2010. Na č.l. 88 je pripojený výpis z obchodného registra
na odporcu v 1/ rade zo dňa 08.01.2010.

Na č.l. 97 sa nachádza potvrdenie Okresného súdu Trnava o zápise nového konateľa odporcu v 1/
rade dňom 23.06.2010, ktorý následne vo veci splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie
odporcu v 1/ rade v tomto konaní. Na č.l. 106, č.l. 107 a č.l. 109 je pripojený výpis z obchodného registra
na odporcu v 1/ rade. Vyplýva z neho, kto, v akom čase bol spoločníkom a konateľom.

Na č.l. 100 a č.l. 103 je pripojený výpis z obchodného registra na odporcu v 3/ rade, z ktorého vyplýva, že
tam je stále konateľom I. S.. Na č.l. 227, č.l. 247, 249, č.l. 268, č.l. 328 sú pripojené výpisy z obchodného
registra na odporcu v 3/ rade. Vyplýva z nich, že odporca v 3/ rade už nemá zapísaného žiadneho
spoločníka. Má zapísaného len konateľa.

Podľa ust.§ 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1/ Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať

výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2/ Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1/ Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40a/ Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľsa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 724 Obč. zák. príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa ust. § 730 Obč. zák. príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola
dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

Podľa ust. § 733 Obč. zák. zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať
určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný

obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

8C/230/2010
-6-

Podľa ust. § 734 Obč. zák. o uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné
potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.

Podľa ust. § 774 Obč. zák. sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať

záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť
odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ust. § 775 Obč. zák. sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba
dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa ust. § 451 ods. 2/ Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. Zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 10c/ nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ten kto chce úspešne žalovať zaplatenie nejakej finančnej čiastky, musí v konaní uniesť dôkazné
bremeno o existencii svojho práva na zaplatenie žiadanej a žalovanej sumy. Okrem toho musí preukázať

existenciu povinnosti toho, koho v konaní žaluje, že požadované plnenie je povinný jej zaplatiť. Musí
však preukázať a uniesť dôkazné bremeno aj o existencii platného právneho úkonu, od ktorého takéto
plnenie žiada. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dokázať takéto tvrdenia má vždy ten, kto tvrdí, že na
takéto plnenie má nárok a kto sa takéhoto plnenia domáha žalobou o zaplatenie. V danom prípadetúto povinnosť mala navrhovateľka, lebo žiadala o zaplatenie žalovanej sumy od odporcov, o ktorých
tvrdila, že sú jej povinní toto žalované plnenie povinný zaplatiť, keď tvrdila, že žalovaná suma jej mala
byť vyplatená za sprostredkovanie predaja nehnuteľností pôvodného vlastníka E. O. a ako kúpna cena.

Tvrdila, že každý z týchto troch odporcov sa nejakým spôsobom podieľal na predaji nehnuteľností, za
ktoré jej patrí žalovaná suma a túto jej napriek dohode nevyplatili.

8C/230/2010

-7-

Vzhľadom na vyššie uvedené, musela byť vyriešená najprv predbežná otázka - existencia platného
právneho úkonu, z ktorého by vzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie žalovanej sumy a povinnosť
niektorého alebo aspoň dvoch, či všetkých troch odporcov zaplatiť jej žalovanú sumu.

V konaní je jednoznačne preukázané jedine to, že nehnuteľnosti, od ktorých si navrhovateľka odvodzuje
nárok na zaplatenie žalovanej sumy v tomto konaní, bol ich výlučným a teda jediným vlastníkom E.
O.. Nikto iný podľa predložených listín nebol vlastníkom ani spoluvlastníkom tých nehnuteľností. Z
toho vyplýva, že navrhovateľka nebola ich vlastníčkou ani spoluvlastníčkou. Ak nebola vlastníčkou
ani spoluvlastníčkou, nemohla ich ani predávať. Nemohlo jej vzniknúť žiadne právo na kúpnu cenu

za predaj týchto nehnuteľností a nemohlo jej vzniknúť ani právo domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny
za predaj týchto nehnuteľností. Pri predaji nehnuteľností môže vzniknúť právo na zaplatenie kúpnej
ceny, len ak existuje platná písomná kúpna zmluva, na základe ktorej vlastník zapísaný na liste
vlastníctva príslušného katastrálneho odboru príslušného okresného úradu predáva svoje vlastníctvo
- nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu a kupujúci ju kupuje za dohodnutú kúpnu cenu a zaviaže

sa kúpnu cenu zaplatiť, pričom je nutné, aby na základe takejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad
vlastníckeho práva na kupujúceho. V danom prípade navrhovateľka nič z tohto nepreukázala. Síce
predložila kúpnu zmluvu, o ktorej tvrdí, že na základe nej jej vzniklo právo na žalované plnenie aj z titulu
kúpnej zmluvy, ale toto dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. V tejto zmluve nebola účastníčkou
zmluvy ako predávajúca. V tejto kúpnej zmluve len konala ako písomne splnomocnená zástupkyňa

predávajúceho, E. O. a to na základe písomného plnomocenstva. Okrem toho nikde sa v tejto zmluve
nenachádza žiadne dojednanie predávajúceho a kupujúceho, že by jej mala byť vyplatená čo i len časť
kúpnej ceny kupujúcim. Zo súhrnu tohto všetkého vyplýva, že nepreukázala existenciu platnej kúpnej
zmluvy, ktorou by ona ako predávajúca, predávala nehnuteľnosti a na základe ktorej by jej vzniklo
právo na zaplatenie kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti. Zo súhrnu takto vykonaného dokazovania

vyplýva tiež to, že navrhovateľka nepreukázala existenciu platnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej by
niektorému z troch odporcov vznikla povinnosť zaplatiť jej kúpnu cenu a teda žalované plnenie v tohto
súdneho konania a ani povinnosť všetkých troch odporcov spoločne a nerozdielne, lebo existenciu
takéhoto záväzku odporcov voči nej nepreukázala tiež. Nepredložila žiadnu kúpnu zmluvu z ktorej by
vyplývalo, že ona vlastníčka nehnuteľností predáva niektorému z odporcov, alebo všetkým trom svoje

vlastníctvo k nehnuteľnostiam, že sa dohodli na kúpnej cene, na akej kúpnej cene, že bol povolený vklad
takej kúpnej zmluvy v prospech niektorého z odporcov alebo všetkých odporcov a že jej časť tejto kúpnej
ceny nebola vyplatená. Ak prípadne nebola časť kúpnej ceny vyplatená predávajúcemu E. O., ako tvrdila
navrhovateľka v tomto konaní pri svojej výpovedi na pojednávaní, to nie je to pre účely tohto konania
právne významné. E. O. nie je účastníkom tohto konania a ak má prípadne nejaké nároky voči niekomu,

musí si ich uplatniť on, ale nie je oprávnená si ich za neho, vo svojom mene uplatňovať navrhovateľka,
lebo ani takéto právo v konaní nepreukázala.

V ďalšom navrhovateľka tvrdila, že žalovanú sumu žiada od všetkých troch odporcov aj preto, lebo sa
dohodli na odmene za sprostredkovanie predaja nehnuteľností ( ide stále o nehnuteľnosti, ktoré predával

E. O. ) s tým, že jej nároky vyplývajú aj z predloženého čestného prehlásenia. Vykonaným dokazovaním
a to kúpnou zmluvou medzi predávajúcim E. O. a kupujúcim - odporcom v 1/ rade, ktorej vklad bol
katastrálnym odborom povolený, je preukázané, že nehnuteľnosti kupoval jedine odporca v 1/ rade,
pre seba, na svoje meno. Nikde sa tam neuvádza, že by kúpnu cenu mal za neho zaplatiť niekto iný.
Navrhovateľka predložila čestné prehlásenie, ktoré podpísala odporkyňa v 2/ rade, za odporcu v 3/ rade.

Odporkyňa v 2/ rade ale nebola kupujúcou a nebol ním ani odporca v 3/
8C/230/2010
-8-rade. Naviac toto čestné prehlásenie je datované až dátumom, po podpise kúpnej zmluvy o predaji
pozemkov, za sprostredkovanie ktorých si navrhovateľka žiada zaplatenie žalovanej sumy. Aby
navrhovateľke mohlo vzniknúť právo na zaplatenie ceny za sprostredkovanie na základe príkaznej

zmluvy ( 724 Obč. zák. ), musela by preukázať existenciu dohody o takomto sprostredkovaní a to
príkaznú zmluvu, v ktorej by sa zaviazala obstarať pre príkazcu nejakú vec, alebo vykonanie nejakej
činnosti. Odmena za také obstaranie veci by ale musela byť dohodnutá ale aj obvyklá a to najmä s
prihliadnutím na povolanie príkazníka. V takom prípade by navrhovateľka musela preukázať kedy, kde, s
kým a na čom sa dohodli. Na akej odmene za obstaranie veci sa dohodli. Opätovne je to navrhovateľka,

ktorá svoj nárok na takéto požadované plnenie musí preukázať a uniesť dôkazné bremeno o takomto
tvrdení. Ani v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesla. Nepreukázala obstaranie akej veci mala
vykonať. Nepreukázala obstaranie veci pre koho mala vykonať. Nepreukázala, že sa na odmene dohodli
pred obstaraním veci. Nepreukázala, že odmena za obstaranie bola obvyklá. Suma dvojnásobne vyššia
ako kúpna cena, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, nie je v žiadnom prípade odmenou obvyklou.
Ak by išlo o obstaranie veci v zmysle ust. 733 Obč. zák., musela by navrhovateľka preukázať s kým

sa na takomto sprostredkovaní dohodla. Musela by preukázať, čo malo byť obstarané, aká vec, čo
konkrétne. Musela by preukázať cenu obstarania. Musela by preukázať dobu obstarania a musela by
vydať objednávateľovi ako obstarávateľka veci písomné potvrdenie, kde by musel byť uvedený predmet
obstarania, jeho cena a oba obstarania. Okrem toho by musela preukázať, že sa s objednávateľom
dohodla aj na odmene. V tomto smere navrhovateľka nepreukázala nič. Nepreukázala, že by sa bola

platne dohodla s ktorýmkoľvek z odporcov na zmluve o obstaraní veci so všetkým podmienkami, ktoré
zákonná úprava o obstaraní veci vyžaduje. Nepreukázala, že s odporcami alebo čo i len s jedným
z nich, kedy, na akom obstaraní, akej veci, za akú cenu obstarania sa dohodli. Na akej odmene za
obstaranie sa dohodli. Nepreukázala, že by bola niektorému z odporcov ako objednávateľovi veci vydala
písomné potvrdenie ako obstarávateľka veci s dohodnutým predmetom obstarania, s jeho cenou a

dobou obstarania. Kúpna zmluva, ktorú predložila, takým dôkazom nie je. Ako už bolo uvedené, ona
vystupovalavrámcitejkúpnejzmluvylenakosplnomocnenázástupkyňapredávajúcehoVojtechaRigóa.
Nikde tam nie je spomínaná ako prípadný obstarávateľ ktoréhokoľvek z odporcov a to ani odporcu v 1/
rade, ktorý bol kupujúcim z tej zmluvy. Je pravdou, že odporkyňa v 2/ rade v určitej časti konania, na
pojednávaní uviedla, že cena za predaj pozemkov, kde zastupovala navrhovateľka mala byť 540.000,00

Sk. Je však nutné uviesť, že to bola cena kúpna. Uviedla, že navrhovateľka mala byť zaplatená suma
360.000,00 Sk, ale uvedené neobstojí, lebo neskôr uvedené poprela. Navrhovateľka nepreukázala iným
hodnoverným dôkazným prostriedkom svoje tvrdenie o existencii platnej dohody o sprostredkovaní a
o cene za sprostredkovaní. Samotné predložené čestné prehlásenie takýmto dôkazom nie je. Ako už
bolo uvedené, pozemky kupoval odporca v 1/ rade a ten ich aj kúpil a stal sa ich vlastníkom. Na

čestnom prehlásení ide o prehlásenie odporcu v 3/ rade, v zastúpení odporkyne v 2/ rade. Odporca v
3/ rade pripustil, že ústne splnomocnil odporkyňu v 2/ rade. Odporca v 3/ rade však kupujúcim nebol.
Naviac, ak porovnáme kúpnu cenu, ktorá bola v kúpnej zmluve dojednaná ( 180.000,00 Sk ) a cenou
za sprostredkovanie, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľky mala byť dojednaná ( 360.000,00 Sk ), je
zrejmé, že ide o dvojnásobok kúpnej ceny. Ťažko možno hovoriť o platnom dojednaní o odmene za

sprostredkovanie, ak taká odmena má byť dvojnásobne vyššia ako kúpna cena. Okrem toho toto čestné
prehlásenie je datované a podpísané až 2 mesiace po podpise kúpnej zmluvy, kde navrhovateľka
preukázateľne zastupovala predávajúceho, ktorý nie je účastníkom tohto konania a nie niektorého,
alebo všetkých odporcov. Aj pri posudzovaní existencie platnej príkaznej zmluvy a tiež zmluvy o
obstaraní veci je nutné konštatovať, že samotná navrhovateľka spochybnila svoje vyjadrenie o tom, že

za sprostredkovanie ( ale stále nie je zrejmé aké, keď zastupovala predávajúceho ) mala dostať sumu
360.000,00 Sk ako odmenu dohodnutú. Pri svojej druhej výpovedi na
8C/230/2010
-9-

pojednávaní totiž uviedla, že zo sumy 360.000,00 Sk jej nemala patriť celá suma, ale z toho mala ešte
zaplatiť predávajúcemu zvyšnú kúpnu cenu a to 180.000,00 Sk. Takže potom zákonite vzniká otázka,
na čom sa vlastne a s kým dohodla. Uvedené však nezodpovedala hodnovernými dôkazmi. V súhrne
tohto potom navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení o existencii príkaznej zmluvy
a ani o existencii zmluvy o sprostredkovaní ani s odporcom v 1/ rade, ani s odporkyňou v 2/ rade ako

fyzickou osobou občanom, lebo mala konať ako zástupca odporcu v 3/ rade, ani s odporcom v 3/ rade.
Navrhovateľka tvrdila, že ona vybavila reštitúciu pre E. O.. To však v žiadnom prípade nemôže zakladať
právo navrhovateľky vo vzťahu ku ktorémukoľvek z odporcom, lebo reštitúciu nevybavila ani pre jedného
z nich. Ak má nejaké nároky za vybavenie reštitúcie, musí sa s nimi obrátiť na toho, komu ich vybavila,ale nie sú to odporcovia. Navrhovateľka uviedla, že mala s odporcami rôzne iné aktivity ( vybavovanie
úverov, stavbu domu a pod. ). Samo o sebe toto tvrdenie nie je právnym nárokom navrhovateľky voči
odporcom na zaplatenie žalovanej sumy. Len z takéhoto všeobecného tvrdenia jej nevznikli žiadne

nároky vo vzťahu k niektorému, alebo všetkým odporcom.

Odporca v 1/ rade podal jedno podanie ( č.l. 117 ) , ktoré označil ako vzájomný návrh voči navrhovateľke,
keď sa domáhal, aby mu vrátila sumu 995,82 Eur ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré jej poskytli.
Navrhovateľka navrhla uvedené podanie nepovažovať za vzájomný návrh a to s poukazom na 98 O.s.p.

Navrhovateľka sa voči odporcom domáha v tomto konaní o zaplatenie sumy 5.974,70 Eur. Odporca
v 1/ rade žiadal od navrhovateľky úhradu 995,82 Eur. Z tohto vyplýva, že odporca v 1/ rade žiada
od navrhovateľky menej ako žiada ona voči odporcovi v 1/ rade. Z tohto dôvodu a s poukazom na
ust. § 98 / O.s.p. preto podanie odporcu v 1/ rade nie je možné považovať za jeho vzájomný návrh
voči navrhovateľke, ale iba za jeho obranu, lebo žiada menej než voči nemu žiada navrhovateľka.
Pokiaľ sa týka obrany odporcu v 1/ rade voči navrhovateľke, nebolo možné vyhovieť a zohľadniť

plnenie odporcu v 1/ rade voči navrhovateľke ako plnenie bez právneho titulu. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že odporca v 1/ rade ním požadované plnenie navrhovateľke poskytol. Uvedené
sporné medzi účastníkmi konania nie je. Poskytnutie takéhoto plnenia samotná navrhovateľka uznala.
Nemožno sa však stotožniť s tvrdením odporcu v 1/ rade, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu.
Odporca v 1/ rade plnenie navrhovateľke poskytol sám, dobrovoľne. V tomto smere nie sú žiadne

pochybnosti a opak ani tvrdený nebol. Okrem toho z výpovedí samotných účastníkov konania je zrejmé,
že nejaké rokovania medzi sebou mali a že na základe nich odporca v 1/ rade poskytol plnenie
navrhovateľke. Navrhovateľka nepreukázala, z akého právneho titulu jej toto plnenie odporca poskytol.
Nebolo jej povinnosťou preukazovať v tomto smere preukazovať svoje tvrdenie, že sa tak stalo. Nebolo
jej povinnosťou preukázať, že sa tak stalo na základe platného právneho úkonu a akého konkrétneho.

Povinnosťou odporcu v 1/rade bolo preukázať, že sa tak stalo z neplatného právneho úkonu, resp. že išlo
o plnenie bez právneho dôvodu. Uvedené dôkazné bremeno ale odporca v 1/ rade voči navrhovateľke
pri svojej obrane neuniesol a svoje tvrdenie o plnení bez právneho dôvodu neuniesol. Ťažko je možné
sa stotožniť, že niekto, kto plní dobrovoľne, že plnil niečo, čo plniť nechcel. Naviac ak toto plnenie začal
žiadať až po tom, čo ho niekto žaluje na zaplatenie. Zákonite to vedie k pochybnostiam o pravdivosti

jeho tvrdenia, že by malo ísť o plnenie bez právneho titulu a ak to ešte svojím spôsobom spochybní
bývalý konateľ ( ktorý je ešte aj konateľom odporcu v 3/ rade ), keď sa vyjadril v tom smere, že plnenie,
ktoré bolo navrhovateľke poskytnuté jej bolo poskytnuté v mene odporcu v 1/ rade. Nie je podstatné
pritom, že nastala zmena konateľa u odporcu v 1/ rade. Ak poskytnuté plnenie za bývalého konateľa
bolo považované za plnenie platné, nemôže samotná zmena konateľa znamenať, že by malo ísť o

plnenie bez právneho titulu. Na obranu odporcu nebolo možné prihliadnuť aj z toho dôvodu, že návrh
navrhovateľky voči nemu bol nedôvodný a zamietnutý. V prípade ak by bola obrana odporcu v 1/ rade
preukázaná, musela by sa takáto
8C/230/2010
-10-

obrana prejaviť v rozhodnutí len tou formou, že o preukázanú sumu by sa musel znížiť nárok, ktorý
by bol navrhovateľke ako úspešnej účastníčke priznaný. V danom prípade, ale navrhovateľka úspešná
nebola a tak obrana odporcu nemohla byť premietnutá takýmto spôsobom do rozhodnutia o návrhu
navrhovateľky.

Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že má právo na zaplatenie
žalovanej sumy a to voči odporcom v 1/ až 3/ rade. Nepreukázala, na základe akého právneho titulu
má na toto požadované plnenie právny titul. Nepreukázala, že by ktorýkoľvek z odporcov jednotlivo,
alebo niektorý z nich spoločne s ďalším, alebo všetci traja spoločne mali povinnosť zaplatiť jej žalovanú

sumu a z akého právneho titulu. Bolo jej povinnosťou preukázať kedy, kde, s kým a aký platný právny
úkon, o čom konkrétnom dojednali. Čo presne bolo predmetom dojednania. Že išlo o dojednania platné.
Nič z toho navrhovateľka ani voči jednému z odporcov nepreukázala. S plnením takto žalovanej sumy
sa tak odporcovia nemohli dostať ani do omeškania a nedôvodný je tak návrh navrhovateľky aj čo do
úrokov z omeškania. Preto bolo nutné jej návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, keďže

nebolo preukázané, že navrhovateľka má voči odporcom právo na zaplatenie žalovanej sumy a z akého
právneho titulu, keďže nebolo preukázané, že odporcovia majú povinnosť jej žalovanú sumu zaplatiť a
z akého právneho titulu.Navrhovateľka bola v celom rozsahu neúspešná, lebo jej návrh bol v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietnutý. Odporcovia v 1/ až 3/ rade mali v konaní úspech v celom rozsahu, lebo povinnosť, ktorej
uloženia sa voči nim navrhovateľka domáhala, im uložená nebola. Z tohto dôvodu by im ako úspešným

účastníkom konania prináležala náhrada trov konania v plnej výške účelne vynaložených trov a to s
poukazom na ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. Náhrada trov konania im však priznaná nebola. Vo vzťahu k
odporcovi v 1/ rade s poukazom na ust. § 150 ods. 1/ O.s.p. a pokiaľ sa týka odporcov v 2/ a 3/ rade títo
si trovy neuplatnili ale aj na ich strane existujú dôvody ako u odporcu v 1/ rade. V konaní mal súd za to, že
tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne v tomto konaní, úspešným odporcom

náhradu trov konania nepriznal. Tieto spočívajú v konaní odporcov pri úkonoch, ktoré voči navrhovateľke
vykonali, pri plneniach, ktoré voči nej boli vykonané a ktoré predchádzali k podaniu návrhu z jej strany
voči nim. Je nesporné, ako to vyplynulo aj z výpovedí na pojednávaniach, že účastníci konania boli
medzi sebou navzájom v kontakte, lebo si vybavovali rôzne veci. Odporcovia vo vzťahu k navrhovateľke
aj poskytli určité plnenie a to odporca v 3/ rade dokonca opakovane. Takže možno mať sa dôvodné, že
mali medzi sebou aj nejaké dohody, ale nie je preukázané vykonaným dokazovaním aké konkrétne, z

akého časového obdobia, čoho presne sa týkali, na čom presne sa dohodli a kedy. V tomto smere aj
konanie odporcov bolo nutné hodnotiť tak, že pre ich konanie nemajú právo na náhradu trov konania
aj keď boli úspešní, lebo ich konanie je tým, pre ktoré výnimočne v tomto prípade im ako úspešným
účastníkom trovy nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

8C/230/2010
-11-

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.