Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206414
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: L. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1.333,05 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 9Csp/156/2017 - 117 zo dňa 1.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.333,05

eura s prísl. zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval ust. § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej
len zákona č. 250/2007 Z. z.) a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe
uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 16.11.2012,

predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému. Súd poukázal na bod 3.12 všeobecných
obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje v bode IV. záverečných ustanovení, a to týkajúceho
sa nepovoleného prečerpania. Podľa predložených úrokových sadzieb produktov žalobcom bol úrok
pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28 %. Súd prvej inštancie považoval uzatvorenú zmluvu za
zmluvu spotrebiteľskú s tým, že uviedol, že jedným z najdôležitejších faktorov pri jej uzatváraní je
transparentnosť. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne

poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V
zmluve je uvedené (čl. IV. ods. 2), že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Súd bol toho
názoru, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili
žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa nestotožnil s nárokom žalobcu, ktorý si uplatňoval úrok
vo výške 28 % i napriek tomu, že žalovanému nebolo poskytnuté žiadne plnenie vo forme úveru. Takáto
zmluvná podmienka je v neprospech spotrebiteľa - žalovaného hrubo nerovnovážna, a preto aj neplatná

v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, od ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo zaktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Žalobca v konaní nepreukázal zmluvné dojednanie
strán o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu bežného účtu,
ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa - žalovaného nie je možné požadovať poplatky a úroky, ktoré nie sú

individuálne dojednané v zmluve. Ďalej súd uviedol, že uplatnená výška poplatkov je v rozpore s dobrými
mravmi, tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie
zisku žalobcu. S poukazom na ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe
tvrdiť a uviesť aké upomienky si účtuje a kedy, akým spôsobom ich zaslal žalovaného a následne aj

tieto skutočnosti preukázať. Uplatnenie si sumy vo výške upomienky vo výpise z účtu neznamená, že
tieto upomienky a výzvy boli zaslané žalovanému. V zmysle ust. § 295 Civilného sporového poriadku,
súd môže vykonať dôkazy v spotrebiteľských sporoch iba v prospech spotrebiteľa, preto súd prvej
inštancie nebol oprávnený vyzývať žalobcu - veriteľa na predloženie týchto dôkazov. Súd poukázal na
iné rozhodnutie všeobecného súdu týkajúce sa vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej
v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov č.

k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016. Uplatnený úrok žalobcu vo výške 28 % ročne pri nepovolenom
prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka,
keďže sa jednalo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo
strany žalovaného. Predmetom uplatneného nároku, teda bolo zaplatenie sumy 1.333,05 eura z titulu

nepovoleného prečerpania. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal dohodu podpísanú stranami sporu, ktorá
by takéto ustanovenie obsahovala, že by bol spotrebiteľ informovaný o tom, že sa môže dostať do
nepovoleného prečerpania, ako aj, že v súvislosti s tým je povinný platiť poplatky, súd prvej inštancie
nárok žalobcu posúdil iba z titulu bezdôvodného obohatenia v súvislosti s neplatným dojednaním
uplatňovania poplatkov, resp. zmluvných úrokov. S poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

prihliadal na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z úradnej moci, a to z dôvodu jeho premlčania.
Uviedol, že bol povinný aplikovať uvedené ustanovenie v čase rozhodovania o uplatnenom nároku, lebo
uvedené ustanovenie bolo platné a účinné a nebolo ešte ústavným súdom rozhodnuté o jeho nesúlade s
ústavou. Pri posudzovaní nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, a to najmä uplatnenia nároku včas
uviedol, že z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný naposledy dňa 20.3.2014, uskutočnil

výber v hotovosti vo výške 230,- eur. Následne si žalobca účtoval poplatky a úroky. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na
jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
však beží v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. K poslednému bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného došlo dňa 20.3.2014, kedy žalovaný vybral hotovosť 230,- eur, a teda dvojročná

subjektívna premlčacia doba začala plynúť 21.3.2014 a uplynula najneskôr 21.3.2016. Žalobca uplatnil
nárok na súde dňa 2.6.2017, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Nad rámec súd uviedol, že ku koncu marca 2014 bol zostatok na účte
žalovaného -297,48 eura, žalobca tento účet viedol ďalej, na ktorom účtoval iba poplatky a úroky, žiadne
kreditné operácie účtované neboli a v máji roku 2017 bol stav na účte -1.333,05 eura. Takéto plnenie by

nebolo možné priznať ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca viedol 3 roky účet, úročil
debetný zostatok vysokým úrokom, kde účtoval iba poplatky, žiadne iné operácie vykonávané neboli, i
napriek tomu viedol účet a zvyšoval dlh žalovaného.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

tak, že uviedol, že žalovaný mal v konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal napadnutý

rozsudok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že zákon o platobných
službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016, z ktorého vyplýva,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Ďalej poukázal na obsah
všeobecných obchodných podmienok žalobcu najmä body 3.4, 3.8, 3.12 týkajúce sa vedenia bežného

účtu na základe zmluvy o bežnom účte, povinnosti žalovaného mať na bežnom účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatky v zmysle
sadzobníka, ako aj ďalších finančných záväzkov voči banke, ako aj na nepovolené prečerpanie a
povinnosť žalovaného platiť po dobu nepovoleného prečerpania z prekročenej čiastky úrok. Podľanázoru žalobcu, aplikáciou ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka sa na daný uplatnený nárok
nevzťahuje. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú žalovaný
ako klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.

Podľa jeho názoru bol oprávnený účtovať úroky za prečerpanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 3.10.2018 (§

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj zistenými
skutkovými okolnosťami a právnym posúdením odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia právneho vzťahu, netransparentnosti zmluvných podmienok
týkajúcich sa poplatkov a úrokov pri nepovolenom prečerpaní, t. j. posúdení bodu 3.12, ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky vyplývajúcej zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ako aj s aplikáciou
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z..

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Je nesporné, že zmluva o zriadení účtu uzatvorená dňa 16.11.2012 (čl.
3 spisu) je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu IV. bodu 2 záverečných ustanovení vyplýva odkaz na
všeobecné obchodné podmienky žalobcu v zmysle, ktorých je žalobca oprávnený si účtovať poplatky

a úrok pri nepovolenom prečerpaní. V danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca
nepreukázal individuálne dojednanie zmluvných podmienok týkajúcich sa nepovoleného prečerpania,
navyše uplatnené poplatky a úroky žalobca vyčíslil v celkovej sume 1.333,05 eura. Na túto skutočnosť
súd prvej inštancie správne poukázal, pričom odvolací súd dodáva, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po

materiálnej stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia používaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Správne súd prvej
inštancie uzavrel, že takéto dojednanie je na ujmu spotrebiteľa, t.j. v hrubej nerovnováhe v právach a
povinnostiach, v jeho neprospech, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na tú

skutočnosť, že žalobca viedol osobný účet žalovaného, pripisoval úroky a poplatky i napriek tomu, že
žalovaný nevykonával žiadne výbery z účtu, ktorý naposledy uskutočnil dňa 20.3.2014, pričom žalobca
viedol účet podľa výpisu z účtu do mája 2017 (čl. 25 spisu). Navyše žalobca pripojil k žalobe listinné
dôkazy, a to sadzobník poplatkov, ako aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu v znení
účinnom od 1.4.2017 vo vzťahu k úrokovým sadzbám produktov a v znení účinnom od 1.1.2017 vo

vzťahu k sadzobníku poplatkov, a všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu v znení účinnom
od 15.1.2017 i napriek tomu, že zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená 16.11.2012. Tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že dojednané zmluvné podmienky nemuseli byť súčasťou jedného dokumentu
odvolací súd považoval za irelevantné vzhľadom k tomu, že súčasťou zmluvy o zriadení osobného účtu
u žalovaného nemohli byť všeobecné obchodné podmienky účinné od neskoršieho dátumu vrátane

sadzobníka poplatkov a úrokových sadzieb produktov, ako v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s obsahom všeobecných obchodných podmienok
spoločnosti žalobcu, vrátane výšky poplatkov v prípade nepovoleného prečerpania. Záver súdu prvej
inštancie o nepreukázaní tvrdených skutočností žalobcom odvolací súd považoval za správny.6. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa nepriznaného úroku odvolací súd uvádza, že ju
nepovažoval za dôvodnú. Je nesporné, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie poplatkov a

úrokov v celkovej výške 1.333,05 eura. Z obsahu zmluvy, ani spisu nevyplýva, žeby bolo dojednané
nepovolené prečerpanie a navyše účtovaný úrok z titulu nepovoleného prečerpania súd prvej inštancie
považoval za neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi (28 %, čl. 4 spisu), ktorá skutočnosť
vyplýva z úrokových sadzieb produktov pre občanov, ale účinných od 1.4.2017. Vo vzťahu k tomuto
uplatnenému nároku súd prvej inštancie správne poukázal, že súdy v rámci rozhodovacej praxe

judikovali, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu
je neprijateľná (rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/10ú2016-72 zo dňa 24.11.2016).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Z obsahu spisu žalovanému trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si neuplatnil, a preto odvolací

súd v súlade zo základnými princípmi CSP vyplývajúcimi z čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 v záujme
rozumného usporiadania procesných nárokov v súlade s princípom procesnej ekonómie, žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.