Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210679
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113210679.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: N.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, Y. J. I., práv. zast.: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková,
s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6,
01001Žilina,protižalovanému:K.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomŽ.-G.,Ž.XX/XX,práv.zast.:Advokátska
kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy
59.256 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomnou žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 59.256,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 03.07.2010 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.05.2010 uzatvoril so žalovaným
Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej zmluve a Dohodu o uznaní záväzku, na základe ktorej sa dohodli,
že zrušia zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na predaj nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX a XXXX
v kat. území Y. J. I.. Ďalej tvrdil, že na základe zrušení Dohody o budúcej kúpnej zmluve sa v čl. II tejto
dohody dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi v lehote do 60 dní odo dňa podpísania tejto dohody sumu vo

výške 59.256,- EUR ako zaplatenú časť kúpnej ceny. Žalovaný zároveň podľa ust. §558 Občianskeho
zákonníka svoj dlh voči žalobcovi v uvedenej výške uznal. Žalovaný napriek viacerým výzvam svoj
záväzok nesplnil a do podania žaloby sumu nezaplatil. Preto sa domáha žalobca svojho práva súdnou
cestou. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil dôkazy, a to Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej
zmluve a Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 03.05.2010 a výzvu zo dňa 06.07.2010. Tiež navrhol vo veci
ako svedka vypočuť Z. N..

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.17Ro/101/2013 - 13 zo dňa 25.04.2013, proti ktorému
podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odpor odôvodnil tým, že v zmysle čl. VI. ods.1
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá
na sumu 8.900.000,- Sk, ktorú kúpnu cenu sa žalovaný ako budúci kupujúci zaviazal zaplatiť v zmysle
čl. VI. ods.4 zmluvy budúcim predávajúcim pomerne tak, že budúcemu predávajúcemu v rade 1/, t.j.
Z. K. ako vlastníkovi stavby uhradí kúpnu cenu vo výške 8.500.000,- Sk a budúcemu predávajúcemu v
rade 2/, t.j. žalovanému ako vlastníkovi pozemkov zaplatí kúpnu cenu vo výške 400.000,- Sk. Žalovaný

ďalej v odpore poukázal na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 3Cdo/143/2008 zo
dňa 29.01.2009 samotné uznanie dlhu v zmysle ust.§ 558 Občianskeho zákonníka ešte nedokazuje,
že osobe, ktorá uznanie dlhu podpisuje dlh skutočne vznikol a trval. Žalovanému mal žalobca zaplatiť
len sumu 400.000 ,- Sk za pozemky, a teda uznanie dlhu vo výške 59.265,- EUR je neplatné, nakoľkožalovanému takýto dlh nevznikol a ani na základe predmetného uznania dlhu vzniknúť nemohol, takýto
záväzok žalovaného teda neexistuje, žalovaný tak nemal skutočnú vôľu uznať neexistentný záväzok.
Ďalej odpor odôvodnil tým, že Dohodu o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010

sa nemohla zrušiť zmluva o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko účastníkmi Dohody o zrušení zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 boli len žalobca a žalovaný, pričom účastníkmi zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve boli okrem žalobcu a žalovaného aj Z. K.. Z tohto dôvodu sa mohla Dohoda o
zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 týkať nanajvýš tej časti zmluvy, ktorá sa
vzťahovala na kúpu pozemkov vo vlastníctve žalovaného a ktoré zodpovedali kúpnej cene za pozemky

teda kúpnej cene vo výške 400.000,-Sk. Podstatným však je, že žalovaný spolu s Z. K. v dobrom úmysle
vrátili žalobcovi osobne do jeho rúk sumu 100.074,- EUR. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Podaním odporu sa platobný rozkaz zo zákona zrušil, súd tak vo veci nariadil jednotlivé pojednávania
a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov Z. N.J., Z. K. a S. G. tiež

oboznámením s listinnými dôkazmi, a to Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej zmluve a Dohodu o uznaní
záväzku zo dňa 03.05.2010 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným (č.l.7) a Zmluvou o budúcej
kúpnej zmluve uzatvorenou dňa 25.02.2008 medzi Z. K. a žalovaným ako budúcimi predávajúcimi
a žalobcom ako budúcim kupujúcim (č.l.21), tabuľkou na č.l. 58. Žalobca zotrval na žalobe v celom
rozsahu. Žalovaný zotrval na právnej argumentácii uvedenej v podanom odpore, namietal platnosť

uznania dlhu uvádzajúc, že je neplatné, nakoľko uznaný záväzok je neexistentný a takýto záväzok
mu nikdy nemohol vzniknúť. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: V
konaní nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné a je teda preukázané, že žalobca prvú splátku
kúpnej ceny vo výške 2.500.000,- Sk splatnú dňa 10.03.2008 zaplatil včas a riadne a vstúpil do užívania
predmetných nehnuteľností, ktoré ako sám vo výpovedi pred súdom uviedol (č.l.85) následne užíval

až do 01.10.2008. Tiež v konaní nebolo sporné, že druhú splátku kúpnej ceny vo výške 1.500.000,-
Sk splatnú dňa 15.08.2008 už žalobca včas neuhradil, nakoľko ku dňu 15.08.2008 zaplatil z tejto
splátky iba sumu 300.000,- Sk. Dňa 28.08.2008 žalobca zaplatil sumu 500.000,- Sk. Následne už
ďalšie splátky kúpnej ceny ako boli zmluvne dohodnuté nezaplatil. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
uzatvorenou dňa 25.02.2008 medzi Z. K. a žalovaným ako budúcimi predávajúcimi a žalobcom ako

budúcim kupujúcim má súd preukázané, že na jej základe sa účastníci zmluvy dohodli, že v dobe do
31.08.2009 uzatvoria kúpnu zmluvu, pričom budúci predávajúci v rade 1/ Z. K. a v rade 2/ žalovaný sa
zaviazali, predať žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu stavbu - sýpku postavenú na pozemku parc.č.
KN - C XXXX/X zap. na LV č. XXXX pre kat. územie Y. J. I., ktorej vlastníkom bol Z. K., a tiež pozemky
parc.č. KN - C XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2 a pozemok parc.č. KN - C

XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, zap. na LV č. XXXX pre kat. územie Y. J. I.,
ktorých vlastníkom bol žalovaný. Kúpna cena bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na sumu 8.900.000,-
Sk, s tým, že žalobca ako žalovaný sa zaviazal dohodnutú kúpnu cenu zaplatiť pomerne tak, že Z.J.
K. ako vlastníkovi stavby sa zaviazal zaplatiť časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,- Sk a žalovanému
ako vlastníkovi pozemkov sa zaviazal zaplatiť sumu 400.000,- Sk. Účastníci zmluvy sa ďalej v čl. VI.

bod 5, zmluvy dohodli, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach, prvá splátka vo výške 2.500.000,-
Sk splatná 15.03.2008, druhá splátka vo výške 1.500.000,- Sk splatná 15.12.2008, tretia splátka vo
výške 1.500.000,- Sk a štvrtá splátka vo výške 3.400.000,- Sk splatná 15.08.2009, pričom žalobca ako
budúci predávajúci bol oprávnený na základe predmetnej zmluvy prevziať nehnuteľnosti do užívania
a tieto bezplatne užívať za predpokladu, že riadne v lehote splatnosti uhradí prvú splátku vo výške

2.500.000,- Sk splatnú dňa 15.03.2008. V článku VI. bod 7. tejto zmluvy sa jej účastníci ďalej dohodli, že
v prípade, ak žalobca ako budúci kupujúci neuhradí ktorúkoľvek ďalšiu splátku podľa článku VI. bod 5.
Zmluvy, jeho nárok na užívanie predmetných nehnuteľností zaniká a je povinný budúcim predávajúcim
odovzdať užívané nehnuteľnosti späť do ich užívania v lehote 10 dní od neuhradenia tej - ktorej splátky
a dňom tejto povinnosti zaniká zároveň predmetná zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Z výsluchu svedka

Z. K. a z výsluchu odporcu má súd za preukázané, že na základe ich vzájomnej dohody jednotlivé časti
kúpnej ceny preberal od žalobcu žalovaný. Súd tak nemohol prisvedčiť právnej argumentácii žalobcu, je
žalovaný tým, že preberal jednotlivé splátky kúpnej ceny zaplatené žalobcom prekročil svoje oprávnenie
v rozsahu preberanie jednotlivých splátok. Svedok Z. K. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi
vrátili sumu cca 3.300.000,- Sk v mene EURO, pričom suma bola viac ako 100.000 EUR, presnú čiastku

prevyšujúcu sumu 100.000 EUR si nepamätal. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že túto sumu vrátili
žalobcovi v mesiacu august 2009 v hotovosti priamo v predmetnej stavbe v Y. J. I., nakoľko žalobca
mal v tejto stavbe zapísanej ako sýpka svoje kancelárie, ktoré aj ešte v danom čase užíval. Z výsluchu
svedka S. G. má súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti napokon kúpil on s tým, že pomernedlhý čas po ich kúpe žalobca naďalej užíval dve kancelária, pričom ako dôvod mu žalobca uviedol, že
má nejaké finančné záležitosti so žalovaným a Z. K. ešte nevyporiadané. Svedok G. ďalej potvrdil,
že v lete roku 2009 videl osobne, že žalovaný mal pri sebe určitý finančný obnos, pričom žalovaný

mu povedal, že ide o sumu 100.000 EUR, ktorú ide vrátiť žalobcovi. Svedok G. ďalej uviedol, že tieto
peniaze aj videl, ale neprepočítaval ich, ani nebol pri odovzdávaní žalobcovi. Tiež uviedol, že žalobca
mu povedal, že žalovaný mu vrátil peniaze, ktoré boli zálohou na kúpnu cenu, ale ešte mu nezaplatil
peniaze za práce, ktoré vykonal v predmetnej stavbe. Z výpovede svedka G. ďalej vyplynulo, že žalobca
po stretnutí so žalovaným, ním a Z. K., na ktorom malo dôjsť podľa vyjadrenia žalovaného k vráteniu

sumy cca 100.000 EUR predmetné kancelária uvoľnil a viac ich už neužíval, preto mal svedok G. za to,
že už má žalobca všetky finančné záležitosti so žalovaným a s Z. K. vyporiadané. Na návrh žalobcu
súd vo veci vypočul aj svedkyňu Z. N., ktorá však nevedela uviesť akú sumu peňazí vrátil žalovaný
žalobcovi, nakoľko pri ich vrátení prítomná nebola a tiež uviedla, že všetky informácie ohľadne vrátenia
peňazí má len sprostredkované od žalobcu. Z tabuľky založenej na č.l. 58, ktorú spracoval žalobca a túto
predložil žalovanému vyplynulo, že mu bola vrátená suma 100.074,- EUR, pričom žalobca požadoval

aj vrátenie sumy 59.256,- EUR teda sumy žalovanej, o ktorej žalovaný tvrdil, že túto požadoval žalobca
titulom investícií, ktoré mal vložil do stavby sýpky. Súd hodnotiac vykonané dôkazy každý jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(101 ods.1 Civilného sporového poriadku) dospel k záveru, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnené v konaní nie je dané, nakoľko súd má preukázané, že žalovaný spolu s Z. K.

vrátili žalobcovi peniaze, ktoré im žalobca zaplatil ako dohodnuté splátky kúpnej ceny na základe zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008.

4. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo

ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uplatnené
právo žalobcu súd posúdil ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy s tým,
že za zrušené zmluvy treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá
zrušenie, ak nastanú určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o
dodatočnom zrušení zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú

zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia
obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve uzatvorenú dňa 25.02.2008 medzi Z. K. a žalovaným ako budúcimi predávajúcimi a žalobcom
ako budúcim kupujúcim posudzoval súd podľa jej obsahu, túto vyhodnotil ako platnú zmluvu uzatvorenú
podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia účastníci sa môžu písomne

zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach, s tým, že táto je trojstranným právnym úkonom. Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 03.05.2010 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným sú vyhodnotil ako neplatný
právny úkon, nakoľko táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom uzatvoreným iba medzi žalobcom
a žalovaným, pričom zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 je trojstranným právnym

úkonom, nakoľko bola uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a Z. K., a preto sa na platnosť dohody
o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 vyžadovalo, aby jej účastníkmi boli všetci
účastníci zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Keďže Z. K. nebol účastníkom dohody o zrušení zmluvy o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, túto dohodu teda neuzatvoril, súd dospel k záveru, že na jej základe
nemohlo dôjsť ani k platnému a účinnému zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Prisvedčil tak v

celom rozsahu právnej argumentácii žalovaného v tejto otázke.

5. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný

právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí
mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne
určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním
dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej

premlčacejdobyanamiestonejododňa,keďdošlokuznaniu,začneplynúťnovádesaťročnápremlčacia
doba. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník,
ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak,
by to však musel preukázať. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ktoré bolosúčasťou dohody o zrušení o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 a na základe ktorého mal
žalovaný uznať svoj záväzok zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 59.256,- Eur titulom vrátenia
zaplatenej časti kúpnej ceny na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.02.2008 je neplatné,

nakoľko žalovaný uznal záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe Dohody o zrušení o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 03.05.2010, ktorá však nie je platným právnym úkonom, a preto na jej základe nemohlo
dôjsť k platnému uznaniu dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Takýto záväzok navyše ani
žalovanému nikdy zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vzniknúť nemohol, nakoľko žalobca mal zaplatiť
podľa zmluvy žalovanému iba časť kúpnej ceny vo výške 400.000,- Sk za pozemky a uznaním záväzku

vo všeobecnosti nový záväzok nevzniká. Aj z tohto dôvodu je predmetné uznanie záväzku neplatné.
Súd tak právnej argumentácii žalobcu, že predmetné uznanie záväzku, od ktorého žalobca odvodzoval
svoj nárok uplatnený v konaní je platným právnym úkonom presvedčiť nemohol a prisvedčil v celom
rozsahu právnej argumentácii žalovaného v otázke neplatnosti uznania dlhu zo dňa 03.05.2010.

6. Vzhľadom na to, že Dohodu o zrušení o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.05.2010 uzatvorenú
medzi žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon na základe ktorého nemohlo
dôjsť k platnému zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd riešil v konaní otázku zániku Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve a dospel k nasledovnému záveru : Účastníci zmluvy sa ďalej v čl. VI. bod
5, zmluvy dohodli, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach, prvá splátka vo výške 2.500.000,-

Sk splatná 15.03.2008, druhá splátka vo výške 1.500.000,- Sk splatná 15.12.2008, tretia splátka vo
výške 1.500.000,- Sk a štvrtá splátka vo výške 3.400.000,- Sk splatná 15.08.2009, pričom žalobca ako
budúci predávajúci bol oprávnený na základe predmetnej zmluvy prevziať nehnuteľnosti do užívania
a tieto bezplatne užívať za predpokladu, že riadne v lehote splatnosti uhradí prvú splátku vo výške
2.500.000,- Sk splatnú dňa 15.03.2008. V článku VI. bod 7. tejto zmluvy sa jej účastníci ďalej dohodli, že

v prípade, ak žalobca ako budúci kupujúci neuhradí ktorúkoľvek ďalšiu splátku podľa článku VI. bod 5.
Zmluvy, jeho nárok na užívanie predmetných nehnuteľností zaniká a je povinný budúcim predávajúcim
odovzdať užívané nehnuteľnosti späť do ich užívania v lehote 10 dní od neuhradenia tej - ktorej splátky
a dňom tejto povinnosti zaniká zároveň predmetná zmluva o budúcej kúpnej zmluve. V konaní nebolo
medzi žalobcom a žalovaným sporné a je teda preukázané, že žalobca prvú splátku kúpnej ceny vo

výške 2.500.000,- Sk splatnú dňa 10.03.2008 zaplatil včas a riadne a vstúpil do užívania predmetných
nehnuteľností a tieto užíval až do 01.10.2008. Podľa § 36 ods.1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu
alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na
ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podľa § 36 ods.2 Občianskeho zákonníka
podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je

rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. V konaní nebolo sporné, že
druhú splátku kúpnej ceny vo výške 1.500.000,-Sk splatnú dňa 15.08.2008 už žalobca včas neuhradil,
nakoľko ku dňu 15.08.2008 zaplatil z tejto splátky iba sumu 300.000,- Sk. Bola tak splnená rozväzovacia
podmienka upravená v čl. VI. bod 7 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a dňom 25.08.2008 zmluva
o budúcej kúpnej zmluve zanikla, resp. pominuli jej účinky, ktoré už nastali. Pokiaľ žalovaný dňa

28.08.2008 žalobca zaplatil sumu 500.000,- Sk, plnil tak už po zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
teda plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Následne žalovaný už ďalšie splátky kúpnej ceny ako
boli zmluvne dohodnuté nezaplatil vôbec. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že právnej argumentácii
žalobcu, že žalovaný sám zmaril rozväzovaciu podmienku tým, že sám určoval výšku a termín
odovzdania jednotlivých splátok kúpnej ceny a tak následne spôsobil skutočnosť, že sa žalobca

dostaldoomeškaniaazmluvasastalanepodmienenou,súdneprisvedčil,nakoľkosplatnosťjednotlivých
splátok bola dohodnutá písomne a zároveň sa jej účastníci v čl. VII. Bod 2 dohodli, že zmluvu je možné
meniť iba písomnou formou na základe súhlasného stanoviska všetkých účastníkov zmluvy. Keďže k
uznaniu záväzku zo strany žalovaného malo dôjsť písomne dňa 03.05.2010, došlo k nemu navyše v
čase, keď účinky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve už v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky

pominuli. Súd tak prisvedčil právnej argumentácii žalovaného, že účinky zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy pominuli splnením rozväzovacej podmienky dohodnutej v čl. VI. bod 7. Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, a to dňom 25.08.2008, t.j. 10 dní po uplynutí lehoty splatnosti druhej splátky kúpnej ceny.

7. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorý nárok súd

posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedenéinak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa
§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil. Podľa §107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým,
a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§

107 ods. 2). Keďže súd dospel z dôvodov uvedených v odseku 5. odôvodnenia rozsudku, že uznanie
záväzku žalovaného zo dňa 03.05.2010 je neplatné, nemohlo dôjsť na jeho základe k zastaveniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a nemohla začať namiesto nej plynúť nová desaťročná premlčacia
doba odo dňa, keď k uznaniu došlo. V súdenej veci sa žalobca preukázateľne dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu najneskôr dňom zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. dňom
kedy splnením rozväzovacej podmienky zanikli jej účinky, čo bol deň 25.08.2008. Najneskôr sa žalobca

dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom 28.05.2008 keď žalobca plnil v sume 500.000,-
Sk,nakoľkotietoskutočnostivyplývalipriamozozmluvyobudúcejkúpnejzmluve. Kmárnemuuplynutiu
subjektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak došlo najneskôr
dňom 28.08.2010. Podľazáverusúdumárneuplynulaajtrojročnáobjektívnapremlčaciadobaupravená
v ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože ku vzniku bezdôvodného obohatenia v súdenej

veci došlo najneskôr dňom 28.08.2008 teda dňom kedy žalobca zaplatil časť druhej splátky vo výške
500.000,- Sk, trojročná objektívna premlčacia doba tak márne uplynula najneskôr dňom 28.08.2011.
Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až žalobou podanou na súde dňa
04.04.2013 teda nepochybne po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, ktoré sú upravené
v ust. § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka . Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno

oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jednazuvedenýchlehôt.Žalovanýakopovinnýsubjektsa dovolalpremlčania,pričomakojeužuvedené
došlo k márnemu uplynutiu tak subjektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ako i objektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd
tak konštatuje, že aj keby mal žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo dané, čiže aj v prípade, že by žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobcovi boli vrátené všetky ním zaplatené splátky kúpnej
ceny, bolo by právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané a súd by mu ho
priznať nemohol, nakoľko žalovaný sa dovolal premlčania. Súd tak v celom rozsahu prisvedčil právnej
argumentácii žalovaného aj v otázke premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

uplatneného v konaní.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku
s tým, že v zmysle odseku 2. citovaného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.