Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/3183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214042
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milica Mišlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114214042.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62
Bratislava, IČO : 35 763 469, proti povinnému: T. L., nar. X.X.XXXX, T. XX, XXX XX L., pre vymoženie
XXX,XX Y. s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom C.. M. J., C. rad XX, R.,
pod sp. zn. Ex XXX/XXXX o námietkach povinného takto :

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20.5.2014 a poverenia k
vykonaniu exekúcie č. 5802 XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26.6.2014 upovedomil
poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č.k. Ex 917/14, povinnej
doručenom dňa 14.6.2017. Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je
rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 18.10.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 2.12.2011 vo výroku I, 6.12.2011 vo výroku II a vykonateľnosť vo výroku I dňa
20.12.2011, vo výroku II dňa 24.12.2011.

2. Povinná podala v zákonom stanovenej lehote na poštovú prepravu námietky proti exekúcii,doručené
súdu dňa 29.6.2017, ktoré odôvodnila okrem iného tým, že v rámci konania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie súd skúma aj súlad exekučného titulu so zákonom. Exekúcia môže byť podľa

názoru povinnej nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej.
Rozsudkom priznaná zmluvná pokuta už bola podľa tvrdenia povinnej viacerými právoplatnými
rozhodnutiami súdov, vyslovená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tomu súd pri rozhodovaní
toto neskúmal a v plnom rozsahu priznal nárok, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Dojednanie o zmluvnej
pokute považuje povinná za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.
Povinná ďalej uviedla, že 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13EHS zo dňa 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto označila za nekalú podmienku takú, ktorej
zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako náhradu. Preto povinná žiada, aby súd zastavil exekučné konanie na vymoženie
plnenia zo zmluvnej pokuty nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej vymáhanie je v rozpore
s dobrými mravmi. Priznaním zmluvnej pokuty v rozsudku súd porušil podľa tvrdenia povinnej právo na
ochranuspotrebiteľa.Záverompovinnáuviedla,exekúciazásadnýmspôsobomdopadánaživotčloveka,

o to viac nezákonná exekúcia. Aj keď sa v neskoršom štádiu konania potvrdí nezákonnosť exekúcie,
už len samotné zabezpečovacie úkony exekútora zásadne zasiahnu do života povinného a jeho rodiny.
Preto povinná navrhla, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu v časti vymáhania zmluvnej pokuty,
ktorá je nepochybne nekalou, resp. neprijateľnou, zastavil. Zároveň žiada súd, aby až do rozhodnutia o
zastavení exekúcie povolil jej odklad podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. K námietkam povinného voči upovedomeniu o začatí exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním,
doručeným súdu dňa 27.10.2017, kde uviedol, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasía trvá na pokračovaní exekučného konania na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu v celom rozsahu.

4. Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., účinného do 31.3.2017 (Exekučný poriadok) povinný
môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi

nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§
46), o námietkach netreba rozhodnúť.

5. Podľa ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.

6. Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

7. Podľa ust. § 376 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (C.m.p), ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

nariadenie výkonu rozhodnutia.

8. Pred nariadením výkonu rozhodnutia (exekúcie) sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný
titul z hľadísk zakotvených v právnych predpisoch, podľa ktorých bol vydaný vykonateľný, a to ako
po stránke formálnej tak aj po stránke obsahovej (materiálnej). Vykonateľnosť - v jednote obidvoch

jej stránok - možno stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho činí spôsobilým k nútenému
uskutočneniu cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie). Ak bol výkon rozhodnutia (exekúcie) právoplatne
nariadený napriek tomu, že exekučný titul uvedenú podmienku nespĺňa, môže povinný navrhnúť
zastavenie exekúcie.

9. Súd preskúmal námietky povinnej z hľadísk uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel
k záveru, že povinnou namietaná skutočnosť, nie je relevantnou skutočnosťou, ktorá by spôsobila zánik
vymáhaného nároku, bránila by jeho vymáhateľnosti alebo by inak spôsobovala neprípustnosť exekúcie.

10. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn. XXC/

XXX/XXXX - 62 zo dňa 18.10.2011. Predmetným rozhodnutím bola žalovaná (v exekučnom konaní
povinná), zaviazaná zaplatiť žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému), sumu 780,25 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 780,25 Eur od 28.5.2009 do zaplatenia, a to v pravidelných
mesačných splátkach, každá vo výške 50 Eur splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počnúc
mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia. Zároveň bola žalovaná zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
46,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Okresného
súdu Košice I je zrejmé, že žalovaná (povinná) na pojednávaní, konanom dňa 18.10.2011, uznala nárok

žalobcu (oprávneného), čo do základu a výšky, t.j. 780,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 780,25 Eur od 28.5.2009 do zaplatenia, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na prílohe
k zápisnici z pojednávania. Zároveň požiadala súd, aby jej umožnil dlžnú sumu splatiť v splátkach po 50
Eur mesačne, pretože sa v tom čase nachádzala v zlej finančnej situácii, ku koncu mesiaca november
s ňou zamestnávateľ mal ukončiť pracovný pomer a bývala s dvoma maloletými deťmi v podnájme.

12. Je teda evidentné a nespochybniteľné, že povinná súhlasila s rozhodnutím súdu v pôvodnom, tzv.
vyhľadávacom konaní, preto bol predmetný rozsudok vo výroku I vydaný v súlade s § 202 ods. 1 O.s.p na
základe uznania nároku s tým, že voči tomuto výroku nebolo prípustné odvolanie. Výrok II exekučného
titulu rovnako nebol zo strany povinnej napadnutý odvolaním, preto rozsudok nadobudol právoplatnosť a

stal sa vykonateľným v oboch výrokoch, a teda je spôsobilý byť riadnym exekučným titulom, na základe
ktorého sa vykonáva exekúcia. Argumenty, týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktoré povinná
uvádza v námietkach, mala uplatniť v pôvodnom, už uvádzanom konaní na Okresnom súde KošiceI, k čomu však zjavne nedošlo, naopak žalovaná, resp. povinná v tomto konaní nárok žalobcu, resp.
oprávneného, uznala čo do základu a výšky.

13. Námietkysúprocesnouobranoupovinnéhoprotineprípustnejexekúcii,ktorýchúčelomjezastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri
vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené,
pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že

tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

14. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, v tomto prípade však neskúma
vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak

aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom.

15. Ak exekučný titul nadobudne právoplatnosť, má sa za to, že orgán, ktorý ho vydal, postupoval v
súlade so zákonom a rozhodol podľa práva platného v čase jeho vydania a že právo ním priznané v
čase vydania exekučného titulu existovalo (tzv. prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia).

16. Napokon námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia
začala dôvodne. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam
vydaným v pôvodnom konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného
konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom

ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné,
vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu
právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k
uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené

uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.

17.Účelomexekučnéhokonaniajevykonaťexekúciu.Vexekučnomkonanísanerozhodujeodôvodnosti
nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku

preto nemožno uplatniť ako námietky proti exekúcii. Na tieto skutočnosti súd nemôže prihliadať. Konanie
onámietkachjesporom,čisaexekúciazačalaoprávneneačibolinapodanienávrhunazačatieexekúcie
splnené všetky zákonné predpoklady.

18. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o námietkach spadá dôkazné bremeno

výlučne na stranu povinného, je teda nutné aby povinný preukázal všetky skutočnosti, potvrdzujúce jeho
tvrdenia uvádzané v námietkach, pričom povinná svoje tvrdenia nepodložila žiadnym iným dôkazom.

19. O právoplatných a vykonateľných exekučných tituloch platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti,
dokiaľ nie je rozhodnuté inak.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd
nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp.
brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

21. Pokiaľ ide o návrh povinnej na povolenie odkladu exekučného konania do právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, súd o tomto rozhodovať nebude, nakoľko toto rozhodnutie
považuje v štádiu zamietnutia námietok proti exekúcii, za bezpredmetné a nadbytočné.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.)
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.). V zmysle ust. §

243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).