Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoP/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210370
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátuJUDr.PetraStrakuaJUDr.MichalaBoroňavprávnejvecinavrhovateľky:E.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Roosveltova
6, 040 01 Košice, proti odporcovi: H. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom Š. V. X, F., zastúpeného JUDr. Martinom
Kožiakom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, 043 21 Košice, v konaní o zníženie výživného pre
plnoletédieťa,oodvolanínavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.7Pc/22/2017-174
zo dňa 23.2.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky
na zníženie výživného pre plnoleté dieťa zamietol a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k navrhovateľke v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po vykonanom dokazovaní s poukazom na ust. § 62 ods. 1,
4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine") odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice
II. sp. zn. 28C/149/2009 zo dňa 13.09.2010 súd rozviedol manželstvo navrhovateľsky a H. F. a schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej v tom čase maloletý odporca H. F. bol zverený do osobnej starostlivosti

otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne vopred do 15-teho
dňa kalendárneho mesiaca. Súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z príjmu navrhovateľky a z
daňového priznania za rok 2009, podľa ktorého pri výdavkoch 27.045,62 eur dosiahla príjem 35.321,15
eur.

3. Navrhovateľka už v minulosti navrhovala zníženie výživného na v tom čase ešte maloletého odporcu,
pričomOkresnýsúdKošiceII.vkonanípodsp.zn.41P/202/2013rozsudkomzodňa18.06.2014jejnávrh

zamietol. Už vtedy navrhovateľka dôvodila svoj návrh zmenou pomerov na jej strane, najmä zdravotnými
problémami, v dôsledku ktorých prišla o svoj pravidelný príjem a jej jediný príjem predstavoval len
invalidný dôchodok 176,30 eur mesačne. V odôvodnení rozsudku vtedy súd uviedol, že nespochybňuje
zdravotné problémy matky, avšak z dokazovania nevyplynulo, že nemôže pracovať vôbec a aby ztoho dôvodu bolo nutné ukončiť poskytovanie účtovníckych služieb. Preto pozastavenie podnikateľskej
činnosti matky, čo sa týka vedenia účtovníctva, súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez
dôležitého dôvodu. Rovnako vtedy súd konštatoval, že oproti roku 2009 došlo na strane matky k zmene,

nakoľko jej zanikla ďalšia vyživovacia povinnosť na plnoletého syna J.. Poukázal tiež na to, že matka
si po poslednej úprave výživného vzala úver v SLSP vo výške cca 18.000,- eur a začala ho splácať po
270,- eur, čo svedčalo o jej nezodpovednom prístupe k plneniu vyživovacej povinnosti.

4. Aj v tomto konaní navrhovateľka žiadala o zníženie jej vyživovacej povinnosti voči odporcovi zo sumy

100,- eur na sumu 30,- eur mesačne poukazujúc na jej majetkové pomery, možnosti a schopnosti, ako
i na pomery na strane odporcu.

5. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie odporca navštevoval P. C., E. V. XX, F., a to X. ročník a
pripravoval sa naďalej na budúce povolanie dennou formou štúdia.

6.VzmysleoznámeniaSociálnejpoisťovnenavrhovateľkebolpriznanýdôchodokod20.1.2018vovýške
192,60 eur. Navrhovateľka je jedným z dvoch spoločníkov v spoločnosti Vlajar Trade s.r.o. so sídlom
S. XX a súčasne je aj konateľkou. Podľa účtovnej závierky k 31.12.2015 bol výsledok hospodárenia
-2.792,- eur a za rok 2016 bol výsledok hospodárenia -17.677,- eur. Navrhovateľka kúpnou zmluvou z
19.12.2016 odpredala kupujúcej U. P. Č. spoluvlastnícky podiel rodinného domu vo veľkosti podielu X/X,

ktorý je postavený na parcele č. XXX, súp. č. XX na LV č. XXX, kat. územie S. za kúpnu cenu 3.300,- eur.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči jej synovi stále
trvá a je jej rodičovskou povinnosťou sa podieľať sa na výdavkoch na výživu a opodstatnené potreby
odporcu, ktorý je v súčasnosti študentom P. C., pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nemá

príjem so zárobkovej alebo inej činnosti. Prevažná väčšina dôvodov na zníženie výživného uvádzaných
navrhovateľkou je identická s dôvodmi, ktoré uviedla v predchádzajúcom návrhu na zníženie výživného.
Súd prvej inštancie sa v tomto konaní stotožnil so závermi rozsudku Okresného súdu Košice II. sp.
zn. 41P/202/2013 zo dňa 18.6.2014 predovšetkým s poukazom na princíp potencionality príjmov, pri
ktorom súd pri určovaní výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj

v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. Súd prvej inštancie nespochybnil zdravotné problémy navrhovateľky, avšak poukázal na
skutočnosť, že nie je uznaná invalidnou v plnom rozsahu, ale v rozsahu 45 %. Táto pred pozastavením
a následne ukončením živnosti dosahovala príjem, avšak v súčasnosti, pokiaľ vykonáva túto činnosť
pre VLAJAR TRADE s.r.o. a nemá za to žiaden príjem, javí sa to ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu.

Poukázal tiež na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného pre odporcu uplynulo viac ako 9 rokov,
a teda okrem zmeny pomerov týkajúcej sa veku odporcu, zmenili sa aj jeho základné potreby, stúpli
náklady na výživu v súvislosti s rastom cien, ktoré je súd povinný pri posudzovaní zmeny pomerov
zohľadniť. Odporca, ktorý je už plnoletý, má nepochybne vyššie výdavky, ako keď mal XX rokov. V
konaní nebolo preukázané, aby mal odporca stály príjem zo závislej činnosti, chodí len v rámci povinnej

praxe v škole vypomáhať do reštaurácie, čím sa taktiež pripravuje na svoje budúce povolanie. Súd
prvej inštancie zohľadnil tiež skutočnosť, že navrhovateľke bolo v rámci vyporiadania BSM v roku 2014
vyplatených 16.500,- eur a tiež za predaj podielu na nehnuteľnosti získala 3.300,- eur. Uzavrel preto, že
je naďalej v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky prispievať na výživu svojho syna v nezmenenej
výške a jej návrh na zníženie výživného zamietol. V rámci dokazovania sa už nezaoberal majetkovými

pomermi na strane otca odporcu, ktorý nie je účastníkom konania, a ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť
riadne a včas plní, a to aj osobnou starostlivosťou.

8. Keďže bol odporca v konaní úspešný a navrhol mu priznať náhradu trov konania, súd prvej inštancie
mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti navrhovateľke s poukazom na ust. §

57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd výrok vo veci samej potvrdí, navrhla, aby zmenil výrok

o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania a uplatnila si trovy odvolacieho konania s poukazom na ust. § 15
ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ňou navrhnuté na zistenie majetkových
pomerov otca odporcu H. F., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti Reštaurácia K2, s.r.o.

Košice. Vklad otca odporcu v tejto spoločnosti je v sume 3.500,- eur splatený v celom rozsahu a
z účtovnej závierky tejto spoločnosti vyplýva, že za rok 2016 mala kladný hospodársky výsledok
+11.464,- eur. Výnosy z hospodárskej činnosti predstavovali 198.933,- eur a v porovnaní s rokom 2015
mali vzrastajúcu tendenciu. Otec odporcu má nadštandardné príjmy, úspešne vykonáva podnikateľskú
činnosť. Posúdenie jeho majetkových pomerov je preto podstatné, pretože dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zisťovanie možností a schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov a ich vzájomné porovnanie je potrebné, lebo iba tak sa dá určiť,
v akom vzájomnom pomere sa majú obaja rodičia podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb
oprávnenej osoby. Je to podstatné aj z dôvodu posúdenia, či výška vyživovacej povinnosti na strane
povinnej osoby nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Žiadala preto
vyzvať otca odporcu o podanie informácie o zdrojoch a výške svojich príjmov a o svojom majetku

spolu s listinnými dôkazmi, vyzvať Sociálnu poisťovňu v Košiciach, ktoré subjekty odvádzali poistné
na účely sociálneho poistenia za otca odporcu ako zamestnanca, či bol tento platiteľom poistného ako
SZČO, vyzvať dopravný inšpektorát, či otec odporcu v období rokov 2016 až 2017 bol evidovaným
vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla a vyžiadať lustráciu v katastri nehnuteľností na zistenie
nehnuteľného majetku otca odporcu.

10. Navrhovateľka v odvolaní poukazovala tiež na skutočnosť, že zo sumy 16.500,- eur vyplatenej jej
titulom vyporiadania BSM uhradila čiastku 2.800,- eur advokátovi. Po rozvode si potrebovala zabezpečiť
bývanie. Navrhovateľka býva u partnera v dome v obci S. a do spoločnej domácnosti zakúpila práčku a
chladničku v hodnote spolu 800,- eur. Dom, v ktorom s partnerom býva, bolo nevyhnutné opraviť, aby

bol spôsobilý na dôstojné bývanie. Prostriedky z vyporiadania BSM použila na opravu časti domu, aby
si tak zabezpečila bývanie, ktoré je jednou zo základných životných potrieb.

11. Navrhovateľka mala za to, že súd prvej inštancie neprihliadol k tomu, že u nej došlo k závažnej
zmene jej možností, schopností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že je

invalidnou dôchodkyňou a jej mesačný príjem je vo výške 184,50 eur, z ktorého ak zaplatí výživné 100,-
eur, na živobytie jej ostáva suma 84,50 eur mesačne, čo je 2,82 eur na deň, z ktorej čiastky je nemožné
uspokojiť si všetky svoje životné potreby.

12. V súvislosti s výrokom o trovách konania poukázala na to, že súd prvej inštancie rozhodol iba o

nároku odporcu na náhradu trov konania, ale žiadnym spôsobom nerozhodol o uplatnenom nároku
navrhovateľky na náhradu trov konania. Správne mal súd prvej inštancie rozhodnúť tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čím sa rozhodne o nároku oboch účastníkov konania
ohľadne trov.

13. K odvolaniu navrhovateľky zaslal odporca vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal odporcovi voči navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konaniavrozsahu100%.Malzato,žesúdprvejinštanciepovykonanomrozsiahlomdokazovanívoveci
správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolanie navrhovateľky je nedôvodné vo
všetkých ňou uvádzaných odvolacích dôvodoch, s ktorými sa riadne a vyčerpávajúco vysporiadal už súd

prvej inštancie. Na strane navrhovateľky nedošlo k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej akékoľvek
zníženie výživného. Jedinou relevantnou zmenou pomerov na strane navrhovateľky je skutočnosť, že
oproti pôvodnej úprave výživného z roku 2010 došlo na jej strane k zníženiu počtu jej vyživovacích
povinností, a to od roku 2012, kedy jej zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi J. F.. Naopak, odporcov
vek, jeho štúdium, rast jeho záujmov a životných nákladov a zníženie počtu vyživovacích povinností

na strane navrhovateľky len na odporcu odôvodňujú dokonca zvýšenie výživného na odporcu. Tento
je stále študentom P. C. v F. a sústavne sa naďalej pripravuje na budúce povolanie dennou formou X-
ročného štúdia. Otec si voči nemu riadne plní vyživovaciu povinnosť. Naopak navrhovateľka si plnila
svoju vyživovaciu povinnosť veľmi nepravidelne, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradné
výživné. Neustále poukazovanie navrhovateľky na majetkové pomery jeho otca, ktoré sú bežné a

nijako sa neodlišujú od pomerov pri pôvodnej úprave výživného, je irelevantné, nakoľko otec nie je
účastníkom predmetného konania a voči jeho osobe si riadne, včas a v súlade s jeho schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi plní vyživovaciu povinnosť peňažnou i naturálnou formou. Naviac,
v mesiaci november 2014 (teda po právoplatnosti rozsudku OS Košice II. zo dňa 18.6.2014, ktorým súdnaposledy zamietol návrh matky na zníženie výživného), bola navrhovateľke v rámci vyporiadania BSM
vyplatená zo strany jeho otca suma 16.500,- eur titulom vyrovnania BSM a súčasne sa navrhovateľka
stala výlučnou vlastníčkou pohľadávok a peňažných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení vo

Wüstenrot a.s., zmluvy o termínovanom účte v Tatra banka, a.s. a poistnej zmluvy z Kooperativa, a.s.
Rovnako navrhovateľka odpredala svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v obci S. za 3.300,-
eur.

14. V odvolacej replike navrhovateľka reagovala na vyjadrenie odporcu, v ktorom poukázala na to, že

odporcasústavnepopierapodstatnúskutočnosť,žeunejdošlokzávažnejzmenemajetkovýchpomerov,
pretože v roku 2010, keď jej bolo určované výživné v sume 100,- eur mesačne podnikala ako SZČO
ako účtovníčka a jej čistý mesačný príjem podľa daňového priznania za rok 2009 dosahoval sumu 689,-
eur. Od vtedy sa jej majetkové pomery značne zmenili, najmä z dôvodu závažných zdravotných ťažkostí
a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 192,60 eur a žiaden iný príjem nemá. Skúmanie
majetkových pomerov otca odporcu je potrebné na zistenie v akom vzájomnom pomere sú majetkové

pomery oboch rodičov, čo by sa malo následne preniesť do výšky vyživovacej povinnosti oboch rodičov
vo vzťahu k odporcovi. Potvrdila, že jej bola vyplatená suma 16.500,- eur titulom vyporiadania BSM,
avšak opätovne zdôraznila, že si musela zabezpečiť bývanie a jej príjem nepostačuje na pokrytie
pravidelných mesačných nákladov na živobytie. Odporca v jednom zo svojich vyjadrení uviedol, že jeho
životné náklady sú vo výške 550,- eur, ale jej po zaplatení výživného ostane suma 92,60 eur mesačne,

t.j. 3,- eurá na deň. Vyplatenú sumu z vyporiadania BSM a predaja spoluvlastníckeho podielu na dome
3.300,- eur preto použila na zabezpečenie bývania a na úhradu mesačných nákladov na uspokojenie
základných životných potrieb, ktoré zo sumy invalidného dôchodku pokryť nedokáže.

15. V duplike odporca uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ku

ktorým by sa opakovane nevyjadroval, pričom na strane navrhovateľky nedošlo k žiadnej zmene
pomerov odôvodňujúcej akékoľvek zníženie výživného na jeho osobu.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným

subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP,
§ 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

17. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, (1) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
matky na zníženie výživného pre plnoleté dieťa vychádzal z toho, že táto sa bez dôležitého dôvodu
vzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Nespochybňujúc zdravotné

problémy navrhovateľky zdôraznil, že táto je invalidná len čiastočne v rozsahu 45 %. Poukázal na
skutočnosti, že navrhovateľka pred pozastavením a následným ukončením živnosti dosahovala príjem,
pričom v súčasnosti vykonáva túto činnosť pre VLAJAR TRADE s.r.o. a nemá za to žiaden príjem.
Uvedené sa javí ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine preto
prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky aj za situácie, ak sa táto vzdala

bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Zohľadnil
však skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 9 rokov (správne viac ako 8
rokov - poznámka odvolacieho súdu), odporca je už plnoletý, má vyššie výdavky, stúpli náklady na jeho
výživu. Zároveň navrhovateľke oproti poslednej úprave odpadla vyživovacia povinnosť na plnoletého
syna J. a navrhovateľke titulom vyporiadania BSM v roku 2014 bola vyplatená suma 16.500,- eur
otcom odporcu a za odpredaj podielu rodinného domu v S. nadobudla sumu 3.300,- eur. V odvolacom

konaní tieto skutočnosti navrhovateľka aj potvrdila. Zdôraznila však skutočnosť, že jediným jej príjmom
je invalidný dôchodok vo výške 192,60 eur, oproti príjmu 689,- eur, ktorý dosahovala v čase poslednej
úpravy výživného v roku 2010, keď podnikala ako SZČO. Zdôrazňovala, že je potrebné posudzovať aj
príjmy otca odporcu za účelom vzájomného porovnania možností, schopností a majetkových pomerov
oboch rodičov z dôvodu určenia a v akom vzájomnom pomere sa obaja rodičia majú podieľať na

uspokojovaní odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, prípadne za účelom posúdenia, či výška
vyživovacej povinnosti na strane povinnej osoby nie je v rozpore s dobrými mravmi.

24. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že starostlivosťou a zabezpečovaním potrieb
dieťaťa nemôže byť nadmerne zaťažený len jeden rodič. Odvolateľka opakovane zdôrazňuje, že jediným

jej príjmom je invalidný dôchodok (napriek skutočnosti, že je spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti
VLAJAR TRADE s.r.o., ktorá má v predmete podnikania okrem iného aj vedenie účtovníctva, ktorá
činnosť bola predmetom živnosti navrhovateľky ako SZČO). Zdôrazňuje, že po odpočítaní výživného
vo výške 100,- eur zo sumy jej vyplácaného invalidného dôchodku jej na živobytie ostáva v súčasnosti
čiastka 3,- eurá na deň. Odvolací súd dáva do pozornosti, že približne rovnaká čiastka na deň pripadá

aj odporcovi z výživného plateného navrhovateľkou v sume 100,- eur mesačne (100,- eur / 30 dní = 3,33
eura na deň). Je zrejmé, že takáto čiastka odporcovi, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie dennou
formou štúdia a v súčasnosti je v X. ročníku na P. C. v F., nemôže postačovať a v ostatných nárokoch je
odkázaný na výživu zo strany otca. Odporca si svoju životnú úroveň zatiaľ nemôže zvýšiť, a to na rozdiel
od navrhovateľky, ktorá je len čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a podľa názoru odvolacieho súdu,

môže poskytovanie účtovníckych služieb stále realizovať. Je samozrejmé, že bez výrazného pričinenia
otca odporcu by odporca nemohol svoje základné potreby nijako uspokojovať. Odvolací súd má za
preukázané, že starostlivosť o plnoletého odporcu zabezpečuje jeho otec. Je potrebné zdôrazniť, že od
poslednej úpravy výživného, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 28C/149/2009-98 zo dňa
13.9.2010 sa výrazne zmenili pomery predovšetkým na strane odporcu. Tento je už dospelý, náklady

na jeho výživu výrazne stúpli, zvýšili sa jeho potreby. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené
potreby dieťaťa patria nielen tie základné, ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné,
bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka
(kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby). Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je dôležité
zohľadniť vek dieťaťa. V tomto prípade oprávnenou osobou je plnoleté dieťa, ktoré pokračuje v štúdiu

na strednej škole a navštevuje X. ročník P., čím sa pripravuje na výkon povolania.

25. Navrhovateľka opakovane poukázala na zníženie svojho mesačného príjmu a skutočnosť, že jej
pravidelné mesačné výdavky jej neumožňujú platiť výživné vo výške 100,- eur. Je potrebné si ale
uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uvedené vyplýva priamo z litery

zákona (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak zohľadnil aj príjmy
navrhovateľky po poslednej úprave výživného, a to čiastku 16.500,- eur, ktorá bola navrhovateľke
vyplatená otcom odporcu titulom vyporiadania BSM a rovnako sumu 3.300,- eur, ktoré navrhovateľka

získala odpredajom 1/3 rodinného domu v S.. Obrana navrhovateľky v tom zmysle, že uvedené finančné
prostriedky použila na opravu rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva so svojim partnerom v snahe
zabezpečiť si dôstojné bývanie, nákup zariadenia do domu (práčka, chladnička) a tiež na zabezpečenie
svojich nevyhnutných potrieb v tejto súvislosti nemôže obstáť predovšetkým s poukazom na ust. § 62ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací
súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičom, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe
rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28
ods. 2 veta prvá Zákona o rodine).

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so zreteľom na odôvodnené potreby odporcu ako plnoletého

dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky ako povinnej odvolací súd
stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP vo výroku o zamietnutí návrhu potvrdil.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená.
Nakoľko v predmetnej právnej veci nejde ani o výnimky z tohto zákonného ustanovenia uvedené v § 53
až 55 Zákona o rodine, odvolací súd zmenil napadnutý výrok súdu prvej inštancie o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 388 CMP.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).