Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226846
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115226846.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8 proti žalovanému: E. H., nar. X.X.XXXX,
občan SR, bytom Q., P. č. XX o zaplatenie XXX,XX€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému s a priznáva náhrada trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2015 (upravenou dňa 6.10.2016) domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 187,04€ spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 35,90€ od 12.8.2010 do

zaplatenia, úrok z omeškania 9% p.a. zo sumy 93,50€ od 12.9.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania
9% p.a. zo sumy 60,14€ od 12.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na
základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. ,ktorej
práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za

podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú
cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby
žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných
dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúry, z ktorých vyplýva dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky : č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95€ splatnú dňa 9.8.2011, č. XXXXXXXXXX
na sumu 35,90€ splatnú dňa 11.8.2010, č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50€ splatnú dňa 11.9.2010
a č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnú dňa 11.10.2010. Žalovaný v rozpore so zmluvnými

dojednaniami dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi
písomne uznal čo do dôvodu a výšky; uznaním záväzku sa žalovaný zaviazal na zaplatenie celej dlžnej
sumy formou pravidelných mesačných splátok poukazovaných v prospech účtu žalobcu a to až do
úplného zaplatenia , pod stratou výhody splátok. Uznaním dlhu došlo podľa § 110 ods.1 druhá veta Obč.
zákonníka k založeniu novej 10-ročnej premlčacej doby a to bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh
uznal,včasejehouznaniavedelotom,žedlhjepremlčaný.CitovaljudikátyatorozhodnutieNajvyššieho
súdu z 27.2.1968 sp.zn. 3Cz 6/68, Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2007 sp.zn. 33Odo 934/2005 ako aj

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/47/2013 z 29.1.2014. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom zo dňa 22.11.2013 bol pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr
vo výške dlžnej istiny 187,04€ s príslušenstvom postúpená na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnilaj nárok na úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej §
3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 a podľa § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013. Svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to : fotokópiou dlžných

faktúr, uznaním dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 s identifikáciou postúpenej
pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril (zostal nečinný). Na svoju obranu nepredložil žiadne dôkazy
ani žiadne dôkazy nenavrhol vykonať. Preto súd vychádzal len z listinných dôkazov , predložených

žalobcom.

3. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b/ zák.č.
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) z dôvodu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000€.

4. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.2011) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

6. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

9. Podľa § 4 ods.8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uznania dlhu
do 30.4.2014) predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a

ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

10. Podľa § 7 ods.1, 3, 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uznania
dlhu do 30.4.2014) nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne
narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej
poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne
predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a

oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené
doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za
každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.11. Podľa § 8 ods.3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom v čase uznania
dlhu do 30.4.2014) obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu,

ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

12. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15.Podľa§110ods.1,3Občianskehozákonníkaakboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutímsúdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Úroky
a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo
písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť

ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
16. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( účinný od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

18. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov ( účinného do 31.1.2013) výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie
na základe uznania dlhu zo dňa 17.2.2014, ktorým sa v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka
žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi zaplatiť splatný peňažný dlh vzniknutý z titulu nezaplatených
faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX. Z
obsahu uznania dlhu vyplýva, že ide o dlh za poskytnuté telekomunikačné služby a súvisiace nároky

veriteľa, ktoré mu boli vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o pripojení
evidovanej pod kódom účastníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a spol. Slovak Telekom,
a.s. pričom jeho peňažný dlh ku dňu podpísania tohto uznania pozostáva zo sumy 596,51€, ktorú tvorí
dlžná istina 187,04€ a úroky z omeškania 57,97€ a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky
v zmysle ust. § 121 ods.3 Obč. zákonníka a zmluvná pokuta v dôsledku porušenia jeho povinností

vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení uzavretej s právnym predchodcom veriteľa v sume 351,50€.
Žalovaný v čl. II uznania dlhu vyhlásil, že dlh špecifikovaný v čl. I neodvolateľne uznáva a toto písomné
uznanie je prejavom jeho skutočnej , slobodnej a vážnej vôle a vyhlásil, že si je vedomý právnych
následkov s týmto právnym úkonom spojených, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

20. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou
jezaloženieprávnejdomnienkyexistenciedlhu včasejehouznania. Týmsavsporeposilňuje procesná
pozícia veriteľa, pretože v nej nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu
došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, prípadne zanikol, abyto preukázal. Na platné uznanie dlhu je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Obč. zákonníka)
potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub
zaplatenia dlhu a uviedol jeho dôvod a výšku ( teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky). Ustanovenie

§ 558 veta druhá Obč. zákonníka upravuje výnimku pre prípad, že uznávaný dlh je premlčaný a v
takomto prípade má prejav o uznaní dlhu účinky uznania len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, o premlčaní
vedel. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia síce nemožno vyvodiť, že v prípade premlčaného dlhu
sa v uznávacom prejave vyžaduje osvedčenie vedomosti o premlčaní. Dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať vedomosť o premlčaní zaťažuje veriteľa. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie

dlhu právny následok v podobe uvedenej právnej domnienky (že dlh v čase jeho uznania trval) nemá,
avšak aj v takomto prípade takýto prejav má za následok zmenu premlčacej doby a začína plynúť nová
10-ročná premlčacia doba.
21. Z obsahu žaloby ako aj pripojených faktúr je zrejmé, že záväzok uplatnený žalobou pochádza
zo spotrebiteľskej zmluvy. Záväzky zo spotrebiteľských zmlúv sa premlčujú vo všeobecnej 3 - ročnej
premlčacej dobe, ktorá plynie od vtedy, ako sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. U faktúr uplatnených

žalobou premlčacie doby na včasné uplatnenie práva na ich zaplatenie v konaní pred súdom začali
plynúť dňom nasledujúcim po dátume ich splatnosti, teda u faktúry č. č. XXXXXXXXXX na sumu
XXX,XX€ splatnú dňa 9.8.2011 od 10.8.2011, u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX€ splatnú dňa
11.8.2010od12.8.2010,ufaktúryč.XXXXXXXXXXnasumu93,50€splatnúdňa11.9.2010od12.9.2010
a u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnú dňa 11.10.2010 od 12.10.2010. K písomnému

uznaniu dlhu z týchto faktúr žalovaným došlo dňa 17.2.2014, čiže v tom čase boli premlčané všetky
pohľadávky z faktúr splatných pred 17.2.2011, s výnimkou faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou sa uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu.

22. Súd uznanie dlhu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 3 ods.1, § 39 Obč.

zákonníka, § 4 ods. 8, § 7, § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. z dôvodu,
že žalobca dosiahol jeho uzatvorenie použitím nekalej obchodnej praktiky. Rozhodovacia prax súdov
Slovenskej republiky sa už ustálila v názore, že uznanie dlhu je formulárový (žalobcom vopred
pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok
dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na

uplatnenie žalobného nároku. Z textu uznania dlhu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa
( sú v ňom vopred preformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov ( údaje o dlžníkoch
a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľom
sledovaným žalobcom a nie žalovaným spotrebiteľom, keďže ide o predformulované tlačivo a dlžník
pri uzavieraní takejto dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Súd mal za to, že uznanie premlčaného

dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy (v ktorej dlžník uznal aj dlh zo zmluvnej pokuty súdmi
opakovane judikovanej a označenej za neprijateľnú zmluvnú podmienku) takýmto postupom zo strany
dodávateľa je nekalou obchodnou praktikou a preto je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa, ktoré má vplyv na ekonomické správanie
spotrebiteľa a implikuje rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (napr. rozsudok Krajského súdu v

Trenčíne z 10.4.2014, sp.zn, 19Co/815/2013). Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ mal skutočnú vôľu
vyhlásiť jednostranným úkonom, že uznáva premlčaný dlh, s následkom predĺženia plynutia premlčacej
doby, keby ho samotný veriteľ nevyhľadal a nepredložil mu na podpis vyššie uvedený dokument a
zároveň si spotrebiteľ bol vedomý skutočnosti, že dlh je premlčaný a tento nie je možné vymáhať na
súde, z dôvodu, že na neprijateľné zmluvné podmienky súd u spotrebiteľských zmlúv prihliada z úradnej

povinnosti. Z týchto dôvodov súd na uznanie dlhu neprihliadol.

23. Súd na premlčanie pohľadávok v spotrebiteľských veciach prihliada ex offo na základe zákona č.
102/2014 Z.z. (článku VIII.) , ktorým došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku
XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b

zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k
novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Podľa ustálenej judikatúry nejde o neprípustnú
retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty
účastníkov tohto vzťahu. Súd teda musí na premlčanie prihliadnuť ex offo a to aj v konaniach, začatýchpre účinnosťou tejto novely. Neprijateľné zmluvné podmienky je súd povinný taktiež skúmať z úradnej
povinnosti. V danom prípade sa žalobca po úprave žaloby domáhal len zaplatenia 3 faktúr s úrokom
z omeškania 9% ročne a to : faktúry č. 7006835493 na sumu 35,90€ splatnú dňa 11.8.2010, faktúry

č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50€ splatnú dňa 11.9.2010 a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€
splatnú dňa 11.10.2010. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90€ splatnej dňa 11.8.2010 začala
plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.8.2010 a skončila sa dňa 12.8.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu 93,50€ splatnej dňa 11.9.2010 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.9.2010 a skončila
sa dňa 12.9.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnej dňa 11.10.2010 začala plynúť

3-ročná premlčacia doba od 12.10.2010 a skončila sa dňa 12.10.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa
21.12.2015, teda pohľadávky uplatnené žalobou sú už premlčané a súd nemôže plnenie z nich vrátane
úrokov priznať. Preto žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal žalovanému náhradu trov konania, keďže bol

úspešný v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.