Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215570
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2511215570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: TOMAS holding, a.s., so
sídlom Dražovice č. 336, Česká republika, IČO 269 47 765, proti žalovanej: Y. O., dodatok obchodného
mena TÍMEA, Dolná 40/51, Chtelnica, IČO: 37 226 223, zastúpená advokátkou: JUDr. Teréziou
Ďatkovou, so sídlom Moyzesova 963/28, Žilina, o zaplatenie 4.880,03 eur s prísl, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 31. marca 2017, č.k. 4Cb/50/2012-310, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2011 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle pripustenej zmeny žalobného návrhu na pojednávaní
dňa 16.12.2013 sumu 4.880,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročný zo sumy 4.880,03 eur
od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovanej vykonal pre ňu práce (úpravu
pozemkov) za dohodnutú cenu 1.000 eur za 1 ha. Dohodnutú cenu vykonanej práce vyúčtoval žalovanej
faktúrou č. 20101129 zo dňa 07.12.2010 na sumu 10.000 eur splatnú do 21.12.2010. Po vzájomnom

započítaní záväzkov (žalovaná odoberala od žalobcu naftu) zo dňa 12.01.2011 a 07.02.2011 a po
jednostrannom započítaní pohľadávok bol dlh žalovanej znížený na sumu 4.880,03 eur, ktorú sumu
žalovanážalobcovinezaplatila. Nároknaúrokzomeškaniaodôvodnilžalobcaustanoveniami§369ods.
1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") a Nariadením vlády Českej republiky č.
142/1994 Sb. (ďalej aj "nariadenie"). Žalobca v podaní zo dňa 9.2.2012 doručenom súdu prvej inštancie
dňa 13.2.2012, ktorým žiadal o pripustenie zmeny žaloby, zdôraznil, že posledná Dohoda o vzájomnom
započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 7.2.2011 je svojim obsahom súčasne i uznaním záväzku v

zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.880,03 eur a 7,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.880,03 eur od
22.12.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. tak, že žalobca má proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd prvej inštancie zo žalobcom vystavenej faktúry č. 20101129 zo dňa 07.12.2010, na sumu 10.000

eur splatnú do 21.12.2010 zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej cenu diela, vykonaného v rozsahu 10
ha (= 10 x 1.000 eur/ha).
Z Dohody o vzájemném započtení závazků a pohledávek, zo dňa 12.01.2011 (ďalej aj "dohoda zo dňa
12.01.2011") súd zistil, že sporové strany si uvedeného vzájomne započítali na pohľadávku žalobcu vovýške 10 000,- eur (fa č. 20101129) pohľadávku žalovanej vo výške 3 938,72 eur (fa č. 2010054) s tým,
že rozdiel, t. j. sumu 6 061,28 eura (= 10 000,- eur - 3 938,72 eura) uhradí žalovaná žalobcovi na jeho
účet, uvedený v cit. dohode; túto dohodu obe strany podpísali.

Z Oznámení o provedení jednostranného započtení vzájemných pohledávek, zo dňa 01.02.2011 (ďalej
aj "oznámenie") súd zistil, že žalobca na pohľadávku žalovanej voči žalobcovi vo výške 906,25 eura (fa
č. 2011001) započítal svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške 6 061,28 eura (fa č. 20101129), ku dňu
01.02.2011 s tým, že rozdiel, t. j. sumu 5 155,03 eura (= 6 061,28 eura - 906,25 eura) uhradí žalovaná
žalobcovi na jeho účet, uvedený v tomto oznámení.

Z Dohody o vzájemném započtení závazků a pohledávek, zo dňa 07.02.2011 (ďalej aj "dohoda zo dňa
07.02.2011") súd zistil, že sporové strany si uvedeného vzájomne započítali na pohľadávku žalobcu vo
výške 5 155,03 eura (fa č. 20101129) pohľadávku žalovanej vo výške 275,- eur (fa č. 2011003) s tým, že
rozdiel, t. j. sumu 4 88,03 eura (= 5 155,03 eura - 275,- eur) uhradí žalovaná žalobcovi na jeho účet,
uvedený v cit. dohode; túto dohodu obe strany podpísali.
Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami mala byť uzavretá zmluva o dielo, a

že sa jedná o záväzkový právny vzťah dvoch subjektov so sídlom/miestom podnikania v dvoch rôznych
štátoch EÚ najskôr posudzoval, podľa ktorého právneho poriadku má posúdiť predmetný spor, nakoľko
nebolo preukázané, že by došlo medzi sporovými stranami k dohode o voľbe rozhodného práva podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I), s poukazom na čl. 4 cit. nariadenia sa záväzkový právny vzťah sporových

strán riadi právom Českej republiky, keďže žalobca ako zhotoviteľ diela má sídlo v Českej republike.
Vzhľadom na historický vývoj - spoločný štát a tým aj právny poriadok až do 31.12.1992, záväzkový
vzťah sporových strán súd posúdil podľa príslušných ustanovení OBZ, v znení platnom a účinnom v
relevantnom čase v Českej republike.
Podľa ust. § 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu 03.07.2010), tento zákon upravuje postavení podnikatelů,

obchodní závazkové vztahy, jakož i některé jiné vztahy s podnikáním související, a zapracovává
příslušnépředpisyEvropskýchspolečenství.(2)Právnívztahyuvedenévodstavci1seřídíustanoveními
tohoto zákona. Nelze-li některé otázky řešit podle těchto ustanovení, řeší se podle předpisů práva
občanského. Nelze-li je řešit ani podle těchto předpisů, posoudí se podle obchodních zvyklostí, a není-
li jich, podle zásad, na kterých spočívá tento zákon.

Smlouvou o dílo se zavazuje zhotovitel k provedení určitého díla a objednatel se zavazuje k zaplacení
ceny za jeho provedení. (2) Dílem se rozumí zhotovení určité věci, pokud nespadá pod kupní smlouvu,
montáž určité věci, její údržba, provedení dohodnuté opravy nebo úpravy určité věci nebo hmotně
zachycený výsledek jiné činnosti. Dílem se rozumí vždy zhotovení, montáž, údržba, oprava nebo úprava
stavby nebo její části. (3) Cena musí být ve smlouvě dohodnuta nebo v ní musí být alespoň stanoven

způsobjejíhourčení,ledažezjednáníouzavřenísmlouvyvyplývávůlestranuzavřítsmlouvuibeztohoto
určení. [§ 536 ods. 1 OBZ (v znení účinnom ku dňu 03.07.2010)]
OBZ na uzavretie zmluvy o dielo písomnú formu nevyžaduje. Základné ustanovenie (§ 536 OBZ) určuje,
že zmluvou o dielo (konsenzuálnou, synallagmatickou a odplatnou) sa zaväzuje zhotoviteľ k vykonaniu
určitého diela a objednávateľ sa zaväzuje k zaplateniu ceny za vykonanie diela. Tieto záväzky, okrem

určenia zmluvných strán, tvoria podstatné časti zmluvy (v zmysle ust. § 269 ods. 1 OBZ) spolu s
vymedzením predmetu diela a cenou, ktorá musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň
stanovený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu i bez určenia ceny.
Súd prvej inštancie mal za preukázané a sporovými stranami ani nebolo spochybňované, že uzavreli
zmluvu o dielo. Nakoľko objednávka žalovanej zo dňa 03.07.2010 neobsahuje podstatné náležitosti

zmluvou o dielo v zmysle ust. § 536 OBZ a s poukazom na skutočnosť, že žalobca nesporne dielo
vykonal, súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo ústnou a nie písomnou formou,
čo OBZ pripúšťa. Nesporným bol predmet diela (vytrhanie pňov, úprava pod výsadbu, orba), nesporným
bol rozsah diela (10 ha), sporným bolo miesto vykonania diela a aj rozsah jeho vykonania žalobcom.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 03.07.2010 bola medzi

sporovými stranami ako podnikateľskými subjektmi (kde žalovaná mala postavenie odberateľa a žalobca
postavenie dodávateľa) podpísaná objednávka na vykonanie prác, spočívajúcich vo vytrhaní pňov,
úprave pod výsadbu a orbe, ktoré mali byť vykonané v III. Q 2010, v cene 1.000 eur/ha a v celkovom
množstve "podľa možnosti odberateľa", bez uvedenia, kde vôbec by sa mala predmetná pôda, ktorá
mala byť upravená, nachádzať; uvedené nebolo sporné ani medzi stranami sporu. Túto objednávku

podľa názoru súdu nebolo možné považovať ani len za návrh na uzavretie zmluvy o dielo, nakoľko v nej
absentujú podstatné obsahové náležitosti tejto zmluvy. Súd mal za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o
dielo medzi sporovými stranami následne došlo ústnou formou, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľdiela žalovanou objednávané práce vykonával, ich cenu žalovanej vyúčtoval fa č. 20101129 na sumu
10.000 eur, splatnú do 21.12.2010.
Súd mal za preukázané, že na uvedený záväzok žalovanej, teda na záväzok zaplatiť žalobcovi sumu

10.000 eur boli následne vykonané započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok (2x dohodou a 1x
jednostranným započítaním žalobcom), čo žalovaná akceptovala, a to dokonca aj jej jednostranným
započítaním zo dňa 03.11.2011.
Medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo a to podľa ust. § 536 a nasl. OBZ v znení účinnom v
relevantnom čase pre Českú republiku, čo sporové strany ani nepopierali.

V zmysle ust. 537 ods. 1 a 2 OBZ, zhotovitel je povinen provést dílo na svůj náklad a na své nebezpečí
ve sjednané době, jinak v době přiměřené s přihlédnutím k povaze díla. Nevyplývá-li ze smlouvy nebo
z povahy díla něco jiného, může zhotovitel provést dílo ještě před sjednanou dobou (1). Objednatel je
povinen provedené dílo převzít. (2)
V zmysle ust. § 537 OBZ zhotoviteľ diela (v súdenom spore žalobcu) mal povinnosť dielo vykonať a to
na svoje náklady a v dohodnutej dobe (tu v III. Q 2010) a žalovaná mala povinnosť od žalobcu vykonané

dielo prevziať.
Sporným bolo, či žalobca vykonal dielo riadne a včas, teda či si splnil zmluvnú povinnosť tak, ako mu
to ukladá ust. § 537 OBZ.
Z výpovedí a výsluchov svedkov nebolo možné ustáliť, na ktorej konkrétnej ploche (parcele) mal žalobca
nevykonať dielo riadne a či sa plochy (porasty), na ktorých mal žalobca podľa tvrdenia žalovanej

nevykonať dielo riadne, prekrývajú s plochami (porastmi), ktoré na žiadosť žalovanej upravoval svedok
p. P. (inak konkurent žalovanej, ktorý pre Lesy tiež upravoval niektoré plochy). Pokiaľ p. P. vedel vo
faktúre č. 2011050 presne uviesť, za úpravu ktorých konkrétnych plôch (porastov) vyúčtováva žalovanej
cenu diela, nemohla mať ani žalovaná ako objednávateľ problém presne uviesť, ktoré konkrétne plochy
(porasty) žalobca neupravil tak, ako mali dohodnuté (čo však žalovaná neuviedla). Nie je potom možné

jednoznačne ustáliť, že p. P. upravoval presne tie plochy (porasty), ktoré mal upraviť žalobca.
V zmysle ust. § 537 ods. 2 OBZ bola žalovaná povinná od žalobcu dielo prevziať. Vzhľadom na charakter
dohodnutých prác nemalo byť pre žalovanú žiadnym problémom pri preberaní diela zistiť prípadné
nedostatky a žalobcu vyzvať na ich odstránenie.
Z výpovedí a výsluchov svedkov súd tiež zistil, že dielo od žalobcu bolo žalovanou stranou prevzaté

(neuviedla, že by bol zistila vady diela - nedorobky); až pri preberaní diela svedkom T. L. (lesníkom) v
januári 2011 boli zistené nedorobky (vady diela).
V zmysle sut. § 562 OBZ, objednatel je povinen předmět díla prohlédnout nebo zařídit jeho prohlídku
podle možnosti co nejdříve po předání předmětu díla. (2) Soud nepřizná objednateli právo z vad díla,
jestliže objednatel neoznámí vady díla a/ bez zbytečného odkladu poté, kdy je zjistí, b/ bez zbytečného

odkladu poté, kdy je měl zjistit při vynaložení odborné péče při prohlídce uskutečněné podle odstavce 1,
c/ bez zbytečného odkladu poté, kdy mohly být zjištěny později při vynaložení odborné péče, nejpozději
však do dvou let a u staveb do pěti let od předání předmětu díla. U vad, na něž se vztahuje záruka, platí
místo této lhůty záruční doba. (3) Ustanovení § 428 odst. 2 a 3 se použijí obdobně na účinky uvedené
v odstavci 2.

V tejto súvislosti súd uviedol, že z výpovede svedka p. O. vyplynulo, že dielo bolo od žalobcu prevzaté.
Pokiaľ by si žalovaná splnila povinnosť v zmysle ust. § 562 ods. 1 OBZ, bola by musela vytknuté
vady diela zistiť a mohla uplatniť nároky z vád diela v zmysle prísl. ustanovení OBZ, čo však žalovaná
neurobila.
Obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi cenu diela z dôvodu

nevykonania diela riadne a včas a že neuznáva nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou, považoval
súd za účelovú obranu. Ak by totiž tvrdenie žalovanej malo byť pravdivé, potom podľa názoru súdu
zostalo záhadou, prečo žalovaná na ňou neuznanú pohľadávku žalobcu (zaplatenie zostatku ceny diela,
vyúčtovanejžalobcomfa.č.20101129,vovýške4.880,03eur)pocca10mesiacochodzisteniaváddiela
v novembri 2011 započítala svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorý jej tak mal byť dlžný sumu 620,97 eur.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná
včas uplatnila u žalobcu nároky z vád diela (podľa ust. § 562 ods. 2 písm. a/, príp. písm. b/ OBZ), a preto
aj z tohto dôvodu súd nemohol jej obranu akceptovať a to ani keby bola inak dôvodná.
Podľa § 365 veta prvá OBZ, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do
doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem.

Podľa § 369 ods. 1 OBZ, Je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není
smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené
ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.Faktúra č. 20101129 bola splatná do 21.12.2010, jej neuhradením sa žalovaná dostala do omeškania a
to dňom 22.12.2010. Nakoľko medzi sporovými stranami nebola dojednaná sadzba úrokov z omeškania
ani výška úrokov z omeškania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle ust. § 369 ods. 1 OBZ je

dlžník v omeškaní povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, v
predmetnom spore podľa Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka .
Podľa ust. § 1 cit. nariadenia, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou
národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž

došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Z vlastnej činnosti bolo súdu známe, že v relevantnom čase bola repo sadzba ČNB stanovená na 0,75%,
z toho potom úrok z omeškania je 7,75%m ročne.
Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 4.880,03
eur a 7,75% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.880,03 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia bola
podaná dôvodne, a preto vyhovel žalobnému návrhu v zmysle pripustenej zmeny v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

4. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanej prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
Odvolateľka svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolateľky

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca dielo v rozsahu 10 ha ako bolo medzi
stranami sporu dohodnuté neukončil, ani riadne neodovzdal, ako ustálil súd prvej inštancie. Podľa
odvolateľky z výpovede svedka O. a svedka L. vyplynulo, že žalobca zadané úseky nedokončil, keď
svedok L. výslovne uviedol, že konkrétne tie plochy, ktoré neboli dorobené, tie robila firma THOMAS
HOLDING určite. Svedok L. pritom ustálil, že plochy, ktoré realizoval svedok P. boli plochami, ktoré

neukončil žalobca. Žalovanej nie je zrejmé, z čoho súd usúdil, že neuviedla, ktoré plochy žalobca
neukončil, keď z dokazovania jasne vyplýva, že plochy, ktoré žalobca neukončil sú tými, ktoré realizoval
svedok P.. Nemôže byť na ťarchu žalovanej, ak samotný žalobca nešpecifikoval konkrétne plochy v
rozsahu 10 ha, ktoré mal pre žalovanú vykonať. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené uznanie zvyšku dlhu
zo strany žalovanej, žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.2011 sp.zn.

23Cdo/1336/2010-141, keď ust. § 407 ods. 3 Obchod. zák. naukladá dlžníkovi , či a kedy má prejaviť, či
nárok vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi
veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník
uznáva aj zvyšok dlhu resp. záväzku voči veriteľovi. Z výpovede svedka O. vyplynulo, že žalobca mal
len povedať žalovanej, že dielo ukončil. K započítavaniu pohľadávok vyplývajúcich zo vzájomných faktúr

strán sporu tak dochádzalo podstate z účtovného hľadiska, keď žalovaná dôverovala žalobcovi, že dielo
skutočne ukončil. Po zistení, že dielo žalobca riadne neukončil, čo bolo možné zistiť až po kontrole zo
strany príslušného lesníka, bol žalobca kontaktovaný a oboznámený s tým, že dielo nie je ukončené a je
potrebné ho ukončiť. Nakoľko žalobca v primeranej lehote k ukončeniu diela nepristúpil, bola žalovaná
nútená dať dielo ukončiť svedkovi P., aby predišla k vzniku škody, ktorá jej hrozila v dôsledku nie

včasného vykonania diela pre Lesy SR, štátny podnik. Podľa názoru žalovanej nie je nijak záhadné, ani
nijak nelogické, že ak žalobca od nej požaduje zaplatiť cenu za dielo, ktoré ním nebolo vykonané, a
ktoré vykonal svedok P., voči ktorému žalovaná uznala svoj záväzok na zaplatenie ceny diela splnila,
tak uskutočnením zápočtu pohľadávky žalovanej, ktorá vznikla refakturáciou nákladov vynaložených na
dokončenie diela, ktoré sa zaviazal vykonať žalobca treťou osobou, vyjadrí svoj nesúhlas s úhradou

zvyšku ceny diela a uplatní si nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla nedokončením diela zo
strany žalobcu. Žalovaná nemohla uhrádzať cenu za dielo, ktoré žalobca nevykonal, keď túto cenu
uhradila svedkovi P.. Vzhľadom na takto žalovanou vyjadrení nesúhlas so zvyškom dlhu a preukázané
neukončenie diela zo strany žalobcu nebolo možné z konania žalovanej usudzovať uznanie zvyšku
dlhu, preto bol súd povinný skúmať, či žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo a to v zmysle § 554

ods. 1 Obchod. zák., pretože len vykonané dielo je objednávateľ povinný prevziať. Súd prvej inštancie
svoju argumentáciu založil na tom, že žalovaná bola povinná dielo od žalobcu prevziať, vykonať jeho
prehliadku a včas uplatniť zistené vady, ktoré závery sú podľa názoru odvolateľa nesprávne. Súd mal
aplikovať § 554 ods. 1 Obchodního zákonníku, podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť provéstdílo jeho řádným ukončením a to předáním předmětu díla objednateli v dohodnutém místě, jinak v
místě stanoveném tímto zákonem. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si nesplnil svoju
povinnosť vykonať dielo, pretože nesplnil zákonom určené kumulatívne podmienky a to dielo riadne

ukončiť a odovzdať. Keďže žalovaná bola povinná prevziať len vykonané dielo, je zrejmé, že ak by
ho aj prevzala, nebolo by možné takéto dielo považovať za riadne ukončené. Z dôvodu, že žalobca
dielo nevykonal, pretože ho neukončil a neodovzdal, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie ceny diela. V
tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.05.2014 sp.zn. 13Cob/8/2014.
Odovzdanie diela je pritom rozhodujúce i pre posúdenie vzniku nárokov z vád diela, keď o jeho vzniku

možno hovoriť len v prípade diela, ktoré bolo odovzdané. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.06.2004 sp.zn. 29Odo/1067/2003, v zmysle ktorého pred odovzdaním
diela nie je možné aplikovať ust. § 564 Obchod. zák. Nakoľko ustanovenie o vadách diela predpokladajú
vykonanie diela a v konaní nebolo preukázané, že žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo, nemohli
žalovanej vzniknúť nároky z vád diela, nakoľko o vadnom diele možno hovoriť v tom prípade, ak
vykonania diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, preto nemohol nastúpiť režim uplatňovania

nárokov z vád diela zo strany žalovanej a teda povinnosť žalovanej dielo prezrieť. Z uvedeného vyplýva,
že záver súdu prvej inštancie, že žalovaná neuplatnila včas nároky z vád diela, je nesprávny a v rozpore
s ustálenou judikatúrou.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

celkom správny a odvolanie žalovanej za nedôvodné.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný

záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a vád, na ktoré je
potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku.

10. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľka uviedla v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoréodvolateľkauviedla,odvolacísúdpriprieskumerozhodnutiaapostupusúduprvejinštancienebude

zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

11. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní neuviedla
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetkyňou produkované tvrdenia, ktorými argumentovala v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátila právne názory súdu prvej inštancie, a
preto považoval odvolanie za nedôvodné a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza

nasledovné dôvody.

12. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so žalovanou
ústne podľa § 536 OBZ, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovanú práce (úpravu
pozemkov) za dohodnutú cenu 1.000 eur za 1 ha, ktorú cenu diela žalovanej aj vyfaktúroval faktúrou

č. 20101129 zo dňa 7.12.2010 na sumu 10.000 eur splatnú 21.12.2010 a po vzájomnom započítaní
záväzkov a pohľadávok bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej znížená na sumu 4.880,03 eur, keď
žalobca tvrdil, že posledná Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 7.2.2011
je svojím obsahom aj uznaním záväzku zo strany žalovanej podľa § 323 ods. 1 OBZ. Obrana žalovanej
spočívala v tom, že podľa nej nedošlo k odovzdaniu diela a dielo malo vady, keď žalobca vzniesol
námietku neskoro uplatneného nároku z vád diela.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniuzmluvyodielopodľa§536OBZatoústne,nazákladektorejsažalobcazaviazalvykonaťpre
žalovanú úpravy pozemkov za dohodnutú cenu 1.000 eur za 1 ha, ktorú žalovanej vyfakturoval faktúrou
č. 20101129 zo dňa 7.12.2010 na sumu 10.000 eur splatnú 21.12.2010, keď po vzájomnom započítaní

záväzkov bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej znížená na sumu 4.880,03 eur, ktorú bolo potrebné
posúdiť ako nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela, keď pri rozhodovaní o veci bolo potrebné
prihliadnuť aj na uznanie záväzku žalovanou. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že z hľadiska
obsahu, Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka,
ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Pre splnenie požiadavky jednoznačného určenia

uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť, nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka
sú presne použité výrazy "uznanie". Rozhodujúca je jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku a
nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa často identifikácia záväzku realizuje odkazom na konkrétnu
zmluvu alebo na faktúru. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že Dohoda o vzájomném započtení
závazků a pohledávek“ zo dňa 7.02.2011, je podpísaná žalovanou, čím spĺňa požiadavku písomnosti

podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto listina ďalej obsahuje jasný prejav vôle o tom, že
žalovaná sa zaväzuje uhradiť určitý záväzok, ktorý je identifikovaný celkovou dlžnou sumou 4.880,03
eur s tým, že sa ho žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi na jeho účet, ktorý je totožný s účtom
označenom v predmetnej faktúre 20101129 s tým, že záväzok je identifikovaný aj variabilným symbolom
20101129, ktorý predstavuje číslo predmetnej faktúry, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca v sume

4.880,03eurpredmetnoužalobou.Akbynemalavúmysležalovanáuhradiťzostatokcenydiela4.880,03
eur, nezaviazala by sa písomne uhradiť túto sumu s tým, že presne špecifikovala účet žalobcu, na
ktorý ho uhradí a variabilný symbol, ktorý je totožný s číslom predmetnej faktúry vystavenej žalobcom.
Takto identifikovaný záväzok je podľa názoru súdu jednoznačne určitý. Na základe uvedeného tak treba
uzavrieť, že táto listina má účinky uznania dlhu podľa § 323 ods. 1 OBZ. Uznanie záväzku má za

následok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu
trvá ( § 323 ods. 1 OBZ). Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky má síce dlžník naďalej možnosť
preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval, avšak dôkazné bremeno o
tejto skutočnosti prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení
dôkazov a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa

dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 C.s.p.). V prípade,
ak dlžník neunesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento
neexistoval, súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného
záväzku za preukázanú. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý uznal a
poprípade niesol i všetky z toho dôsledky, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal (komentár

Obchodný zákonník, III. vydanie Mária Patakyová a kolektív, vydavateľstvo C.H.Beck, str. 821).
Odvolací súd konštatuje, že bolo na žalovanej, ktorá písomne uznala pohľadávku žalobcu, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou, dôkazné bremeno preukázať opak, t.j. vyvrátiť
existenciu uznaného záväzku, k čomu však za dôkaznej povinnosti žalovanej nedošlo.
Žalovaná v danom prípade sa bránila tým, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo, pretože

dielo neodovzdal, a preto mu ani nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, keď odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplýva a
to najmä skutkových tvrdení žalobcu ako aj výpovede svedka T. O., že predmet diela bol odovzdaný,
keď sám svedok T. O. vo svojej výpovedi uviedol, že od žalobcu preberali práce lesníci, a že oni(čím myslel aj žalovanú) to považovali za urobené, z čoho vyplýva, že žalobca umožnil žalovanému
nakladať s dielom, keď ho prevzali lesníci, čím si žalobca splnil povinnosť odovzdať dielo. Odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, že obrana žalovanej je účelová

ak tvrdí, že nedošlo k odovzdaniu diela a to aj s poukazom na ňou podpísané predmetné dohody
o započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok sporových strán, keď predmetom týchto zápočtov
bola práve pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela za úpravy pozemkov, ktoré mal vykonať pre
žalovanú a bolo by nelogické, ak by podpísala tieto dohody napriek tomu, že by nedošlo k odovzdaniu
diela. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku žalovanej, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide
o odovzdanie diela.
Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, pri prevzatí diela bolo možné zistiť prípadné vady diela,
nakoľko v danom prípade nešlo o žiadne skryté vady diela. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
lesníci zistili, že niektoré úseky neboli riadne dorobené, ako boli dohodnutí so žalovanou, s ktorou boli
v zmluvnom vzťahu a to najneskôr 15.01.2011, a žalovaná reklamovala vady diela u žalobcu až listom

zo dňa 03.11.2011, doručeným žalobcovi 14.11.2011, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie zisteného
skutkovéhostavu,tedapribližne10mesiacovpotom,čosamalažalovanáoúdajnýchvadáchdozvedieť,
čo jednoznačne nemožno považovať za vytknutie vady bez zbytočného odkladu, ku ktorému záveru
rovnako dospel aj súd prvej inštancie, a teda žalovaná neuniesla dôkazné bremeno včasného uplatnenia
vád diela. Nakoľko žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku neskoro uplatneného

práva z vád diela v zmysle ust. § 562 ods. 2 OBZ, nebolo možné jej obranu, že dielo malo vady,
akceptovať. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno ak nepreukázala svoje skutkové tvrdenia,
že včas uplatnila vady diela, a preto námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd
vyhodnotil ako neopodstatnenú.

14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §

257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.