Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215390
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116215390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr.YvettyDzugasovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobcu:O.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
J. Z./XX, XXX XX X., zastúpeného spoločnosťou: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa
2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 13C/159/2016-38 zo dňa 09.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/159/2016-38 zo dňa 09. 03. 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200040297 zo dňa
26.10.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Súčasne priznal žalobcovi proti
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2016 sa žalobca
domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200040297 uzatvorená medzi žalobcom a

žalovaným dňa 26.10.2011 je neplatná. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.10.2011 so
žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200040297 na sumu 1.500,00 Eur. Súčasne so
zmluvou mu bola daná na podpis dohoda o zrážkach zo mzdy, a hoci bola na samostatnej listine, so
žalobcom nebola individuálne dohodnutá a bola žalovaným vopred pripravená na formulári. Spotrebiteľ
je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon
zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti
a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému riziku zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal na záver komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod
č. 8636/2010-110.98,113,179, kde pod bodom 9. vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy
komisia konštatovala, že uvedená podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva dlžníka aj vtedy, ak si nároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl a neplatných úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech

žalobcu a žalobca bol nútený sa takému konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly
prípadných neprijateľných klauzúl a z tohto dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy ako
neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8200040297
dňa 26.10.2011, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 1.500,00

Eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur, pri úrokovej
sadzbe 70,01% ročne. S uzavretím úverovej zmluvy žalobca so žalovaným uzavrel aj
dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8200040297 podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov. Súčasťou tejto dohody je ustanovenie,
že spoločnosť (žalovaný) má / bude mať pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne na

základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8200040297 dlžníkovi čiastku vo výške 1.500,00
Eur. Pohľadávky žalovaného voči žalobcovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru, prípadne zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a
ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti s uvedenými zmluvami prípadne dodatkami. Dohoda obsahovala ustanovenie, na základe

ktorého je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy
žalobcu v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určený bankový účet žalovaného vo
výške 80,37 Eur. Dohoda obsahovala tiež ustanovenie, podľa ktorého, strany výslovne súhlasia s tým,
že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
alebo bude vo výške nižšej, bude za účelom vyrovnania pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy v

nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú
výšku v zmysle zákona a to až do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dňa 13.08.2014
adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobcu, v ktorom požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok od najbližšieho výplatného termínu,
pričom dlh žalobcu vyčíslil na sumu 1.290,29 + úrok z omeškania. Požiadal zamestnávateľa

žalobcu, aby v mesiaci 09/2014 vykonal zrážku zo mzdy za mesiace 06/ a 07/2014 v sume 155,85 Eur,
v mesiaci 10/2014 vykonal zrážku za mesiace 08/ a 09/2014 v sume 160,74 Eur, v mesiaci 11/2014
vykonal zrážku za mesiace 10/ a 11/2014 v sume 160,74 Eur a ostatné zrážky, aby vykonal
vo výške 80,37 Eur mesačne. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že zamestnávateľ
žalobcu pristúpil k vykonaniu zrážok z jeho mzdy, pričom celkovo mu za účelom úhrady

dlhu zo zmluvy o úvere č. 8200040297 zrazil zo mzdy sumu 863,74 Eur, a to v mesiaci 08/14 a potom
v mesiacoch 10/2014 až 04/2016 nepretržite každý mesiac, v sumách uvedených v prehľade na č.l. 8
spisu. Vkonanívedenom naOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.42Csp/79/2016sažalobcadomáha
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia na základe úverovej zmluvy č. 8200040297, ktoré
konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené (bol vydaný rozsudok, ktorým bolo žalobe vyhovené v

celom rozsahu, proti ktorému však podal žalovaný včas odvolanie).
4. Okresný súd citoval ust. § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmyslom
ochranyspotrebiteľajeochranaosôb,ktorésazúčastňujúnaprávnychvzťahochtrhovéhohospodárstva,
avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana

slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej

ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom
na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu

pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto
kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť
od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred
vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať,
aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský
vzťah, nakoľko žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnejčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii
dodávateľa, nakoľko poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Preto právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd pri rozhodovaní

tohto sporu nielenže môže, ale aj musí aplikovať. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade je
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne
uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu, (akéhokoľvek
rozhodnutiasúdualeboinejinštitúcie),kzásahudomajetkovejsféryžalobcu,pričomjehozamestnávateľ
musí rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu

bezdôvodne obohacovať. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem
žalobcu naurčeníneplatnosti právnehoúkonujepotrebnéskúmaťsozreteľomnaindividuálneokolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava) je
daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka
bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie s vlastnou mzdou. Prvoinštančný

súd zároveň konštatoval, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8200040297 však neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku - (existujúce, budúce, podmienené

záväzky v neurčitej výške).Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako pohľadávky z úveru, vrátane
revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do
budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť

zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch,
majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v

budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré
je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní
dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy. Suma 1.500,00 Eur v bode I. dohody bola uvedená len v súvislosti s označením
poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy

dlžníka (a v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Neurčité je aj zmluvné dojednanie
v článku II. dohody týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho
inštitútu zrážok), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená
nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má

byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy
nad dohodnutú výšku, pretože daný postup predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach zo
mzdy - teda uvedenie výšky mesačných zrážok. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sa súd nestotožnil
s obranou žalovaného, o tom že na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky postačuje jej
vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť, jej obsah
sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru, (žalovaný spochybnil len nanútenie
a nátlak pri uzavretí tejto dohody), sám žalovaný uviedol, že pri podpise zmluvy požadoval za účelom

zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy,
čo mu právna úprava nezakazuje, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobca chcel úver od
žalovaného získať, nemal inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach, teda buď
podpíše dohodu a dostane úver, alebo ju nepodpíše a veriteľ mu úver neposkytne. V deň podpisu zmluvyo revolvingovom úvere žalobca podpísal na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa
ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy minimálne vo výške 80,37 Eur , podpísal, že s
dohodousúhlasíaževeriteľjeoprávnenýpredložiťtútodohoduzamestnávateľovikedykoľvekvpriebehu

platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac-nechtiac
nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Jej podpisom
sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z

neplatnejčastizmlúvprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi,resp.zinýchdôvodov. Naozajmôže
nastať,akužnenastala,situácia,vktorejsiveriteľmôževymôcťcelúpohľadávkuvočidlžníkovipomocou
zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút

zrážokzomzdyneprimeraneuľahčujeveriteľovivymoženiesvojejpohľadávkyajvčasti, vktorej
je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že
by prípadne poskytol žalovanému inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o
úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku.
Okrem toho žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia

dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských
zmlúv. S poukazom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k
žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo

mzdy a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu. V tejto
súvislosti okresný súd podporne poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011
pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. §
53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o
zrážkach zo mzdy. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru o neplatnosti predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy, v dôsledku čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v

konaní plne úspešný, ich náhradu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho

zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne; alternatívne navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil voči
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
7. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej
právnej normy (§ 365 ods. 1 písm. b), d) CSP). Primárne odvolateľ namietal, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na požadovanej určovacej žalobe, tak ako to priamo vyplýva z ust. § 137 písm. c)
CSP. Predmetom žaloby nebolo totiž rozhodovanie o určení práva. Zákon povoľuje rozhodovať o

určovacej žalobe ohľadne práva, nie však o právnej skutočnosti, (pokiaľ to osobitný zákon výslovne
nepredpokladá). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sa nesprávne vysporiadal so základnou
procesnou otázkou, od ktorej vôbec závisí ďalšie pokračovanie prejednávania tohto sporu. Zároveň
odvolateľ namietal i záver okresného súdu o tom, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatným právny úkon, keďže žalobca musel pristúpiť k jej uzavretiu. V súdenej veci totiž nebola

preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného
zákona mohla byť považovaná za protiprávne nútenie vykonať určitý úkon. Zo žiadneho ustanovenia
právneho poriadku SR ku dňu 26.10.2011 pritom nevyplýva právo spotrebiteľa na to, aby mu bol
poskytnutý úver bez zabezpečenia. Rozhodnutie akceptovať podmienky, za ktorých je možnéčerpať úver, nie je preto výsledkom nútenia. Podstatnou otázkou pre posúdenie toho, či
žalobca bol do niečoho nútený alebo nie, je preukázanie takých okolností, ktoré predstavujú v právnom
zmysle obmedzenie slobodnej vôle. Tou by boli také skutočnosti, ktoré predstavujú formu psychického

alebo fyzického nútenia k prejaveniu vôle. Žiadna takáto skutočnosť však v súdenom prípade nebola
preukázaná. Požiadavku na formu zabezpečenia, ktoré zákon žiadnym spôsobom neobmedzoval, nie
je možné považovať za protiprávnu skutočnosť. Naviac, tvrdenie súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo
mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou. Neprijateľnou podmienkou je
v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a

súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou
podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Takýto záver
výslovne vyplýva aj zo Smernice Rady 93/13/EHS, konkrétne jej článku 1 ods. 2, z ktorej vyplýva,
že zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a
ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo
zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak vnútroštátna

úprava pripúšťa takýto spôsob zabezpečenia záväzku, potom logicky sa nemôže jednať o neprijateľnú
podmienku. Názor komisie zriadenej Ministerstvom spravodlivosti SR ako orgánu sui generis nemôže
stáť nad zákonom. V tomto smere odvolateľ poukázal aj na záver prezentovaný Krajským súdom v
Bratislave v jeho uznesení č.k. 6Co/142/2016-86. Odvolateľ sa tiež nestotožnil so záverom okresného
súdu o neplatnosti dohody zrážky zo mzdy v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre

jej neurčitosť vyplývajúcej z toho, že táto dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V danej veci výklad prejavu vôle, ktorý
bol obsahom spornej dohody o zrážkach zo mzdy, nebol okresným súdom vyhodnotený v súlade s
ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou
zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne

tým, že spoločnosť poskytne úver dlžníkovi na základe číslom označenej zmluvy o revolvingovom
úvere. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy teda zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v
čase vzniku voči dlžníkovi titulom poskytnutia úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne, ktorá môže vzniknúť výlučne v rámci a na základe zmluvného vzťahu z uvedenej zmluvy.
Právny dôvod, z ktorého pohľadávka vznikne, je identifikovaný dostatočne na to, aby nevyvolával

žiadne pochybnosti. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere je poskytnutie úveru a za dohodnutých
podmienok aj poskytnutie revolvingu. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy
nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Podľa názoru odvolateľa
označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho
právneho vzťahu (zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom), je z hľadiska

identifikácie zabezpečenej pohľadávky tak dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne
identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a tiež z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho
dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej
normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Žalovaný tiež namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorý s ohľadom na záver o nutnosti uviesť výšku

pohľadávky už v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy považuje túto za neplatnú, no pokiaľ ide o
vymedzenie pohľadávky v časti úveru, neplatnosť tejto dohody vyslovil v celom rozsahu. Sporná dohoda
o zrážkach zo mzdy totiž obsahuje aj uvedenie výšky pohľadávky, čím napĺňa súdom formulovanú
požiadavku.Vymedzeniepredmetuzabezpečenia-pohľadávkyjepritomvždyrozdeliteľnévtomzmysle,
že je možné určiť/ponechať v platnosti časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenie len na

úver. V tomto smere odvolateľ poukázal aj na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.
I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015. Rozhodnutie okresného súdu preto odvolateľ považuje za rozporné
so zákonom a predčasné. Odvolateľ tiež zdôraznil, že nie je pravdou, že v prípade
dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa vzhľadom na
to, že zákonný predpis, konkrétne ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje zákonný limit

výšky vykonávaných zrážok s tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia, a teda za každých okolností nebude zrážka vyššia než ako to stanovuje právny predpis pre
výkon rozhodnutia. Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy len určuje pre tam vymedzený špecifický
prípad, že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške (výška splátky v
zmysle označenej zmluvy o revolvingovom úvere); súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon s

ohľadom na obmedzenie uvedené v § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudok okresného súdu
je potom nepreskúmateľný, v čom má ísť o nejaké neprijateľné ustanovenie. Naviac súd
neuviedol vo svojom rozhodnutí, prečo nepovažuje za oddeliteľnú súčasť obsahu dohody. Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblastispotrebiteľských úverov, ale súčasne s účinnosťou od 01.05. 2014 je aj osobitne regulovaný (§ 5a ods.
1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy je proces, ktorého podmienky a predpoklady upravuje zákon a z tejto úpravy ani zo žiadneho

iného ustanovenia nevyplýva súdom formulovaná podmienka ohľadne nejakej autorizácie a verifikácie.
Predmetná dohoda preto nemá podliehať predchádzajúcemu prieskumu súdu. Zákonnú úpravu pritom
nie je možné meniť jej výkladom, pretože v takom prípade nejde o interpretáciu zákona, ale o doplnenie
nových požiadaviek vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a zmenu rozhodnutia zákonodarcu, ako ten
definuje podmienky platnosti úkonu a jeho realizácie. Žalovaný pritom poukázal aj na záver ústavného

súdu vo veci sp. zn. IV.ÚS 77/02. Napokon tvrdenie súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť
neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
9. Uviedol, že sa celom rozsahu sa stotožňuje so závermi okresného súdu uvedenými v napadnutom

rozhodnutí, pričom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Uviedol, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom za zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
- veriteľa. V konaní nebolo preukázané, že by zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola

individuálne dojednaná. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola
vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu (poukázal pritom na článok 3
Smernice Rady č. 99/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdu
nič nebránilo judikovať klauzulu ako neplatnú, a to s poukazom na znenie ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, hoci má základ v znení zákona. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie

zrážok zo mzdy, napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo
povinnosť mu plniť. Žalovanému tak predmetná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne
domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže

mať oporu v zmluve, ale tak ako to uvádza aj súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť
majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore

s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Je nesporné v danom
prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ má preto
právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej
podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k
uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na

zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27.06.2000 Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25 a z 26.10.2006, Mostaza Claro,
C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor
viackrátzdôraznil,žetentonerovnýstavmôžebyťkompenzovanýibaaktívnympostupomnezávislýmod
samotnýchzmluvnýchstrán(rozsudkySúdnehodvoraEÚOcéanoGrupoEditorialaSalvatEditores,bod
27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicationes, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod

39).Vtejtosúvislostimožnosťsúduskúmaťnekalúpovahupodmienkyajbeznávrhupredstavujevhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 EHS, teda zabránenie
tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len,
ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo 04.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Dodard C-429/05, bod 61). Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvnýchpodmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach

zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by
vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (z rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 14Co/9/2016 zo dňa 28.04.2016). Odvolateľ tiež poukázal na znenie písomných

pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/Pohotovosť, s.r.o. a tiež opakovane
na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, kedy pod bodom 9 vo
vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že
uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a teda je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem

na požadovanej určovacej žalobe žalobcovi vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Naviac určovanie neplatnosti predmetných dohôd sa odvíja od posúdenia
neprijateľnosti týchto dohôd ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, z ktorého určenia vyplýva
naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození
neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným

rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa snaží
žalovanýdohodouozrážkachzomzdyobísť,vdôsledkučohojenamiestepodaniepredmetnejurčovacej
žaloby. Takýto výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora o ochrane spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa
18.11.2015).

10. K vyjadreniu žalobcu žalovaný nepodal odvolaciu repliku.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o
žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až §
222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom prostriedku a po
ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

14. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania
okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd vodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu vyhovel a ku svojim záverom dospel v
kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.
16. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v

spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

17.Zároveňodvolacísúdpredrozhodnutímvtejtovecivsúladesust.§382CSPvyzvalobidveprocesné
strany, aby vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a § 53 ods. 2 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a článok 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré doposiaľ pri
doterajšom rozhodovaní veci neboli použité.
18. Žalobca nemal námietky k možnej aplikácii vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolacím
súdom.
19. Žalovaný namietal možnosť aplikácie článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prejednávanej veci. Uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je dohodou, ktorej obsah reguluje zákonná úprava. Za danej situácie
ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nepodliehajú ustanoveniam uvedenej smernice a nejde ani
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohody o zrážkach zo mzdy nie je výsledkom odchýlenia sa od
zákona, a ani nevytvára nerovnováhu v postavení strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy nikdy nebola

vylúčená ako spôsob zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, (napr. na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva). Tomu nasvedčuje aj článok IV. zákona
č. 102/2014 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 určil osobitné podmienky pre použitie dohody o
zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Nadväzne žalovaný vyslovil názor, že v danom prípade
nie je daný ani priestor na aplikáciu § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.10.2011 pod č.
8200040297uzavretámedzižalobcomažalovanýmvzhľadomnajejformulárovéznenienemácharakter
individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť

(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné
uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
je príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré

nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou
generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť.
Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníkapatriaokreminéhoajustanovenia,ktorépožadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,
aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku (§ 53

ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§
53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu
a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať

zrážkyzomzdyžalobcubeztoho,abyžalovanýmpožadovanápohľadávkavočižalobcoviprešlasúdnym
prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je
uvedená výška, v samotnom bode I. dohody je uvedené, že: „Pohľadávky voči dlžníkovi
zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadne všetkých revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,

ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“, tak ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí aj
okresný súd. Je teda možné, že v rámci takto žalovanej vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj
nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané,

sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému
ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon
zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne sprvoinštančným súdom nemal inú možnosť ako konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je
formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne
dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv

žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku, tak ako to správne
ustálil súd prvej inštancie.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva
o revolvingovom úvere, t.j. 26.10.2011. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol
žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol

odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber, mohol
dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý,
alebo zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobiť
vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.
Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje tak neprijateľnú

zmluvnú podmienky znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho
zákonníka neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
22. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa

vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení,
dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú správne poukazoval
aj žalobca v priebehu prvoinštančného, i odvolacieho konania (napr. rozsudky Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon
GSM ZRT C-243/08 a vec Asturcom C - 40/08 a ďalšie), v ktorej zdôrazňuje, že systém ochrany

zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné

nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa takýchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu
zodpovedá aj právna úprava Civilného sporového poriadku v druhej hlave v prvom diely označený ako
spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP). Súdu teda nič nebráni dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v
zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka
a pod.). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam
bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

25. Zároveň odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje sobídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje

nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje.
26. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)

alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach
zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). V poradí druhá forma ochrany
prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom, medzi ktoré pri 70%
úrokovej sadzbe patria aj predmetné úvery.
27. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských

úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
28. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
29. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená,

ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. 30. Súdny dvor EÚ vo
svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že „smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť
poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie.
Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi

informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola
porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž
nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a
neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať
výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania

a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“
Súdny dvor preto judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru
splnené pred podpisom zmluvy.
31. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom

či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju
nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
32. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok

C-106/77 Simmenthal).
33. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.34. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle

efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje
v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii

zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity
v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje
vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej
dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho
poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať
predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

35. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade
(V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti
smernice Rady 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia

vnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadunaichvoľbualeboustanovenia,
ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si
zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180,
bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať
tak, že článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka

obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku Súdneho
dvora C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
36. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zo samotného zákonného ustanovenia,
najmä ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa takýto naliehavý právny
záujemspotrebiteľanapredmetnomurčeníneprijateľnejzmluvnejpodmienkyavysloveniajejneplatnosti
vyplýva, a to v spojení s § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len
určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len

deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu
ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy. Naviac, určovanie
neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo
zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých

konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť
pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste
práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám
určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3

zákonač.250/2007Z.z.,zčohomutaktiežnaliehavýprávnyzáujem napožadovanomurčení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa 18. 11. 2015).

37. Pokiaľ okresný súd konštatoval neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neurčitosti,
k tomuto odvolací súd uvádza. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym
zákonníkom je okrem iných aj dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka.
Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej
ako aj povinnej osoby, určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné),

aby dohoda obsahovala aj uvedenie výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak by však dohodnutá
výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná a platiteľ mzdy je
povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom okresného súdu o neurčitosti stanovenia výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečenáspornou dohodou o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ predmetná dohoda opisuje len možné spôsoby jej vzniku
(existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške), vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky,
ako aj pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadné zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšieho

pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, takéto
dojednanie je neurčité, v dôsledku čoho je s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatné. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne
a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Neobstojí ani námietka odvolateľa o

čiastočnej platnosti zmluvy, čo do výšky poskytnutého úveru v sume 1 500,00 Eur, a to práve s
poukazom na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá ako formulárová zmluva, ktorá
nebola individuálne dojednaná, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, naviac,
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy podpisom podmieňoval
žalobca poskytnutie úveru. Okresný súd preto správne konštatoval, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, ktoré spôsobuje neplatnosť

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
38.Zadanýchokolnostíjeakákoľvekargumentáciaodvolateľavovzťahukvýškezrážokztaktoneplatnej
zmluvy bez právneho významu.

39. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a

v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil preto krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania

zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim
spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok
okresného súdu v prvej vete výroku ako vecne správny potvrdil.
40. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý

plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto

štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).