Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200158
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200158.2

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: T.. M. M., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. F.. O. XXX/XX, XXX XX E. E. proti žalovanému: Mestský podnik Handlová, s.r.o., IČO: 36 851 442
so sídlom Pekárska 16, 972 51 Handlová, v konaní o neplatnosť zápisnice z domovej schôdze vlastníkov
bytov takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa 11.10.2017, ktorou žiadal, aby súd zrušil a vyhlásil

za neplatné uznesenie domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na
F.. Ú. Č.. XX-XX Z. I., ktoré bolo prijaté na schôdzi konanej dňa 03.10.2017, na základe ktorého bol
správca bytového domu a to Mestský bytový podnik v Handlovej poverený výkonom záložného práva,
predmetom ktorého je byt číslo 4, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi, sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní, vedenom na Okresnom súde Martin žalobcu Mestský bytový podnik Handlová, s.r.o. proti
žalovanému T.. M. M. súd rozhodol rozsudkom č.k. 16C/75/2015 - 137 zo dňa 04.05.2017 a to tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 947,36 € a úrok z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy
od 01.03.2015 až do zaplatenia. V tomto konaní podal žalovaný T.. M. M. vzájomný žalobný návrh,
ktorým žiadal, aby súd určil, že zápisnica z domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov

bytového domu na ul. Ú. XX/XX Z. I., ktorá sa konala dňa 03.10.2017, je neplatná a zároveň žiadal,
aby súd túto zápisnicu zrušil. Uznesením č.k. 16C/75/2015 - 288 zo dňa 22.11.2017 súd tento vzájomný
návrh žalovaného zo dňa 06.10.2017, ktorý bol súdu doručený dňa 11.10.2017, vylúčil na samostatné
konanie.

2. Žalovaný a to Mestský bytový podnik Handlová, s.r.o. sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.03.2018

a následne aj podaním zo dňa 10.08.2018. Uviedol, že podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Zb. o
vlastníctvebytovsazaúčelomvýkonusprávydomuzriaďujespoločenstvovlastníkovbytovanebytových
priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu uzavrieť zmluvu o výkone správ s inou
právnickou, alebo fyzickou osobou.

Čo sa týka bytového domu, v ktorom sa nachádzal aj byt žalobcu T.. M. M., bola v zmysle § 8a ods.

1 citovaného zákona vlastníkmi jednotlivých bytov so žalovaným, teda s Mestským bytovým podnikom
Handlová, s.r.o. uzatvorená písomná zmluva o výkone správy, ktorá bola schválená a podpísaná
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome a je záväzná pre všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona s prevodom, alebo prechodom vlastníctva bytu, alebo nebytového

priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu v dome práva a povinnosti zo zmluvy o výkone
správy. Podľa žalovaného len vlastníci bytov v dome môžu rozhodovať o svojich právach a povinnostiacha teda aj o tom, či využijú svoje právo vyplývajúce z ustanovenia § 15 Zákona č. 182/1993 a schvália
podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Zmluvne poverený správca, t.j. žalovaný je len
vykonávateľom vôle vlastníkov bytov. Z toho dôvodu môže žalobca uplatniť svoje právo na určenie

neplatnosti zápisnice zo schôdze len voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Žalovaný navrhol, aby súd
žalobu zamietol, pretože v spore nie je pasívne legitimovaný.

3. Súd vo veci vytýčil dve pojednávania. Ani jedného z dvoch vytýčených pojednávaní sa sporové
strany nezúčastnili. Na pojednávaní, ktoré súd nariadil na deň 23.10.2018, rozhodol v neprítomnosti

sporových strán. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil neodkladnými rodinnými
dôvodmi.Tietodôvodyvšakbližšienepopísalaichexistenciunepreukázal.Žalovanýsvojuneprítomnosť
na pojednávaní písomne ospravedlnil. Z týchto dôvodov súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti
sporových strán.

4.Podľa§179ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupojednávanievediesúdtak,abysamohlorozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

Podľa článku 17 základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Aj ustanovenie § 157 Civilného sporového poriadku ukladá súdu povinnosť postupovať v konaní tak, aby
sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní s prihliadnutím na povahu
konania.

Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať
v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca
z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil, ale vážny dôvod svojej neúčasti

neuviedol a nepreukázal. Vo svojom ospravedlňujúcom podaní len všeobecne konštatuje, že sa nemôže
zúčastniť pojednávania z neodkladných osobných a rodinných dôvodov. Podľa citovaných procesných
predpisov súd vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,

oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Žalobca žiadny konkrétny dôvod svojej neúčasti
neuviedol a nepreukázal a z tohto dôvodu súd nemohol posudzovať, či sa jedná o vážny dôvod, alebo
nie. Všeobecné konštatovanie o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania z rodinných dôvodov, nie je
možné akceptovať.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Žalobca je vlastníkom bytu Č.. X G. F. Ú. Č.. XX Z. I. a svoju povinnosť riadne a včas platiť úhrady
spojené s užívaním bytu si neplnil. V spore vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 16C/75/2015

bolo preukázané, že správcovi bytu a to Mestskému bytovému podniku Handlová, s.r.o. je dlžný sumu
947,36 €. Z toho dôvodu domová schôdza vlastníkov bytov bytového domu na F.. Ú. Č.. XX-XX, ktorá
sa konala dňa 03.10.2017, na základe ustanovenia § 15 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov rozhodla a poverila správcu bytového domu na F.. Ú. Č.. XX-XX Z. I., t.j. Mestský
bytový podnik Handlová, s.r.o., aby vykonal záložné právo a za tým účelom uzatvoril zmluvu na vykonaní

dobrovoľnej dražby bytu č. 4, ktorý patrí žalobcovi.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov,
týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a nazabezpečenie pohľadávok vzniknutých právnych úkonov týkajúcich sa bytu, alebo nebytového priestoru
v dome, ktoré urobil vlastník bytu, vzniká zo zákona k bytu v dome záložné právo v prospech
spoločenstva vlastníkov bytov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto
zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich
údržbyaobnovy.Spoločenstvozabezpečujeplnenieaspojenésužívanímbytovanebytovýchpriestorov

v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v
sídle kraja.

Z uvedeného vyplýva, že spoločenstvo vlastníkov bytov je právnická osoba, ktorá koná vo vlastnom
mene a na vlastný účet.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Bolo preukázané, že spoločenstvo vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa
03.10.2017 rozhodlo o tom, že z dôvodu neplatenia úhrad spojených s užívaním bytu poveruje správcu
a to Mestský bytový podnik Handlová, s.r.o. realizáciou záložného práva, predmetom ktorého je byt

žalovaného a žalovaný o neplatnosť tohto rozhodnutia nemôže žalovať správcu, ale právnickú osobu,
t.j. spoločenstvo vlastníkov bytov. Spoločenstvo vlastníkov bytov domu Ú. XX-XX Z. I. uzatvorilo so
žalovaným dňa 28.12.2007 Zmluvu o výkone správy. Na základe tejto zmluvy žalovaný vykonáva pre
spoločenstvo vlastníkov bytov správu ich domu a to v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Za účelom uspokojenia zabezpečených pohľadávok výkonom záložného práva môže spoločenstvo
vlastníkov bytov podľa § 7c ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. rozhodnúť o podanom návrhu na exekučné
konanie, alebo vykonaní dobrovoľnej dražby. Zmluvný správca domu (žalovaný) o tom rozhodovať
nemôže.

Z týchto dôvodov súd žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd zrušil a vyhlásil za neplatné uznesenie
domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici Ú. Č.. XX-XX Z. I.,
ktoréboloprijaténaschôdzikonanejdňa03.10.2017,nazákladektoréhobolpoverenýsprávcabytového
domu a to Mestský bytový podnik v Handlovej výkonom záložného práva, predmetom ktorého je byt č.
4, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Pasívnou legitimáciou sa rozumie existujúca povinnosť sporovej strany vyplývajúca z hmotného práva.
Sporová strana a to žalovaný, nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva,
o ktorom sa v konaní rozhoduje (§ 7c ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z).

Bolo preukázané, že spornú zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov schválilo spoločenstvo vlastníkov
bytov ako právnická osoba a len táto osoba by mohla byť zodpovedná za svoje protiprávne rozhodnutie.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal uplatnenú náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.