Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221581
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2113221581.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. W., trvale bytom v T., proti žalovanému FOOD
FARM, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Dukelská č. 21, IČO: 31 442 226, zastúpenému spoločnosťou ius
aegis s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ferienčíkova č. 7, IČO: 36 857 203, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27 Cpr 4/2013, o
dovolanížalovanéhoprotiuzneseniuKrajskéhosúduvTrnavez3.februára2016sp.zn.11CoPr4/2015,

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 3. februára 2016 sp. zn. 11 CoPr 4/2015 v
spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2016 č. k. 11 CoPr 4/2015-352
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. marca 2015 č. k. 27 Cpr

4/2013-185 určil, že jednostranný právny úkon žalovaného, a to výpoveď z pracovného pomeru
z 5. apríla 2013, je neplatný. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 a ods. 7, § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ako i § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 20 ods. 1 a
2, § 39 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Rozhodnutie o organizačnej zmene, ako i výpoveď z 5. apríla 2013 boli podpísané F. G., a to na základe

generálnej plnej moci z 21. júna 2012, podpísanej B. N. a H. G., ktorí boli oprávnení konať za
spoločnosť žalovaného, ako to vyplývalo z obchodného registra. Súd prvej inštancie však vyhodnotil
vyššie uvedenú generálnu plnú moc za neplatnú, nakoľko na základe takto široko udelenej plnej moci
zastupuje žalovaného v celom rozsahu, pričom zo zákona patrí tento rozsah právomoci výlučne len
konateľom. Žalovaný udelil plnú moc len jednej osobe, a to v rozsahu, ktorý zo zákona patrí len
štatutárnemu zástupcovi. Preto ak bolo rozhodnutie o organizačnej zmene a výpoveď z 5. apríla 2013

podpísané splnomocnenkyňou, ide o neplatný právny úkon.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 3. februára
2016 sp. zn. 11 CoPr 4/2015 v spojení s opravným uznesením z 13. apríla 2016 č. k. 11
CoPr 4/2015-352 odvolacie konanie zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania, a to z dôvodu späťvzatia odvolania žalovaným. Za žalovaného zobral späť

odvolanie B.. Róbert Čík, nar. 28. augusta 1956, ktorý v zmysle nariadeného predbežného opatrenia
uzneseniami Okresného súdu Trnava z 23. novembra 2015 č. k. 36 Cb 541/2015-180 a č. k. 36 Cb
542/2015-146 je oprávnený konať v mene žalovaného samostatne, preto odvolací súd považoval B. W.
za oprávnenú osobu konať za žalovaného a z tohto dôvodu považoval jeho späťvzatie odvolania za
úkon urobený oprávnenou osobou.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) niekoľko dovolaní, a to
na pošte dňa 8. apríla 2016 dovolanie podľa § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.)s jeho doplnením zo dňa 4. mája 2016 podaným na pošte dňa 5. mája 2016 s prílohami (parafované
dovolanie advokátom a plná moc udelená advokátovi). Tiež dovolanie podané na pošte dňa 21. júla
2016 z dôvodu vady konania podľa § 420 ods. l písm. f/ CSP (§ 431 ods. l CSP). Navrhol, aby dovolací

súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň
navrhol odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu zrejmej nezákonnosti
predbežných opatrení Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 541/2015 a sp. zn. 36 Cb 542/2015 a s
poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou rozporu záujmov B. ako
osoby údajne oprávnenej konať za žalovaného a zároveň osoby, ktorá je otcom žalobcu a ktorá vedie

nespočetné súdne konania proti žalovanému. Dovolateľ vo svojich dovolaniach zhodne poukazoval na
uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 541/2015 a sp. zn. 36 Cb 542/2015 (pri ktorom uviedol,
že uvedené uznesenie bolo na základe podaných odvolaní Krajským súdom v Trnave uznesením č. k.
31 Cob 18/2016-301 zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý),
ktorými súd nariadil predbežné opatrenia a tiež určil ako osobu oprávnenú konať za žalovaného B., nar.
S. S., ktoré považoval za nezákonné a presahujúce rámec aplikovateľného a prípustného zásahu

súdu do predmetného vzťahu konateľov k spoločnosti a spoločníkov k spoločnosti. Dovolateľ tvrdil, že
predbežným opatrením nie je možné konateľovi zakázať alebo obmedziť konanie v mene spoločnosti,
lebo takéto obmedzenie možno platne a účinne vykonať len v rámci spoločenskej zmluvy spoločnosti
alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Ďalej dovolateľ upriamil pozornosť aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob 231/2015-560, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že

predbežným opatrením nie je možné určovať, kto je konateľom spoločnosti, lebo rozhodovanie o
tejto otázke je vo výlučnej kompetencii spoločníkov spoločnosti podľa § 125 ods. 1 písm. f/ a
§ 133 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa dovolateľa do funkcie konateľov boli zvolené pani F. G.
a O. G., a to na základe uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. RP-11-08-2012 vo forme
per rollam. Odvolací súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom tým, že vyhodnotil B., nar. S.

za oprávneného konať samostatne za žalovaného, pričom ignoroval nezákonnosť vyššie uvedených
predbežných opatrení Okresného súdu Trnava a zákonné prekážky konania B. v mene žalovaného,
a to s poukazom na § 31a Občianskeho súdneho poriadku, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k uvedenému mal dovolateľ za to, že záujmy B. ako otca žalobcu a zástupcu žalovaného boli v
rozpore so záujmami žalovaného. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z toho, že predmetné súdne konanie

je konaním sporovým. Späťvzatie odvolania B., nar. S. „ako zástupcom žalobcu a otcom žalovaného“ je
absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaného nijako nezaväzuje.

4. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach k dovolaniam žalovaného uviedol, že ich považuje
za absolútne irelevantné, nakoľko boli podpísané neoprávnenými osobami. Poukázal na rozhodnutia

Okresného súdu Trnava z 28. septembra 2012 sp. zn. 7 Nsre 28/2012 a Krajského súdu v Trnave z
28. marca 2013 sp. zn. 21 Cob 228/2012, v zmysle ktorých je zrejmé, že obchodný register nevykonal
zápis zmeny konateľov spoločnosti na F. G. a O. G. z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa
platne stali konateľkami spoločnosti. Za neplatné žalobca považoval aj ustanovenie O. G. za zástupcu
na doručovanie písomností a žiadal, aby súd takéto ustanovenie nebral do úvahy. Podľa neho za

žalovaného pri späťvzatí odvolania a pri odvolávaní plnej moci udelenej advokátskej kancelárii
ius aegis, s.r.o. nekonal žiadny splnomocnený zástupca žalovaného, ale osoba, ktorej toto oprávnenie
konať vyplývalo v danom čase z vykonateľných súdnych rozhodnutí, preto nemohlo v danej veci dôjsť k
akémukoľvek rozporu záujmov žalovaného a jeho zástupcu. Namietal podanie dovolania za žalovaného
advokátskou kanceláriou ius aegis, s.r.o. ako neoprávnenou osobou, pretože plná moc zo dňa 25. júna

2012 je neplatná, uvedené plnomocenstvo bolo odvolané. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

5. Žalovaný podaním z 21. júla 2016 predložil stanovisko k vyjadreniu žalobcu k dovolaniu, pričom
poukázal na hlasovanie vo forme per rollam v spoločnosti žalovaného, jeho zákonnosť a správnosť
rozhodnutia o zvolení pani F. G. a O. G. do funkcie konateľov. Ďalej poukázal na právoplatný rozsudok

Okresného súdu Bratislava I z 22. mája 2015 sp. zn. 28 Cb 11/2013, v ktorom súd medziiným uviedol,
že B. W. odo dňa 15. júna 2012 nie je konateľom spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. t. j. žalovaného, a
nemá právo konať v mene tejto spoločnosti ako jej konateľ a ani z inej pozície.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.

(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť.
8. Vzhľadom k tomu, že aj keď žalovaný podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o zastavení konania
niekoľko dovolaní (viď bod 3. tohto rozhodnutia, ďalej aj „dovolanie“), dovolací súd ich neposudzoval
a nemohol posudzovať izolovane z dôvodu ich skoro identického obsahu a dovolacích námietok v
zmysle § 237 ods. l písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. júna

2016 (ďalej aj „O.s.p.“) a v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Na základe uvedeného aj s ohľadom na časový
moment podaného dovolania vo väzbe na doručenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania
posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p., aj s ohľadom na § 420 písm. f/ CSP.
9. Dovolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým krajský súd odvolacie
konanie zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. Dovolanie dovolateľa nesmeruje proti uzneseniu, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach;
prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
10. Najvyšší súd s prihliadnutím na obsah dovolania, ako aj § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., osobitne
skúmal, či postupom (rozhodnutím) odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať

pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia bolo dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

11. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

12. Na ustanovenie § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. kontinuálne nadväzuje ustanovenie § 420 písm.
f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. V prejednávanom prípade dovolateľ v dovolaní poukázal na dovolací dôvod podľa ustanovenia § 237
ods. l písm. f/ O.s.p. (neskôr na § 420 písm. f/ CSP), keď uviedol, že zastavením konania z dôvodu jeho
späťvzatia došlo odvolacím súdom k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo žalovanému
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom spore odvolací súd uznesením zo dňa 3. februára 2016
č. k. 11 CoPr 4/2015-294 zastavil odvolacie konanie vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, a to na základe späťvzatia odvolania z 27. januára 2016 vykonaného B. W., nar. E., ktorý bol za
žalovaného oprávnený konať na základe predbežného opatrenia nariadeného uzneseniami Okresného

súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 541/2015 a sp. zn. 36 Cb 542/2015 vykonateľnými dňom 1. decembra 2015.
Vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie, ktoré bolo vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť,
vyplývali z neho právne účinky v ňom uvedené, medziiným aj účinok, že konať a podpisovať vo všetkých
veciach za žalovaného samostatne bude B. W., nar. S.. V tejto súvislosti dovolací súd však dáva do
pozornosti tú skutočnosť, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobu proti žalovanému ako právnickej osobe

(§ 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka) podal a žalobcom v danom spore je B. W., nar. S.,
pričom za žalovaného v čase podania žaloby (15. augusta 2013) a vydania rozhodnutia vo veci samej
súdom prvej inštancie (19. marca 2015) konali podľa výpisu z obchodného registra dvaja konatelia B.
N. a H. G. vždy spoločne, o ktorej žalobe súd prvej inštancie rozhodol tak, že jej vyhovel. Následne bolo
zo strany žalovaného podané odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré v

merite veci odvolacím súdom prejednané nebolo, nakoľko podľa odvolacieho súdu došlo k späťvzatiu
odvolania, a to B. W., nar. S. ako osobou oprávnenou konať za žalovaného na základe predbežného
opatrenia nariadeného uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 541/2015 a sp. zn. 36 Cb
542/2015.15. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v
akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p. a § 67

CSP). Za právnickú osobu koná a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb,
koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, b) zamestnanec,
ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom, c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej
zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa
tohto závodu alebo zložky, alebo d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať (§ 21

ods. l O.s.p., § 72 CSP odkazuje už len na osobitný predpis o konaní za právnickú osobu). Ustanovenie
§ 21 odseku 1 O.s.p. sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, že za právnickú
osobu konajú iné osoby (§ 21 ods. 2 O.s.p.). Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v
rozpore so záujmami právnickej osoby (§ 21 ods. 3 O.s.p.).

16. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za

neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
17. U právnických osôb spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť vznikajú a zanikajú
zároveň. Právnické osoby pred súdom môžu konať len prostredníctvom fyzických osôb (viď rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 8/2013). Obchodný zákonník upravuje konanie za právnickú osobu
v ustanoveniach § 13 až § 16 (konanie zo zákona za právnickú osobu), pričom striktne rozlišuje

konanie zástupcu od konania štatutárneho orgánu (§ 13 ods. l Obchodného zákonníka) a samostatne
upravuje prokúru, ktorá je formou zmluvného zastúpenia podnikateľa (§ 14 Obchodného zákonníka).

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, kto koná za právnickú osobu a kto za
ňu konať nemôže. Tiež je zrejmé, že za právnickú osobu konať nemôže osoba v prípade, ak dôjde k

stretu (kolízii) jej záujmov a záujmov právnickej osoby. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami osoby
konajúcej za právnickú osobu a záujmami právnickej osoby (ďalej len „rozpor záujmov“) je potrebné vždy
vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu tak, aby bolo
možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov právnickej osoby. Porušenie zákazu výslovne vyjadreného
v § 21 ods. 3 O.s.p. malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, pretože by išlo o právny úkon odporujúci zákonu. Ak súd zistí, že záujmy osoby konajúcej za
právnickú osobu sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, vylúči túto osobu z výkonu tejto činnosti a
neodkladnevyzveprávnickúosobu,abypoverilanakonanievosvojommeneinúosobu.Pokiaľbytakáto
osoba neexistovala, súd mal možnosť ustanoviť právnickej osobe opatrovníka (§ 29 O.s.p.). Aj podľa
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 8/2013 ustanovenie § 21 ods. 3 O.s.p. upravovalo osobitný

prípad,kedykonanieštatutárnehoorgánujevylúčenévprípade,keďtakátoosobapredsúdomvystupuje
v opačnom procesnom postavení ako právnická osoba. V takom prípade štatutárny orgán (v danom
prípade konateľ) za právnickú osobu konať nemôže, dochádza tým k stretu záujmu, čo je neprípustné
(viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 234/2014). Tiež podľa R 37/2000
Najvyššieho súdu Českej republiky fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby -

podnikateľa (§ 13 ods. l Obchodného zákonníka), nemá právo konať za právnickú osobu - podnikateľa
v spore, ktorý s ňou vedie.

19. V danom spore žalovaný po tom, ako súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu B. W.,
nar. S., medziiným vo výrokovej časti rozsudku určil, že jednostranný právny úkon žalovaného, a to

výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 5. apríla 2013 je neplatný, podal voči rozsudku súdu prvej
inštancie odvolanie, ktoré odvolacím súdom nebolo meritórne prejednané v dôsledku uskutočneného
späťvzatie B. W., nar. S., podľa tvrdenia žalovaného otcom žalobcu. Odvolací súd odvolacie konanie na
základe odvolania žalovaného zastavil bez toho, aby vyššie uvádzané skutočnosti (bod 15. až 18. tohto
rozhodnutia) zisťoval a vyhodnocoval, formálne bez ďalších dôsledkov posúdil späťvzatie odvolania

aj bez ohľadu na zjavnú totožnosť mien žalobcu a osoby, ktorá za žalovaného konala a uskutočnila
späťvzatie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorá osoba bola zároveň zjavne odlišná od
osôb konajúcich za žalovaného v čase podania žaloby zo strany žalobcu. Odvolací súd sa nezaoberal
otázkou, či v konkrétnom prípade nedošlo k stretu záujmov medzi žalovaným a v čase späťvzatia
odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej, osobou konajúcou za žalovaného nevynímajúc aj ďalšie

okolnosti prípadu vrátane ohľadu na právny pomer takejto osoby so žalobcom v danom spore. Dovolací
súd zároveň dodáva, že z obsahu spisu následne vyplýva, že rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 31 Cob 18/2016 a sp. zn. 21 Cob 28/2016 boli rozhodnutia sp. zn. 36 Cb 541/2015 a sp. zn.
36 Cb 542/2015 zmenené tak, že súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým okrem inéhobol B. W., nar. S. oprávnený konať a podpisovať vo všetkých veciach za žalovaného samostatne,
zamietol. Napokon aj z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé skončenie funkcie
konateľa B. W. 15. júna 2012.

20. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danom spore zastavením odvolacieho
konania bez objasnenia okolnosti, či medzi žalovaným a osobou oprávnenou konať za žalovaného nebol
daný rozpor v ich záujmoch (§ 21 ods. 3 O.s.p.) v čase uskutočnenia dispozičného úkonu späťvzatia
odvolania so zreteľom na všetky ďalšie okolnosti prípadu, ako aj na osobu žalobcu vystupujúcu pred

súdom v opačnom procesnom postavení ako osoba konajúca za právnickú osobu ako žalovaného v
danom spore, bola tým odňatá možnosť dovolateľa ako účastníka konania (či strany v spore) konať pred
súdom v zmysle § 237 ods. l písm. f/ O.s.p., resp. nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu
došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie (vrátane opravného uznesenia) vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne, na základe čoho najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe
zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami a návrhmi uvedenými v dovolaní.

21. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.