Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201610
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112201610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Obec Radatice, Obecný
úrad Radatice 105, IČO: 00 327 662, právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne
zastúpený Mgr. Petrom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 84, 080 01 Prešov, o zaplatenie
91.949,76 eura istiny s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
14C/18/2012-631 zo dňa 29.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo veci samej.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 55.005,66
eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 29.555,28 eura od 24.02.2012 do zaplatenia, 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 25.450,38 eura od 30.09.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 250,-
eur mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov,
obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008, výsluch svedkov L.. Ľ. D., L. Y., citoval ust.
§ 415, § 420, § 443 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 13 ods. 1, 3, 4
zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení, ako aj ust. § 135 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom do 30.06.2016 a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval

za preukázané, že žalobcovi boli na základe dohody uzavretej dňa 31.05.2000 poskytnuté Štátnym
vodohospodárskym fondom finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v sume 2,8
mil. Sk. Žalovaný odsúhlasil fiktívnu faktúru a súvisiaci súpis prác, aj keď tam neboli práce ani sčasti
vykonané, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou a tieto
doklady predložil na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli poukázané
finančné prostriedky vo výške 2.800,000,- Sk na účet dodávateľa stavby, čím sa žalovaný dopustil
zločinusubvenčnéhopodvoduvoformespolupáchateľstva,akoajzločinuzneužitiaprávomociverejného

činiteľa a na základe rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 31T/20/2008
s právoplatnosťou od 09.04.2008 bol uznaný za vinného zo subvenčného podvodu podľa § 20 k §
225 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a zločinu zneužívania právomoci
verejnéhočiniteľapodľa§326ods.1,2písm.a)Trestnéhozákonaúčinnéhood01.01.2016,ktorézločinyspáchal tým, že T.. F. Č. a T. Q. po vzájomnej dohode uzavretej v presne nezistenom čase v Radaticiach
vylákali dotáciu zo Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky takým spôsobom, že T. Q.
ako starosta obce D. a investor požiadal dňa 22.02.2000 o dotáciu zo Štátneho vodohospodárskeho

fondu na stavbu „vodovod obce D. - II stavba“, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodným
úradom Prešov, odbor životného prostredia pod č. 166/96/198-1/VO-BA a na základe tejto žiadosti
bola dňa 31.05.2000 podľa zákona č. 318/1991 Zb. o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov uzatvorená dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov zo Štátneho vodohospodárskeho fondu, podľa ktorej boli poskytnuté obci D. finančné

prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v rozsahu stavebného povolenia č. 166/96/198-1/
VO-BA. Následne T. vyhotovil dňa 15.05.2000 fiktívnu faktúru č. XXXXXX a súvisiaci súpis prác,
pričom tam boli uvedené aj práce, ktoré sčasti vykonané neboli. T. Q. faktúru odsúhlasil, zabezpečil
odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou kompetentným pracovníkom a
predložil túto faktúru na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli dňa
07.06.2000 poukázané finančné prostriedky vo výške 2.800,000 Sk, prevedené na účet dodávateľa

stavby T.. Č., čím obvinení spoločným konaním pre Štátny vodohospodársky fond spôsobili škodu vo
výške 2.800,000,- Sk. Žalovaný v tomto konaní tým, že spolu s ďalšou osobou vylákal od iného dotáciu
z rozpočtu štátneho fondu, ktorej poskytnutie alebo použitie je podľa zákona alebo iného právneho
predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali, a to tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia,
spôsobil takýmto činom väčšiu škodu a zároveň ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil takým
činom väčšiu škodu, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom nad správaním sa žalovaného v trvaní 4
rokov. Žalovanému v tomto konaní bola zároveň uložená povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností. Poškodené Ministerstvo

pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie vo
veciach v občianskoprávnych. Súd prvej inštancie poukázal na to, že považoval za bezpredmetné
vyjadrenie žalovaného, že finančné prostriedky boli použité na dostavbu prvej etapy, teda, že sa
nachádzajú v zemi, ale na inom mieste, než sa mali nachádzať, keďže je nepochybné, že prostriedky
štátu(dotácie)boliprísneúčelovoviazané.Navyšezlistinnýchdôkazovpredloženýchvtrestnomkonaní,

a to najmä zo znaleckého posudku vypracovaného I.. L. C. č. 106/2004 je nepochybné, ktoré práce
a dodávky, ktoré boli fakturované a ktoré neboli realizované, resp. dodané. Žalovaný ako starosta
obce bol štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce, a teda jedine on mohol realizovať
právne úkony týkajúce sa odsúhlasenia faktúr, súpisu prác, zaslania preddavkov, resp. splnomocnenia
na úhradu peňažných prostriedkov priamo dodávateľovi stavby, a teda svojim konaním jednoznačne

umožnil použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na iný, než stanovený účel. Z hľadiska posúdenia
dôvodnosti uplatneného nároku, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok z titulu
postihu v súlade s ust. § 440 Občianskeho zákonníka, nie z titulu náhrady škody, keďže on je povinný
poskytnúť finančné prostriedky Správe finančnej kontroly Košice, hoci škoda, ktorá vznikla bola zavinená
iným subjektom v danom prípade žalovaným ako bývalým štatutárnym zástupcom obce. Z vykonaného

dokazovania súd prvej inštancie považoval na nepochybné, že nárok poškodeného v časti žalovanej
sumy už zanikol v dôsledku plnenia žalobcu, ktorý si ale voči žalovanému na druhej strane uplatňuje
zákonný postih. Vo vzťahu k uplatnenému nároku a jeho posúdeniu súd prvej inštancie poukázal na
právny záver vyplývajúci z uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 18.06.2014, ktorým uznesením bol
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.03.2013, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi 66.499,38 eura istiny s príslušenstvom zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Následne po vrátení veci a doplnení dokazovania súdom prvej inštancie, súd ďalej
uviedol, že uplatnenú námietku premlčania žalovaným považoval len sčasti za dôvodnú. Žaloba bola
podaná dňa 19.01.2012 a žalobca si uplatnil čiastkový nárok na mesačnú splátku v sume 410,49 eura,
ktorá bola uhradená 15.04.2005, a preto je nepochybné, že všetky splátky, ktoré boli uhradené do

19.01.2009, t.j. skôr ako 3 roky pred podaním žaloby sú premlčané.

Súd zdôraznil, že žalobca od mesiaca apríl roku 2005 pravidelne poukazuje Správe finančnej kontroly
Košice 2 x po 410,49 eura mesačne. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu o uplatnenej námietke
premlčania, ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie poukázal na článok

zo Súdnej praxe č. 3/2005 str. 69 týkajúci sa posúdenia premlčania s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t.j. rozporu s dobrými mravmi s tým, že uviedol, že výkon práva žalovaného prostredníctvom
vznesenej námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, lebo v konaní nemal preukázané,
aby na strane žalobcu existovali určité konkrétne objektívne skutočnosti, pre ktoré žalobca nemoholuplatniť nárok včas. Súd nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré nemohol žalobca ani pri vynaložení
všetkého úsilia odvrátiť a z týchto dôvodov nemohol včas uplatniť svoje právo. Ani zo strany žalovaného
nebolo preukázané žiadne jeho úmyselné konanie poškodiť žalobcu. Z predložených listinných dôkazov

je zrejmé, že žalobca uzavrel so Správou finančnej kontroly Košice dňa 06.04.2005 dohodu o splátkach,
na základe ktorej uhradil prvú splátku dňa 15.04.2005. Z výsluchu štatutárneho zástupcu obce pána
B. vyplynulo, že tento si po nástupe do funkcie vyžiadal trestný rozsudok, na základe ktorého začal
postupovať, aby obec získala späť vynaložené prostriedky, čo vyústilo do podania žaloby. Súd prvej
inštancie však poukázal na to, že nemohol zohľadniť skutočnosť, že pán B. sa stal starostom obce

27.12.2010 a až odvtedy mohol žalobca realizovať právne kroky smerujúce k uplatneniu nároku voči
žalovanému, ktorý bol právoplatne odsúdený už dňa 09.04.2008. Žalobca mal nepochybne vedomosť
o tom, že voči žalovanému bolo vedené trestné stíhanie, pričom bývalá starostka L.. D. uplatnila nárok
na náhradu škody voči žalovanému a nepochybne bolo v záujme žalobcu zistiť, resp. sledovať, akým
spôsobom prebieha, resp. bolo ukončené trestné stíhanie voči žalovanému, pokiaľ si žalobca nebol istý,
či si môže postih uplatniť voči žalovanému alebo nie. Žalobca nepreukázal, aby mu v uplatnení práva

bránili objektívne prekážky, ktoré nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia odvrátiť, teda vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobca z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodu správania sa
žalovaného nemohol svoj nárok uplatniť včas.

Z týchto dôvodov súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi sumu

55.005,66 eura, keďže v prevyšujúcej časti bol nárok premlčaný, a to splátky zaplatené do 09.01.2009,
a preto v tejto časti žalobu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z
omeškania v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. účinným odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania podľa posúdenia
okamihu omeškania súdom. Priznal úrok z omeškania až odo dňa doručenia žaloby, resp. uznesenia

o pripustení zmeny žaloby žalovanému, keďže súd nemal preukázané, aby bol žalovaný jednoznačne
a nepochybne vyzvaný na vrátenie zaplatených súm z titulu postihového práva. V prevyšujúcej časti
preto súd prvej inštancie aj ohľadne uplatneného príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol. Žalobca
síce súdu ako prílohu žaloby predložil predžalobnú výzvu, posledný pokus o mimosúdny zmier, ako aj
podací lístok s potvrdením pošty, a však samotný žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že o nároku žalobcu

sa dozvedel až z podanej žaloby a žalobca žiadnym iným jednoznačným dôkazom nepreukázal, že
žalovanému uvedenú výzvu doručil, preto súd pri určení začiatku omeškania vychádzal z doručenia
žaloby, resp. rozhodnutia o jej rozšírenia žalovanému.

K námietke žalovaného ohľadne možnosti jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych predpisov

súd poukázal na to, že postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu je špecifické a v prípade
zodpovednosti za škodu sa na neho nevzťahujú pracovnoprávne predpisy. Podľa § 13 ods. 4 zákona
č. 369/1990 Zb. v platnom znení, je štatutárnym orgánom v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkom
obce, teda ostatných zamestnancov obce. V tomto ohľade súd taktiež poukázal na to, že námietka
žalovaného nebola dôvodná aj z dôvodu, že predmetom konania nie je nárok na náhradu škody,

ale regresný nárok, ktorý je osobitným nárokom. Navrhovaný dôkaz vypočutia svedka T.. Č. súd
prvej inštancie zamietol s poukazom na to, že tento svedok bol vypočutý v trestnom konaní. Navyše
vypočutie tohto svedka nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Aj k tejto otázke sa už vyjadril
odvolací súd v zrušujúcom uznesení, ktorý taktiež namietanú skutočnosť nepovažoval za dôvodnú, lebo
navrhovaný svedok T.. Č. bol tiež prvoinštančným súdom právoplatne odsúdený s právoplatnosťou od

20.05.2014.

K splatnosti pohľadávky súd citoval ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom
a účinnom do 30.06.2016 a uviedol, že s prihliadnutím na vysokú sumu priznanej istiny, majetkové
pomery žalovaného, súd rozhodol o splácaní priznanej sumy v primeraných mesačných splátkach, ktoré

zodpovedajú príjmovým a výdavkovým pomerom žalovaného, teda mesačne 250,- eur až do úplného
splateniadlhu,keďžepriznanímvyššíchsplátokbymohlibyťohrozenézákladnépotrebyžalovaného.Pri
určení výšky splátok súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný je starobným dôchodcom s dôchodkom
vo výške 507,- eur mesačne, jeho manželka poberá dôchodok vo výške 201,70 eura mesačne. Samotný
žalovanýuviedol,žerodinnýdom,vktorombývalspolusmanželkoudarovalisynovi,vktorommajúprávo

doživotného bývania, z čoho podľa názoru súdu vyplýva, že na nákladoch domácnosti (inkaso, drevo a
ďalšie bežné výdavky) sa podieľa nielen žalovaný s manželkou, ale aj jeho syn a s ohľadom aj na túto
skutočnosť je primerané určenie výšky splátok než boli určené v pôvodnom rozhodnutí vo veci samej.
Aj keď samotný žalovaný nežiadal splatenie dlhu v splátkach, keďže nárok v celom rozsahu neuznával,ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku v znení platnom do 30.06.2016 umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o úhrade dlhu v splátkach s prihliadnutím na výšku priznanej pohľadávky a majetkové
pomeryžalovaného.Kvýrokuotrováchkonaniasúdpoukázalnaust.§151ods.1Občianskehosúdneho

poriadku v znení platnom do 30.06.2016 s tým, že vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku a výroku o splatnosti,
odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu.Trvalnatom,ženámietkapremlčaniaodporujedobrýmmravom,lebonárokniejepremlčaný.
Ďalej tvrdil, že o plnení v splátkach bolo rozhodnuté nad rámec návrhu. Žalovaný o plnenie v splátkach
nepožiadal, ani na takéto prípadné rozhodnutie nie je dôvod. Sčasti považoval napadnuté rozhodnutie,

jeho odôvodnenie za nepreskúmateľné a v časti povolenia splátok za nespravodlivé. Uviedol, že
žalovaný je bývalým starostom a povolenie splácať žalovanú istinu vo výške 55.005,66 eura spolu s
úrokmi z omeškania po 250,- eur mesačne bude žalovaný splácať viac ako 20 rokov, pritom je vo
veku 61 rokov. Povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach považoval za nezákonné, nespravodlivé a
formalistické. Navyše poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nepožiadal o splácanie sumy v

splátkach, ani sa neskúmali jeho majetkové pomery. Poukázal na judikát R 59/68, podľa ktorého jedným
z hľadísk pre úvahu súdu o splátkovom kalendári má byť aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku.
Žalovaný takúto snahu nikdy neprejavil i napriek jeho vyjadreniam v konaní, najmä v jeho odvolaní, že
bol odsúdený, a teda podviedol Slovenskú republiku. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa úmyselne
zbavuje svojho majetku, bol vlastníkom lesných pozemkov vo výmere 30 380 m2 a poľnohospodárskych

pozemkov vo výmere 32 486,64 m2 ako podielový spoluvlastník v podieloch 1, či 1 , pričom viaceré
pozemky sú majetkovo vysporiadané. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie je nemajetný a
predajom nehnuteľností by získal značnú finančnú sumu na zabezpečenie životných potrieb. Podľa
názoru právneho zástupcu žalobcu, žalovaný o plnenie v splátkach nemal záujem a rozhodnutie súdu
v súvislosti s povolením splátok preto považoval za odňatie ich práva na spravodlivosť. Vo vzťahu

k posúdeniu námietky premlčania, teda v zamietavom výroku namietal jeho nesprávne posúdenie
s tým, že uviedol, že žalovaný bol v súvislosti so spáchaním úmyselných trestných činov - zločinu
subvenčného podvodu a zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa uznaný za vinného, škodu
spôsobil vedome a úmyselne, a preto podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, námietka premlčania
vznesená žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi s jediným cieľom poškodiť obec. Na podporu

svojho stanoviska k tejto otázke poukázal na odborný článok v časopise Bulletin Slovenskej advokácie
č. 4/2013. Ďalej namietal nepriznanie úroku z omeškania, ktorý je obmedzený odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby, ako aj odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o rozšírení žaloby. K tomu
uviedol, že súd prvej inštancie priznal pohľadávku od 19.01.2009 a úrok z omeškania až od 24.02.2012.
V tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že predžalobnú

výzvu žalovanému doručili, lebo zásielka vrátená nebola späť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
uplatnenom príslušenstve pohľadávky vychádzal len z tvrdenia žalovaného, že o nároku žalobcu sa
dozvedel až podaním žaloby, avšak v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie. O zmene
názoru súdu sa dozvedel žalobca až z vyhláseného rozsudku, pričom súd mu nedal možnosť predložiť
dôkaz o doručení predžalobnej výzvy. Takýto postup považoval za nesprávny vo vzťahu k žalobcovi.

Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu uplatneného nároku.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcom výroku odvolanie právny zástupca
žalovaného. Namietal základ nároku, pričom poukázal na to, že sa jedná o nárok na náhradu škody.
Uviedol, že žalobca neplatil štátu škodu za žalovaného, ale platil uloženú sankciu, a to navyše inému

štátnemu orgánu, ako voči ktorému za škodu bol zodpovedný v trestnom konaní žalovaný. Napadnutý
rozsudok považoval za arbitrárny. Trval na vznesenej námietke premlčania pri posudzovaní uplatneného
nároku ako nároku na náhradu škody s tým, že zdôraznil, že škoda v zmysle definície ust. § 124
Trestného zákona, žalobcovi trestným činom žalovaného vôbec nevznikla, lebo peniaze z dotácií od
štátubolivkonečnomdôsledkuspreneverenénamajetokpatriaciobci-vodovod,nauhradeniepomernej

spoluúčasti obce na financovaní výstavby. Sprenevera spočívala v tom, že peniaze na druhú etapu sa
v skutočnosti použili na doplatenie prvej etapy, ale obci týmto škoda nevznikla. K tejto skutočnosti mal
vypovedať navrhovaný svedok JE.. Z tohto dôvodu namietal nedostatočne preukázaný skutkový stavveci, nesprávne právne posúdenie, ako aj napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný. Navrhol
ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté
rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku o priznaní žalovanej istiny je správne, a preto v tejto časti navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, pričom poukázal na jeho
vyjadrenie týkajúce sa skutkových okolností veci, uplatneného nároku na regres s tým, že zdôraznil, že
následkom plnenia si povinnosti voči Štátnemu vodohospodárskemu fondu vzniká žalobcovi nárok na

postih, ktorý vznikol z dôvodu povinnosti uhrádzať peňažné plnenia, a to aj napriek tomu, že táto škoda
vznikla z dôvodu výlučného konania žalovaného. K doručeniu predžalobenj výzvy žalovanému uviedol,
že bola doručená a prevzatá manželkou žalovaného dňa 28.11.2011, o ktorej skutočnosti predložili aj
správu zo Slovenskej pošty.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podané odvolanie v celom

rozsahu je nedôvodné. V súvislosti s povolením plnenia dlhu v splátkach poukázal na to, že žalovaný
dňa 04.04.2013 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čím dokladoval svoje majetkové
pomery. Nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného uhradiť dlh naraz, aj keby tento dlh voči
žalobcovi uznával. Podľa jeho názoru, súd nerozhodol nad rámec návrhu, lebo osobitný procesný návrh
nie je potrebný. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o uplatnenej námietke premlčania v rozpore s dobrými

mravmi. Trval na to, že žalovaný sa dozvedel o uplatnenom nároku až z doručenej žaloby. Žalobca
mal preto viac ako 2 roky na to, aby v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal doručenie
predžalobnej upomienky žalovanému. Navrhol rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania.

5.Právnyzástupcažalobcuvrámciodvolacejreplikykvyjadreniužalovanéhouviedol,žejehovyjadrenie

neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné vyjadriť sa. Zdôraznil, že žalovaný
v roku 2016 sám uznal dlh voči obci D. z rovnakého právneho dôvodu ako v tomto konaní. Uviedol,
že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/486/2016 si uplatnili nárok za ďalšie
mesiace splácania dlhu za žalovaného. Žalovaný sa mal vyjadriť, že v konaní týkajúcom sa tejto veci
bolo vykonané podrobné a dostatočné dokazovanie a nárok uznal.

Právny zástupca žalovaného v rámci odvolacej dupliky poukázal na to, že vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcu prebieha exekučné konanie u súdneho exekútora T.. D. N. pod sp. zn. Ex 1/2016 a sčasti
bol nárok žalobcu čo do istiny uspokojený, na ktorú skutočnosť právny zástupca žalobcu nepoukázal.
Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 4Co/282/2014-677 zo dňa 14.10.2015 bol rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 14C/18/2012-631 zo dňa 29.10.2014 potvrdený vo veci samej. Odvolací súd vyslovil,
že o náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Na základe podaného
dovolania žalobcom bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/80/2016-713 zo

dňa 23.06.2016 s právoplatnosťou od 30.08.2016, rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/282/2014 zo
dňa 14.10.2015 zrušený a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenie
bolo, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom do 30.06.2016 z dôvodu, že žalobca nemal možnosť sa dozvedieť o vyjadrení právneho
zástupcužalovaného(vspisenač.l.652),prípadnesaknemuvyjadriť,lebosúdmuvyjadrenienedoručil.

Zároveň sa žalovaný nemal možnosť dozvedieť o obsahu vyjadrenia žalobcu podaním (v spise na č.l.
653), ani možnosť sa k nemu vyjadriť, lebo súd mu vyjadrenie nedoručil. Opomenutím doručenia týchto
vyjadrení došlo k porušeniu práva strán v spore na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci
Trančíková proti Slovenskej republike uviedol, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové

skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom
priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí
byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková
argumentácia.

Podanímzodňa16.09.2016právnyzástupcažalobcupožiadaloopravuzrejmejnesprávnostiuznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/80/2016 zo dňa 23.06.2016 z dôvodu, že dovolanie
žalobcom bolo podané len proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok vo veci samej a tým povolil
mesačné splátky dlhu žalovanému a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca nepodal dovolanieproti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 55.005,66 eura istiny s príslušenstvom.
Žalovaný dovolanie nepodal vôbec. Zrušením celého rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/282/2014
zo dňa 14.10.2015 došlo k zrejmej nesprávnosti, resp. zrejmej chybe, na základe čoho sa právny

zástupca žalobcu domáhal opravy zrejmej nesprávnosti. Podľa jeho názoru, Najvyšší súd Slovenskej
republiky vôbec nemal právo zasahovať do celého rozsudku odvolacieho súdu a v celom rozsahu ho
zrušiť. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/0/2016-732 zo dňa 25.10.2017 bol návrh na opravu
uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/80/2016 zo dňa 23.06.2016 zamietnutý.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) vzhľadom na včas
podané odvolanie osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol
oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 14.12.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s

§ 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán v spore nie sú dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorej sčasti súd prvej

inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu ohľadne istiny zamietol z dôvodu premlčania uplatnených
nárokov v zákonnej trojročnej všeobecnej premlčacej lehote vyplývajúcej z ust. § 101 Občianskeho
zákonníka pri uplatnenom práve na regres v zmysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka.

Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatneného voči nemu, lebo

inštitút premlčania je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu akémukoľvek právu, ktoré sa
zo zákona premlčuje (Zo súdnej praxe č. 1/2015). Posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným
súdom prvej inštancie v súvislosti s rozporom s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka bolo správne, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Túto namietanú skutočnosť
preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

9. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie týkajúce sa povolenie splácať žalovanú istinu
v splátkach žalovaným. Je nesporné, že súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 po zohľadnení predmetu konania,
sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ktoré vyplynuli zo žiadosti o priznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov za odvolanie, postupoval správne ak rozhodol o povolení splácať žalovanú
istinu v splátkach. Je pravdou, že zo strany žalovaného v priebehu konania nebola prejavená snaha
o povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach v konaní pred súdom prvej inštancie, lebo žalovaný
opakovane namietal premlčanie uplatneného nároku, ktorý považoval za nárok na náhradu škody, ktorýsa uplatňuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd prvej inštancie správne zohľadnil výšku
priznanejpohľadávky,sociálneamajetkovépomeryžalovanéhoainapriekvýslovneneprejavenejsnahe
žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie o povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach, splátky

povolil. Pred odvolacím súdom žalovaný prejavil snahu splácať žalovanú istinu v splátkach v prípade,
ak by bol zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny s tým, že uviedol, že sa zbavil všetkého majetku
a výdavky na domácnosť, ako aj uspokojovanie jeho osobných potrieb má bežné. Aj odvolací súd
považoval povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach za spravodlivé i napriek odlišnému právnemu
názoru právneho zástupcu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazje na to, že v budúcnosti, ak

by došlo k zmene pomerov na strane žalovaného je možné na základe žaloby zmeniť splátky, ak sa
podstatne zmenia pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok. Zmena takéhoto
rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov (§ 231 CSP).

10. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa priznaného
príslušenstva pohľadávky odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a následne odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia o pripustení rozšírenia žaloby súdom. V konaní pred odvolacím súdom bolo
listinnými dôkazmi predloženými právnym zástupcom žalobcu zo Slovenskej pošty Banská Bystrica
preukázané, že predžalobná výzva bola doručená manželke žalovaného dňa 28.11.2011. Takéto
doručenie manželke žalovaného odvolací súd nepovažoval za doručenie žalovanému, a preto s
poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po

doručení žaloby, kedy sa jednoznačne a preukázateľne dozvedel o uplatnenom nároku. Aj v tejto časti
odvolací súd nepovažoval odvolanie právneho zástupcu žalobcu za opodstatnené.

11. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie právneho zástupcu žalovaného v celom rozsahu,
ktorý namietal predmet uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody, pričom predmetom bol nárok

regresný vyplývajúci z ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Napadnuté rozhodnutie je jasné,
zrozumiteľné a najmä preskúmateľné, spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Ani námietka nepreskúmateľnosti, resp.
formálnosti a arbitrárnosti nebola opodstatnená, lebo súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so

všetkými rozhodnými skutočnosťami nevyhnutnými pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.
Navyše postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyplývajúceho zo zrušujúceho
uznesenia predchádzajúceho rozhodnutia vo veci po ustálení uplatneného nároku, ako aj posúdení
námietky premlčania vznesenej žalovaným.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo,

lebo ani jedna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná (§ 255 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdub) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.