Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812216917
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3812216917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., T.
D. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Privitzerom, advokátom so sídlom v Novákoch, A. Hlinku
581, proti žalovanému: Sokol na Slovensku, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Junácka č. 6,
právne zastúpený LAWCORP, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Štúrova 11, IČO: 36
847 437, o zaplatenie sumy 14.900,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. apríla 2018, č.k. 5C/2/2013-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
3.288,75 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.08.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 55,86%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 14.900,21 eur s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku
zatečenia vody do priestorovej prevádzky nachádzajúcej sa na prvom poschodí v budove v C. na M.
O.. X dňa 15.08.2010. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420
ods. 1, § 442 ods. 1, § 664, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy po zhodnotení výsledkov
dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Žalobca sa v prejednávanej veci teda
domáhalvočižalovanémunáhradyškodyspôsobenejdňa15.08.2010vdôsledkuzatečeniavodydojeho
prevádzky. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pre nesprávne označenie

sídla žalovaného, súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v žalobe žalovaného označil
obchodným menom podľa jeho zápisu v registri občianskych združení ako sídlo uviedol G. O. X/B, H.
a túto pred začatím pojednávania upravil na N. X, H., čo zodpovedá zápisu sídla žalovaného v registri
občianskych združení. Pôvodné označenie sídla žalovaného žalobca uviedol z dôvodu, že žalovaný
korešpondenciu na adrese sídla nepreberal a zásielka sa mu z tejto adresy vrátila s oznámením, že je
odsťahovaný. Žalobca od žalovaného obdržal faktúru, na ktorej bola uvedená adresa G. X/B a preto
túto adresu uviedol aj do žaloby. Je zrejmé, že žalobca od počiatku mienil žalovať žalovaného a nie iný

subjekt a preto označenie jeho sídla v konaní riadne upravil. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
je vlastníkom budovy nachádzajúcej sa v C. na M. č. XXX. Rovnako nebolo sporné, že v tejto budove
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 02.03.2010 žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci
pod obchodným menom I. G. FOTO S užíval nebytové priestory na prvom poschodí vo výmere 100m2. Predmetom činnosti žalobcu bol maloobchod s fotopotrebami, elektro a spotrebným tovarom,
fotoslužby, rozmnožovanie, laminovanie a viazanie. V zmysle § 664 OZ je povinnosťou prenajímateľa,
teda žalovaného udržiavať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Z vyjadrení strán

sporu ako aj svedkov N. G. a U.Y. bolo preukázané, že dňa 15.08.2010 po predchádzajúcom prudkom
daždi došlo cez strechu k zatečeniu vody do priestorov prevádzky žalobcu. Zatečenie bolo pomerne
rozsiahle s tým, že na podlahe stála voda okolo asi 7 cm a zo stropu vypadávali z pohľadov stropné
kocky. Rozsah zatečenia preukazujú fotografie z týchto priestorov. Rovnako bolo preukázané, že v
tom čase prebiehala nad priestormi prevádzky žalobcu oprava strechy. Žalovaný namietal, že oprava

sa vykonávala bez odkrytia strechy osadením novej krytiny na pôvodnú strechu. V danom prípade
šlo o nepredvídateľnú prírodnú udalosť, ktorej sa nedalo žiadnym spôsobom zabrániť. Žalovaný však
ničím v konaní nepreukázal, že by na streche v danom čase boli vykonané opatrenia pre prípad dažďa
a napriek tomu sa nepodarilo zatečeniu do vnútorných priestorov zabrániť. Samotná skutočnosť, že
žalovaný pristúpil k oprave strechy naznačuje, že strecha v danom čase nebola bezvadná a jej stav
zrejme nevylučoval možnosť zatečenia v prípade dažďa. Z fotografií predložených žalobcom je zrejmé,

že v čase vzniku škody bola strecha dokončená len čiastočne a asi na polovici boli upevnené iba
laty, ktoré neboli ničím prikryté a navyše rína, ktorá zachytávala vodu stekajúcu po škridlovej časti
strechy bola nasmerovaná na tú časť strechy, ktorá sa práve opravovala. Následne po zatečení bola
časť z neopravenej strechy prikrytá plachtou. Z tohto je teda zrejmé, že strecha nebola dostatočne
zabezpečená pre prípad dažďa a žalovaný nepreukázal, že k zatečeniu do priestorov nebolo možné ani

pri vynaložení riadnej starostlivosti zabrániť. Preto súd zastáva ten názor, že žalovaný ako prenajímateľ
zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku zatečenia vznikla žalobcovi ako nájomcovi.
3. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k hnuteľným veciam v súvislosti
s poškodení, resp. zničením, ktorých mu vznikla škoda. Žalobca predložil zoznam tovaru, ktorý sa
nachádzalvjehoprevádzkek15.08.2010aktorýbolurčenýnapredaj,resp.výrobufotografií.Kostatným

hnuteľným veciam síce žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci jeho vlastníctvo, je však zrejmé,
že išlo o zariadenia slúžiace na výrobu fotografií, prípadne zariadenia slúžiace k činnosti žalobcu, napr.
tlačiareň, pokladnice, počítač, záložný zdroj pokladnice a žalobca tieto veci dával do opravy a v prípade
vykonania opravy znášal náklady s tým spojené.
4. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a súd skúmal jej opodstatnenosť. Nárok na náhradu

škody podľa § 106 ods. 1 OZ sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa však
nárok premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danej veci mal
žalobca vedomosť o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu hneď po zistení vzniku škody, čo
vyplýva z listu žalovaného zo dňa 20.09.2010. Z korešpondencie žalobcu je zrejmé, že žalobca od

počiatku komunikácie so žalovaným poukazoval na vznik škody v dôsledku nesprávne realizovanej
opravy strechy. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobca v prípade znehodnotených, nepoužiteľných vecí
-nového tovaru, okrem elektroniky poznal hneď po zistení škody, teda 15.08.2010, keďže škoda bola vo
výške ich nadobúdacej ceny. V prípade ostatných vecí, ktoré vyžadovali odborné posúdenie, žalovaný
nadobudol vedomosť o výške škody až z oznámenia servisu alebo na základe vystavených faktúr.

5. Nárok na náhradu škody za zničené veci uvedené ako položka 10 až 23 na č.l. 13 a položka 1
až 10 na č.l. 14 považoval súd za nedôvodné pre premlčanie nároku, pretože už v deň škodovej
udalosti sa stal tovar nepoužiteľným. Obdobne tak bolo pri náhrade škody za tlačiareň EPSON vo
výške 955,98 eur, ktorá bola zničená, tiekla z nej voda a nedala sa používať. Obdobne bol nárok na
náhradu škody za spínacie hodiny Vipocombi a Viponel položky č. 7 a 8 na č.l. 15, kedy v súvislosti

s týmito hnuteľnými vecami sa žalobca o škode dozvedel z odborného posudku spoločnosti ISSO zo
dňa 28.09.2010 s tým, že vzhľadom na námietku zo strany žalovaného pre spôsob určenia výšky škody,
súd tento nárok nepovažoval za preukázaný. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu škody za police,
skriňu, svetlá, predlžovačku, predlžovaciu šnúru, stropné podhľadové vložky, pričom znehodnotenie vecí
bolo žalobcovi známe už v čase škodovej udalosti, rovnako ako pri kufríkovom zväčšováku. O vzniku a

výške škody na veciach uvedenými pod položkami 17 až 19, 23 až 26 a 29 až 31 na č.l. 15 a 16 spisu
sa rovnako žalobca dozvedel na základe odborného posudku zo spoločnosti ISSO zo dňa 28.09.2010,
avšak pri týchto veciach bola výška škody určená len na základe vlastného odhadu a preto v tejto časti
považovalsúdnárokzanepreukázaný.Rovnakotakakoajnároknafiltračnújednotku,náhraduškodyza
tlačiareň EPSON, teda položky 20 a 21 na č.l. 15 spisu. O vzniku škody sa žalobca dozvedel z vyjadrení

odborného servisu 23.09. a 20.10.2010, uplatnený nárok nie je premlčaný, avšak výšku škody žalobca
určil na základe vlastného odhadu a preto jeho nárok nemožno považovať za preukázaný. V prípade
tlačiarne, pokladnice EPSON je navyše nárok premlčaný, keďže o znehodnotený vedel už odborného
posudku zo dňa 06.09.20106. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu škody za položky 1 až 9 na č.l. 13 spisu, teda ide o
12 kusov fotoaparátov po 44,10 eur, celkovo v sume 529,20 eur, tiež fotoaparát RICH R1 169,89 eur,
fotoaparát Canon 28 N 201,67 eur, fotoaparát PENTAX 115 136,10 eur, fotoaparát SAMSUNG 105S v

sume 138,70 eur, fotoaparát SAMSUNG 115S v sume 138,70 eur, fotoaparát PRAKTICA M40 v sume
42,95 eur, fotoaparát OLYMPUS 120 v sume 170,15 eur, fotoblesk Canon 420 v sume 304,90 eur.
Všetky tieto veci sú uvedené na súpise tovaru žalobcu, ktorým disponoval k 15.08.2010 a z tohto súpisu
sú zrejmé ceny aj nákupné ceny všetkých uvedených vecí. O znehodnotení týchto a o škode s tým
súvisiacej sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia FOMEI, a.s. zo dňa 08.11.2010 a 1 hodina super foto

V.. I. I. zo dňa 20.10.2010, keďže išlo o nový tovar určený na tovar výšku škody si uplatnil žalobca vo
výške nákupnej ceny týchto vecí. Preto tento nárok čo do sumy 1.832,26 eur je opodstatnený a nie
je premlčaný. Rovnako za opodstatnený považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody v súvislosti
so znehodnotením tlačiarne EPSON v sume 955,98 eur vo výške nákupnej ceny (položka č. 22 na č.l.
15 spisu), pričom vlastníctvo veci a jej nákupnú cenu preukazuje súpis tovaru žalobcu k 15.08.2010
a o jej znehodnotení a vzniku výške škody sa dozvedel na základe servisného vyjadrenia spoločnosti

VITA Slovakia zo dňa 23.09.2010. Ďalej si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody
v súvislosti s úhradami faktúr za opravy poškodených prístrojov a zariadení zatečených vodou v sume
2.080,34 eur (č.l. 17 spisu), pričom tento nárok súd považuje za dôvodný v časti týkajúcej sa sumy
494,63 eur v súvislosti s faktúrou vystavenou spoločnosťou ISSO, s.r.o. Prievidza. Táto faktúra bola
vystavená žalobcovi 28.09.2010 a z jej obsahu je zrejmé, že sa týkala opravy prístrojov po zatečení

vodou. Úhradou tejto faktúry vznikla žalobcovi škoda, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou a nárok si žalobca uplatnil včas. Ostatné nároky súd nepovažoval za dôvodné, preto lebo
sčasti boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby a sčasti z týchto faktúr nebolo zrejmé, že sa jednalo
o vykonanie prác, ktoré boli v príčinnej súvislosti so zatečením vody do prevádzky žalobcu.
7. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur, čo predstavuje škodu, ktorá mu vznikla

v súvislosti s rôznymi opravami v priestoroch prevádzky s tým, že za dôvodný súd považoval len nárok v
súvislosti s predloženým dokladom o nákupe tmelu vo výške 5,88 eur, pretože z fotografií a z výpovede
bolo preukázané, že zatečením dažďovou vodou boli zasiahnuté aj steny prevádzky žalobcu. V týchto
miestach boli zasiahnuté steny prevádzky žalobcu a po vysušení sa tam začala odlupovať omietka, ktorú
bolo potrebné zatrieť. Vo zvyšnej časti považoval súd nárok za nedôvodný.

8. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval za dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy
3.288,75 eur. Žalobca si tiež uplatňoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne
od 16.08.2010 do zaplatenia s tým, že podľa názoru súdu sa žalovaný dostal do omeškania až dňom
nasledujúcim po doručení výzvy na náhradu škody. Výzvou k úhrade konkrétnej sumy 13.900,21 eur za
opravy prenajatých priestorov zasielal žalobca žalovanému listom zo dňa 12.08.2011, pričom v konaní

nebolozistené,žebytakátovýzvažalovanémudoručenánebola.Jenepochybné,žežalovanýjuprevzal,
nakoľko to vyplýva z jeho listu žalobcovi zo dňa 15.11.2011. Súd preto prihliadol k tomu, že ak bola výzva
žalobcu podaná na pošte dňa 12.08.2011, čo bol piatok, žalovanému mohla byť zásielka doručená v
priebehu najbližších troch pracovných dní dňa 17.08.2011 a odo dňa nasledujúceho možno uvažovať
z omeškaním žalovaného. Nárok na úroky z omeškania žalobcovi tak vznikol podľa § 517 ods. 2 OZ a

výška úroku z omeškania je určená podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z., pričom ku dňu 18.08.2011 bola
výška úroku z omeškania 9,5% ročne, súd mu preto priznal uplatnený úrok vo výške 9% ročne.
9. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.288,75 eur
s 9% ročným úrokom od 18.08.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú z dôvodov uvedených vyššie zamietol.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, kedy žalobca sa v konaní voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 14.900,21 eur, súd mu priznal sumu 3.288,75 eur, teda žalobca
mal úspech v rozsahu 22,07%, žalovaný bol úspešný čo do 77,93% a tak čistý úspech žalovaného v
konaní predstavuje sumu 55,86% a v tomto rozsahu žalovanému vznikol v konaní nárok na náhradu
trov konania. Súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, pričom

o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže
žalobcu zaplatiť trovy konania. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod

na zmenu napadnutého rozsudku žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Namietal z hľadiska zisteného skutkového stavu, že žalobca vychádzal pri vyčíslovaní
škody len zo stavu zásob zostaveného ku dňu škodovej udalosti, teda 15.08.2010. Pri väčšine tovaru,
či elektroniky v ňom uvedenej nepreukázal vlastníctvo tejto elektroniky, nakoľko nepredložil listinypreukazujúce nadobudnutie vlastníctva a v dôsledku toho nepreukázal, aká bola skutočná nadobúdacia
cena tohto zariadenia. Zastáva tiež ten názor, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť a nenesie
zodpovednosť za škodu žalobcu. Žalovaný riadne a včas vzniesol námietku premlčania. Namietal tiež

kauzálny nexus a zodpovednosť žalovaného. Poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. 3Cdo 130/2010 s
tým, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčina vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Zdôrazňoval, že ku škodovej udalosti na predmet nájmu nedošlo v dôsledku porušenia
právnej povinnosti prenajímateľa, ale ako dôsledok návalového dažďa, ktorý v tom čase zasiahol

Mesto Prievidza. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, teda majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Žalovaný
akoprenajímateľsažiadnehoprotiprávnehokonanianedopustil,anineexistujeskutočnosť,ktorouzákon
spája zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie navyše nevysvetlil, akými závermi sa zaoberal,
keď konštatoval zodpovednosť žalovaného a ani to náležite neodôvodnil. Žalovaný pri komunikácii

so žalobcom ohľadne vzniknutej škody vždy vychádzal z faktu, že nie je zodpovedný za vzniknutú
škodu. Dažde, ktoré postihli región Prievidza v auguste 2010 boli mimoriadnou živelnou udalosťou,
za ktorú nenesie zodpovednosť žalovaný a takúto udalosť žalovaný ani nemohol predvídať. Žalovaný
vedel v deň škodovej udalosti, kto za ňu zodpovedá. Bolo v jeho záujme si náhradu škody uplatniť
počas plynutia premlčacej doby. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych

vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil, vykonal svoje právo
v stanovenej premlčacej doby, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená,
že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania
zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného nároku. Tento inštitút poskytuje východisko
ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo

strany veriteľa. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR publikovaným pod sp.zn. I. ÚS 384/2015,
kedy inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v zákonom stanovených lehotách. Poukázal tiež na rozsudok NS SR vydaného pod sp.zn.
1Cdo 82/2009, z ktorého vyplýva, že napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode
a tom, kto za ňu zodpovedá do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. §

106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania, právo sa premlčalo aj keď
ide o škodu spôsobenú úmyselne. Občiansky zákonník k cit. ustanoveniu viaže premlčanie práva
uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného o škode,
pričom vedomosť poškodeného o škode sa nemusí zhodovať s okamihom škodovej udalosti ešte
protiprávnym konaním a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovedajúcom subjekte.

Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného
a škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Z tohto potom následne vyplýva, že žalobca jednoznačne
mal a mohol vedieť, kto za škodu zodpovedá momentom jeho príchodu na miesto škodovej udalosti
a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil začatie plynutia premlčacej doby na fotoaparáty, ktoré mal
žalobca určené na predaj a ktoré sú presne vymenované v ods. 43 rozsudku. Nárok žalobcu ani v

časti zaplatenia sumy vo výške 1.832,26 eur nie je opodstatnený, pretože v čase podania žaloby bol
premlčaný.Ničnatomnemenískutočnosť,žeažzvyjadreniaspoločnostiFOMEI,a.s.zodňa08.11.2010
a spoločnosti 1 hodina super foto zo dňa 20.10.2010 bolo žalobcovi oznámené, že fotoaparáty neboli
ďalej určené na predaj. Žalobca mal a mohol odôvodnene predpokladať, nakoľko hodnotu fotoaparátov
určil podľa jej nadobúdacej ceny vedenej v súpise tovaru žalobcu zostavenému ku dňu 15.08.2010.

Rovnako mal za to, že nárok je premlčaný aj vo vzťahu k tlačiarni EPSON v sume 955,98 eur, pričom
súd bez akéhokoľvek preukázateľného právneho dôvodu žalobcovi túto časť nároku priznal pre servisné
vyjadrenie spoločnosti VITA Slovakia zo dňa 23.09.2010. Žalobca si bezprostredne hneď po vzniku
škodovej udalosti musel byť vedomý toho, že v prípade zatečenia elektronických zariadení spôsobenom
prudkým návalovým dažďom, budú tieto nespôsobilé na ďalšiu prevádzku alebo ďalší predaj a teda tak

žalobca, ako aj súd prvej inštancie mali počítať začatie plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty na všetky
zariadenia vo vlastníctve žalobcu rovnako bez rozdielu na moment zaslania vyjadrenia od jednotlivých
servisných spoločností. Žalobca si tiež neoprávnene uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody
vo výške 2.080,34 eur titulom úhrad faktúr za opravy poškodených prístrojov, pričom okresný súd mu
priznal nárok na náhradu škody z tejto sumy, síce len v časti 494,63 eur, avšak aj tu žalovaný upriamuje

pozornosť konajúceho súdu na moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby a preto ani tento
nárok neuznáva pre jeho premlčanie. Všetky nároky ku dňu podania žaloby sú premlčané, čo žalovaný
potvrdil na základe konštantnej judikatúry slovenských súdov. V súlade s nálezom Ústavného súdu I. ÚS
177/2008 vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.Samotná škody, ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a k
tomu kolerujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosti musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno

zaťažuje v zásade toho účastníka, ktoré tvrdenie má byť preukázané. S ohľadom na to, že žalovaný
nesúhlasí ani len s čiastočným priznaním nároku žalobcu voči žalovanému a trvá na tom, že podaná
žaloba mala byť zamietnutá v celom rozsahu pre premlčanie, podáva odvolanie aj voči priznanému
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 55,86%. Má za to, že má mať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

12. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Mal za to, že pred vyhláseným rozsudkom bol riadne zistený skutkový stav
veci. Ani jedna zo strán nemala žiadne dôkazy na doplnenie dokazovania a možno konštatovať, že
ani žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Okresný súd vyčerpal v konaní všetky možnosti za účelom
objektívneho zistenia skutkového stavu, zvažoval všetky dôkazy, ktoré vyhodnotil a podrobne odôvodnil
v rozsudku. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho

konania.
13. K podanému vyjadreniu sa ďalej písomne vyjadril žalovaný, ktorý zhrnul svoje odvolacie dôvody
tak, že nárok žalobcu je premlčaný, žalovaný nárok neuznáva v celom rozsahu, pretože za škodu
žalobcu nenesie zodpovednosť s tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zodpovednosť
žalovaného, pretože dokazovaním bolo viackrát potvrdené, že okolnosti vzniku škody boli spôsobené

živelnou pohromou, na ktorú nemal žiadny vplyv. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil premlčanie,
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, pretože žalobca jasne
a niekoľkokrát potvrdil, že o škode a koho považuje za zodpovedného vedel už 15.08.2010. Nevykonal
navrhnuté dôkazy, pretože žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom tovaru, u ktorého si nárokuje škodu
a nevysporiadal sa so všetkými návrhmi na vykonanie dokazovania, kedy neskúmal nadobudnutie

vlastníctva fotoaparátov. Opomenul tiež uviesť na základe akej právnej vety dospel k tvrdeniu, že
žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti prenajímateľa. V rozsudku absentuje uvedenie presnej
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a zodpovedným za škodu.
14. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie dodáva nasledovné:
15. V prejednávanej veci je na základe vykonaného dokazovania nepochybné, že žalobca podnikal

na základe živnostenského oprávnenia v oblasti maloobchod s fotopotrebami, pričom na základe
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.03.2010 uzatvorenej so žalovaným, užíval priestory
nachádzajúce sa v objekte G. v C. vo výmere 100 m2. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú,
priestory sa nachádzali na prvom poschodí a nad týmito priestormi sa nachádza plochá strecha. Dňa
15.08.2010 žalobca zistil, že do týchto priestorov zatiekla po predchádzajúcich dažďoch cez strop voda,

pričom miestami sa na podlahe nachádzalo asi 7cm vody. Žalobca ďalej potvrdil, že do tejto doby nemal
v prevádzke žiadne problémy so zatekaním. Ďalej tvrdil, že k zatečeniu priestorov do jeho prevádzky
došlo z toho dôvodu, že pri oprave strechy, ktorá sa v tom čase vykonávala nad jeho prevádzkou nebol
dodržaný riadny postup. V tom čase už bola časť strechy opravená a práve prebiehala oprava plochej
časti strechy, ktorej povrch bol tvorený asfaltovým papierom. Tento papier bol na časti strechy strhnutý

a tam, kde zostal, boli dané laty, ktoré sa naň pribili. Pribitím týchto lát na streche sa vytvorilo asi 30
drží a pri daždi nimi zatekalo aj do tej časti, kde už bol na latách položený plech. Rovnako na túto časť
strechy stekala aj voda zo škridlovej časti strechy, pretože rína bola nasmerovaná do priestorov, kde
sa nachádzal sklad žalobcu. Strecha počas opravy tak nebola zabezpečená proti dažďu a až potom
ako došlo k zatečeniu a on informoval žalovaného, bola strecha čiastočne prikrytá plachtou. Tak ako

správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu
stotožňuje, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nepreukázal, žeby na streche v danom
čase boli vykonané opatrenia pre prípad dažďa, pričom z fotodokumentácie ako aj výsluchu svedkov
pred súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase vzniku škody bola nová strecha dokončená len čiastočne,
asi na polovicu boli upevnené laty, ktoré neboli ničím prikryté a rína, ktorá zachytávala vodu stekajúcu

zo škridlovej časti strechy bola nasmerovaná na tú časť strechy, ktorá sa práve opravovala. Strecha
nebola dostatočne zabezpečená pre prípad dažďa a žalovaný nepreukázal, že k zatečeniu do priestorov
žalobcu nebolo možné pri vynaložení riadnej starostlivosti zabrániť.16. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z ust.
§ 420 ods. 1 a 3. V prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
inému porušením právnej povinnosti. V treťom odseku je vyjadrená doplňujúca zásada, v zmysle ktorej

sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa tejto konštrukcie poškodenie
preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou a ďalej len to, že mu v majetkovej sfére vznikla
škoda a že medzi právnym deliktom a škodou je príčinná súvislosť. Na základe preukázania tejto
skutočnosti je škodca povinný škodu nahradiť. Takýto následok môže škodca vylúčiť, ak preukáže, že
škodunezavinil(§420ods.3).Vzhľadomnatútokonštrukciusatentoprípadoznačujeakozodpovednosť

na základe predpokladaného zavinenia. Pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ust. § 420 OZ sa
uvádzajú predpoklady vzniku tejto zodpovednosti a tradične sa vyžaduje, aby boli naplnené predpoklady
a to protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie iné
než nedbanlivosť. Vo vzťahu k protiprávnosti táto predpokladá faktické správanie, či už konanie alebo
opomenutie, ktoré porušuje právnu povinnosť. Z toho vyplýva, že protiprávnosť možno spájať len
so správaním sa osoby, pričom protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane

buď konaním contra legem alebo in fraudem legis. Vo vzťahu k občianskoprávnej zodpovednosti sa
následne nerozlišuje, či išlo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu ex lege
alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúce zo zmluvy ex contractu. Porušenie právnej povinnosti v
oboch prípadoch je postavené na rovnakú úroveň. Jediným rozdielom je porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej z právneho predpisu môže založiť zodpovednosť škodcu voči komukoľvek, zatiaľ čo pri

porušení právnej povinnosti zo zmluvy, oprávnený môže byť len spolu contrahent. Treba zároveň dodať,
že porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420
OZ len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky, teda existencie škody,
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu. Aj porušenie
právnejpovinnostisitakvyžadujedôkazokonaní,ktorýmboloporušenéprávo.Ajzuvedenýchpríkladov

vyplýva, že chápanie § 415 OZ ako ustanovenia upravujúceho protiprávnosť konania vedie k istému
prekrývaniu protiprávnosti so zavinením. Blízkosť § 415 OZ a zavinenia vyplýva z definície všeobecnej
prevenčnej povinnosti, kde vo vzťahu k prevenčnej povinnosti je možné konštatovať, že každý je
povinný pri svojom konaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti,
starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je pri objektívnom posúdení spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných

škôd.
17. Ďalším predpokladom vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody. Dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený. V prípade, ak poškodený preukáže existenciu
škody, avšak sa mu nepodarí preukázať celú výšku škody uplatnenú v žalobe, sa takáto situácia vyrieši
tak, že súd prizná náhradu vo výške, ktorá bola preukázaná, pričom škoda sa chápe ako majetková

ujma vyjadriteľná peniazmi.
18. Ďalším predpokladom práva na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi
protiprávnosťou a samotnou škodou. Škodca totiž podľa ust. § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, t.z. že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a
vzniku škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je

nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na
základe tzv. objektívnej zodpovednosti. Povinnosťou súdu je tak po zistení, že škoda vznikla, zamerať
svoje dokazovanie na to, či medzi skutočnosťami, ktoré by prichádzali do úvahy ako príčina vzniku škody
a škode predchádzajú, je protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť alebo také
skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Je zároveň nutné, aby úsudok o zistenej

príčinnej súvislosti bol v súlade s poznatkami vyplývajúcimi zo spoločenských a prírodných viet ako aj
pravidlami logického myslenia. Posledným a nemenej dôležitým predpokladom na možnosť uplatnenia
si práva na náhradu škody je preukázanie zavinenia. Podľa § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej
povinnosti protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody, predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu. § 420 ods. 3 pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil

tejto povinnosti, ak preukáže, že škodu nezavinil. Ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť
škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje, teda predpokladá. Takáto prezumpcia
zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné, stačí však ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia
o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil. Civilistická
literatúra nemá rozpracovanú teóriu zavinenia a pri výklade sa odvoláva na náuka trestného práva.

Akceptuje sa, že zavinenie predstavuje subjektívnu stránku psychický stav škodcu ku konaniu a
jeho následku prejavenú v jednote oboch jej zložiek vôle a intelektu. Protiprávnosť sa prezentuje
ako porovnanie určitého konkrétneho skutku konania, prípadne opomenutia s požadovaným modelom
štandartom ustanoveným právnou normou alebo zmluvou. Rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel,či nedbanlivosť škodcu. Naopak zavinenie osoby, ktorá spôsobila škodu je kategóriou subjektívnou a
spočíva v intenzite uvedomenia si následkov určitého správania sa, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom. Protiprávnosť nemusí byť vždy spojená so zavinením. Faktom je, že v prípade, ak určitej

osobe vznikne škoda a zavinenie nie je možné nikomu pripočítať, pôjde o náhodou v právnom zmysle,
pričom náhoda sa rozlišuje ako náhoda prostá a náhoda kvalifikovaná označovaná pojmom vyššia
moc vis major. Kvalifikovanou náhodou sa rozumie náhoda, ktorá za daných podmienok prípadu nie
je ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom na jej mimoriadnosť
a nepredvídateľnosť odvrátiteľná. Posúdenie právnej zodpovednosti za škodu v prípade náhody sa

líši podľa druhu právnej zodpovednosti. V prípade zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje zásada,
podľa ktorej škodu spôsobenú náhodou znáša poškodený sám. Iná je situácia v prípadoch objektívnej
zodpovednosti, kde náhoda zodpovednosť nevylučuje.
19. Ust. § 106 ods. 1, 2 OZ ďalej upravuje premlčacie lehoty s tým, že právo na náhradu škody sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom
najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10

rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
20. Z rozhodnutia NS ČR, sp.zn. 33 Odo 477/2001 vyplýva, že pre počiatok behu dvojročnej subjektívnej
lehoty k uplatneniu práva na náhradu škody je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej
škode, teda nie len o protiprávnom úkone, či škodovej udalosti a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti

poškodeného o vzniknutej škode nielen z predpokladanej vedomosti o tejto škode. Dozvedieť sa o škode
znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorou možno natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Obdobne
z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 1Cdo 82/2009 vyplýva, že pri právach na náhradu škody ustanovuje
Občianskyzákonníkpremlčaciudobuv§106atokratšiusubjektívnuvods.1adlhšiuobjektívnuvods.2.

Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo
sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba, napr. ak odo dňa,
že sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá do uplatnenia práva na náhradu škody,
uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania,
právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu do úvahy desaťročná

premlčacia doba podľa § 106 ods. 2. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník k
citovanému ustanoveniu viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na
podmienku vedomosti poškodeného o škode, teda nie iba o protiprávnom úkone, či škodovej udalosti
ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne

vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na
súde, teda okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode, ktorý sa nemusí zhodovať s
okamihom škodovej udalosti, či protiprávnym konaním, ďalej o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá
o zodpovedajúcom subjekte.
21.Vovzťahukvznesenejnámietkepremlčaniazostranyžalovaného,tútopovažovalsúdprvejinštancie

za čiastočne dôvodnú a mal za to, že časť nároku nebol uplatnený včas v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že v časti uplatneného nároku si mohol žalobca
tento nárok uplatniť až potom ako dostal príslušné vyjadrenie od servisov, kde dal poškodené veci
na opravu a to s prihliadnutím na znehodnotené veci a škode s tým súvisiacej sa dozvedel až z
vyjadrenia spoločnosti FOMEI, a.s. zo dňa 08.11.2010 a 1 hodina super foto zo dňa 20.10.2010, keďže

išlo o nový tovar určený na predaj výšku škody si uplatnil vo výške nákupnej ceny týchto vecí a
keďže žaloba bola podaná na súd dňa 18.09.2012, nárok žalobcu nie je premlčaný v tejto časti čo do
zaplatenia sumu 1.832,26 eur, pričom súd prvej inštancie špecifikoval jednotlivé hnuteľné veci, ktoré boli
týmto spôsobom poškodené. Rovnako tak došlo aj k posunutiu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu
k znehodnoteniu tlačiarne EPSON vo výške 955,98 eur, kedy vlastníctvo rovnako preukazuje súpis

tovaru zo dňa 15.08.2010 a o výške škody sa dozvedel na základe servisného vyjadrenia spoločnosti
VITA Slovakia zo dňa 23.09.2010. Rovnako je nárok opodstatnený čo do sumy 494,63 eur v súvislosti
s faktúrou vystavenou spoločnosťou ISSO, s.r.o., kedy faktúra bola vystavená dňa 28.09.2010 a z jej
obsahujezrejmé,žesatýkalaopravyprístrojovpozatečenívodou.Úhradoutejtofaktúryrovnakovznikla
žalobcovi škoda, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a nárok si žalobca uplatnil

včas. Rovnako za dôvodný považoval súd prvej inštancie aj nárok v súvislosti s predložením dokladov
o nákupe tmelu vo výške 5,88 eur dňa 10.11.2010, č.l. 115 spisu, kedy boli zasiahnuté steny prevádzky
žalobcu a omietku bolo potrebné zatrieť. Preto v tejto časti bol nárok považovaný za dôvodný a celkovo
takto škoda, ktorú žalobca riadne preukázal vo vzťahu k žalovanému predstavuje sumu 3.288,75 eur.22. S prihliadnutím na právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu odvolací súd zároveň dodáva,
že okrem zodpovednosti za porušenia zákonných alebo zmluvných právnych povinností podľa § 420
ods. 1 OZ, ukladá zákon každému tiež všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby svojím konaním alebo

opomenutím nespôsobil škodu. Táto prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ tzv. generálna prevencia,
ktorá platí pre každého a ktorá je jedným z prípadov porušenia právnej povinnosti v zmysle § 420
ods. 1 OZ, nastupuje tam, kde síce nedošlo ku konaniu, prípadne opomenutiu k porušeniu povinnosti
stanovenej právnym predpisom, ale boli porušené pravidlá inak, alebo o situácie, kde škodca svojim
konaním, prípadne opomenutím prispel k vzniku škody tým, že nedodržal náležitú obozretnosť, ktorú po

ňom možno rozumne požadovať. Nejde o absolútnu zodpovednosť za každé konanie alebo opomenutie.
Ust. § 415 OZ nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa zodpovednosť
na prípady, kedy s ohľadom na obecnú ľudskú skúsenosť je možno rozumne predvídať s prihliadnutím
ku konkrétnym okolnostiam, že ku vzniku škody môže dôjsť. Každý je preto povinný v zmysle § 415 OZ
zachovávať taký stupeň starostlivosti, ktorý po ňom vzhľadom ku konkrétnej miestnej situácie možno
rozume požadovať a ktorý objektívne posudzované je spôsobilý zabrániť vzniku škody.

23. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, právny vzťah medzi stranami
sporu sa odvíja na tom skutkovom základe, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti prenajal nebytové
priestory žalobcovi, pričom v zmysle všeobecných ustanovení zákona o nájme nebytových priestorov, v
takomto prípade je prenajímateľ povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne

plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, pričom nájomca je
oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve a zároveň je povinný uhrádzať
náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Povinnosťou prenajímateľa je tak zabezpečiť priestory, ktoré
sú predmetom nájmu tak, aby zabezpečovali riadne užívanie. V tomto kontexte potom mal odvolací
súd tak ako bolo vyššie uvedené za dostatočne preukázané, že strecha, ktorá bola na nebytovom

priestore prenajatom zo strany žalobcu bola v čase vzniku škody opravovaná, z čoho teda následne
vyplýva, že zrejme vykazovala také znaky poškodenia, ktoré vyžadovali opravu. V čase vzniku škodovej
udalosti tak potom možno konštatovať, že pri silnom daždi dochádza následne k zatečeniu nebytových
priestorov, ktoré mal žalobca prenajaté od žalovaného, pričom odvolací súd nemal pochybnosti o tej
skutočnosti, že k zatečeniu týchto priestorov došlo práve v súvislosti s opravou danej strechy. Túto

skutočnosť mal preukázanú nielen zo svedeckých výpovedí vykonaných pred súdom prvej inštancie, na
ktoré odvolací súd poukazuje, ale aj z následnej korešpondencie s poisťovňou, v rámci ktorej poisťovňa
konštatovala, že práve príčinou zatečenia daných nebytových priestorov bola v tom čase vykonávaná
opravastrechy.Dostatočnetútoskutočnosťmožnodovodiťajzfotodokumentácie,ktorúvsporepredložil
žalobca a v tomto kontexte mal preto aj so súdom prvej inštancie zhodne odvolací súd za to, že žalobca

uniesol dôkazné bremeno v tom, že príčinou vzniku škody bola práve oprava strechy vykonávaná na
budove vlastnícky patriacej žalovanému a úlohou žalovaného bolo zabezpečiť pri oprave túto strechu
tým spôsobom, aby k zatečeniu nedošlo. Preto podľa názoru odvolacieho súdu tu neobstojí námietka
zo strany žalovaného, ktorý mal za to, že sa z danej škody vyvinil v tom dôsledku, že podľa jeho názoru
k zatečeniu strechy došlo živelnou udalosťou a to rozsiahlym dažďom, ktorý bol v tom čase v danej

lokalite. S týmto konštatovaním sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ by bola oprava strechy vykonaná
riadne a v čas, zrejme by k zatečeniu nedošlo, pretože ani pri nadmernom daždi nie je mysliteľné, aby
strecha zatekala. Navyše je z vykonaného dokazovania zrejmé, že k zatečeniu strechy došlo práve v
tom dôsledku, že na nej v tom čase bola vykonávaná oprava, kde časť strechy už bola opravená a
zbytok strechy práve, ktorá bola nad prevádzkou žalobcu v tom čase opravený nebol, avšak pokiaľ by

boli vykonané dostatočné zabezpečenie pri oprave strechy, nemohlo dôjsť ani k zatečeniu danej strechy.
Každý je pri svojom konaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky taký stupeň pozornosti
a ohľaduplnosti, ktorý je spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd, takže s prihliadnutím na vyššie
uvedené, odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za riadne preukázané, že ku škode,
ktorá vznikla v prevádzke žalobcu došlo v dôsledku opravy strechy, ktorá nebola riadne zabezpečená

vzhľadom na tú skutočnosť, že táto oprava v čase škodovej udalosti nebola dokončená a práve v
dôsledku tejto skutočnosti dochádza k zatečeniu nebytových priestorov žalobcu, pričom tým, že sa
strecha nezabezpečila dostatočne proti poveternostným vplyvom, vznikla škoda na majetku žalobcu.
Týmto spôsobom mal aj odvolací súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodou na
majetku, ktorá žalobcovi vznikla. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v tom smere, že dažďové zrážky

boli mimoriadne rozsiahle a silné a v tomto kontexte, že by nemal za vzniknutú škodu zodpovedať, sa
odvolací súd s týmto konštatovaním nestotožňuje, pretože muselo by ísť o takú náhodu, ktorú ani pri
vynaložení všetkého možného úsilia v danom mieste vzhľadom na jej mimoriadnu nepredvídateľnosť
nebolo možné odvrátiť, čo však nie je prejednávaný prípad.24. K samotnej výške škody sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a
vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naňho v celom rozsahu poukazuje, pričom
ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o vlastníctve vecí, ktoré boli poškodené pri danej škodovej

udalosti s tým, že súpis vecí, ktoré boli súčasťou prevádzky, ktoré mal žalobca v účtovníctve považoval
odvolací súd za dostatočne ozrejmujúci vlastnícke právo žalobcu k daným veciam. Vo vzťahu k
vlastníckemu právu k daným hnuteľným veciam žalobcu mal aj odvolací súd za dostatočne preukázané,
že žalobca pokiaľ predložil zoznam tovaru, ktorý sa nachádzal v jeho prevádzke ku dňu 15.08.2010,
ktorý bol určený na predaj, resp. výrobu fotografií, dostatočne preukázal svoje vlastnícke právo k daným

veciam. Je zrejmé, že sa jednalo o zariadenia slúžiace na výrobu fotografií, prípadne k činnosti žalobcu
ako tlačiareň, pokladnice, počítač a je zrejmé, že žalobca tieto veci dával do opravy po danej škodovej
udalosti a v prípade opravy znášal náklady s tým spojené.
25. Čo sa týka námietky premlčania aj s touto sa súd prvej inštancie vysporiadal riadne a správne,
nakoľko správne posúdil plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, kedy väčšina nároku v
zásade zo strany žalobcu bola premlčaná a vo vzťahu k nárokom, ktoré premlčané neboli odvolací súd

zdôrazňuje, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť
poškodeného od samotnej škode, teda vedomosť o protiprávnom úkone alebo škodovej udalosti s tým,
že poškodený musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetnej, prípadne odškodňovanej
nemajetkovej ujmy určitého druhu, ktoré je vyčísliteľné v peniazoch a druhou je subjektívna vedomosť
o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Aj keď v prejednávanej veci bolo od začiatku zrejmé, kto za

danú škodu zodpovedá, súd prvej inštancie správne mal za to, že až podaním jednotlivých odborných
vyjadrení o rozsahu vzniknutej škody mohol mať žalobca vedomosť aj o samotnej výške škody, čo je
podstatnou okolnosťou pre počiatok posúdenia začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pretože
dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktoré možno na toľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na

súde. Preto v časti, kde bolo žalobe vyhovené, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie postupoval
vecnesprávneasprávneprijednotlivýchnárokochzostranyžalobcuposúdil,ktorénárokyboliuplatnené
včas a ktoré boli uplatnené vzhľadom na vznesenú námietku premlčania oneskorene, po zákonom
stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.
26.Pretokrajskýsúdakosúdodvolacínapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcejčastiako

vecne správny potvrdil, pričom vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Rovnako odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na
strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania a rozhodovania o náhrade trov
konaniapredsúdomprvejinštancieapretoajvtejtočastibolorozhodnutieakovecnesprávnepotvrdené.
27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V súlade s § 262 ods. 1,
2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorý sa konanie
končí, pričom o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).