Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205111
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714205111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klišé, 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 277 25
537 (česká právnická osoba zapísaná v Obchodním rejstříku) zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti
žalovanému Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, v konaní
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/49/2014-174 zo dňa 29.06.2017 a o

návrhu žalobcu na zmenu strany sporu, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu strany sporu na strane žalobcu n e p r i p ú š ť a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby potvrdzuje.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy ako nedôvodnú a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.1 Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako orgán

územnej samosprávy vydal dňa 19.02.2004 platobný výmer č. 144362/2004, ktorým vyrubil daňovníkovi
spoločnosti REALITY, a. s., so sídlom Trenčín, IČO: 36 305 961 daň z nehnuteľností na rok 2004 spolu vo
výške 29 628,- Sk (983,46 Eur), ktorú tento zaplatil v štyroch splátkach v dňoch 23.06.2004, 06.08.2004,
20.10.2004 a 29.12.2004. Spoločnosť REALITY, a. s., IČO: 36 305 961 postúpila pohľadávku (nárok
na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na
rok 2004, ďalej len „pohľadávka“) spoločnosti REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom Uherský Brod, ČR,
IČO: 292 13 754 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013. Tento postupník

podal dňa 11.04.2014 žalobu na súd prvej inštancie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu územnej samosprávy, ktorú mal postupcovi spôsobiť žalovaný, keď ako správca dane
pri určení výšky dane z nehnuteľností nerešpektoval právnu úpravu umožňujúcu obciam zohľadniť pri
vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky a daň vyrubil bez zohľadnenia týchto podmienok,hoci ich bol podľa žalobcu povinný skúmať. Žalovaný argumentoval nedostatkom aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, poukázal na to, že postupca sa mal možnosť voči platobnému výmeru odvolať;
pohľadávka neexistuje (nevznikla) a žalobca nárok na náhradu škody nesprávne kvalifikoval podľa § 14

(nesprávny úradný postup) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Orgán verejnej správy
vydal rozhodnutie. Náhradu škody si mohol žalobca uplatniť len podľa § 12 zákona č. 514/2003 Z. z. z
nezákonného rozhodnutia. Vzniesol námietku premlčania.
1.2 Žalobca (REALITY - X24 CZ s.r.o.) navrhol dňa 16.09.2016 zmenu strany sporu na strane žalobcu

z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania na spoločnosť REALITY - GO MONEY
s.r.o., so sídlom Stupava, IČO: 48 272 655 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16.09.2016. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/49/2014-105 zo dňa 26. 10. 2016 túto zmenu
strany sporu pripustil. Nový žalobca (REALITY - GO MONEY s.r.o.) navrhol dňa 08. 12. 2016 ďalšiu
zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania na
spoločnosť REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Ústí nad Labem, ČR, IČO: 277 25 537 na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2016. Súd prvej inštancie rozhodol o procesnom návrhu
uznesením č. k. 14C/49/2014-143 zo dňa 25. 05. 2017 tak, že túto zmenu pripustil a novým žalobcom sa
stala spoločnosť REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25 537. Nový žalobca (REALITY - VĚŘITEL
CZ s.r.o.) podal opätovne dňa 23.06.2017 procesný návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu,
ktorým navrhol, aby na jeho miesto vstúpila do konania spoločnosť Realsvit 1 s.r.o., so sídlom Stupava,

IČO: 50 335 405 z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2017. Súd prvej inštancie o tomto procesnom návrhu rozhodol
uznesením č. k. 14C/49/2014-168 zo dňa 29.06.2017 tak, že návrh na ďalšiu zmenu strany sporu na
strane žalobcu zamietol z dôvodu, že v konaní opakovanými procesnými návrhmi dochádzalo k zneužitiu
procesného práva daného ustanovením § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „C. s. p.“), ktoré nepožíva právnu ochranu v zmysle článku 5 C. s. p. Žalobcom v konaní preto
zostala spoločnosť REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25 537 so sídlom v ČR.
1.3 Po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný v
dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej doby. Premlčanie nároku na náhradu škody posúdil podľa
ustanovenia §106 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „O. z.“) s poukazom na to,

že platobný výmer (žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup predchádzal vydaniu platobného
výmeru) bol vydaný dňa 19.02.2004, doručený žalobcovi dňa 26.02.2004 a zákon č. 514/2003 Z. z.
nadobudol účinnosť až dňa 01.07.2004 (podľa prechodných ustanovení § 27 ods. 2 zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
spravuje doterajšími predpismi). Uplatnený nárok nebolo možné posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, keďže tento upravoval zodpovednosť štátu nie orgánu samosprávy za škodu spôsobenú
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Subjektívnu premlčaciu dobu nebolo potrebné
zisťovať v dôsledku jej plynutia len v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie poukázal aj
na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keďže pohľadávka bola postúpená na spoločnosť

Realsvit 1 s.r.o., IČO: 50 335 405, ktorej vstup do konania nepripustil.
1.4 O trovách rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný pretože súd zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) C. s. p., t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobca nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu škody uplatnený
žalobcom nemožno posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a namiesto toho je potrebné postupovať
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na náhradu škody (§ 106
O. z.). Tvrdí, že je potrebné rozlišovať medzi okamihom, kedy nastala skutočnosť spôsobujúca škodu

a okamihom vzniku reálnej škody na majetku s poukazom na znenie § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. kde je uvedené: „Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ V prejednávanej
veci došlo následkom nesprávneho úradného postupu žalovaného k spôsobeniu škody, ktorá reálnežalobcovi vznikla až okamihom zaplatenia vyrubenej dane (29.12.2004) a k vzniku reálnej škody teda
došlo až po účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.
2.2 Žalobca namieta spôsob akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou posúdenia okamihu

začiatku a skončenia plynutia premlčacích dôb. Do pozornosti dáva Veľký komentár k Občianskemu
zákonníkuodJUDr.Feketeho,kdejeuvedené:“udalosť,zktorejvzniklaškoda,nemožnostotožňovaťiba
sprotiprávnymúkonomčiudalosťouvyvolávajúcouškodu,lebotakbymohlaobjektívnapremlčaciadoba
začať plynúť skôr, než ku škode na veciach (majetku) vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až
po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec.“ Za protiprávny úkon treba

podľa žalobcu považovať vydanie platobného výmeru žalovaným a za vznik škody treba považovať až
uhradenie dane vyrubenej na základe platobného výmeru. Objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa
§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. začala plynúť nasledujúcim dňom po zaplatení dane (29.12.2004)
a žaloba bola podaná dňa 11.04.2004 pred jej uplynutím. K subjektívnej premlčacej dobe dodáva, že o
skutočnosti,žejehoprávnemupredchodcovivzniklareálnaškodasadozvedelažpodni10.05.2012,keď
sa na internete dočítal o uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2012- 40 zo dňa 10.05.2012,

v ktorom sa riešila otázka „nezákonnej ľubovôle obcí pri stanovovaní výšky miestnych daní“. V spojitosti
s touto udalosťou dospel právny predchodca žalobcu k názoru, že mu bola daň vyrubená nezákonne.
2.3 Žalobca namieta aj porušenie práva na spravodlivý proces, keď mu súd ako strane sporu znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva tým, že zamietol návrh na zmenu strany sporu, ktorý
spĺňa zákonné náležitosti a vzápätí zamietol žalobu žalobcu z dôvodu absencie jeho aktívnej vecnej

legitimácie.
2.4 Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, tak že s napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu

stotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Trvá
na tom, že žalobcov nárok je premlčaný. Žalobca v odvolaní nesprávne interpretoval ustanovenie § 19
ods. 2. zákona č. 514/2003 Z. z. o premlčaní, keďže 10 ročná premlčacia doba sa vzťahuje na prípady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatňuje náhradu škody z titulu nesprávneho
postupu a teda by sa malo po správnosti aplikovať ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z., v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Podľa žalovaného je doručenie platobného výmeru dňa 26.02.2004 okamihom, kedy
sa žalobca dozvedel resp. mohol dozvedieť o škode a k uplynutiu premlčacej doby tak došlo „minimálne
dňa 26.02.2007“. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobcu a jeho právneho predchodcu o
neznalosti práva a odvolávanie sa na rozhodnutie ústavného sudu, ktorý oneskorene našiel na internete

s poukazom na to, že o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka. Uvádza, že platobný výmer bol vydaný v súlade
s vtedy platnými právnymi predpismi, zníženie sadzby dane nie je právne nárokovateľné a nemožno ho
od žalovaného vynucovať.

4. V priebehu odvolacieho konania, podaním došlým dňa 26. 02. 2018 žalobca navrhol, aby odvolací súd
pripustil zmenu sporovej strany na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca REALITY
- VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25 537 a na jeho miesto vstúpi obchodná spoločnosť REALITY - X24 CZ
s.r.o., so sídlom Uherský Brod, ČR, IČO: 292 13 754. Ako dôvod zmeny strany sporu na strane žalobcu
uviedol zrušenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 09. 2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou

REALITY- X24 CZ s.r.o., IČO: 292 13 754 a spoločnosťou REALITY - GO - MONEY s. r. o., IČO: 48 272
655 aj Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou REALITY
- GO MONEY s. r. o., IČO: 48 272 655 a spoločnosťou a REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25
537 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 06. 2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou REALITY -
VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25 537 a spoločnosťou Realsvit 1 s.r.o., IČO: 50 335 405, obsahom ktorých

bola pohľadávka vymáhaná v konaní vedenom na súde prvej inštancie a teraz na odvolacom súde.
4.1 V zmysle ustanovenia § 80 ods. 1, 2 C. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 80 ods.
3 C. s. p. ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky,
a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právnehonástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil
jeho procesný predchodca.
4.2 Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb (článok 17 C. s. p.).
4.3 Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v

konaní. (článok 5 C. s. p.). Zákaz zneužitia práva predstavuje materiálny korektív k príliš formalistickému
výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (oprávnené záujmy iných).
4.4 Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1567/2004 zo dňa 07. 09. 2004 „Šikanou
je taký výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednání, které je šikanozní a nebo které
je zneužitím práva je v rozporu s dobrými mravy a proto mu lze odepřít ochranu.“ Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súd ČR sp. zn. 21Cdo/992/1999 zo dňa 28.06.2000: „Za zneužití výkonu práva lze

považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou
nýbrž,kteréjevrozporusustálenýmidobrýmimravyvedenopřímýmúmyslemzpůsobitjinémuúčastníku
ujmu.“
4.5 Zo spisu vyplýva, že počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu a k následnému podaniu návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu vždy

bezprostredne pred uskutočnením pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na prejednanie
žaloby. Zmluvy o postúpení boli uzatvárané medzi spoločnosťami, za ktoré konal na obidvoch stranách
ten istý štatutárny orgán - konateľ Miroslav Dokupil. Počas odvolacieho konania došlo k zrušenie
všetkých predošlých zmlúv o postúpení pohľadávky, na základe čoho pohľadávku opätovne vlastní
pôvodný žalobca spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 292 13 754 od 30.06.2017 zastúpená

štatutárnym orgánom Ladislavom Baluchom (pričom pôvodným štatutárnym orgánom bol až do roku
2017 Miroslav Dokupil, momentálne prokurista spoločnosti). Pri poskytnutí právnej ochrany súdom
takémuto konaniu by sa žalovaný nevyhol riziku postúpenia pohľadávky na ďalšie spoločnosti, s ktorými
je Miroslav Dokupil personálne prepojený alebo následného možného zrušenia zmlúv o postúpení
pohľadávok. Uvedené konanie sa javí odvolaciemu súdu ako zjavné zneužitie procesného práva

vyplývajúceho z § 80 C. s. p., ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, porušuje zásadu hospodárnosti
konania a ide o šikanózny výkon práva, ktorému z uvedených dôvodov neposkytol pri rozhodovaní o
poslednom procesnom návrhu žalobcu na zmenu strany sporu právnu ochranu, pretože by to viedlo k
prieťahom v konaní, ktoré sú na ujmu žalovaného i samotného žalobcu.
4.6 Z uvedených dôvodov odvolací súd ďalšiu zmenu strany sporu na strane žalobcu nepripustil.

5. Odvolací súd preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Vo výroku o trovách konania bol rozsudok zmenený podľa § 388 C. s. p.

6. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti územnej samosprávy
za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom samosprávy orgánmi územnej samosprávy. Nevyhnutnou
podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (podľa § 11 až 13 v spojení
s § 5 a 6 zákona) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci orgán územnej samosprávy
aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach

individuálnych subjektov. Podľa § 13 v spojení s § 5 a 6 zákona je nevyhnutnou podmienkou
zodpovednosti územnej samosprávy, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť
vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Inak by sa súčasnou existenciou
nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho
nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav.

Druhá forma objektívnej zodpovednosti územnej samosprávy (§ 14 zákona) je spojená s nesprávnym
úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho
orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie
je vylúčená zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupomvykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradnéhopostupusamyosebekvydaniurozhodnutianevedúaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s

rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán územnej samosprávy pred svojím
rozhodnutím nezhodnotil podmienky jeho vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie
nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/250/2010 zo dňa 03. 10. 2011).
6.1 Žalobca namieta postup žalovaného pri vyrubovaní dane a nezohľadnenie miestnych podmienok
pri tomto postupe, ktorého výsledkom je vydanie platobného výmeru (rozhodnutia). Právo žalobcu na
náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného teda nie je možné hodnotiť ako právo na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu, ale titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je podľa tvrdenia
žalobcu žalovaným vydaný platobný výmer č. 144362/2004 zo dňa 19.02.2004.

7.Podľaprechodnéhoustanovenia§27zákonač.514/2003Z.z.ods.1,2zodpovednosťzaškodupodľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
7.1Knámietkežalobcu,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilpoužitievšeobecnejprávnejúpravy,
keď na miesto zákona č. 514/2003 Z. z. aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka odvolací súd
uvádza, že postup súdu prvej inštancie bol správny, nakoľko platobný výmer bol vydaný dňa 19.02.2004

(doručený dňa 26.02.2004) t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (dňa 01.07.2004).
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sa vzťahuje len na škodu spôsobenú štátnym orgánom a nie na škodu
spôsobenú orgánom územnej samosprávy, na základe čoho je potrebné posudzovať nárok žalobcu na
náhradu škody podľa všeobecných ustanovení O. z.

7.2 Odvolací súd dodáva, že aj v prípade posúdenia predmetu konania ako nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom by sa na vec nevzťahoval zákon č. 514/2003 Z. z., nakoľko
z prechodných ustanovení zákona vyplýva, že aj nesprávny úradný postup musí nastať až po účinnosti
tohto zákona.

8. Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1, 2 O. z. sa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
8.1 Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri posúdení začiatku a
skončenia plynutia premlčacej doby sa javí odvolaciemu súdu ako nezrozumiteľná vzhľadom k tomu,
že súd prvej inštancie posúdil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby rovnakým spôsobom ako v
odvolaní namieta žalobca (od 30.12.2004 t.j. nasledujúci deň po dni zaplatenia poslednej splátky dane

dňa 29.12.2004).
8.2 Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že plynutie dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby nebolo dôvodné zisťovať, nakoľko subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť a táto uplynula pred podaním
žaloby dňa 30.12.2007.

8.3 Ak bola žaloba zamietnutá pre uplynutie premlčacej doby, nebolo potrebné skúmať, či postupovaná
pohľadávka vôbec existovala.

9. K uzneseniu súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu odvolací súd
uvádza, že koncepcia zákonodarcu je založená na tom, že k procesnému nástupníctvu nedochádza

automaticky, ale až rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie vyhodnotil okolnosti, za ktorých žalobca
žiadal o zmenu tak, že návrh považoval za obštrukčný, účelový a zameraný na zmarenie pojednávania.
Z postupu žalobcu vyplývalo zjavné zneužívanie a šikanózny výkon procesného práva a preto súd
takémuto konania ochranu neposkytol.10. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol žalobcom uplatnený dôvodne. Uznesenie č. k. 14C/49/2014 -
168 zo dňa 29.06.2017 je vecne správne a právoplatné, vydané v súlade s ustanoveniami Civilného

sporového poriadku; jeho vydanie nemožno hodnotiť ako nesprávny procesný postup znemožňujúci
straneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu právanaspravodlivý
súdny proces. Skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie sú správne.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj závislý druhý výrok v rozsudku súdu

prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku
žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol, v akej lehote má žalobca povinnosť
ju zaplatiť žalovanému. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania
teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi
náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné
rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu
prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný
v plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o

výške náhrady trov konania. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty
na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).