Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214977
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: K.. S. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. nábrežie XE, XXX XX E. - C. mesto, právne zastúpenej: JUDr. Martom Salokom, advokátom,
Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: N.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX
XX I., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahanecom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080
01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/21/2017-120 zo dňa 29. 01. 2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I. a II.

II. M e n írozsudok vo výroku III. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam:
pozemkom KNC č. XXXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, KNC č. XXXX -záhrady o

výmere 287 m a stavby - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX nachádzajúcich sa v
meste I., vedených na LV č. X XXX. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 2/3 a žalovaný
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3. Žalobkyňa nechce zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve.

2. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Navrhoval, aby
nehnuteľností boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyni vyplatí jej spoluvlastnícky
podiel vo výške 65.334,- Eur.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že: „I.Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne K.. S. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom E.-C. mesto, Z. nábrežie XXXX/XE a žalovaného N.. N. C., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX I. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v katastrálnom území I., obec I., okres I. a zapísaným na LV č. XXXX ako - parcela registra „C“
číslo XXXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m, - parcela registra „C“ číslo
XXXX druh pozemku: záhrady o výmere 287 m2, - stavba: rod. dom súpisné číslo XXXX postavený
na parcele číslo XXXX, ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne K.. S. C., rod. C., nar.XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E.-C. mesto, Z. nábrežie XXXX/XE. II. Žalobkyňa je
povinná zaplatiť žalovanému sumu 32 667 € do 30 dní odo dňa výmazu záložného práva z katastra
nehnuteľností viaznuceho na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. výroku tohto rozsudku v ideálnom

podiele1/3-navprospechzáložnéhoveriteľaN..C.X.,rod.G.,nar.XX.XX.XXXX.III.Žalovanýjepovinný
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými

spoluvlastníkminehnuteľnostíktorésúpredmetomsporu.Zosvedčeniaodedičstvesp.zn.26D/52/2016,
Dnot 29/2016 súd zistil, že rodinný dom na ulici X. č. XX, spolu s príslušným pozemkom nadobudli do
podielového spoluvlastníctva žalobkyňa , žalovaný a N.. N. C.), a to každý v podiele 1/3 v pomere k
celku. Na základe zámennej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou a jej matkou dňa 11.10.2016 sa žalobkyňa
stala vlastníčkou podielu v rozsahu 1/3 k predmetom konania. Z čestného vyhlásenia K. C., zistil, že v
dome ktorý je predmetom sporu sa žalobkyňa zdržiavala. Napriek tomu, že žila v E., chodila domov

kvôli vážnej chorobe jej otca a v tom čase pobývala na X. ul. Z vyhlásenia Q. C., ktorá je bývalou
manželkou žalovaného, zistil, že spolu so žalovaným a ich deťmi K. a A. bývali na X. ul. č. XX v rokoch
1999 - 2010. Jej syn K. C. má od roku 2011 na X. ul. č. XX iba formálne trvalé bydlisko, keďže býva v
podnájme spolu s ňou. Po rozvode manželstva so žalovaným jej syn K. nikdy nebýval na X. XX spolu
s jeho otcom (žalovaným). S otcom sa v dome na X. č. XX zdržiaval iba sporadicky, keď tam jeho otec

plánoval prespať a vtedy volal syna K. ku sebe. Syn ho navštevuje aj v R., na N. ulici č. XX. Z. na X.
ul. č. XX nebol od jej rozchodu so žalovaným trvalo obývaný a v rokoch 2013 - 2015 sa tam sporadicky
zdržiavala žalobkyňa počas pobytu v I.. Z vyhlásenia N.. V. Y., zistil že jej matka N. G., nar. XX.XX.XXXX
býva v susednom dome k domu na X. ul. č. XX. Často chodí navštevovať matku aj s jej malou dcérou
a pozná osobne aj strany sporu. Dom C. na X. ul. nebol trvale obývaný, počas života pána C. v rokoch

2013 - 2015 sa tam zdržiavala žalobkyňa spolu so svojou dcérou, keď chodili navštevovať nebohého
pána C.. Od smrti pána C. ju v dome nevideli, zdržiava sa tam niekedy jeho syn, žalovaný .Zo zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti uzatvorenej medzi záložným veriteľom N.. C. X., rod. G.,
bytom N. XX, R. (družka žalovaného) a žalovaným zistil, že títo mali uzatvoriť zmluvu o pôžičke na
sumu 55.000,- Eur a na zabezpečenie záväzku z tejto pôžičky žalovaný dáva do zálohu svoje podiely na

nehnuteľnostiach v jeho spoluvlastníctve, vrátane podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na X.
č. XX v I.. Z prehlásenia N.. C. X., vyplýva, že táto prehlasuje, že poskytne žalovanému pôžičku vo
výške 65.000,- Eur na vyplatenie žalobkyne. Žalobkyňa predložila potvrdenie Tatra banky o tom, že má
na bežnom účte sumu 46.649,88 Eur, ktorú by vyplatila žalovanému.

5.Prijalprávnyzáver,že nieje možnéreálnerozdelenievecí.Reálnerozdelenieneprichádzalodoúvahy
ani v súvislosti s priliehajúcou parcelou KNC č. XXXX, pretože jej rozdelením by vznikli bezvýznamne
malé parcely ako aj preto, že táto parcela tvorí spolu s domom a parcelou, na ktorej je postavený,
jeden užívateľský celok. Pri rozhodovaní o tom, komu bude spoločná vec prikázaná do výlučného
vlastníctva súd prihliadol najmä na to, že väčšinovým spoluvlastníkom je žalobkyňa. Zároveň keďže

v dome nebýva žiadna zo strán sporu trvale (nebolo to súdu preukázané), účelným využitím veci je
aj jej užívanie žalobkyňou počas jej pobytu v I., napr. pri návšteve matky alebo z iného dôvodu. V
prospech žalobkyne sú aj oboznámené čestné vyhlásenia preukazujúce, že to bola práve žalobkyňa,
ktorá dom na svoje náklady dozariaďovala. Súd v neprospech žalovaného vyhodnotil jeho menší
podiel ako aj to, že má kde bývať, keďže býva v rodinnom dome v R. so svojou družkou. V neprospech

žalovaného považoval aj jeho konanie odporujúce dobrým mravom, keď chcel pri rozhodovaní získať
výhodu poukazovaním na nepriaznivý zdravotný stav svojho syna, hoci tento syn vyhlásil, že s otcom
nebýva v spoločnej domácnosti ale naopak osobne sa o neho stará jeho matka. Súd mal solventnosť
žalobkyne za preukázanú. O solventnosti žalovaného má súd odôvodnené pochybnosti, keďže predložil
iba vyhlásenie svojej družky o poskytnutí prostriedkov, pričom už teraz jej dlhuje sumu 55.000,- Eur na

základe pôžičky (ktorej skutočná existencia však preukázaná nebola).

6. Poukázal na ustanovenia § 141 ods.1, 2, § 142 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

Obsah odvolania žalovaného a obsah vyjadrení k odvolaniam8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný .Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 29.01.2018 riadne vypočul žalobkyňu, pričom návrh právneho zástupcu, ktorý
žiadal o odročenie pojednávania a vypočutie žalovaného neakceptoval, zamietol ho. Súd prvej inštancie

neakceptoval žiadnym spôsobom dohody, ktoré boli pred pojednávaním medzi stranami sporu a
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočniť mu tie procesné práva, ktoré
mu patria a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí opomína vyrovnanie sa s dohodami vo veci samej a zmenené postoje

žalobkyne. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom rodinnom dome nebýva
a že má kde bývať, pretože žije v rodinnom dome v R. so svojou družkou. Poukazuje na to, že žalobkyňa
má trvalý pobyt v E. a práve on má trvalý pobyt na adrese, kde sa nachádza rodinný dom, nejde len o
evidenciu trvalého pobytu, ale aj o reálnu spotrebu energií v predmetnej nehnuteľnosti, o čom predkladá
kópie dokladov SIPO za obdobie 01/2018 až 02/2018. Nesúhlasí so záverom súdu, že nepreukázal
dostatočným spôsobom svoju solventnosť, pretože predložil ako dôkaz prehlásenie N.. C. X., ktorá

mu na požiadanie poskytne pôžičku za účelom vyporiadania. Poukazuje na to, že právo na ochranu
domova je zaručené článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom
súdu prvej inštancie tak boli povýšené majetkové práva žalobkyne nad právo bývania žalovaného a
žalovaný je zbavený svojho bývania a fakticky by sa mohol stať bezdomovcom. Ďalej nesúhlasí s
odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ súd upravil lehotu výplaty vyrovnávacieho podielu, podľa

neho odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné. Rozsudkom súdu prvej inštancie prichádza o
vlastnícke právo a nie je mu poskytovaná primeraná náhrada. Súd mal zisťoval všetky podmienky
záložného práva a až po zistení všetkých týchto okolností náležitým spôsobom rozhodnúť. Poukazuje
na to, že ak nedôjde k výmazu záložného práva, tak potom žalobkyni nevznikne povinnosť vyplatiť
mu prevedenú sumu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukazuje na to, že tvrdenie žalovaného o dohodách pred rozhodnutím súdu sú minimálne zavádzajúce,
ako aj jeho tvrdenie o návrhu na odročenie pojednávania. K žiadnej mimosúdnej dohode medzi

žalovaným a žalobkyňou pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.01.2018 nedošlo, predloženie
kópii dokladu SIPO za mesiac január a február u zálohových platbách nie je dôkazom preukazujúcim
tvrdenia žalovaného. Zotrváva na tom, že nikdy nedošlo k reálnemu zloženiu peňažných prostriedkov z
jeho strany aj napriek jej snahe uzavrieť dohodu a vyplatiť finančné prostriedky. Za irelevantné považuje
tvrdenie žalovaného, ktoré má súvisieť s právom na ochranu domova, pretože ako vyplýva z čestných

vyhlásení žalovaného, jeho syna matky bývalej manželky vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť neobýva,
poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho postup, pokiaľ vo svojom vyjadrení tvrdil,
že v rodinnom dome býva spolu so svojim zdravotne postihnutým synom, čo sa nezakladalo na pravde.
Poukazuje na to, že žalovaný zriadil záložné právo v prospech blízkej osoby, čím sa snažil získať výhodu
pri zrušení spoluvlastníctva a vylúčiť žalobkyňu, ktorá by po vyplatení primeranej náhrady nadobudla

spoluvlastnícky podiel zaťažený záložným právom s rizikom následnej exekúcie zo strany záložného
práva. Žalobca nepreukázal napriek jej výzvam existenciu akejkoľvek zmluvy o pôžičke a existenciu
záložného práva. Má za to, že súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Navrhla potvrdiť rozsudku súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny s výnimkou výroku o trovách
konania.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) vo vzťahu k výrokom I. II . Vo
vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

14. Odvolateľ namieta nesprávnosť záveru súdu o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalobkyne, poukazujúc na nesúhlas s kritériami, ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní ktorému z
podielových spoluvlastníkov sa predmet sporu prikáže.

15. V danom prípade išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č.XXXX kat. územie I.. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako
spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd
vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec

mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že stranami nebolo spochybňované, že v danom

prípade boli splnené všetky predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu. Nesporné bolo tiež, že rozdelenie nehnuteľností nebolo možné. Z vyjadrení
strán sporu možno usudzovať, že obaja zastávali zhodný názor, podľa ktorého jediným riešením je
zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním rodinného domu a pozemkov
do výlučného vlastníctva jedného z nich s tým, že „ustupujúcemu“ spoluvlastníkovi bude za jeho

spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach vyplatená primeraná náhrada. Otázka, aká je všeobecná
cena dotknutých nehnuteľností, nebola medzi nimi sporná. Žalobkyňa navrhovala výplatu žalovanému
zajehospoluvlastníckypodielvychádzajúczovšeobecnejhodnotypodľa osvedčeniaodedičstvesp.zn.
26D/52/2016, Dnot 29/2016 zo dňa 22. 09. 2016. Žalovaný navrhoval výplatu spoluvlastníckeho podielu
žalobkyni vo výške 65.334,- Eur, ktorý má zodpovedať jej 2/3 spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc

z tejto hodnoty rovnako.

17. Žalovaný namieta v odvolaní záver súdu prvej inštancie o prikázaní predmetu podielového
spoluvlastníctva sporu žalobkyni. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo v odvolacom konaní
potrebné posúdiť, či je správne právne posúdenie súdu, na podklade ktorého rozhodol o prikázaní

rodinného domu a pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť spoluvlastníka-
žalovaného.18. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie

veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery
súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho
vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi
skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k
hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná

záleží na úvahe súdu.

19. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné
využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne

iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor relevantných
skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona
(porovnaj R 37/2012).

20. Odvolací súd poznamenáva, že z hľadiska § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú primárny

význam záujmy samotných účastníkov daného právneho vzťahu, lebo bezprostredne ich právneho
postavenia sa týka konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

21. Medzi ďalšie, v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. priamo neuvedené okolnosti významné pre
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva jedného zo

spoluvlastníkov treba zaradiť aj schopnosť jednotlivých navzájom si konkurujúcich, spoluvlastníkov
zaplatiť„ustupujúcemu“ spoluvlastníkovi primeranú náhradu.

22. Ak súd v prejednávanej veci svojich úvahách prihliadol na výšku spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne v nehnuteľnostiach, na účelné využitie veci - užívanie žalobkyňou počas jej pobytu v I.,

napr. pri návšteve matky alebo z iného dôvodu,, pričom prihliadol aj na preukázanú schopnosť
žalobkyne ktorá má dostatok finančných prostriedkov, ktoré môže použiť na výplatu náhrad za podiel
spoluvlastníka, rešpektoval kritériá vyplývajúce buď priamo z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
alebo nepriamo z účelu a zmyslu tohto ustanovenia. Pokiaľ dospel súd k záveru, že toto hľadisko
favorizuje žalobkyňu,,boljehozáverprimeranýskutkovýmzisteniam,ktorévyplývajúzospisu.Neobstojí

tak námietka odvolateľa, že súd nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenie o dostatočnej jeho schopnosti
vyplatiť žalobkyňu preukázaním vyhlásenia svojej družky o poskytnutí prostriedkov. Schopnosť
vyplatiť finančnú náhradu bola preukázaná žalobkyňou, keďže táto predložila dôkaz o tom, že finančné
prostriedky má na peňažnom účte v peňažnom ústave. Na rozdiel od žalovaného, ktorý predložil dokaz
iba o tom, že mu jeho družka poskytne pôžičku.

23. Vzhľadom na to, že súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, jeho záveru nemožno nič vytknúť.
Odvolací súd konštatuje po preskúmaní veci , že súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné
zákonné ustanovenia a jeho záver, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie, je v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania a ich právnym vyhodnotením.

24. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že došlo postupom súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý
súdny proces odvolací súd udáva, že predmetné porušenia tvrdené odvolateľom nezistil.

25. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkazy

výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces
( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 8/ 2016 zo dňa 04. 09. 2018). Žalovaný
bol predvolaný na pojednávanie nariadené na deň 29. 01. 2018 riadne a včas (č.l. 74), pojednávania
sa nezúčastnil. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie jeho výsluchu,
z odôvodnením, že žalovaný mal možnosť sa pojednávania zúčastniť (nezúčastnil sa ho bez

ospravedlnenia) a vykonanie jeho výsluchu by znamenalo nutnosť odročenia pojednávania. Pri
zamietnutí, resp. nevykonaní dôkazov vychádzal súd z § 153 C.s.p.26. Z obsahu spisu vyplýva, že bol podaný návrh právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.01.2018
na vypočutie žalovaného a to vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností v súčasnosti a vo vzťahu k plateniu
náhrad, ktoré sa týkajú užívania uvedených nehnuteľností.

27. Podľa § 195 ods.1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Ust.§ 150 ods.2 tým nie je dotknuté.
V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona,
podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V

civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej strany sporu nesú zodpovednosť za
unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať
sa k veci a k dôkazom. Tieto úkony samozrejme môže vykonávať v prípade zvoleného zástupcu aj
prostredníctvom svojho zástupcu. Súd nariadi dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu
na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo preukázanie ktorých nemožno iným
spôsobom.

28. Skutočnosťou na ktorú mal byť vypočutý žalovaný - užívanie nehnuteľností táto skutočnosť vyšla
najavo z dôkazov, ktoré boli súdu predložené žalobkyňou a to z čestných prehlásení. Súd v súlade
článkom 17 C.s.p. je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzať pritom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Pojednávanie sa vedie tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť
spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods.1 C.s.p.), čo je z povahy vecí podmienené jeho dôslednou
prípravou a eventuálne aj procesne efektívnym predbežným prejednaním sporu. Súd prvej inštancie
postupoval v súlade s ust.§ 179 ods.1 C.s.p.

29. Za daných okolností bolo plne na zvážení konajúceho súdu, či bolo vypočutie žalovaného
nevyhnutné (pozri Martinie v. Francúzsko [GC], no. 58675/00, § 44, ECHR 2006-VI). Žalovaný mal
možnosť sa písomne vyjadrovať k veci, podávať písomné stanoviská i k argumentom protistrany, čo aj
urobil. V konaní mala navyše zvoleného právneho zástupcu .Odvolací súd je preto toho názoru, že jeho
právo na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo.

30. Námietka o tom, že súd nesprávne vyhodnotil potrebu užívania rodinného domu žalovaným a to že
ide o jeho domov nie je opodstatnená. V konaní z vykonaných dôkazov vyplýva, že býva v rodinnom
dome v R. so svojou družkou (č.l. .25).

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaného podľa výroku II.
Rozhodnutie takto stanoviť lehotu na výplatu je dostatočne odôvodnené a s týmto postupom odvolací
súd súhlasí bez výhrad.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m.

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k.
I.ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008].

33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani

nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELAASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

34. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny vo
výrokoch I. II. a postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil v týchto výrokoch napadnutý rozsudok.

35. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa §255 ods.1 C.s.p. - úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. Odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého výroku o trovách konania z nasledovných dôvodov.

37. V predmetnej veci žalobkyňa uplatnila svoje právo na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom navrhovala zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať tak, aby bol predmet
spoluvlastníctva prikázaný do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť za vyporiadanie

žalovanému na jeho podiel sumu 32. 667 Eur. Na druhej strane žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe,
ktoré súdu zaslal, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva ale nie s jeho vyporiadaním ako ho
navrhovala žalobkyňa. Požadoval vyporiadanie prikázaním do jeho výlučného vlastníctva a výplatou z
jeho strany vo výške 65.334,- Eur. Súd prvej inštancie vo veci samej napadnutým rozsudkom podielové
spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a vyporiadal ho v zmysle návrhu žalobkyne po vyhodnotení zistených

kritérií.

38. Zásadu úspechu účastníka vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba
hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký
bol postoj jednotlivých účastníkov ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako ktorý z nich navrhoval

zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. V predmetnej právnej veci tak mohla očakávať každá
zo strán sporu vyporiadanie aké navrhovala. Vyhodnotenie zákonných kritérií a ďalších kritérií a teda
úvaha komu prikáže nehnuteľností prináležala súdu.

39. Z týchto dôvodov je namieste pristupovať citlivo k posúdeniu otázky miery úspechu žalobkyne

v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak pristúpil k zmene napadnutého výroku a trovách konania a za
spravodlivépovažovalnepriznaťanijednejzostránsporunáhradutrovkonania.Tietoskutočnostimožno
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s § 257 C.s.p.

40. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný ale s poukazom na vyššie uvedené dôvody ani v

odvolacom konaní neboli žiadnej zo strán priznané trovy odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).