Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229215
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Bukový
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117229215.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. H., W.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX
XX F. V., proti povinnému: F.. M. H., W.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX R. F., zast.: JUDr. Miloš
Chrenko, advokát, Hlavná 25, 917 01 Trnava, o vymoženie výživného, vedenej súdnou exekútorkou:
JUDr. Evou Šajánkovou, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, 905 01 Senica, pod sp. zn. 386EX
21/17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.08.2017, podaným prostredníctvom
súdneho exekútora, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia zameškaného
výživného na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/100/2011-41

vydaného dňa 13.09.2011. Poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117229215.1 poveril súd
vykonaním exekúcie dňa 07.09.2017 súdnu exekútorku JUDr. Evu Šajánkovú.

2. Povinnému bolo dňa 13.10.2017 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie podal dňa 27.10.2017, teda v zákonom v stanovenej lehote. Povinný vo svojom vyjadrení tvrdí,
že pohľadávka oprávnenej neexistuje, nakoľko zanikla splnením. Povinný ďalej uvádza, že výživné po

rozvode plnil mesačne v plnej výške riadne a včas, až do mesiaca október 2012 vrátane. Vo vyjadrení
spomína, že dňa 13.11.2012 po dohode s matkou detí tejto zaplatil jednorázovo výživné na obe deti
vopred, a to v sume 22.610 Eur. Z uvedenej sumy polovica (11.305 Eur) bola určená pre oprávnenú
a druhá polovica pre dcéru Stelu. Dňa 09.01.2012 bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, v
zmysle ktorej mala bývalá manželka nadobudnúť spoločný byt, vyplatiť sumu vyrovnacieho podielu
v splátkach a po zaplatení sa mal podať návrh na vklad do katastra. Približne po pol roku bývalá

manželka začala naliehať, aby svoj podiel previedol na ňu na príslušnom katastri hneď, nie až po
zaplatení, ako to bolo zakotvené v dohode. Povinný tvrdí, že trval na zaplatení vyrovnacieho podielu.
Matka oprávnenej napokon súhlasila avšak s podmienkou, že jej tie peniaze mal obratom odovzdať ako
preddavok výživného. Povinný ďalej uvádza, že sa následne dňa 13.11.2012 v dopoludňajších hodinách
stretli s bývalou manželkou v kaviarni Amfik Cafe v Trnave. Ona mu mala vyplatiť sumu 22.610 Eur
titulomvyporiadaniaBSMprotipríjmovémudokladu,následnejejmaltútosumuodovzdaťakopreddavok

na výživné pre deti. Prevzatie hotovosti mu mala matka oprávnenej potvrdiť príjmovým dokladom. S
poukazom na zaplatenie výživného vopred povinný od novembra 2012 výživné neplatil.

3. Oprávnená sa k podaniu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrila, že k vyplateniu preddavku
výživnéhonikdynedošlo.Vyplateniemalobyťibafiktívne,vskutočnostimatkanedostalažiadnepeniaze,
ktoré mali byť určené pre oprávnenú a jej sestru ako preddavok výživného. Oprávnená ďalej uvádza,

že výmena sumy 22.610 Eur je nereálna už len z toho dôvodu, že jej matka nikdy takou hotovosťou
nedisponovalaakebyáno,takbyjurovnopoužilanazaplatenievyrovnaciehopodieluzBSManežiadalaby zaplatiť preddavok na výživné. Následne uvádza, že povinný opustil ich domácnosť dňa 14.2.2010 a
od tejto chvíle jej matke na ich život nijak finančne neprispel (rozvod manželstva bol v roku 2012).
4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“),

plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

5. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič

bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

6. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

8. Spravidla súd určí vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a
povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je
obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania.

Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo
neho.

9. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/100/2011-41 bola schválená dohoda rodičov, ktorou
bola oprávnená zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na vtedy

maloletú oprávnenú vo výške 133 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Schválenú dohodu rodičov je potrebné akceptovať a plniť. Zmena rozhodnutia súdu je prípustná na
návrh niektorej zo strán len rozhodnutím súdu napríklad v prípade zmeny pomerov na niektorej strane.
Pre prípad nerešpektovania rozhodnutia súdu sa povinný vystavuje hrozbe trestného stíhania, pričom
do úvahy prichádza aj nútený výkon rozhodnutia.

10. Dňa 24.08.2017 bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie od plnoletej oprávnenej. V návrhu
si uplatňuje zmeškané výživné v sume 8.379 Eur. Oprávnená žiada priznať zmeškané výživné za 70
mesiacov po odrátaní čiastočného plnenia od povinného vo výške 931Eur. Po preskúmaní návrhu
bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Eve Šajánkovej, ktorá doručila

upovedomenie o začatí exekúcie povinnému. Povinný podal dňa 27.10.2017 návrh na zastavenie
exekúcie.

11. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2)

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie
spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví

a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

16. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že vymáhaný nárok bol splnený, o čom svedčí
priložená fotokópia príjmového dokladu, ktorým preukazuje zaplatenie preddavku na výživné vo
výške 22.610 Eur. Povinný priložil ešte jeden príjmový doklad o zaplatení vyrovnacieho podielu za
nehnuteľnosť (vyporiadanie BSM) v rovnakej výške ako preddavok na výživné. K odovzdaniu tejto sumy,
vystaveniu príjmových dokladov a výmenu peňazí a dokladov malo dôjsť na jednom stretnutí s bývalou

manželkou dňa 13.12.2012.

17. „Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,
ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní
súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej

ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny
právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že
doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie
právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov
konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého z

rodičov,akoosôbpovinnýchvýživou,pričomzároveňmusíísťozmenutýchokolností(najednejčidruhej
strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.“ (Rozsudok Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 51P/500/2014)

18. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

19. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej
starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach.
Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu

príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného.
Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty
výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),
ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach.
Jednorazová úhrada výživného sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená,

že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného.

20. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac
vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na
ich úhradu. Súd by nemohol schváliť dohodu rodičov alebo súdny zmier v rámci konania o výživnom,

ktorých predmetom by bolo zloženie výživného v jednorazovej sume, keďže takáto dohoda je v rozpore
so zákonom. Ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, možno využiť inštitút tezaurácie výživného.
Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu uvedeného spotrebného charakteru vyživovacej
povinnosti. Aj v prípade jednorazového uhradenia výživného by sa pokrývalo budúce obdobie. Pritezaurácii výživného síce dochádza k zloženiu jednorazovej sumy na základe rozhodnutia súdu, tá sa
však vypláca oprávnenej osobe v mesačných splátkach, takže spotrebný charakter výživného ostáva
nedotknutý. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon ustanovuje aj výnimočný mechanizmus nápravy

(ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípad, že by sa skutkový stav odchýlil
od podmienok existujúcich v čase rozhodovania súdu, a to možnosť súdnych rozhodnutí o výživnom v
prípade relevantnej zmeny pomerov. Zložením „preddavku“ v sume, ktorá zodpovedá výške výživného
do plnoletosti dieťaťa sa prieči zásade pravidelnosti plnenia vyživovacej povinnosti.

21. „Dohoda rodičov maloletého dieťaťa, podľa ktorej sa jeden z nich zaväzuje zložiť v prospech
maloletého jednorazovo sumu na plnú úhradu výživného do plnoletosti dieťaťa, nezodpovedá
ustanoveniam zákona o rodine týkajúcim sa výživného, a preto ju súd nemôže schváliť.“ (R 8/1982)

22. Nakoľko nebolo súdu preukázané na základe majetkových pomerov a situácie v čase po rozvode a
vyporiadania BSM, že by bývalá manželka disponovala hotovosťou v sume 22.610 Eur, považuje súd

takúto výmenu za fiktívnu. Reálne mohlo dôjsť len k výmene príjmových dokladov, ale nie k odovzdaniu
predmetnej sumy. V danom prípade sa teda jedná o započítanie výživného za inú pohľadávku, čo v
podmienkach slovenskej právnej úpravy zákon nepripúšťa, keďže oprávnená vtom čase ešte nedosiahla
plnoletosť.

23. Podľa § 76 ods. 2 ZoR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

24.Započítaním(kompenzáciou)rozumiemejedenzospôsobovzánikuzáväzku.Ideoinštitúttypickýpre
záväzkovéprávnevzťahy.Predstavujebezhotovostnýspôsobvysporiadaniavzájomnýchvzťahovdvoch

subjektov, ktoré sú navzájom veriteľom aj dlžníkom (výnimočne môže ručiteľ proti veriteľovi uplatniť
započítacou námietkou aj pohľadávky inej osoby, t.j. dlžníka). Výhodou je úspora dvojakého plnenia
vzájomnýchpohľadávok,preveriteľaznamenáistúformuzábezpeky,žepojehoplneníbydruhýúčastník
vzájomnú pohľadávku nesplnil. Jeho úprava v Občianskom zákonníku výslovne odkazuje na predmetné
ustanovenie zákona o rodine. Vo všeobecnosti započítanie spočíva vtom, že ak veriteľ a dlžník majú

vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu (spravidla peniaze), tieto pohľadávky zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci
k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Stret
pohľadávok sám o sebe nemá právne účinky. Až vykonaním kompenzačnej námietky nastáva zánik
pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú, a to spätne ku dňu stretu pohľadávok.

25. Z hľadiska zákona o rodine sú platné zákonné a teoretické východiská. Vylúčené je však
jednostranné započítanie pohľadávok proti pohľadávkam na výživné. Špecifiká výživného, ktoré je
síce plnením majetkovej povahy, avšak so silnou väzbou na osobné vzťahy, si vyžiadali osobitnú
úpravu. Predstavuje určitú formu ochrany vzhľadom na existenčnú povahu výživného, aby proti vôli

oprávnenej osoby nebolo predmetom určitých komerčných vzťahov, ale mohlo v skutočnosti slúžiť
účelu, ktorý podľa zákona má, t.j. uspokojenie základných potrieb oprávnenej osoby. V štádiu výkonu
rozhodnutia ukladajúceho vyživovaciu povinnosť to znamená, že povinný nemôže jednostrannou
kompenzačnou námietkou dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia z dôvodu zániku práva. ZoR ale
umožňuje započítanie takejto pohľadávky dohodou. V praxi prichádza do úvahy započítanie pohľadávky

z príspevku na výživné rozvedeného manžela s pohľadávkou z titulu vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pohľadávky na výživné možno teda započítavať s inými pohľadávkami,
bez ohľadu na to, či vyplývajú z rodinného práva. Ani táto špeciálna úprava neustanovuje náležitosti
formy dohody. Nepochybne však musí spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre
právne úkony (musí byť urobená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, spôsobilým subjektom, nesmie

odporovať zákonu, obchádzať ho, priečiť sa dobrým mravom). Zákon nevylučuje ani jednostranné
započítanie pohľadávky na výživné oprávneným proti inej pohľadávke.

26. Pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania nie je možná. Znenie druhej vety §
76 ods. 2 ZoR (na rozdiel od prvej vety, že len "proti" pohľadávke na výživné nie je započítanie možné",

ale všeobecne, "započítanie nie je možné") naznačuje, že ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto
pohľadávkouniejemožnéjejzapočítanievočiinejpohľadávke,odhliadnucodposudzovaniaspôsobilosti
dieťaťa na takýto právny úkon. Rodič v rámci práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku
dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča. Napriek tomu,ak súd zverí jedno z detí do starostlivosti jedného z rodičov a druhé dieťa do starostlivosti druhého
rodiča a zaviaže ich na plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k druhému dieťaťu, rodičia si tieto sumy
navzájom fyzicky neuhrádzajú v sume, v ktorej sa kryjú.

27. „Pri rozhodovaní o zastavení výkonu rozhodnutia na vymáhanie dlžného výživného maloletých
detí podľa ustanovenia § 268 ods. 1 písm. g) OSP súd nemôže vychádzať iba zo súhlasných údajov
povinného a rodiča (inej osoby ako rodiča), ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, o tom, že
dlžné výživné je uhradené, ak sú dôvodné pochybnosti, že medzi nimi došlo v rozpore s ustanovením §

97 ods. 2 ZR (teraz § 76 ods. 2 ZoR) k dohode o započítaní vzájomnej pohľadávky proti pohľadávkam
na výživnom pre maloleté dieťa.“ (R 69/1972)

28. „K otázke spravovania majetku, ktorý je v BSM súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto náklady
súd nemôže započítať do určovania výšky výživného, nakoľko výživné má spotrebný charakter a je
určené na zabezpečovanie potrieb detí.“ (Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn 11CoP/512/2013)

29. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávnenej súd dospel k
záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobilizánikvymáhanéhonároku,resp.sútuinéskutočnosti,ktorébrániavymáhateľnostiexekučného
titulu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na

zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.