Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215937
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska
kancelára JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanému: I. Z., V..: XX.XX.XXXX, P. Q. T. B. X, XXX XX Y., o zaplatenie 2.000,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX -
XX zo dňa 16. mája 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II a III.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi n á r o k na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.008,16 Eur a 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy
2.000 Eur od 20.09.2014 do zaplatenia, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v II.
výrokužalobuvprevyšujúcejčastizamietol.VIII.výrokuvyslovil,žepriznávažalobcovinároknanáhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu,
že medzi pôvodným žalobcom Poštovou bankou, a.s. a žalovaným bola dňa 16.12.2012 uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach po 54,- Eur, s dátumom prvej
platby do 25.01.2014, s dátumom ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti

úveru 25.12.2019, úrokovou sadzbou 24,50 % p.a., RPMN banky 27,45 %, priemernou RPMN na trhu
19,35 %, s celkovou výškou nákladov 1.821,63 Eur.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1 - 3, § 517 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 7 ods. 1, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „ZoSÚ“); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.4. V zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie
mal za to, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. Z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch

vyplýva, aké obligatórne náležitosti musí takýto typ zmluvy obsahovať a aké povinnosti musí
poskytovateľ úveru pri uzatváraní zmluvy splniť. V predmetnej zmluve však podľa súdu prvej inštancie
absentujú obligatórne zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a),
predpoklady použité pre výpočet RPMN § 9 ods. 2 písm. j), navyše výška RPMN je uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu je výška RPMN 28,2 % a nie 27,45 %. Absencia

vyššie uvedených náležitostí, resp. nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa, má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
zo zmluvy, resp. žalobcom predložených listinných dôkazov taktiež nevyplýva, aby bol žalobca skúmal
bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov, pričom súd má za to, že je povinnosťou žalobcu
už v rámci samotnej žaloby, resp. jej príloh preukázať, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti
a zároveň zdokladovať, že žalobca skúmal bonitu žalovaného. Žalobca síce v rámci žaloby uviedol, že

bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru, avšak toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal, teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov, čo má taktiež za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie prijal
záver, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur a nezaplatil žiadnu sumu, súd preto

priznal žalobcovi sumu 2.000 Eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 20.09.2014 do zaplatenia. Žalobcovi priznal
taktiež kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 8,16 Eur. V prevyšujúcej časti
súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podané odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. a/,
b/, f/, h/. Poukázal na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojim
postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez tohto, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia
prejudiciálnej otázky a možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o
zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Vytýka súdu prvej inštancie, že ho nevyzval na vyjadrenia sa k

otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a tak nepostupoval podľa § 129 C.s.p.. Ďalej súd
nevyzval žalobcu ani podľa § 157 C.s.p., aby sa vyjadril v predbežnom právnom posúdení veci o
vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku.
Rovnako tiež namietal, že súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p..
Ďalej namietal, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania

a nastala situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím
sa de fakto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o
celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Nie je vôbec jasné, na základe akých
skutočností súd tvrdí, že údaj o RPMN je nesprávny. Žalobca súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý

je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nesúhlasí
s výkladom súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť, nakoľko nie
sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Dáva do pozornosti skutočnosť,
že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere
obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že

údajevzmluveoúverechýbajú,avšakbezbližšejšpecifikácie,oakéúdajesamájednať.Zmluvaoúvere
obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti,
ako aj počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje, podľa názoru súdu,
neboli uvedené. Nie je pravdivou ani tvrdená skutočnosť súdu prvej inštancie, že žalobca nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a nemožno

sa žiadnym spôsobom stotožniť s argumentom súdu, že žalobca takto hrubo porušil povinnosti mu
vyplývajúce z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/20010 Z. z. Na základe uvedeného má odvolateľ za to,
že údaj o RPMN bola vypočítaná správne, zmluva obsahuje druh spotrebiteľského úveru, rovnako tak
obsahuje aj predpoklady RPMN a aj bonita bola skúmaná bankou a preto súd nesprávne rozhodol, keďzmluvu o úvere z vyššie uvedených dôvodov posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal aj na
odlišné stanovisko sudcu, a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana
Ľalíka k posudzovaniu ochrany spotrebiteľov všeobecnými súdmi vrátane Ústavného súdu SR, s ktorým

sa tento nestotožňuje. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil
a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu

nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2
C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom

stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podaným odvolaním nebol napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené, a ktorým bol žalovaný zaviazaný na peňažné plnenie, preto v tejto časti nadobudol
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebolo ho možné preskúmavať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov,

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
predpokladov potrebných na výpočet RPMN podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. K údaju o RPMN
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia

výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.15. Žalobca v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje správny údaj
o RPMN. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dopĺňa, že údaj o RPMN nie
je uvedený v správnej výške. Odvolací súd si overil výšku RPMN pri vstupných údajoch poskytnutého

úveru vo výške 2.000,- Eur a 60 mesačných splátok po 61,29 Eur na internetovej kalkulačke na výpočet
RPMN(https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky -uver-rpmn-rpsn.php) a na základe tohto
zdroja vypočítal RPMN vo výške 28,20 %, pričom v zmluve je uvedená RPMN vo výške 27,45 %. Aj z
tohto dôvodu sa v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (úver sa
v dôsledku nižšie uvedenej RPMN zdá byť pre spotrebiteľa výhodnejší, ako v skutočnosti je).

16. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú
percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo
informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu
irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne

uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v
danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaje podľa §

9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11 ods. 1 a 2 ZoSÚ považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

22. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední zaindividuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

23. Cieľom citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 bolo práve posilniť zodpovednosť
veriteľa a zabrániť poskytovaniu spotrebiteľského úveru nebonitným klientom. Povinnosťou veriteľa bolo
zohľadniť nielen existujúcu situáciu klienta, jeho príjmy a výdavky, ale aj skutočnosti, ktoré možno na

základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Cieľom zákonodarcu
bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom /domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to stranu
príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (viď rozsudok Okresného

súdu Prešov sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa 18.07.2016).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta
žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné

vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.
Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ .

25. Súd prvej inštancie správne konštatoval záver o tom, že zo zmluvy, resp. žalobcom predložených
listinnýchdôkazovtaktiež,abybolžalobcaskúmalbonitužalovanéhozhľadiskajehopríjmovavýdavkov.
Žalobca síce v rámci žaloby uviedol, že bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred
poskytnutím úveru, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, teda v tomto ohľade
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho

príjmov a výdavkov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Až v
odvolacom konaní žalobca uviedol, že vykonal dopyt v jednotlivých registroch za účelom zistenia príjmu
žalovaného. Dôkaz o tejto skutočnosti nepredložil. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ
dodávateľ skúma len otázku príjmov spotrebiteľa a nezaoberá sa aj otázkou výdavkov, hrubo porušuje
§ 7 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z., čo má za následok jednak to, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov a jednak aj to, že dodávateľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľskéhoúveru(§11ods.2zákona129/2010Z.z.).Vdanomprípadezáveroporušenípovinnosti
vyplýva nielen z toho, že sa dodávateľ nezaoberal dokladovaním príjmu žalovaného, resp. manžela
žalovaného, ale že sa vôbec nezaoberal otázkou výdavkov žalovaného, pričom podľa § 11 ods. 2 zákona
129/2010 sa za hrubé porušenie povinnosti okrem iného považuje aj posudzovanie schopností splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Uvedené
má za následok jednak to, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako správne uviedol súd prvej inštancie,
ako aj to, že žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že
dodávateľ nezisťoval bonitu spotrebiteľa sa prejavuje aj v tejto oblasti práve z toho dôvodu, že takýmto
konaním dodávateľ sám zavinil, že spotrebiteľ uzavrel zmluvu napriek tomu, že nie je schopný splácať

dohodnuté splátky.

26. Konanie veriteľa nemožno preto vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta pôžičku splácať. Na strane veriteľa ide o nezodpovedný
prístup bez odbornej starostlivosti, ktorý nemôže zostať bez povšimnutia a takémuto konaniu nemožno

priznať súdnu ochranu.

27. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázaniea odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto

ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

28. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť
spotrebiteľa, teda nie len mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené
a overené informácie následne aj vyhodnotiť.

29. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či
žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalovanému príjmy nestačili a potvrdzuje to
aj ďalší úver, ktorý si zobral od ďalšej nebankovky Provident financial. Pokiaľ ide o určitú mieru
ľahkomyseľnostižalovaného,odvolacísúdpovažujeajľahkomyseľnosťdlžníkazakvalifikačnékritérium,
ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto

ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životnýchnákladovacelkovejschopnostisplácaťúver.Žalobcapriposkytovaníúveruzanedbalmožnosti
a schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať
aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne
spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej

služby žalobcu nezanevrel na služby a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho
extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
XCo/XXX/XXXX z dňa 25.09.2013).

30. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý

s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. V
tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení
povinnosti veriteľa na finančnom trhu.

31. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru je správny.

32. K námietke žalobcu, že nemal možnosť v konaní sa procesne brániť odvolací súd uvádza, že
nariadeného pojednávania konaného dňa 16.05.2018 sa nezúčastnila žiadna zo strán konania.

33. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
týkajúceho sa možného postupu podľa § 129 ods. 1 C.s.p. nie je dôvodná. V danom prípade podanie
žalobcu spĺňalo zákonom stanovené náležitosti, teda obsahovalo údaje, ktoré vyžaduje zákon, ktoré
sú nevyhnutné pre identifikáciu podania, ale aj pre identifikáciu postupu súdu. Žaloba spĺňala všetky

náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom, pričom nešlo o podanie vadné či už po stránke
jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Súd môže pristúpiť k poučovacej povinnosti a výzve, len pokiaľ
je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, pričom tieto náležitosti sa môžu týkať len procesného práva,
nie otázok práva hmotného. Skutočnosť, že žalobca pri podaní žaloby neuniesol dôkazné bremeno
vzťahujúce sa na odôvodnenie svojej žaloby v zmysle hmotného práva nepredstavuje dôvod pre postup

súdu v konaní v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 C.s.p..

34. Pokiaľ ide o inštitút predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 C.s.p., tento predstavuje
fakultatívny inštitút, a teda súd nie je povinný nariaďovať predbežné prejednanie sporu.

35. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký

argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).36. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v prevyšujúcej časti nevyhovel, odôvodnenie
jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 C.s.p.. Nie je
možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom

a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

37. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú

spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu.

38. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

39. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia

bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní
úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania
rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).