Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517201085
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7517201085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
N. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov C. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na V. XXX/
X a Y. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v T. na I. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Furdovou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Werferovej 1 v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
z 12.4.2017 č.k. 9P 30/2017-46 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého N. nar. XX.XX.XXXX a vo výroku
o dlhu na výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.4.2017 č.k. 9P 30/2017-46 zveril maloletého N. H. nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 180 Eur
mesačne od 25.1.2017 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa, dlžné výživné 61,86 Eur
za obdobie od 25.1.2017 do 31.3.2017 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
matke dieťaťa. Styk otca s maloletým Leonardom neupravil a ponechal ho bez obmedzenia. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o výživnom založil na tom podklade, že príjem matky, ktorá pracuje v Domove dôchodcov
v T. bol 347,91 Eur za obdobie od 1.2.2016 do 31.1.2017, príjem otca za rovnaké obdobie bol 957 Eur
a je vlastníkom jednoizbového bytu v Košiciach na E. č. X (list vlastníctva č. XXXXX V. územie R., obec
V. - W. R.). Rovnako zohľadnil odôvodnené potreby maloletého N., ktorý od septembra 2015 navštevuje
materskú školu, kde matka platí mesačný poplatok 30 Eur - 35 Eur, zaplatila 12 Eur na školský fond a
náklady na stravu predstavujú približne 100 Eur mesačne, rovnako aj na ošatenie 100 Eur mesačne.

Počas hospitalizácie maloletého vo februári 2017 bola u neho zistená diagnóza „anémia“ a matka za
pobyt v nemocnici a tiež za probiotiká doporučené lekárom zaplatila 60 Eur. Vzhľadom na to, že dieťa
je anemické, musí užívať vitamíny a jeho strava má byť bohatá na ovocie a zeleninu. Po zohľadnení, že
otec prispieva na výživu maloletého syna od nástupu do materskej školy 130 Eur mesačne rozhodol, že
dlžné výživné je 61,86 Eur za obdobie od 25.1.2017 do 31.3.2017, ktorý zaviazal otca zaplatiť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa. Zistený skutočný stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods.
1 - 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Proti výroku o výživnom podal včas odvolanie otec dieťaťa s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ a písm. h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že matkavo svojom návrhu žiadala výživné 200 Eur mesačne, ale neuviedla žiaden dôvod, prečo sa domáha
vyššieho výživného, ako prispieva na dieťa, pričom v návrhu tvrdí, že dieťa je zdravé a zvýšené výdavky
s jeho výchovou a výživou nemá. Tvrdenie matky na pojednávaní 27.3.2017, že platí nájom za byt v T. 60

Eur, svojej matke 100 Eur mesačne, 300 Eur ročne za bývanie v rodičovskom dome a 40 Eur za benzín
považuje za účelne spomenuté a spochybňuje aj ich pravdivosť a to z toho dôvodu, že matka vo svojom
návrhu tieto výdavky neuviedla a je ťažko uveriteľné, že zo svojho príjmu (350 Eur -370 Eur) vynaloží 160
Eur mesačne na bývanie. Zdôraznil, že počas konania matka nepreukázala žiadne zo svojich tvrdení, t.j.
nedoložila nájomnú zmluvu, žiadne bločky za nákup oblečenia, stravy, liekov a hospitalizáciu maloletého

N.. Vyjadril názor, že výživné 130 Eur mesačne je dostatočné na to, aby pokrylo všetky výdavky 4,
5 ročného chlapca, keď on, ako otec je plne súčinný pri starostlivosti o maloletého N., zaujíma sa o
neho, kupuje mu ovocie aj oblečenie (mimo výživného). Tiež uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v
prospech matky (zvýšil ním platené výživné o 50 Eur) bez toho, že by mal zo strany matky preukázané,
čo len jedno jej tvrdenie.

4. Matka vo vyjadrení uviedla, že žiadala výživné 200 Eur mesačne, pretože sa domnievala, že príjem
otca je 750 Eur, inak by požiadala o vyššie výživné. Zdôraznila, že ňou žiadané výživné vzhľadom na
jej príjem a výdavky zďaleka nestačí ani pre zdravé dieťa. Namietala otcom tvrdené výdavky najmä
na inkaso a pohonné hmoty, keďže do zamestnania cestuje s kamarátmi autom a nepoužíva svoje
motorové vozidlo. Rovnako zdôraznila, že otec nemá vedomosti o tom, koľkokrát bolo dieťa choré a v

súvislosti s tým nevie, kedy sa s dieťaťom nachádza vo svojom byte. Odmietla tvrdenie otca, že ňou
prezentované výdavky sú účelové, pretože auto potrebuje na prepravu dieťaťa v prípade choroby a
nákupy do domácnosti, hlavne oblečenie pre dieťa a výlety zamerané na aktivity v prospech maloletého
syna. Otec synovi nikdy nekupoval žiadne oblečenie a dokonca rázne odmietol, aby syn u neho mohol
čo i len raz prespať, hoci býva na 300 m od škôlky. Rovnako je prirodzené, že svojim rodičom prispieva

na náklady bývania 100 Eur a tiež na drevo ročne 300 Eur. V tejto súvislosti uviedla, že otec na jej
požiadavku, aby prispieval na drevo povedal, že on sa na tom dreve neohrieva. Potreby dieťaťa tvoria aj
hygienické prostriedky (detská drogéria, prášky na pranie, čím sa zvyšuje spotreba vody a elektriny), čím
zdôraznila, že minula veľa peňazí zo svojich úspor a ľutuje, že o výživné nepožiadala hneď po narodení
dieťaťa. Nepredložila súdu potvrdenia o výdavkoch pre dieťa, ktoré si neodkladala, pretože nepočítala

s tým, že otec nebude mať o svojho syna záujem, ani o spoločný rodinný život. Požiadala o určenie
výživného súdom, aby mohla všetko potrebné zabezpečiť pre dieťa sama a bez hádok, ktoré boli medzi
nimi veľmi časté. Podrobne uviedla, ako zabezpečila pre dieťa zázemie, hlavne aby malo svoju vlastnú
izbičku. Nemá klasickú nájomnú zmluvu a byt v T. využíva hlavne preto, že je pri škôlke a blízko jej
zamestnania. V byte sa zdržiavajú aj preto, aby odbremenila svoju matku, ktorá jej od narodenia dieťaťa

dodnes pomáha, je s maloletým, keď je chorý a aj cez víkendy, keď má svoje pracovné povinnosti.
Napriek tomu, že tento byt je asi 300 m od domu otca, ten chodil za synom len jedenkrát za týždeň, aj
to pod vplyvom alkoholu a následne sa neukázal dva až tri týždne, preto nemôže vedieť a ani nevie,
kedy sa nachádzajú v tomto byte. Rovnako podrobne opísala aj výdavky súvisiace s hospitalizáciou
maloletého a zabezpečením liekov.

Otec s malými obmenami nikdy nedal na syna viac ako 5 Eur mesačne a ovocie, ktoré nosil, bolo takmer
vždy pre dieťa nepoužiteľné.

Jediné, čo zo šiat otec kúpil je pyžamko za 5 Eur a čižmičky. Synovi nič nekúpil na jeho bežné sviatky

ani na Vianoce, ktoré strávil so synom len raz. Podrobne opísala okolnosti, ktoré svedčia o tom, že sa s
otcom nevedeli dohodnúť o príspevku na potreby dieťaťa. Poukázala aj na rozsah osobnej starostlivosti
o dieťa a podiel na výživnom, na úkor vlastných potrieb. Vyjadrila názor, že je absurdné dokladovať
nejaké bločky, keď len botasky stoja 39 Eur, papuče 7,95 Eur a košeľa 15 Eur, pričom výživné od otca na
jeden týždeň je 25 Eur. V závere uviedla, že otec sa účelovo zbavuje svojho majetku, predáva pozemok

v T. a prehlasuje, že údajne mu nepatrí, aj keď na súde ho priznal a byt na R. prepisuje na svoju sestru,
s ktorou majú nezhody kvôli majetku a aj napriek tomu, že sa už majetkovo vyrovnali, keď otec zobral
pôžičku, ktorú uviedol ako výdavok, ktorý spláca, pričom peniaze svojej sestre dal.

5 Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky dokazovania, najmä príjem otca 957 Eur, ktorý nemá inú

vyživovaciu povinnosť, navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a rozsudok v napadnutej časti
potvrdil.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec

ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie
o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému N.. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania
na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí

v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky (predškolskej dochádzky) sú spravidla
rovnaké a pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku mimoriadnych okolností, ide o
všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože dokazovať je potrebné
len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
Z týchto dôvodov argumentácia otca, že matka nepreukázala rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa, je

vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému N. nedôvodná. Príjem
otca 957 Eur je dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi vo výške 180
Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 6 Eur a je nepochybné, že matka svoj podiel na
výživnom odvádza predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa a prispieva na jeho potreby v rozsahu
primeranomsvojmupríjmu,pretosúbezprávnehovýznamupomerymatkyaňouprezentovanévýdavky,

ako sa mylne domnieva otec. V kontexte zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd odvolacie
námietky otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a dodáva, že
rozhodnutie v súlade s odvolacím návrhom otca by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť
otca za duševný a fyzický rast dieťaťa vo väčšom rozsahu na jeho matku, ktorá sa o dieťa osobne stará a
dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne

v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Súd prvej
inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

8.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuovýživnomadlhunavýživnom
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil

iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).