Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8398899795
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8398899795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov

senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne A. C., nar. X.X.XXXX,
bytom N. XXXX, I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Marônek & Partners s.r.o., Bancíkovej 1/
A, Bratislava proti žalovanému K.. D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, I., zastúpenému JUDr.
Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, o vyplatenie zisku zo združenia, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.12.2015, č.k. 11C 760/1998-443, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o vyhovení žalobe.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18 367,68 eur spolu so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 18
367,68 eur ročne od 7.4.1999 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť na účet
Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 629,92 eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách účastníkov konania rozhodne súd do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa svojím návrhom domáhali vyplatenia zisku združenia
vytvoreného so žalovaným, a to na základe ustanovení Zmluvy o združení z 01.01.1995 a dodatku k
nej z 28.07.1997 vo výške 553 285.-Sk (18 365,70 eur) s 17,6 % úrokom z omeškania od podania
návrhu do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
k založeniu združenia na základe zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a dodatku k zmluve o združení zo

dňa 28.7.1997. Je nepochybné, že toto združenie bolo založené za účelom realizácie podnikateľských
aktivít v oblasti stomatologická ambulancia a zubná technika. Taktiež je nepochybné, že toto združenie
bolo založené na dobu určitú na obdobie 15 rokov a teda zaniklo ku dňu 1.1.2011. Tak isto má súd za
jednoznačnepreukázané,ženazákladedodatkukzmluveozdruženízodňa28.7.1997saupravilčlánok
1,zktoréhovyplýva,žepreúčelydosiahnutiazmluvyozdruženíspoločnosťE.N.prenajmezdravotnícku
techniku, pričom tieto jednotlivé leasingové splátky sú splácané z príjmov združenia. Z ustanovení
zmluvy o združení a dodatku k zmluve o združení je jednoznačne možné ustáliť, že žalobcovia v 1. a 2.

rade vniesli do spoločnosti zdravotnú techniku s tým, že za ňu mali platiť leasingové splátky z majetku z
finančných prostriedkov získaných pri činnosti združenia, pričom súd má za to, že žalovaný vniesol do
združenia svoju odbornú spôsobilosť, pretože on ako lekár mohol požiadať o oprávnenie na vykonávanie
stomatologickej činnosti. Súd je toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade v zmysle článku III zmluvy ozdružení zo dňa 1.1.1995 a v zmysle článku II dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997 konkrétne
bodu 1 majú nárok na vyplatenie zisku. Taktiež v tomto dodatku bolo upravené, že účastníci konania sa
podieľajú aj na stratách združenia, pokiaľ neboli spôsobené výlučne zo strany jedného účastníka. Tento

dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.1.1998.

3. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade je oprávnený.
Výška dosiahnutého zisku bola vypracovaná znaleckým posudkom znalkyňou X.. K. A., pričom za rok
1996 bol vyčíslený zisk vo výške 450.714,- Sk (14.960,96 eur), za rok 1997 bol vypočítaný zisk vo výške

228.958,- Sk (7.600,01 eur), za rok 1998 bol vypočítaný zisk vo výške 319.457,- Sk (10.604,03 eur) a
za rok 1995 bola zistená strata vo výške 198.148,- Sk (6.577,31 eur). Rozdelenie podielu na zisku za
rok 1995,1996 a 1997 sa riadi ustanoveniami zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995. Za rok 1995 bola
dosiahnutá strata vo výške 6.577,31 eur, za roky 1996 a 1997 bol dosiahnutý celkový zisk vo výške
22.560,97 eur. Podľa zmluvy o združení je podiel na zisku žalovaného vo výške 5 %, čo predstavuje
sumu 1.128,0485 eur, zaokrúhlene 1.128,5 eur. Podiel na zisku žalobcu pôvodného žalobcu v 1. rade

predstavuje 35 %, čo je suma 7.896,3395 eur, zaokrúhlene 7.896,34 eur a podiel na zisku u pôvodnej
žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu 60 % t.j. 13.536,582 eur zaokrúhlene 13.536,58 eur. Aj keď
zmluva o združení nehovorí o podiele účastníkov zmluvy na strate združenia, má súd za to, že by bolo
v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ by sa účastníci tejto zmluvy nepodieľali aj na strate. Keďže nebol
určený podiel účastných členov združenia na strate združenia, súd má za to, že rovnakým podielom

akým sa podieľajú na zisku, by sa mali podieľať aj na strate. Za rok 1995 bola vyčíslená strata vo
výške 6.577,31 eur. Podiel na strate žalovaného vo výške 5 % zo sumy 6.577,31 eur predstavuje sumu
328,8655, zaokrúhlene 328,87 eur. Podiel pôvodného žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 2.302,0585
eur, zaokrúhlene 2.302,06 eur a podiel pôvodnej žalobkyne v 2. rade predstavuje sumu 3.946,386 eur,
zaokrúhlene 3.946,39 eur. Podiel na zisku za roky 1995, 1996, 1997 po zohľadnení straty predstavuje u

žalovaného sumu 799,18 eur, u pôvodného žalobcu v 1. rade sumu 5.596,28 eur a u pôvodnej žalobkyne
v 2. rade sumu 9.590,19 eur. Podiel na zisku za rok 1998 bol upravený dodatkom k zmluve o združení
zo dňa 28.7.1997 s účinnosťou od 1.1.1998. Podľa znaleckého posudku bol zisk zo združenia za rok
1998 vo výške 319.457,- Sk t.j. 10.604,03 eur. Podľa čl. II dodatku k zmluve o združení zo dňa 28.7.1997
podiel na zisku žalovaného predstavuje 70 % a podiel na zisku žalobcov v 1. a 2. rade predstavuje 30

%. Podiel na zisku u žalovaného je teda vo výške 7.422,82 eur a podiel žalobcov v 1. a 2. rade je vo
výške 3.181,21 eur. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade na terajšiu žalobkyňu,
súd priznal žalobkyni celkovo sumu 18 367,68 eur.

4. Vzhľadom na to, že žalobkyňa opiera svoj nárok o závery znaleckého posudku, ktoré boli vypracované

znalkyňou X.. K. A. a súd nemôže ísť nad rámec uplatneného návrhu, tak čo sa týka výšky náhrady, súd
vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala X.. K. A.. Pokiaľ si v rámci posledných vyjadrení
uplatňoval právny zástupca za žalovaného náhradu nejakej spôsobenej škody zo strany pôvodného
žalobcu v 1. rade v celkovej výške 712 075,06 Sk, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že tento
nárok je premlčaný. Nikdy doposiaľ si ho žalovaný voči žalobcom neuplatnil. Premlčaný nárok nie je

možné započítať v rámci uplatnenej pohľadávky. Čo sa týka nárokov za predchádzajúce roky 1993
až 1994, súd ako bolo vyššie uvedené je toho názoru, že zmluva o združení uzavretá dňa 1.1.1995
nahradila predchádzajúce zmluvy o združení a bolo vecou účastníkov združenia, aby sa v rámci svojej
činnosti za roky 1993 a 1994 osobitne vysporiadali, čo v rámci konania súdu predložené nebolo. Okrem
toho akékoľvek nároky, tak ako to správne uviedol zástupca žalobkyne, pred rokom 1995 už v čase

podania návrhu na začatie konania boli premlčané. Z týchto dôvodov súd ďalšie dokazovanie ohľadom
vyplatených súm za roky 1994 považoval za nadbytočné, ktoré by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie
súdu o nárokoch žalobkyne, pretože ako už bolo vyššie povedané, ide o nároky zo zmluvy o združení
zo dňa 1.1.1995 a doposiaľ uplatnené nároky si účastníci konania za roky 1993 a 1994 mali vysporiadať
osobitne.

5. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili úrok z omeškania zo žalovanej sumy od podania návrhu.
O skutočnosti, že má žalovaný plniť nejakú sumu a v akej výške sa tento dozvedel pri doručení tohto
návrhu. Návrh spolu s predvolaním na pojednávanie bol doručený žalovanému dňa 6.4.1999, preto súd
priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 17,6% odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu, resp.

po dni keď sa žalovaný dozvedel o tomto súdnom spore t.j. od 7.4.1999.

6. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Na základe návrhu žalovaného súd uznesením č.
11C 760/1998 zo dňa 22.7.2014 pribral do konania znalkyňu X.. O. V., ktorá predložila súdu vypracovanýznalecký posudok č. X/XXXX. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 11C 760/1998 zo dňa 19.1.2015
bola znalkyni bola priznaná odmena vo výške 418,32 eur, pričom suma 200 eur bola vyplatená zo zálohy
zloženej žalovaným a suma 218,32 eur bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Celkové náklady na

znalecké dokazovanie, ktoré boli vyplatené zo štátnych prostriedkov predstavujú sumu 629,92 eur. O
trovách účastníkov konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného. Nie je podľa neho zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď za zodpovednú
osobu na vyplatenie zisku určil žalovaného. Poukázal na to, že združenie bolo založené 7.10.1993 a
všetky ostatné zmluvy sú iba iným spôsobom upravené ich vzájomné vzťahy a pri zákonom určenom
postupe (zodpovednosť za straty a nárok na zisk) je nutné objektivizovať z účtovných dokladov za
roky 1993 až 1998. Nesúhlasí s názorom súdu, že vznesené námietky započítaniu sú premlčané, lebo
k započítaniu došlo v čase, keď vznesená námietka započítania bola k pohľadávke, ktorá premlčaná

nebola. Namietal, že sa súd nevysporiadal s tým, že činnosť združenia bola viazaná na prenájom
zdravotníckej techniky, pričom táto na leasing vzatá technika bola prenajatá žalovanému, nie združeniu.
V danej veci boli činnosť žalovaného, jeho daňové priznanie a účtovné doklady brané ako činnosť
združenia, hoci z nájomnej zmluvy vyplýva, že jeho činnosť nemala byť spájaná so združením.
Pripomenul, že dohodnutý predmet činnosti bol v rozpore so zákonom, lebo realizovať stomatologické

činnosti je možné iba zákonom určeným subjektom, a nie predmetnému združeniu. S poukazom na
uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Nakoľko sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

11. Podľa § 829 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne
pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

12. Združenie vzniká zmluvou o združení, pričom táto zmluva o združení musí mať obligatórne

dohodnutý účel tohto združenia, ktorý chcú účastníci združenia dosiahnuť, ako aj vymedzenie činnosti
jednotlivých účastníkov zamerané na dosiahnutie tohto účelu. Účel zmluvy môže byť najrôznejšej
povahy. Nemôže však byť právnymi predpismi zakázaný a nesmie ani právny predpis obchádzať.
Účastníkmi zmluvy môžu byť fyzické aj právnické osoby. Na dosiahnutie účelu môžu účastníci zmluvy
vniesť do združenia peniaze alebo iné veci, svoju pracovnú činnosť alebo kumuláciu oboch týchto

foriem. Výška, resp. spôsob plnenia vkladu má byť uvedený v zmluve. Zákona nepredpisuje pre zmluvu
o združení písomnú formu, avšak z hľadiska jednoznačného určenia podmienok fungovania tohto
združenia sa písomná forma doporučuje. Zmluvou o združení nevzniká nová právnická osoba, pretože
združenie nemôže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Vzniká tým
iba záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi, pričom spôsobilosť na práv a povinnosti v súvislosti s

činnosťou združenia majú iba účastníci združenia.

13. V danom prípade je nepochybné, že medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovaným došlo
k založeniu združenia na základe zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 a dodatku k zmluve o združení
zo dňa 28.07.1997. Z čl. I predmetnej zmluvy vyplýva, že účelom združenia bola spoločná realizácia

podnikateľských aktivít v oblasti „stomatologická ambulancia a zubná technika“ a následne delenie zisku
spôsobom uvedeným v čl. III zmluvy. Podľa ustanovení tejto zmluvy na dosiahnutie účelu združenia
poskytol každý z účastníkov zmluvy 10 000 Sk, právni predchodcovia žalobkyne zároveň vniesli do
združenia zdravotnícku techniku; vklad žalovaného spočíval v pracovnej činnosti, konkrétne v prevádzkestomatologickej ambulancie na základe oprávnení od príslušných orgánov. Uvedené potvrdil aj žalovaný
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.11.2010.

14. Skutočnosť, že združenie nemá oprávnenie od ministerstva zdravotníctva na realizáciu svojho účelu,
nezakladá ani podľa názoru odvolacieho súdu neplatnosť združenia, tak ako to zdôvodňuje vo svojom
odvolaní žalovaný, a to z dôvodu, že takéto združenie nemá právnu subjektivitu. V tomto smere na
prevádzku predmetu činnosti združenia bol odborne spôsobilý žalovaný, čím je vylúčená pochybnosť o
platnosti predmetnej zmluvy o združení.

15. Z dôvodu absencie právnej subjektivity nemôže mať združenie ani povinnosť podávať daňové
priznanie. Daňovníkmi by mali byť konkrétni účastníci združenia, ktorú sú uvedení v zmluve o združení.
Vychádzajúc z čl. III zmluvy o združení mal túto povinnosť práve žalovaný, ktorý bol povinný vykonávať
správu majetku združenia a vedenie účtovnej evidencie. Pri uzatváraní zmluvy o združení platí princíp
zmluvnej slobody. Samotné zmluvné strany si stanovujú nielen veľkosť svojich podielov a mieru účasti

na aktivitách združenia, ale je prípustné, aby si dojednali aj zvláštne pravidlá, napr. vyplácanie zisku
z činnosti združenia. Vzhľadom na dojednanie v čl. III zmluvy povinný prerozdeliť čistý zisk v pomere
určenom zmluvou o združení, resp. jej dodatkom, bol práve žalovaný. Táto zmluvne upravená povinnosť
nepochybneodôvodňujevecnúlegitimáciužalovanéhovprebiehajúcomkonaní.Nemožnopretosúhlasiť
s názorom odvolateľa o jej absencii. Uvedenú skutočnosť zdôraznil v odôvodnení svojho rozhodnutia

aj súd prvej inštancie, preto námietka žalovaného o nevysporiadaní sa s touto skutočnosťou nie je
opodstatnená.

16. So zreteľom na uvedené okolnosti považuje odvolací súd za správny úsudok súdu prvej inštancie,
že povinnosť rozdeliť čistý zisk za jednotlivé obdobia medzi účastníkov zmluvy o združení vznikla

žalovanému. Súd prvej inštancie pritom správne uviedol, že účastníci zmluvy sa mali podieľať nielen na
zisku združenia, ale aj na jeho strate. V súlade s tým bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie,
ktoré stanovilo výšku zisku jednotlivých účastníkov združenia po odpočítaní straty združenia za roky
1995 až 1998.

17. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na zmluvy o združení z roku 1993 a 1994, odvolací súd sa v tomto
smere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o ich nahradení zmluvou o združení zo dňa 1.1.1995.
Vychádzajúc z obsahu týchto zmlúv možno aj podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že záväzok
vyplývajúci z pôvodnej zmluvy o združení zanikol a bol nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z
nasledujúcej zmluvy. To znamená, že vznikom nového záväzku (upravenom v zmluve o združení zo

dňa 1.1.1995) zanikli práva a povinnosti strán sporu vyplývajúce z ich pôvodného záväzkovo-právneho
vzťahu založeného zmluvou o združení zo dňa 7.10.1993 a zo dňa 1.1.1994. Uvedený záver podporuje
aj tá skutočnosť, že pokiaľ by nemali účastníci zmluvy záujem zrušiť pôvodný záväzok a nahradiť ho
novým, ale len obsah tohto záväzku zmeniť, muselo by to z ich dohody nepochybne vyplývať. Príkladom
vôle účastníkov zmeniť doterajšie vzájomné práva a povinnosti je dodatok k zmluve o združení zo dňa

28.7.1997, ktorý mal jednoznačne za cieľ zmenu ustanovení zmluvy o združení zo dňa 1.1.1995 o
rozdelení zisku a ich doplnenie o ďalšie práva a povinnosti.

18. Vo vzťahu k obrane žalovaného spočívajúcej v kompenzačnej námietke, odvolací súd súhlasí s
poukazomžalovanéhonato,ženámietkupremlčaniapohľadávkyzapočítavanejdožalobnejpohľadávky

možno s úspechom uplatniť len vtedy, ak započítavaná pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli, keď sa
stretla so žalobnou pohľadávkou; čas, keď bol urobený započítací prejav, nemá pre uplynutie premlčacej
lehoty započítavanej pohľadávky význam. Je možné konštatovať, že hoci žalovaný uplatnil svoju obranu
z titulu kompenzačnej námietky až na pojednávaní dňa 8.9.2015, t.j. po takmer 17 rokoch po tom, čo
údajná škoda mala vzniknúť, jeho nárok v okamihu stretu pohľadávok ešte premlčaný byť nemusel.

Avšak táto skutočnosť by mala význam len pokiaľ by bola v konaní preukázaná opodstatnenosť tohto
nároku, čo však vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalovaným uplatnenej
procesnej obrane tvrdiť nemožno.

19. Za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom výroku vecne správne, a preto

postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozsudok vo výroku o vyhovení žalobe ako vecne
správny potvrdil.20. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov štátu, odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu uvedeného
výroku konštatuje jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie síce uviedol, že celkové náklady na
znalecké dokazovanie, ktoré boli vyplatené zo štátnych prostriedkov predstavujú sumu 629,92 eur, ale

z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako k tejto sume dospel, a to najmä s poukazom na to,
že zo štátnych prostriedkov bola znalkyni X.. O. V. vyplatená len suma 218,32 eur.

21. Keďže z odôvodnenia rozhodnutie nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaníonáhradetrovštátuspravovalzrušilodvolacísúdpodľa§389ods.1písm.b)CSProzsudok

vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

22. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).