Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317201484
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317201484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so
sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N.
M. č. XXX, o zaplatenie sumy 76.683,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2017, č.k. 8 Csp/25/2017-53 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 76 683,28 euro, vyčíslený úrok k 25.1.2017 v sume 11 183,99 euro, úrok z omeškania
k 25.1.2017 v sume 6 196,34 euro, spolu s úrokom vo výške 3,49% ročne zo sumy 76 683,28 euro
od 26.1.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 76 683,28 euro od
26.1.2017 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že
žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 183 ods. 1, 3, 4 Civilného sporového
poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. a), b), c), d), e) zákona č. 129/2010 Z.z., §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 19.8.2010 Zmluvu o OTP HYPO úvere č. 058/3001/10 SU v znení
dodatku č. 1 zo dňa 10.9.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 22.3.2013 na základe ktorej poskytol žalovanému

úver v sume 100 000 euro na účel nadobudnutia nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal, že poskytnutý
úver žalobcovi vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo a poplatky. Podľa čl. I bod 2 Zmluvy o úvere bol úver
poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, pričom v deň podpisu zmluvy bola úroková sadzba vo výške
4,19% ročne. V zmysle čl. IV bod 6 Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania so
splácaním úveru zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% ročne a to odo dňa splatnosti až do dňa
zaplatenia splatnej pohľadávky. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 27.5.2029. V zmysle čl. IV
bod1 sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi úver spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach

po 644,29 euro. Prvá splátka bola dňa 17.10.2010, podľa dodatku č. 2 od 27.9.2013 do 27.4.2029 po
688,61 euro, posledná splátka 27.5.2029 bola stanovená vo výške 687,96 eur. Podľa čl. II bod 1 Zmluvy
o úvere je pohľadávka žalobcu zabezpečená zriadením záložného práva v zmysle Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 KÚZ č. 058/3001/10 SU zo dňa 19.8.2010 na nehnuteľnostia to rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. úz. C. N. M.. Keďže žalovaný porušoval podmienky
splácania úveru, žalobca listom zo dňa 25.7.2014 vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 3896,58
euro a to najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 13.8.2014. V tomto

liste mu bolo oznámené, že v prípade nezaplatenia dlžnej čiastky v stanovenom termíne bude úver
vyhlásený za predčasne splatný čo bude znamenať stratu výhody splátok a banka bude oprávnená
požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný.
Následnebudebankarealizovaťzabezpečovacieprostriedky.Dňa18.9.2014žalobcavyhlásilpredčasnú
splatnosť úveru. V listine o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa uvádza, že dlžná suma po splatnosti

predstavuje 5256,09 euro. Žalovaný prevzal oznámenie o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.9.2014.
Žalovaný bol vyzvaný, aby žalobcovi zaplatil do 10. dňa odo dňa doručenia výzvy sumu 92 493,30 euro.
Táto suma pozostáva z istiny 89 683,28 euro, z úroku 2774,20 euro, úroku z omeškania 35,82 euro. Úver
bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 3.10.2014. Žalobca vyčíslil dlh žalovaného ku dňu
25.1.2017 - ku dňu spísania žaloby a tento dlh pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 76 683,28
euro, z nezaplatených úrokov 11 183,99 euro, z nezaplatených úrokov z omeškania 6196,34 euro.

4. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi
sporovými stranami nie je sporné, že uzavreli v písomnej forme Zmluvu o úvere na základe ktorej boli
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 000 euro, ktoré sa žalovaný s príslušným
úrokom a poplatkami zaviazal žalobcovi vrátiť. Žalovaná strana vo veci vzniesla námietku premlčania.

Predčasná splatnosť úveru bola účinná k 3.10.2014 a od tejto doby sa počíta štvorročná premlčacia
doba.Žalobabolapodanánasúd30.1.2017,tedabolapodanávlehote.Ztohovyplýva,ženárokžalobcu
nie je premlčaný. Žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu je žalovaný dlžný na istine 76
683,28 euro. K tomu je nutné uviesť, že z výpisu z úverového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva,
že ku dňu 26.12.2016 a teda aj ku dňu 25.1.2017 je žalovaný na istine dlžný 76 683,28 euro. Čo sa

týka žalovaným zaplatenej sumy 10 000 eur v decembri 2016, tak v tomto smere došlo k zníženiu jeho
dlhu zo zosplatneného úveru. Keďže mal žalobca v spore plný úspech, má právo voči žalovanému na
náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca si

uplatňuje zaplatenie svojej pohľadávky od žalovaného aj formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom
sú nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX k. ú. C. N. M.. Je toho názoru, že súd prvej inštancie
by mal v tomto konaní rozhodnúť až potom, keď bude známa definitívna výška pohľadávky žalobcu voči
žalovanému, t.j. po skončení uvedenej dobrovoľnej dražby, keďže dlh žalovaného je v tomto konaní
len potencionálny, nakoľko jeho výška v sume 76.683,28 eur nie je z dôvodu realizácie dobrovoľnej

dražby konečná. V. žalovaný namietal, že dňa 24.08.2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci bez jeho
osobnejúčastiasúdrozhodolvjehoneprítomnostiatoajnapriektomu,žesvojuneúčasťnapojednávaní
písomne dňa 22.08.2017 riadne a včas oznámil konajúcemu súdu a žiadal o odročenie pojednávania.
V danom prípade došlo k porušeniu jeho práv na obranu v konaní, keďže pojednávanie prebehlo v jeho
neprítomnosti, čím súd prvej inštancie hrubo porušil jeho procesné práva a z uvedeného dôvodu žiada,

aby rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie nezaslal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v

odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného

zaplatenia sumy 76.683,28 eur titulom istiny poskytnutého úveru, sumy 11.183,99 eur titulom bežného
úroku úveru k 25.01.2017, sumy 6.196,34 eur titulom úrokov z omeškania k 25.01.2017, bežný úrok z
úveru vo výške 3,49% ročne zo sumy 76.683,28 eur od 26.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 3% ročne zo sumy 76.683,28 eur od 26.01.2017 do zaplatenia.

11. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného posúdiť
správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej
istiny v celom rozsahu.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielenformálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaného ktorou namietal, že
dňa 24.08.2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci bez jeho osobnej účasti a súd rozhodol v jeho
neprítomnosti a to aj napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní písomne dňa 22.08.2017 riadne
a včas oznámil konajúcemu súdu a žiadal o odročenie pojednávania. Túto námietku možno podradiť

pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tzn. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

17. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalovaný obdržal predvolanie viac ako 2 mesiace

pred termínom pojednávania a len dva dni pred termínom pojednávania žiadal o jeho odročenie avšak
nešpecifikoval dôvod pre ktorý musel neplánovane absolvovať zahraničnú cestu, neuviedol štát do
ktorého cestoval a taktiež neuviedol kedy sa o dôvode pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania
dozvedel. Žalovaný napriek poučeniu v žiadosti o odročenie neuviedol svoje telefónne číslo a neuviedol
ani emailovú adresu a preto súd nemal možnosť mu oznámiť, že vo veci sa pojednávanie uskutoční.

18. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktorémuCivilnýsporovýporiadok(predtýmObčianskysúdnyporiadok)priznávazaúčelomochranyjeho
práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako

aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

19. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, ktorý stojí
na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza
predvídateľnýpostupsúduprikonaníarozhodovaní.Účastnícibynemalibyťzaskočenítakýmpostupom
súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným

právom a jeho pravidlami (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 189/2010
z 24. mája 2011, č. k. 7 Cdo 42/2010 zo 17. októbra 2011). Konanie pred súdom má zabezpečiť
pre strany spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená
možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných
práv. Procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť všeobecného súdu

akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17

z 12. februára 2015).

22. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

23. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

24. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali
krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,
odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť

inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

25. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

26. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

27. Podľa § 184 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o odročení pojednávania
bezodkladne, o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa
bude konať nové pojednávanie.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci určil termín pojednávania na deň 24.8.2017 a žalovaný

predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 14.6.2017. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný
poučený o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ak sa strana nemôže
dostaviť na pojednávanie a nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.
Žalovaný bol poučený o tom, že dôvod na odročenie má súdu bezodkladne oznámiť po tom, čo sa o
ňom dozvedel a v žiadosti o odročenie má uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu na ktorú ho
možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Dňa 22.8.2017 žalovaný

zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania (súdu doručená dňa 23.8.2017) z dôvodu mimoriadnej a
neplánovanej zahraničnej cesty s výkonom mimo územia SR odo dňa 23.8.2017.

29. Ako to vyplýva z komentára k ustanoveniu §-u 183 CSP nová právna úprava odročenia pojednávania
si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k

naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ v pripomienkovom konaní na otázku, čo v prípade,
ak strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania neuvedie svoje telefónne číslo alebo elektronickú
adresu uviedol, že ide o imperfektnú normu, ktorá neobsahuje sankciu. Ako predkladateľ dodal, napriek
tomu ide o náležitosť bez ktorej je možné konať. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a
184 C.s.p. reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom

pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla,
deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť
dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže
ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu
pojednávania.

30. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami CSP a citovanými zásadami spravodlivého súdneho procesu a svojím postupom neodňal
žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie nepochybil, keď nijako nereagoval na
žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania v prípade, že jeho žiadosti nemienil vyhovieť, nakoľko

žalovaný neuviedol svoje telefónne číslo a ani elektronickú adresu a súd tak nemal možnosť mu
oznámiť, že vo veci sa pojednávanie uskutoční. Taktiež odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že žalovaný riadne nešpecifikoval dôvod pre ktorý musel neplánovane absolvovať zahraničnú
cestu, neuviedol kedy sa o dôvode pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania dozvedel, pretože
v prípade, ak je takouto prekážkou účasť sporovej strany na pracovnej ceste, nestačí na splnenie

podmienky „dôležitého dôvodu“, že sporová strana takúto skutočnosť iba súdu oznámi; je naopak
potrebné, aby strana uviedla, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná
cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť
a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel, čo však zo strany žalovaného splnené nebolo. Keďže nebol
naplnený zákonný dôvod na odročenie pojednávania, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na

pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Takýto postup súdu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie
práv žalovaného.

31. Z podaného odvolania ďalej vyplýva, že žalovaný v odvolaní namieta, že súd nemal zistenú skutočnú
výšku dlhu, ale len jej potencionálnu výšku, nakoľko prebieha dobrovoľná dražba, v dôsledku ktorej sa

výška dlhu zníži. Túto námietku možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
tzn. že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.33. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav,

ktorý bolomožnépodriadiťpoduvedenéhmotnoprávnepravidlo.Odvolacísúdsastotožňujesozáverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný porušoval podmienky splácania úveru, v dôsledku čoho mu bola
dôvodne oznámená predčasná splatnosť úveru s účinnosťou k 3.10.2014 a žalobca má voči žalovaného
nároknazaplateniežalovanejsumypredstavujúcejdlhzpredmetnéhoúverupozostávajúciznesplatenej
istiny úveru vo výške 76 683,28 euro, z nezaplatených úrokov 11 183,99 euro, z nezaplatených úrokov

z omeškania 6196,34 euro a ďalších zákonných úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1
Obch. zákonníka. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre
nezohľadnenie prebiehajúcej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet záložného práva
v zmysle predmetnej úverovej zmluvy, nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko potencionálny kladný výsledok tejto dobrovoľnej dražby môže
byť zohľadnený len v prípade prebiehajúceho exekučného konania, avšak nemá vplyv na výšku dlhu v

tomto konaní. Odvolací súd je preto názoru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

34.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací
súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej

inštanciezdôvoduvecnejsprávnostipotvrdilatoajvzávislomvýrokuonáhradetrovkonania,odvolacími
dôvodmi osobitne nenapadnutým.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).