Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217175
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7615217175.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi , sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : P.. Z. Z., H..
XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/X, K. H. N. právne zastúpený : JUDr. Ján Buroci, advokát, Za Šestnástkou
17, Spišská Nová Ves proti žalovanému : X/ Z. Z., C. F. XXX,XX/, K. H. N., X/ B. Z., H.. XX.X.XXXX, C. F.
XXX/XX, K. H. N., X/ S. Z., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXX/XXA, C., všetci žalovaní právne zastúpení : JUDr.
Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, Spišská Nová Ves, Zimná 62, o zaplatenie 1.300,-€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní majú nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 14.09.2015 žalobný návrh, ktorým žiadal, aby žalovaní v 1.
až 3. rade boli povinní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 550,-€ s úrokom z omeškania 5,05%

ročne od 15.06.2015 do zaplatenia a okrem toho, aby žalovaná v prvom rade bola povinná vrátiť mu
sumu 750,-€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 03.01.2015 do zaplatenia. Svoj žalobný návrh
odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade - svojou matkou, bývali v spoločnej domácnosti, kde mali
osobitne zariadené izby. Spoločne s matkou si založili vkladnú knižku, na ktorú si sporili pre prípad
pohrebu jedného z nich a na ktorej mali ku dňu 02.01.2015 nasporenú sumu 1.579,30€. Žalobca býval
u matky približne od roku 2006 do novembra 2014, kedy sa odsťahoval, pričom pri odsťahovaní si zo

sebou nezobral všetky veci, tieto odnášal postupne. Žalovaná v 1. rade ho vyzvala k vyprataniu bytu
písomne listom zo dňa 16.03.2015 a termín vypratania stanovila na deň do 25.03.2015. Žalobca si
prišiel veci odniesť 24.03.2015 aj 25.03.2015, avšak nikto už na adrese nebol. Od susedy sa dozvedel,
že jeho bratia , žalovaní v 2. a 3. rade, veci vyhodili a niektoré mali aj speňažiť, čím neoprávnene
zasiahli do jeho vlastníctva a spôsobili mu škodu, k náhrade ktorej ich vyzval listom zo dňa 04.06.2015,
avšak bez reakcie. Pokiaľ ide o sumu 550,-€, tá sa ma týkať náhrady škody na hnuteľných veciach so

zostatkovými hodnotami, a to manželská posteľ a skrinky 100,-€, skrinka 20,-€, televízor 20,-€, stolík pod
televízor 20,-€, záclony a šatstvo 150,-€, 3 školské stoličky 60,-€, zrkadlo 10,-€, lustre 2ks 20,-€, plynová
pec 50,-€, chladnička 50,-€, práčka 50,-€. Pokiaľ ide o sumu 750,-€, táto suma predstavuje polovicu
sumy nasporenej na vkladnej knižke, pretože žalovaná v prvom rade bez akéhokoľvek oznámenia a
odsúhlasenia zo strany žalobcu vybrala celú nasporenú sumu dňa 02.01.2015.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, kde za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie
skutkovými tvrdeniami strán sporu vrátane ich výsluchov a obsahom listinných dôkazov.

4. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch svedkyne - svojej

manželky a listinné dôkazy, a to žiadosť o vystavenie kópie vkladnej knižky s bankovými výpismi, list
od žalovanej v 1. rade zo dňa 16.03.2015, list žalobcu zo dňa 04.06.2015 a fotografie. Súd zamietolnávrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia trhovej hodnoty hnuteľných
vecí, ktorých náhradu škody žiada z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu dostatočnú identifikáciu
predmetných vecí, nakoľko veci už neexistujú a opis vecí aj po výpovedi svedkyne a predloženej

fotografie, kde je zobrazená len časť vecí, bol neúplný.

5. Žalovaní ako prostriedky procesnej obrany použili skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to výpis z
účtov žalovanej v 1. rade a fotokópiu vkladnej knižky.

6. Žalobca v priebehu celého konania trval na podanej žalobe a mal za to, že preukázal a bolo nesporné,
že veci existovali a že žalovaná v 1. rade dala pokyn na ich vyhodenie, čím bol zbavený svojho
vlastníckeho práva k týmto veciam bez toho, aby mal možnosť odniesť si ich. Má za to, že žalovaní
porušili jeho vlastnícke práva, za čo by mali niesť následky a nahradiť mu vzniknutú škodu. Pokiaľ ide
o nárok týkajúci sa vyplatenia sumy z vkladnej knižky poukázal, že vkladná knižka bola spoločná, a tak
žalobca ako aj žalovaná v 1. rade boli vkladatelia, preto trval na tom, aby mu žalovaná v 1. rade vyplatila

polovicu z podielu s tým, že vkladnú knižku je potrebné posudzovať ako spoločnú vec v podielovom
spoluvlastníctve a keďže podiely neboli určené, platí zásada, že sú rovnaké.

7. Žalovaní trvali na zamietnutí žaloby. Mali za to, že žalobca nepreukázal, že všetky hnuteľné veci sa
skutočnevbyteajnachádzali,avšakhlavnezdôraznili,žežalobcamalmožnosťvecisiprevziať.Trvalina

tom, že nezodpovedajú za škodu, ktorú si žalobca uplatnil. Pokiaľ ide o vkladnú knižku, tak skutočnosť,
či vkladná knižka bola spoločná, je podľa ich názoru irelevantná, nakoľko podstatné je preukázanie
vlastníctva,pričomžalovanáv1.radepreukázala,žesuma,ktorúvybrala,bolajejvlastníctvomažalobca
tak nemá nárok na náhradu polovice tejto sumy.

8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že všetci žalovaní sú jeho blízkymi príbuznými, nakoľko žalovaná v 1.
rade je jeho matkou a žalovaní v 2. a 3. rade sú jeho bratia. Do spoločnej domácnosti s matkou sa
spolu s manželkou a deťmi presťahoval v roku 2006 na podnet brata Petra. V spoločnej domácnosti
so žalovanou v 1. rade bývali do 17.11.2014, kedy boli nútení odsťahovať sa od nej z dôvodu jej
psychického týrania ako aj psychického týrania brata Antona, ktorý s nimi tiež býval. S mamou, bratom

a so svojou rodinou žili v trojizbovom byte s tým, že jednu izbu mal k dispozícii on s manželkou a jednu
izbu mali deti. Zariadenie, ktoré uviedol v návrhu, bolo všetko zariadenie, ktoré zakupoval, a okrem
toho si brali s manželkou úver na sumu 100.000,-Sk na výmenu okien. Vlastníkom bytu bola mama.
Keďže mestom im bol pridelený jednoizbový byt, nemohli si so sebou zobrať všetky veci, tak zariadenie
v maminom byte nechali. Nemyslel to však ako dar matke, nechali ich v byte pre to, lebo ju ľutovali,

že ostane žiť s Antonom a že ostanú žiť na ulici. Veci považoval naďalej za svoje vlastníctvo. Po tom,
čo mu mama poslala list, aby si veci zobral lebo ich vypratá, ostal prekvapený, nakoľko si myslel, že
ich nechá v sklade. Od susedov sa však dozvedel, že veci boli vyhodené a uložené ku kontajneru. V
čase, keď od mamy dostal list na vypratanie vecí, nemal čas to celé riešiť, pretože dcéra bola po ťažkej
nehode v nemocnici a na jeho telefonáty a sms správy mama nereagovala, ani vnučku v nemocnici

nebola navštíviť. Dňa 25.03.2015 sa do matkinho bytu nedostal, pretože boli vymenené kľúče, matka
mu telefón nebrala, zdvihol ho len brat Anton, ktorý mal byť totálne opitý a do bytu ho odmietli pustiť. V
súčasnosti v byte už nebýva ani matka, ani brat Anton, pretože brat Peter ho predal. Cenu vecí, ktorých
náhradu škody žiada, určil najprv podľa toho, za čo ich nakúpil, ale po tom, čo mu bolo povedané, že toto
nemôže žiadať, určil cenu vecí takú, aká by bola ich hodnota v bazári. Všetky veci kupoval s manželkou

počas ich manželstva. Čo sa týka sporenia na vkladnú knižku tak tým, že žili spoločne, mama platila len
poplatky za nájom a inkaso, všetko ostatné platil on s manželkou, pričom brat Anton na domácnosť ničím
neprispieval. Na vkladnú knižku vkladali zo spoločných peňazí maminých, jeho a manželkiných. Má za
to, že zo sumy 1.579,-€ , ktorá bola vybraná dňa 02.01.2015, mu patrí polovica, pretože sa ušetrila po
tom, čo sa rozhodli, že nebude sponzorovať bratov a aj preto, že keby nebolo jeho a jeho manželky, tak

by mama neušetrila nič. Vklad vo výške 1.300,-€ zo dňa 03.03.2010 robila mama s bratom Petrom a
išlo o peniaze, ktoré mala mama na účte a ktoré ušetrila po tom, čo sa k nej s manželkou nasťahovali.
Tieto peniaze mali byť určené na mamin pohreb.

9. Z výsluchu žalovanej v 1. rade súd zistil že so synom - žalobcom a jeho manželkou , žili zle, pretože

chceli, aby všetko platila ona. Bývali spolu asi 4 roky. Keď byt predala, veci vyniesli na chodbu, avšak
žalobca si pre ne neprišiel, tak ich dali ku kontajneru na odpad. Už si presne nepamätá, aké to boli
veci. Nepamätá si , že by jej žalobca písal sms správy alebo list. Na vkladnú knižku šetrila zo svojhodôchodku, aby mala peniaze na pohreb, žalobca nijako neprispieval ani na domácnosť, ani na vkladnú
knižku nevložil žiadnu sumu.

10. Z výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že čo sa týka vkladnej knižky, tak mal len vedomosť, že
existuje, ale nič bližšie nevedel. On sám na vkladnú knižku žiadne vklady ani výbery nerobil. K nábytku
uviedol, že žalobca si zo starého nábytku, ktorý rozobral, urobil manželskú posteľ a nejaké skrinky.
Kupovaná bola plynová pec a záclony, k šatám sa vyjadriť nevedel, a ostatné veci neboli kupované, boli
dovezené z Prahy ako veci vyhodené. Dňa 24.03.2015 sa veci nachádzali vo vestibule bytového domu

a keďže žalobca si ich do určenej lehoty nezobral, dal ich s pomocou Jara Polláka, bezdomovca, ku
kontajneru. Záclony a šaty dal do charity a plynová pec musela ostať v byte. Keďže byt bol predaný
a mama vysťahovaná, musel byť ku koncu mesiaca vyprataný. Dňa 24.03.2015 bol na chodbe pred
bytom, všetky veci už boli vypratané na chodbe, so žalobcom sa nestretol, len sused mu povedal, že
žalobca sa zdržal asi 10 -15 minút. Chvíľu počkal, či sa žalobca neobjaví a potom odišiel.

11. Z výpovede žalovaného v 3. rade súd zistil že vkladnú knižku mala mama stále pri sebe a všetci
vedeli, že tam má peniaze na svoj pohreb. V marci 2010 bol s mamou pri tom, keď na vkladnú knižku
vložila sumu 1.300,-€. Túto sumu vybral z jej účtu, na ktorý jej poukazovali dôchodok, bol to sporo
účet a sumu vložili na vkladnú knižku s tým, aby peniaze boli k dispozícii, keď sa jej niečo stane.
Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že mama nie je schopná šetriť. Dňa 02.01.2015 bol pri tom, keď mama

urobila výber z vkladnej knižky a robila ho z dôvodu, že sa v zlom rozišla so žalobcom. Naliehala, aby
peniaze vybrali, následne časť z nich vložila na sporo účet a časť na zaplatenie poplatku za byt v dome
opatrovateľských služieb. O tom, že žalobca sa od mami odsťahoval, sa dozvedel koncom novembra
2014, keď bol požiadaný bratom resp. švagrinou, aby zaplatil za DVD prístroj, ktorý mame nechali a
poukázal,žeaj10,-€žalobcasmanželkoužiadaliodmamyzato,žejejnechalikrájačnachlieb.Vjanuári

2015 bol mame pridelený byt na F. V.. v Domove sociálnych služieb, tak zorganizoval jej presťahovanie.
Keďže vedel, že so žalobcom by mohli byť problémy, doniesol mame práčku a kúpil chladničku, aby
nebolo povedané, že si ich berie z bytu a prinútil mamu, aby žalobcovi zavolala, nech si príde po svoje
veci. Mali snahu dohodnúť sa so žalobcom aby si pre veci prišiel, pretože mama tieto veci nepotrebovala.
Čo sa týka samotného vysťahovania, tak bratovi B. pomáhal veci preniesť do vestibulu s tým, že osobné

veci dali do pivnice na základe dohody s domovníčkou, že veci tam môžu nechať, kým si pre ne
žalobca nepríde. Museli tak robiť, pretože byt bol predaný a bolo potrebné ho vypratať. Ku kontajneru
už veci nevynášal. K hodnote vecí sa vyjadriť nevedel, avšak v rámci pokusu o zmier pri stretnutí s
právnym zástupcom žalobcu ponúkol sumu 100,-€ aby predišli sporu. Vie, že žalobca kúpil plynovú pec,
chladničku a práčku, pričom na práčku mu prispel sumou 100,-€ , ale nemá o tom žiaden doklad. Plynová

pec musela ostať v byte. Žalobca kupoval aj záclony, šaty. Posteľ a skrinky boli prerobené zo starého
nábytku a ostatné veci mu doniesol z Prahy, keď tam býval spolu s bratom B. a zobrali si veci, ktoré
ľudia už vyhodili a nepotrebovali. Uviedol, že žalobca si bral postupne z bytu veci, ktoré tam mal. Nevie,
prečo dňa 24.03. žalobca posielal mame sms správy keď vie, že mama sms-ky čítať nevie. Mama má zo
žalobcu panický strach, preto požiadal Antona, aby so žalobcom komunikoval on. Zo strany žalobcu

žiadna snaha o prevzatie vecí nebola. Dňa 24.03. nebol v Spišskej Novej Vsi, bol v práci v Bratislave.

12. Z výsluchu svedkyne Z. Z. súd zistil že je manželkou žalobcu a potvrdila, že žalobný návrh podával
manžel s jej súhlasom a vedomím. K predmetným veciam uviedla, že ich svokre nedarovali, ale jej
ich nechali, pretože ju ľutovali, že ostane žiť s B. a že ostanú žiť na ulici. Keď veci v byte svokry

nechávali, pretože ich nemali kam dať, svokra im vtedy nevravela, aby si ich zobrali. Až následne
napísala manželovi list, že si má veci zobrať, lebo ich vypratá, pričom keď manžel po veci bol, tak tam
už neboli. Sú to všetko veci, ktoré kúpili pred 10 až 15 rokmi, nespomína si však, v ktorom obchode,
okrem otočných stoličiek, ktoré kupovali v predajni JYSK. Posteľ im urobil jej ujo z dreva, ktoré oni
kúpili. Z oblečenia tam boli vetrovky, ktoré nemala kam odložiť. Cenu veci určovali spolu s manželom

tak, že uviedli asi polovicu z kúpnej ceny. Vklady na vkladnej knižke robil manžel aj svokra, nevie však,
kto a v akej výške vklady urobil, nebola pri tom. Manžel vkladal na vkladnú knižku peniaze z výplaty.
K bližšej špecifikácii vecí uviedla, že manželská posteľ a skrinky boli vyrobené asi pred 10 rokmi zo
svetlého dreva. Skrinka sa kúpila asi v JYSK-u pred 10 rokmi , bola úzka na knihy, hnedá z drevotriesky.
Televízor kupovali asi pred 10 rokmi, stolík pod televízor doniesol manžel z Čiech asi pred 6 rokmi.

Záclony kupovala do všetkých izieb asi pred 10 rokmi ona, boli to 4 záclony, obyčajné biele. Z oblečenia
to boli vetrovky, asi 3 - 4 kusy, z toho 1 zimná, kupované asi pred 8 rokmi. Kancelárske stoličky boli
nízke, točité, kúpené v JYSK-u pred 8 rokmi. Zrkadlo bolo v detskej izbe, sklo mali a dali urobiť rám
asi za 10 ,-€ pred 5 rokmi. Lustre doniesol manžel z Čiech asi pred 8 rokmi, obe boli sklenené. Plynovápec bola 11 ročná, biela, asi značky MORA. Chladnička bola biela, 15 ročná, nevie akej značky a práčka
bola plnená zvrchu, kupovali ju pred 5 rokmi, značku nevie, ale väčšinou sa kupovala zn. Whirlpool.
Dňa 24.03. šiel manžel pre veci sám, ona bola v práci a od susedov vedia, že veci tam už nie sú, že

sú vyhodené a že tam už boli B. B. S..

13. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že listom zo dňa 16.03.2015 ho žalovaná v 1.
rade žiadala o vypratanie vecí z jej bytu v termíne do 25.03.2015 s tým, že pokiaľ ich nevypratá, zavolá
upratovaciu službu a veci odvezie na skládku. Žalovaná v 1. rade v liste uviedla, že o vypratanie žiadala

žalobcu telefonicky aj ústne koncom februára 2015. Vypratanie sa malo týkať vecí, a to manželskej
postele so skrinkou, stolíka pod televízorom, televízora, kaziet, práčky, chladničky, rôzneho šatstva, 3ks
stoličiek, 4ks záclon, 2ks lustrov a zrkadla. Žalobca listom zo dňa 04.06.2015 žiadal žalovanú v mene
svojom aj manželkinom o zaplatenie škody na majetku a vyhodených veciach, ktorú vyčíslil v sume
3.000,-€ s tým, že suma 750,-€ tvorila polovicu hodnoty vkladnej knižky a zvyšok sumy tvoril hodnotu
vyhodených vecí. O vyplatenie sumy žiadal v lehote 30 dní od doručenia listu. Na fotografii je zobrazená

časť bytu žalovanej v 1. rade s ponukou predajnej ceny 35.000,-€ a kontaktom na makléra. Na ďalších
troch fotografiách je zobrazená hlava žalobcu pred bytovým domom č. 17 a zvonček s menom žalovanej
v 1. rade. Všetky tri fotografie mali byť vyhotovené dňa 24.03.2015. Žalobca žiadal o doručenie všetkých
výpisov k vkladom a výberom z vkladnej knižky, ktoré mali byť realizované od jej založenia, avšak banka
z dôvodu skartácie dokladmi do roku 2010 nedisponuje, bolo možné predložiť len doklad k transakcii

zo dňa 04.10.2012 vo výške 50,-€ ( výber sumy 50,- € robený žalovanou v 1. rade ) a doklad zo dňa
02.01.2015 ( výber sumy 1.579,30€ urobený žalovanou v 1. rade ).

14. Z listinných dôkazov predložených žalovanými súd zistil, že žalovaná v 1. rade mala vedený účet v
Slovenskej sporiteľni a.s. číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX, z ktorého v dňoch 01. až 03.03. 2010 vybrala

sumu 1.450,-€. Na vkladnú knižku číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedenú na meno Z. Z. B. Z.
Z. vložila dňa 03.03.2010 sumu 1.300,-€, pričom ku dňu 19.02.2009 bol na kladnej knižke zostatok
335,32€. Suma 1.300,-€ bola na vkladnej knižke deponovaná do 02.01.2015, keď v tento deň žalovaná
v 1. rade vybrala sumu 1.579,30€. Vkladná knižka bola vedená na 2 vkladateľov , žalovanú v 1. rade
ako 1. vkladateľ a žalobcu ako 2. vkladateľa. prvý vklad bol urobený dňa 23.02.2000 vo výške 100,-Sk.

V Slovenskej sporiteľni a.s. má žalovaná v 1. rade vedený účet Sporožíro Senior číslo XXXXXXXXXX/
XXXX a vkladový účet Sporenie Senior číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Zo sumy 1.579,30€ , ktorú žalovaná
v 1. rade vybrala z vkladnej knižky, vložila dňa 25.01.2015 na svoj sporožírový účet sumu 1.000,-€ a
sumu 10,-€ na účet sporenia.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Podľa § 438 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

18. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

19. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.22. Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou ( "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

23. Podľa § 780 ods. 1 Občianskeho zákonníka vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch
aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom
ustanovených prípadoch.

24. Podľa § 781 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou
upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav. Ak nie je preukázaná
iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.

25. Podľa § 783 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom
nakladať, ak tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený

nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia
fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná
knižka vystavená, ak tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v
určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.

26. Podľa § 137 písmeno a/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o splnení povinnosti.

27. Podľa § 206 Civilného sporového poriadku ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

28. Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §
206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov,
môžu vypracovať spoločný posudok.

29. Podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku súkromný znalecký posudok je znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

30. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu

mal súd za to, že žalobca svoj nárok na náhradu škody nepreukázal. V konaní nebolo sporné, že po
presťahovaní sa žalobcu z bytu žalovanej v 1. rade, si žalobca postupne odnášal svoje veci, avšak
časť z nich matke v byte nechal, v lehote určenej matkou na vypratanie si veci neprevzal, preto
vzhľadom k tomu, že byt bol predaný a musel byť vyprataný, žalovaní časť vecí vyhodili ku kontajneru
a časť odniesli do Charity. Jedine plynová pec mal byť v byte ponechaná. Žalobca sám predložil súdu

svoje fotografie, že dňa 24.03.2015, t.j. v lehote stanovej žalovanou v 1. rade na vypratanie, bol pred
obytným domom, kde sa byt matky nachádzal, pričom uvedené fotografie nepreukazujú, že by sa veci vo
vestibule bytového domu nenachádzali resp. že by nemal možnosť vojsť do vestibulu bytového domu,
práve naopak, potvrdzujú, že žalobca reagoval na list žalovanej v 1. rade, prišiel k bytu, avšak veci
si neodniesol. Žalobca taktiež nepreukázal ani hodnotu veci v čase poškodenia, t.j. výšku škody. V

tejto súvislosti súd poukazuje, že žalobca bez toho, aby využil možnosti dané mu Civilným sporovým
poriadkom, a to predloženie odborného vyjadrenia, či súkromného znaleckého posudku, žiadal súd, aby
nariadil znalecké dokazovanie, ktoré súd zamietol z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto
rozsudku. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade vložila na vkladnú knižku sumu 1.300,-
€ a že z vkladnej knižky vybrala sumu 1.579,30€. Spornou bola skutočnosť tvrdená žalobcom, že aj

on vkladal finančné prostriedky na vkladnú knižku. Žalobca nijako nepreukázal, kedy a v akom rozsahu
urobil vklady na vkladnú knižku a jeho tvrdenia o tom, že sumu 1.300,-€ vložila zo svojho účtu žalovaná v
1.radepreto,žemohlapeniazenašetriťvďakatomu,žeonsmanželkouhradilvýdavky,nemalsúdnijako
preukázanú. Bola to žalovaná, ktorá výpismi zo svojich účtov preukázala svoje tvrdenia o tom, že vklady
na vkladnú knižku robila ona. Keďže tak žalobca ako aj žalovaná v 1. rade boli uvedení ako vkladatelia

na vkladnej knižke, obaja boli rovnako oprávnení s vkladom nakladať. Zo všetkých uvedených dôvodov
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní žiaden úspech, na základe čoho súd priznal
nárok na plnú náhradu trov konania žalovaným. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.