Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201290
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115201290.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: W. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov: A. Y., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. 4, G. nad Z., zastúpená: JUDr.
Radka Paulínyová, advokátka so sídlom B. S. Timravy 1, P.O.BOX 160, Trnava, a A. Y., nar. X.X.XXXX,
bytom L. 4, G. nad Z., o návrhu starých rodičov: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. č. XXX, a Z. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. F. č. XXX, na úpravu styku s maloletým, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka v 1. rade je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v
sume 295,88 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľ v 2. rade je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume
295,88 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia, starí rodičia maloletého Alexa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2015 domáhali

rozhodnutia, ktorým by súd upravil rozsah ich styku s maloletým tak, že budú oprávnení stretávať sa s
maloletým každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci v každom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele
do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v čase od 20.07. do 30.07., počas vianočných sviatkov
každý rok dňa 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 30.12. od 10.00 hod.
do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

2. Návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že maloletý W. sa narodil zo vzťahu matky dieťaťa a ich syna

B. P., ktorý je biologickým otcom maloletého. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/384/2009-9
zo dňa 10.2.2010, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
8P/17/2011-98 zo dňa 18.8.2011, bol upravený styk otca s maloletým W. na každú párnu sobotu v
mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. Ich syn si vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne
plnil, prispieval aj nad rámec výživného, avšak jeho styk s maloletým sa nerealizoval, nakoľko mu to
matka maloletého neumožňovala a ich syn sa stretnutí so synom po predošlých skúsenostiach už ani

nedomáhal. Navrhovatelia ako starí rodičia sa s vnukom taktiež nestretávajú, za posledné dva roky sa
viackrát pokúsili skontaktovať s matkou maloletého, či už telefonicky alebo cez príbuzných, za účelom
dohody ohľadom stretávania sa s vnukom, avšak bezúspešne. V minulosti bývali rodičia maloletého v ich
domácnosti, so starostlivosťou o dieťa rodičom pomáhali, maloletého majú radi a preto sa chcú podieľaťna jeho výchove a vzdelávaní. Taktiež nemajú o ňom žiadne informácie, nevedia kam chodí do škôlky,
ani kto je jeho ošetrujúcim lekárom. Pre styk s maloletým majú vytvorené riadne podmienky, bývajú v 6
izbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, veľkým dvorom a záhradou.

3. Matka s uvedeným návrhom na úpravu styku starých rodičov s dieťaťom nesúhlasila, pretože toto
stretávanie sa dieťaťa so starými rodičmi by nebolo prospešné pre jeho vývoj.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom matky a biologického otca dieťaťa

ako aj výsluchom maloletého W., oboznámil sa so Znaleckým posudkom č. 101/2017, s aktuálnym
rodnýmlistommaloletéhoW.,spodstatnýmobsahomspisuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.21P/75/2017
a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že úpravy styku s maloletým W. sa domáhajú z dôvodu, že ako
starí rodičia nemajú žiadnu možnosť sa s dieťaťom stretnúť, keď dôvody, pre ktoré sa nemôžu s ním

stretnúť, sú na strane jeho matky, ktorá nezdvíha telefóny a na ich odkazy neodpovedá. Spočiatku sa
stretali s dieťaťom v dobe, kedy v rámci úpravy styku bol maloletý u ich syna, biologického otca. Do
1,5 roka dieťaťa žili s ním v spoločnej domácnosti, následne sa matka dieťaťa rozhodla odsťahovať s
odôvodnením, že má chorú matku. Malý sa k nim vždy tešil, vzťahy sa však zmenili, keď sa ich synovi
narodila dcéra. Odvtedy matka nechcela dať dieťa synovi ani im, nemohli sa jej dovolať a neodpovedala

ani na SMS. Vždy mali pre malého pripravené darčeky, ktoré mu chceli dať, tiež mu kúpili bicykel aj
školskú tašku. Ich syn, ako otec dieťaťa má upravený styk s maloletým rozhodnutím súdu, a to každú
párnu sobotu v mesiaci v dobe od 9.00 hod. do 12.00 hod, tento styk však nie je realizovaný asi od
roku 2013, kedy sa matka vždy, keď mal byť realizovaný styk, vyhovárala a otec nechcel dieťaťu robiť
problémyanechcelsasúdiť.Naposledysasmaloletýmstretla2,5rokadozadu(uvedenénapojednávaní

dňa 10.2.2016 - pozn. súdu). Od tej doby sa s ním osobne nestretla, ani sa s ním nerozprávala, pretože
im to matka neumožňuje. Nikdy nebola v mieste bydliska dieťaťa v Hrnčiarovciach č. 4 s cieľom stretnúť
sa s W., jej manžel tam bol.

6. E. v 2. rade potvrdil, že naposledy sa styk dieťaťa s otcom a teda aj s nimi realizoval v roku 2013, v

roku 2014 sa ešte náhodne stretli na jarmoku, kedy prosili matku aby im ho dala aspoň na hodinu, po
tejto hodine malý nechcel od nich odísť. S dieťaťom majú dobrý vzťah.

7. Matka uviedla, že maloletý nejaví žiaden záujem stretnúť sa s navrhovateľmi a nemá k nim vytvorený
žiaden citový vzťah. V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa u jeho rodičov, žila dva mesiace po

pôrode, následne z tejto domácnosti odišla ku svojej matke, pretože sa jej nepáčilo, ako sa k nej otec
dieťaťa choval. Následne sa asi jeden mesiac ešte stretávala s otcom dieťaťa, potom vzťah ukončili,
pretože otec si našiel priateľku. V roku 2010 na dobu dvoch mesiacov ešte obnovili s otcom dieťaťa
spolužitie v domácnosti starých rodičov, opäť však odtiaľto odišla. Od úpravy styku v roku 2011, sa
realizoval styk otca s dieťaťom na základe rozhodnutia súdu spolu asi osemkrát, bezprostredne po tomto

rozhodnutí súdu. V rámci týchto stretnutí s otcom sa maloletý stretol aj so starými rodičmi. Otec sa s
maloletým riadne nestretával, v roku 2012 sa s dieťaťom stretol štyrikrát, v roku 2013 trikrát a odvtedy
o styk neprejavil záujem a matku ani nekontaktoval kvôli styku. Naposledy sa stretol otec s dieťaťom
23.3.2013, následne sa mal s ním stretnúť 6.4.2013, tento styk sa nezrealizoval, pretože dieťa bolo
choré a preto dala otcovi na výber náhradný termín, viac sa už ale neozval. Od tej doby sa otec s

dieťaťom nestretol a z toho dôvodu ani starí rodičia. Prebiehajúci styk otca s dieťaťom však nevplýval
dobre na maloletého, pretože si maloletý otca od detstva už moc nepamätal, nechcel ísť k svojmu otcovi,
plakal, trucoval a po návrate od otca bol tichý, nekomunikoval. V súvislosti s týmto návrhom sa snažila
s maloletým porozprávať, či sa pamätá na starých rodičov, na túto tému s ňou odmietol komunikovať.
Preto s ním zašla ku psychológovi, záver ktorého bol, že maloletý nemá vzťah k svojim starým rodičom.

Navrhovatelia od roku 2013 neprejavili žiaden záujem o maloletého, nepožiadali o stretnutie s ním,
poslali len 3 SMS ročne cez jej mobil, k Vianociam, k jeho meninám, prípadne ku Dňu detí, v ktorých
nežiadali o styk s dieťaťom, len mu gratulovali. Tieto správy mu prečítala, dieťa to žiadnym spôsobom
nekomentovalo, pretože ani nevedel o kom hovorí, keď mu čítala správy od starých rodičov. Naposledy
starí rodičia videli dieťa v marci 2013, kedy mal 3,5 roka.

8. Biologický otec maloletého, B. P. uviedol, že s návrhom súhlasí. Súdnym rozhodnutím má upravený
styk s maloletým každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod., na základe tejto úpravy sa s
maloletým stretol asi 5-6 krát, naposledy ho videl asi v roku 2013 z dôvodu, že mu matka neumožňovalastretnutie s dieťaťom. Vždy, keď sa s ním chcel stretnúť, buď bol malý chorý, alebo boli odcestovaní.
Preto, aby sa domohol stretnutia s dieťaťom, nič viac neurobil, nemal chuť chodiť na súdy a stretávať
sa s políciou, teda nedomáhal sa stretnutia návrhom na výkon rozhodnutia. Dieťa mu síce chýba, ale

vynahradzuje si to druhým dieťaťom, ktoré sa mu narodilo z jeho vzťahu.

9. Maloletý W. na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 sa vyjadril, že nechce ísť k starým rodičom,
pretože keď bol naposledy u nich, keď mal asi 5 rokov, rozbil okno a teta ho zbila. Na otázku súdu, koho
mal na mysli pod označením teta, maloletý W. odpovedal, že tetu ktorá tu sedí vonku na chodbe, pričom

myslel starú matku. Maloletý W. ďalej uviedol, že si pamätá, ako bol u starých rodičov, kedy mu varili
krupicu a dali mu cukríky, pričom ho bolelo bruško a nemohol sa vykakať. Starí rodičia mu nevolajú, ani
darčeky mu neposlali. Už sa ho pýtala aj teta znalkyňa na to, či sa chce stretávať so starými rodičmi,
načo odpovedal, že nechce. Preto sa ho teta znalkyňa spýtala, či by sa nechcel stretávať aj vtedy, keby
mu kúpili auto. Keď rovnako odvetil, že sa nechce s nimi stretávať, teta znalkyňa sa ho potom spýtala,
či by sa s nimi nechcel stretnúť, keby mu kúpili cukríky. Na to maloletý povedal, že vtedy by sa s nimi

stretnúť chcel, pretože cukríky a sladké má veľmi rád, ale nemá ich každý deň, len občas. Starí rodičia za
ním nikdy neprišli, chodil za ním len B., ich syn, ktorý ho zobral ku starým rodičom. So starými rodičmi sa
nechce stretnúť ani na chvíľku, ani sa s nimi nechce rozprávať a to ani vtedy, ak by s ním išla aj mama,
a to ani neskôr, keď by ich bližšie spoznal. Na otázku, prečo sa so starými rodičmi nechce stretnúť ani
za prítomnosti matky, maloletý W. uviedol, že kvôli tomu oknu, pretože má stále na pamäti, ako ho za

okno zbili.

10. Zo správy procesného opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti matky dňa 11.2.2016 súd
zistil, že dieťa sa so starými rodičmi stretlo naposledy v roku 2013 a takú istú dobu sa maloletý W.
nestretol ani so svojím biologickým otcom. Matka a starí rodičia dieťaťa nemajú dobré vzťahy. Otec

maloletého si vytvoril novú rodinu, maloletý k otcovi chodiť nechcel, nakoľko nemajú medzi sebou
vytvorený žiadny vzťah, takisto maloletý sa na starých rodičov nepýta a nie je s nimi v žiadnom ani
telefonickom kontakte. Podľa vyjadrenia matky, starí rodičia vedia, kde maloletý W. býva, taktiež im
ponúkla možnosť, že ak chcú maloletého vidieť, môžu prísť pred činžiak a s maloletým sa zahrať vonku.
Starí rodičia túto možnosť nikdy nevyužili. V minulosti W. navštevoval iba brat otca maloletého Z. P. spolu

so svojou priateľkou. Dňa 14.3.2016 sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí dostavil biologický
otec maloletého B. P. ktorý uviedol, že maloletého W. videl naposledy asi pred troma rokmi z dôvodu, že
mu matka maloletého W. bránila v styku. Uvedenú vec nikdy nechcel riešiť prostredníctvom polície ani
súdov. S matkou maloletého spolu nekomunikujú. V súčasnej dobe má otec nový vzťah s partnerkou, z
ktorého sa im narodila dcéra K.. Otec mal upravený styk s dieťaťom súdnym rozhodnutím, ak by otcovi

záležalo na tom, mal možnosť využiť právnou cestou umožnenie stretávania sa s maloletým dieťaťom, v
rámci ktorého styku by sa mali aj starí rodičia možnosť s dieťaťom stretnúť. Otec túto možnosť nevyužil.
Maloletý si starých rodičov nepamätá, na tému, či by sa s nimi chcel stretnúť alebo či si ich vôbec
pamätá, povie že pamätá si len dom, kde rozbil okno a starí rodičia mu nadávali. Vzhľadom na rozdielne
vyjadrenia účastníkov, procesný opatrovník navrhol do konania prizvať znalca z odboru psychológia, aby

sa vyjadril či a v akých intervaloch by bolo v záujme maloletého W. stretávanie sa so starými rodičmi. S
nariadením znaleckého dokazovania navrhovatelia súhlasili.

11. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Trnava zo dňa 26.5.2016 súd zistil, že
maloletý W. si na starých rodičov nepamätá a nechce k nim chodiť. Sám spontánne spomenul, že mu

klamali. O tom, že mu napíšu, keď má sviatok, vie. Maloletý W. vyjadril nezáujem o stretávanie so
starými rodičmi. Jeho postoj je založený na tom, že si starých rodičov nepamätá. Nebolo postrehnuté
v správaní matky ani vo vyjadreniach maloletého nič, čo by nasvedčovalo zámernému ovplyvňovaniu
postoja maloletého zo strany matky.

12. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/75/2017 vyplynulo, že právoplatnosťou rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 21P/75/2017-58 zo dňa 4.9.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
6.10.2018, sa maloletý W. stal osvojencom manžela matky dieťaťa A. Y. s tým, že osvojiteľ A. Y. bude
zapísaný namiesto otca v knihe narodení Matričného úradu Trnava.

13. Z rodného listu maloletého W. vydaného matričným úradom Trnava dňa 15.10.2018 súd zistil, že
ako otec maloletého je v rodnom liste zapísaný A. Y., nar. X.X.XXXX.14. Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

15. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor
maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje
súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. Predmetom tohto konania je návrh starých rodičov zo strany biologického otca dieťaťa na úpravu
ich styku s maloletým W..

20. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie

svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka, sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, teda
aj starí rodičia biologického rodiča. Zákon o rodine vo vyššie citovanom § 36 neupravuje spôsob a
rozsah styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, iba odkazuje na § 25 Zákona o rodine, ktorý upravuje
styk rodičov s maloletým dieťaťom, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa rodičia môžu dohodnúť

na úprave styku s maloletým dieťaťom a len v prípade ak sa nedohodnú, upraví styk súd svojím
rozhodnutím. Obdobne tomu tak je aj v prípade starých rodičov maloletého dieťaťa.

21. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý W. sa narodil zo vzťahu svojich
rodičov a jeho biologickým otcom je B. P.. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20P/384/2009 vyplýva,

že rozsudkom č.k. 20P/384/2009-9 zo dňa 10.2.2010 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Následne
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 8P/17/2011-98 zo dňa 18.8.2011 bol upravený styk otca s
maloletým W. na každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. V priebehu
predmetného konania, biologický otec maloletého W., B. P., dňa X.X.XXXX zomrel. Matka maloletého

dieťaťa dňa 27.5.2017 uzavrela manželstvo s A. Y.. Súd mal ďalej z obsahu spisu Okresného súdu
Trnava č.k. 21P/75/2017 preukázané, že v tomto konaní bolo rozsudkom zo dňa 4.9.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2017, rozhodnuté o osvojení maloletého W. manželom matky a dňom
právoplatnosti tohto rozsudku sa W. stal osvojencom A. Y. s tým, že osvojiteľ bude zapísaný namiesto
otca v rodnom liste maloletého. Matka súdu na pojednávaní dňa 15.11.2018, originálom rodného listu

maloletého W. vydaného matričným úradom Trnava dňa 15.10.2018 preukázala, že v aktuálnom rodnom
liste je ako otec maloletého uvedený jej manžel, A. Y..

22. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký
vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením

príbuzenskývzťah.Osvojiteliamajúprivýchovedetírovnakúzodpovednosťarovnaképrávaapovinnosti
ako rodičia.23. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden
z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 105 veta prvá Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.

25. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi
osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý

mu bol ustanovený súdom.

26. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodinnoprávne vzťahy s pôvodnou, biologickou
rodinouosvojencaavznikajúnovérodinnoprávneväzbysrodinouosvojiteľov,tedaostatnýmipríbuznými
osvojiteľov. Zánik práv a povinností medzi dieťaťom a jeho pôvodným biologickým rodičom, a vznik
rodičovských práv a povinností osvojiteľa, je zákonným následkom právoplatnosti rozsudku o osvojení,

ktorý nemožno obmedziť alebo vylúčiť. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení vstupujú osvojitelia do
právneho postavenia rodičov dieťaťa, keďže každý človek môže mať legálne len jednu matku a
jedného otca. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení však nezanikajú len právne väzby osvojenca k jeho
biologickým rodičom, ale tiež právne väzby s ostatnými príbuznými biologických rodičov. Preto žiadny
z príbuzných (pôvodnej biologickej rodiny) nemá právo stýkať sa s dieťaťom po osvojení a nemožno

sa jeho priznania ani domáhať na súde. Pokiaľ ide o rodinnoprávne väzby medzi dieťaťom a rodinou
rodiča, ktorý je manželom budúceho osvojiteľa, platí tu výnimka, podľa ktorej sa osvojením manželom
rodiča dieťaťa nezasahuje do rodinných vzťahov medzi dieťaťom a príbuznými toho rodiča, manžel
ktorého si dieťa osvojil. Táto príbuzenská línia teda aj po osvojení zostáva zachovaná a zanikajú len
práva a povinnosti medzi osvojencom a rodinou toho rodiča, ktorý je v dôsledku osvojenia nahradený

osvojiteľom.

27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

29. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj zo
skutočností, ktoré mal súd v konaní preukázané dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov - starých

rodičov maloletého W. zo strany jeho biologického otca, nie je možné vyhovieť. V čase podania návrhu,
ktorým sa navrhovatelia domáhali úpravy styku s maloletým dieťaťom, biologický otec dieťaťa B. P.
žil a žiadne konanie o osvojenie dieťaťa v tej dobe na súde neprebiehalo. Nakoľko však v priebehu
konania bolo právoplatne súdom rozhodnuté o tom, že maloletý W. sa stáva osvojencom manžela svojej
matky A. Y., bolo potrebné, aby súd v rámci tohto konania o úpravu styku starých rodičov, teda rodičov

biologického otca dieťaťa, na túto skutočnosť prihliadol. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných a popísaných
právnych následkov právoplatného osvojenia dieťaťa, akékoľvek rodinnoprávne vzťahy dieťaťa s jeho
biologickou rodinou zo strany otca zanikli a namiesto nich vznikli nové rodinnoprávne väzby s rodinou
svojho osvojiteľa, v tomto prípade s rodinou manžela matky dieťaťa. Tento následok osvojenia vzniká
priamo zo zákona, nie je možné ho žiadnym spôsobom obmedziť, prípadne určiť z neho výnimky. V

dôsledku toho, že starí rodičia zo strany biologického otca dieťaťa, už vo vzťahu k maloletému nemajú
žiadne práva, teda ani právo stýkať sa s ním, nie je ani možné, aby sa po osvojení dieťaťa domáhali
určenia úpravy styku s ním. Súd na takýto záver musel prihliadnuť i keď k osvojeniu dieťaťa došlo až
v priebehu konania o návrhu navrhovateľov, a vzhľadom na absolútny zánik akýchkoľvek rodinných
vzťahov s dieťaťom a z dôvodu, že im zaniklo aj právo stýkať sa s dieťaťom, bolo potrebné ich návrh

zamietnuť, nakoľko nie sú oprávnení úpravy styku sa domáhať. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal zo
stavu, ktorý bol aktuálny v čase vyhlásenia rozsudku, keď v tomto čase bol rozsudok o osvojení dieťaťa
už právoplatný. Z týchto dôvodov súd potom nevykonal ani navrhnuté dokazovanie výsluchom riaditeľa
Základnej školy v Hrnčiarovciach nad Parnou, ktorý na pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhol vykonať
navrhovateľ v 2. rade, a to z dôvodu hospodárnosti, keď ani vykonanie tohto dôkazu by nezmenilo

rozhodnutie súdu vo veci samej.

30. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľov vo výroku I. zamietol.31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Pokiaľ ide o náhradu trov konania účastníkov, o tejto náhrade rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď
rozhodol vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v
mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

33. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Podľa Čl. 3 ods. 1 a 2 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona,

ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania. V priebehu konania, v čase
kedy dieťa ešte nebolo osvojené, procesný opatrovník maloletého dieťaťa, vzhľadom na rozdielne
vyjadrenia účastníkov, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, pričom
znalec sa mal vyjadriť, či by bolo v záujme maloletého Alexa a ak áno v akých intervaloch, stretávanie

sa so starými rodičmi, keď v konaní bolo bezpečne preukázané, že maloleté dieťa svojich starých
rodičov nepozná, nemá k nim vytvorený žiaden vzťah a stretávať s nimi sa nechce. S navrhnutým
znalecký posudkom navrhovatelia súhlasili. Znalcovi bola na základe uznesenia č.k. 14P/8/2015-96 zo
dňa 12.1.2018 vyplatená odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 591,76 eur, ktorá mu
bola poukázaná v celej výške zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

38. Trovy štátu do 30.6.2016 výslovne upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (účinný do 30.6.2016), v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu

súd priznal. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradili
nové procesné poriadky, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č.161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ktoré trovy štátu výslovne neupravujú. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu,
rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 55 CMP a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. a
IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi

v 2. rade (pričom žiaden z nich nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov) a každého z nich
zaviazal povinnosťou zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 295,88 eur,
teda polovicou z priznanej odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, pričom s prihliadnutím na
výšku sumy im určil na plnenie primeranú dlhšiu lehotu, a síce 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto sa okrem iného zdôrazňuje
výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Prelomenie generálnej klauzuly vymedzenej v ustanovení § 52CMP, predstavuje § 55 CMP. Aplikácia
konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé, môže priznať nárok na

náhradutrovkonaniavakomkoľvekkonanípodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,pričomrelevantné
by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. V súvislosti s tým súd považuje za potrebné uviesť, že v
predmetnom konaní navrhovatelia aj naďalej trvali na svojom návrhu v nezmenenom rozsahu aj po tom,
akobolojednoznačnepreukázané,žemaloletýW.sinastarýchrodičovnepamätáanechceknimchodiť,keď vyjadril nezáujem o stretávanie so starými rodičmi, pričom jeho postoj bol založený na tom, že si
starých rodičov nepamätá a nič nenasvedčovalo tomu, že by to nemal byť jednoznačný postoj dieťaťa
bez toho, aby došlo k zámernému ovplyvňovaniu maloletého zo strany matky. Tieto poznatky vyplynuli

tak zo správy procesného opatrovníka dieťaťa, zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb
Trnava a napokon aj z výsluchu samotného maloletého dieťaťa. V týchto skutočnostiach súd videl
rozhodujúce kritérium na priznanie náhrady trov konania štátu voči navrhovateľom, ktorí aj napriek
preukázanému stavu v konaní trvali na svojich návrhoch a na nariadení znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).