Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617201868
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617201868.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/rade: Y. X., V..

XX.XX.XXXX, v 2/rade: E. X., V.. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX C. XXX, obaja zastúpení
Advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955
01 Topoľčany proti žalovanému: S.. R. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX Ž., Č. P., O. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Petrom Bartošom, advokátom so sídlom 811 06 Bratislava-Staré Mesto, Kollárovo námestie 9, o
zaplatenie 1.336 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa žalobou vedenou pod sp. zn. 6C/270/2016 domáhal od žalobcov v 1/ a 2/rade uloženia
povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1.955 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne od 01.10.2016 až do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 31.07.2016 uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovanými v 1/ a 2/rade ako dlžníkmi
poskytolžalovanýmpeňažnúpôžičkuvovýške985eur,ktorúsazaviazalivrátiťnajneskôrdo30.09.2016.
Žalovaní v 1/ a 2/rade však k dátumu podania žalobného návrhu nezaplatili z istiny poskytnutej pôžičky

žiadnu čiastku. Tiež na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2016 uzavretej medzi ním ako veriteľom
a žalovanými v 1/ a 2/rade ako dlžníkmi poskytol žalovaným peňažnú pôžičku vo výške 970 eur, ktorú sa
zaviazali vrátiť najneskôr do 30.09.2016. Žalovaní však k dátumu podania žalobného návrhu nezaplatili
z istiny poskytnutej pôžičky žiadnu čiastku.

2. Žalobcovia v 1/ a 2/rade dňa 02.02.2017 podali na tunajšom súde vzájomný návrh, ktorým sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.336,- eur a to z dôvodu, že dňa 02.12.2015

zaplatili žalovanému sumu 1.336,- eur ako refundáciu sankcií, ktoré mal žalovaný zaplatiť za odtiahnutie
kamióna, ktoré riadil žalobca v 1/rade v T.. Žalobkyňa v 2/rade dňa 02.12.2015 zabezpečila prevod sumy
1.336,- eur na účet žalovaného za odtiahnutie kamióna, pričom dňa 10.03.2016 im poisťovňa Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s. oznámila, že žalovanému poisťovňa z toho istého dôvodu vyplatila sumu
1.350,- eur, teda žalovaný prijal to isté plnenie dvakrát a to od žalobcov ako i od poisťovne.

3. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. 6C/270/2016-86 zo dňa 24.02.2017 vylúčil sa samostatné

konania vzájomný návrh žalobcov zo dňa 01.02.2017, ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.
6C/14/2017.4. K vzájomnej žalobe žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovia si vzájomným návrhom
vo výške 1.336,- eur uplatnili proti žalovanému z titulu odtiahnutia kamióna pri škodovej udalosti v
Slovinsku. V rámci škodovej udalosti spôsobenej žalobcom v 1/rade došlo k zásadnému poškodeniu

vozidla, ktoré bolo potrebné z miesta škodovej udalosti odtiahnuť. Žalobca v 1/rade týmto spôsobil
žalovanému škodu na vozidle spočívajúci v nákladoch na odtiahnutie vozidla vo výške 1.335,52 eur
vyúčtovanú faktúrou č. XXX/XX od spoločnosti I. T. T..Y.., ktorá zabezpečila odťah vozidla, pričom
žalobca v 1/rade pri škodovej udalosti fyzicky poškodil vozidla a bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu.
Práve oprava poškodeného vozidla bola vyhodnotená spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa,

a.s. ako poistná udalosť a zo strany poisťovne bolo zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone povolania žalobcu v 1/rade vyplatené žalobcovi maximálne možné plnenie
v zmysle poistnej zmluvy vo výške 1.350,- eur, pričom toto poistné plnenie nenahradilo celkovú
vzniknutú škodu na vozidle. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že plnenie od spoločnosti Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. bolo poukázané žalovanému za poškodenie vozidla a suma 1.336,- eur bola
dňa 02.12.2015 poukázaná žalovanému zo strany žalobcov v 1/ a 2/rade ako zaplatenie za odťah

poškodeného vozidla.

5. Žalobca v 1/rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný mu nevrátil žiadne peniaze, pričom ich donútil
spolu s mojou manželkou, teda žalobkyňou v 2/rade podpísať zmluvy o pôžičke za uložené pokuty čo
súviselo s mýtom. V minulosti bol zamestnaný u žalovaného, teda v spoločnosti žalovaného, ktorej bol

žalovaný konateľ a to spoločnosti J..B..R.. B., T..I..N.. V pracovnom pomere s touto spoločnosťou bol od
novembra 2015 do 30.08.2016. Zmluvy o pôžičke, ktoré im dal žalovaný podpísať mali kryť pokuty za
mýto. V tomto konaní sa domáha vrátenia peňazí, ktoré zaplatil za odťahovku, čo bolo zaplatené tak,
že žalobkyňa v 2/rade poslala žalovanému na účet peniaze. Pred tou úhradou sa žalobkyni v 2/rade
vyhrážal exekúciou. Pokiaľ ide o škodu na vozidle, táto bola žalovanému preplatená poisťovňou Allianz

s tým, že žalovaný povedal, že keď mu poisťovňa preplatí peniaze, tak on im tie vráti. Doposiaľ tak
neurobil. Žalobca v 1/rade ďalej uviedol, že poisťovňa platila aj odťah aj poškodenie návesu. Má o tom
doklady z Allianzu a to listy poisťovne Allianz, SP, a.s. jeden sa týka poistenia č. XXXXXXXXXX dátum a
miesto 16.11.2015 B., poistený Y. X., poškodený J.B..R.. B., T..I..N.., z ktorého listu vyplýva, že poisťovňa
mu oznamuje, že zo zmluvného poistenia za škodu spôsobenú pri výkone povolania poukazujú náhradu

škody za poškodenie vo výške 1.500,- eur na účet poškodeného. Z poistnej zmluvy bola v poistnom
roku od 16.10.2015 do 15.10.2016 vyplatená celková výška poistných plnení 1.350 eur, pričom poistnou
zmluvou je dojednané poistné v sume 1.500 eur.

6. Žalobkyňa v 2/rade na pojednávaní uviedla, že dňa 01.12.2015 ako došlo k nehode v T. jej

telefonoval manžel teda žalobca v 1/rade, že mal nehodu. Pýtal sa jej, či majú peniaze na účte, lebo
jeho zamestnávateľ povedal, že takéto blbosti za neho nebude platiť. Peniaze mala poslať žalovanému
na účet. Peniaze boli za odťahovku 1.336 eur, bola to iba odťahovka. Potom prišiel papier z poisťovne
Allianz s tým, že poistka bola vyplatená zamestnávateľovi. Táto poistka sa týkala náhrady za odťahovú
službu. Žalobca v 1/rade sa pýtal žalovaného, kedy tie peniaze mu budú vrátené, tento sľuboval, ale

stále to odďaľoval. Dňa 02.12.2015 poslala platbu 1.336 eur s poznámkou pre J..B..R.. B. T..I..N.., boli
to teda peniaze pre J..B..R.. B. T..I..N.. teda zamestnávateľa jej manžela na zaplatenie odťahu v T..

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca v 1/rade bol zamestnancom spoločnosti J..B..R.. B.,
T..I..N.. Ž., v ktorej je konateľom, išiel s tovarom do B., kde pri Ľ. L. T. ho niečo zmietlo a šiel sa po

bočných cestách prvej triedy na chorvátske hranice, išlo o horšie cesty, nebol to hlavný ťah a následne
tam zapadol. Večer okolo 17-18h mu volal, že prakticky cesty boli plné, zakázané, nevedel vysvetliť danú
situáciu ako zapadol a nevedel zdôvodniť, prečo sa vybral týmto smerom, následne privolal hasičov.
Keďže celá súprava s tovarom mala spolu 40 ton, nedokázali ho s hasičským autom vytiahnuť, následne
hasiči zavolali policajtov, tí mu povedali, že pokiaľ do 10-15 min neuvoľní cestu, budú nútení zavolať

odťah. Keďže tak nespravil, policajti zavolali odťah priamo z Ľ.. Následne na to ho vytiahli a žalobca
v 1/rade mu zavolal, že pokračuje v ceste. Spýtal sa ho, či to bolo zadarmo, povedal, že pravdaže, že
to bolo všetko v poriadku, avšak odtiahli ho na parkovisko odťahovky. Majiteľka odťahovky im volala
do firmy, vystavila faktúru a povedala, že pokiaľ sa faktúra neuhradí, auto sa neuvoľní. Keďže bankový
prevod o 18 h do zahraničia by im neprišiel, bol nútený kontaktovať oboch žalobcov a to z toho titulu,

že toto nebol prvý ani posledný priestupok, nehoda žalobcu v 1/rade. Predtým tie nehody, ktoré mal,
žalovaný platil zo svojich vlastných peňazí. Táto faktúra za odťahovku bola ním vyplatená v hotovosti
v T., následne auto pustili do B. a on sa vrátil na Slovensko. Pri tomto zapadnutí, ktoré vzniklo, došlo
k poškodeniu vozidla a to predného nárazníka, pravej bočnej nádrže, poškodenie zadných záberovýchpneumatík na ťahači a plus poškodenie ľavej zadnej časti návesu. Teda vznikli ďalšie náklady na opravu.
Následne, keď sa žalobca vrátil z B., vyčíslili všetky náklady, jeho výjazd do T., poškodenie ťahača,
návesu a keďže žalobca v 1/rade má poistku pri výkone z povolania, kde vedia uhradiť maximálne

výšku 1.500 eur čo je limitované, sme predložili všetky faktúry na opravu. Po likvidácii tejto poistnej
udalosti im poisťovňa Allianz poslala čiastku po odrátaní spoluúčasti. Keď táto čiastka prišla na účet,
chceli rozviazať so žalobcom pracovný pomer, avšak žalobca sľúbil, že zvyšné náklady vyplatí, tak sa
dohodli že v pracovnoprávnom pomere bude pokračovať. Ďalej sa dohodli, že tú faktúru za odťah, teda
tú čiastku mu firma vráti. Žalobkyňa v 2/rade poukázala sumu 1.336,- eur na účet žalovaného, pričom

on túto sumu vybral a odišiel s ňou do T.. Dňa 03.12.2015 odovzdal on ako súkromná osoba - konateľ
spoločnosti do spoločnosti J..B..R.. B., čo potvrdzuje i príjmový pokladničný doklad. Dňa 15.03.2016
medzi 17-18 hod. prišiel žalobca v 1/rade z vykládky na firmu odparkovať kamión, kde prebral peniaze
a dali mu podpísať príjmový pokladničný doklad.

8. Právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/rade na pojednávaní uviedol, že výdavkový blok, je podľa

žalobcov antidatovaný pamflet vyrobený len pre toto konanie, pretože žalobcovia tvrdia že toto nie je
podpis žalobcu v 1/rade a tieto nikdy neprijali. Žalobkyňa poslala peniaze na meno, fyzickú osobu.
Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že presne tá istá suma v eurách i centoch, ktorú zaplatila
žalobkyňa v 2/rade žalovanému podľa jeho pokynov tá istá suma bola vyplatená tak isto na meno
žalovaného poisťovňou a takto vidieť, že je to duálne plnenie v prospech žalovaného raz od žalobcov,

druhýkrát od poisťovne, ale nárok mal len na jedno plnenie, preto to druhé musí vrátiť. Obrana, ktorú
žalovaný v priebehu konania používa nie je nič iné len lavírovanie medzi fyzickou a právnickou osobou
preukazovanie výplaty akýchsi peňazí, ktoré sa vôbec nezhodujú so žalovanou sumou a už vôbec nie
sú preukázané v žiadnej účtovnej evidencii žalovaného. Taktiež nie je to preukázané, ide o konkrétny
jasný právny vzťah, konkrétnu sumu, ani jedna z týchto súm, o ktorých sa hovorí nie je predmetom

žaloby a ktorú vyplatili raz žalobcovia a raz poisťovňa. Tam nesedí ani jedna suma. Pretože v účtovníctve
neexistuje zaokrúhľovanie hore alebo dole, ale je na centy. A preto žiadajú žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z účtovníctva predložený výdavkový

pokladničný doklad č. L.-XXXXXXX zo dňa 15.03.2016 preukazuje, že spoločnosť J..B..R.. B. vydala
dňa 15.03.2016 sumu 1.340 eur žalobcovi v 1/rade. Žalobkyňa v 2/rade previedla peniaze za účelom
zaplatenia odťahovky bankovým prevodom s poznámkou J..B..R.. B., čo je bývalý zamestnávateľ
žalobcu v 1/rade. Je logické, že peniaze boli určené spoločnosti J..B..R.. B., keďže táto spoločnosť bola
poškodená a povinná na úhradu odťahovky. Na túto spoločnosť bola vystavená faktúra spoločnosťou

slovinskou t.j. T. a spoločnosť J..B..R.. B. aj túto faktúru uhradila. Takisto žalobkyňa v 2/ rade vo
svojom výsluchu potvrdila dňa 31.01.2018, že to boli peniaze určené pre manželovho zamestnávateľa
J..B..R.. B.. Keďže žalobkyňa v 2/rade poukázala žalovanému S.. Z., tento ich bol povinný vydať
spoločnosti J..B..R.. B. za účelom úhrady faktúry za odťah, čo aj urobil. Nemôže sa hovoriť ani o naplnení
bezdôvodného obohatenia z titulu, že právny dôvod odpadol, nakoľko na strane jednej boli subjekty

žalobkyňa 2/ a žalovaný a na strane druhej spoločnosť J..B..R.. B. a žalobca 1/. Z týchto dôvodov žiada
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1/ a 2/rade, žalovaného, obsahom spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 6C/270/20160, rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. N.-

O.-N.-XXXX/XXXXXXzodňa29.07.2016, rozkazomouloženípokutyzasprávnydeliktprevádzkovateľa
vozidla č. N.-O.-N.-XXXX/XXXXXXX zo dňa 27.07.2016, rozkazom o uložení pokuty za správny delikt
prevádzkovateľa vozidla č. N.-O.-N.-XXXX/XXXXXXX zo dňa 17.08.2016, záznamom o vykonaní
kontrolyzodňa05.04.2016,zmluvouopôžičkezodňa25.08.2016,výdavkovýmpokladničnýmdokladom
zo dňa 25.08.2016, zmluvou o pôžičke zo dňa 09.08.2016, výdavkovým pokladničným dokladom zo

dňa 09.08.2016, zmluvou o pôžičke zo dňa 25.08.2016, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
25.08.2016, výpisom z účtu, oznámením ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s. o ukončení likvidácie zo
dňa 10.03.2016, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31.07.2016, faktúrou č. XXX/XXXX zo
dňa 01.12.2015 na sumu 1.335,52 eur vystavenú spoločnosťou I. T. T..Y.. T. na spoločnosť J..B..R..B.
T..I..N.., pracovnou zmluvou zo dňa 12.10.2015, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2015,

dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 12.10.2015, príjmovým pokladničným dokladov zo dňa
03.12.2015, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.03.2016, a zistil tento skutkový stav:
10.1. Žalobca v 1/rade dňa 12.10.2015 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou J..B..R..B. T..I..N..,
O. XXX/XX, XXX XX Ž. - P., S. XX XXX XXX zastúpená S.. R. Z., konateľ spoločnosti s miestom výkonupráce Slovenská republika na dobu určitú do 31.12.2015, pričom v tejto deň uzatvoril i dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Dňa 31.12.2015 uzatvorili medzi sebou i dohodu o zmene pracovnej zmluvy, pričom
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.12.2016. Dňa 01.12.2015 žalobca v 1/rade išiel ako

zamestnanec s tovarom do B., kde pri Ľ. L. T. šiel po bočných cestách prvej triedy na chorvátske hranice,
išlo o horšie cesty, nebol to hlavný ťah a následne tam zapadol. Večer okolo 17-18 h volal konateľovi
zamestnávateľa, že prakticky cesty boli plné, nevedel zamestnávateľovi vysvetliť danú situáciu ako
zapadol a nevedel zdôvodniť, prečo sa vybral týmto smerom. Žalobca v 1/rade uvedenú situáciu riešil
tak, že privolal hasičov. Keďže celá súprava s tovarom mala spolu 40 ton, nedokázali ho s hasičským

autom vytiahnuť, následne hasiči zavolali policajtov, tí žalobcovi v 1/rade povedali, že pokiaľ do 10-15
min neuvoľní cestu, budú nútení zavolať odťah. Keďže sa tak nestalo, policajti privolali odťah priamo
z Ľ.. Následne na to ho vytiahli a žalobca v 1/rade zavolal konateľovi spoločnosti zamestnávateľa, že
pokračuje v ceste. Majiteľka odťahovej služby volala zamestnávateľovi, že vystavila faktúru a povedala,
že pokiaľ sa faktúra neuhradí, auto sa neuvoľní. Keďže bankový prevod o 18 h do zahraničia by
zamestnávateľovineprišiel,konateľspoločnostikontaktovalobochžalobcovozaslaniepredmetnejsumy

na účet zamestnávateľa, Z účtu žalobcov vyplýva, že dňa 02.12.2015 bola suma 1.336,- zaslaná na
účet zamestnávateľa žalobcu v 1/rade. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.12.2015 vyplýva,
že dňa 03.12.2015 bola spoločnosťou J..B..R.. B. T..I..N.. Ž. prijatá do pokladne suma 1.336,- eur od
žalovaného. Faktúra za odťahovú službu bola konateľom zamestnávateľa vyplatená v hotovosti v T.,
následne auto bolo pustené do B.. Z faktúry č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 vystavenou firmou I. T. T..Y..

E., T. vyplýva, že na firmu J.B..R..B. T..I..N.. Ž. bola vystavená predmetná faktúra vo výške 1.335,52
eur za používanie špeciálneho vozidla na záchranu vozidla DAF XF EČV O. XXX H., ktoré viedol
žalobca v 1/rade, pričom splatnosť faktúry bola stanovená na deň 01.12.2015. Pri zapadnutí vozila,
ktoré riadil žalobca v 1/rade došlo k poškodeniu vozidla a to predného nárazníka, pravej bočnej nádrže,
poškodenie zadných záberových pneumatík na ťahači a plus poškodenie ľavej zadnej časti návesu, tak

vznikli ďalšie náklady na opravu. Následne, keď sa žalobca v 1/rade vrátil z B., vyčíslil zamestnávateľ
všetky náklady, výjazd konateľa zamestnávateľa do T., poškodenie ťahača, návesu a keďže žalobca v
1/rade mal poistku pri výkone z povolania, z ktorej mohla poisťovňa uhradiť maximálne výšku 1.500 eur,
čo je limitované, predložil zamestnávateľ všetky faktúry na opravu. Po likvidácii tejto poistnej udalosti,
poisťovňa Allianz poslala čiastku po odrátaní spoluúčasti. Táto čiastka prišla na účet zamestnávateľa.

Z listu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Nitra zo dňa 10.03.2016 je zrejmé, že zo
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania uhradila poisťovňa škodu
za poškodenia motorového vozidla vo výške 1.350,- eur na účet poškodeného, teda spoločnosti J..B..R..
B., T..I..N.. Ž., pričom z celkovej výšky požadovanej náhrady 1.500,- eur bola odrátaná 10 % spoluúčasť
v zmysle dojednanej poistnej zmluvy - 150,- eur a teda výška poistného plnenia predstavovala sumu

1.350,- eur. Nakoľko zamestnávateľ chcel rozviazať so žalobcom v 1/rade pracovný pomeru, žalobca
sľúbil, že zvyšné náklady vyplatí, tak sa dohodli, že v pracovnoprávnom pomere bude žalobca v 1/rade
pokračovať o čom svedčí i dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2015. Ďalej sa dohodli, že
faktúruzaodťah,tedačiastku1.340,-eur firmavrátižalobcoviv1/a2/rade.Dňa15.03.2016medzi17-18
hod. keď prišiel žalobca v 1/rade z vykládky na firmu odparkovať kamión, prebral od zamestnávateľa

peniaze, pričom podpísal i príjmový pokladničný doklad. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa
15.03.2016 je zrejmé, že dňa 15.03.2016 spoločnosť J..B..R.. B. T..I..N.. Ž. vyplatila žalobcovi v 1/rade
sumu 1.340,- eur ako vrátenie poistného plnenia spoločnosťou ALLIANZ - Slovenská poisťovňa a.s.,
pričom prevzatie na výdavkovom pokladničnom doklade potvrdil svojím podpisom žalobca v 1/rade.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Bezdôvodné obohatenie je v odseku 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v odseku 2
konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len
na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

13. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor
iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinnýbezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia
inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno

zistiť.

14. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy
bezdôvodného obohatenia, a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku

nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. Právny úkon,
resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale
aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38).

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi.

15. Bezdôvodným obohatením nie je plnenie (rovnajúce sa výške škody), ktoré poistený prijal od
poistiteľa na základe zmluvy o poistení majetku podľa dohodnutých poistných podmienok. Vznikom
poistnej udalosti vzniká poistenému právo na plnenie voči poistiteľovi bez zreteľa na to, že mu súčasne

vzniklo aj právo na náhradu škody voči subjektu, ktorý škodu spôsobil. (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. apríla 1998,
sp. zn. 5 Cdo 126/97)

16. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), stranami sú žalobca

a žalovaný.
17. Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a
osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 133 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

20. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
20.1. Podľa § 160 ods. 3 písm. b) CSP, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov v 1/a 2/rade bola
podaná nedôvodne. Vecná či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva,
podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok

aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto
smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 ods. 1, 3 CSP. Poučovacia povinnosť
súdu je obmedzená len na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach ( procesných
úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe ). Nemožno však z nej vyvodiť
povinnosť súdu poučiť žalobcov v 1/ a 2/rade o tom, že ňou označený žalovaná strana sporu nie sú

v spore výlučne pasívne legitimovaná, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných právach a
povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený poskytnúť.
Pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku je správne označené účastníctvo konania súd musí brať
do úvahy nielen tzv. procesnú subjektivitu účastníkov konania, ktorú posudzuje ako podmienky konania
a vo vzťahu ku ktorej procesnej subjektivite platí poučovacia povinnosť podľa § 160 ods. 1,3 CSP, ale
súd musí skúmať aj to, či strany sporu sú aj hmotnoprávne ( vecne ) legitimovaní. V takom prípade

však poučovacia povinnosť súdu nevyplýva, lebo by bolo poskytnuté poučenie o hmotnom práve, ktoré
strán sporu neprináleží. V takom prípade je posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie záležitosťou
meritórneho rozhodnutia o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej (vecnej legitimácie) strán sporu nijako
nesúvisí s posúdením procesnej legitimácie strán sporu. Procesnú zodpovednosť za označenie strán
sporu v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne

nelegitimovanej strany sporu.

22. V prejednávanej veci vo vzťahu k uplatnenému nároku vydania bezdôvodného obohatenia, určili
žalobcovia v 1/ a 2/rade seba ako aktívne vecne legitimovanej strany sporu a žalovaného, teda
konateľa zamestnávateľa ako pasívne vecne legitimovanej strany sporu. Z vykonaného dokazovania

a predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1/rade bol v právnom vzťahu so svojim
zamestnávateľom a to spoločnosťou J..B..R..B. T..I..N.., O. XXX/XX, XXX XX Ž. - P., S.Č. XX XXX XXX,
za ktorú konal konateľ S.. R. Z.. Taktiež z predložených dokladov, či už z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa
01.12.2015 na sumu 1.335,52 eur vystavenú spoločnosťou I. T. T..Y.. ako i z oznámenia ALLIANZ -
Slovenská poisťovňa, a.s. o ukončení likvidácie zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že poškodeným a teda

i platcom za faktúru za vykonanú odťahovú službu bola spoločnosť J..B..R..B. T..I..N.., O. XXX/XX,
XXX XX Ž. - P. a nie jej konateľ ako fyzická osoba. Taktiež žalobkyňa v 2/ rade na pojednávaní
potvrdila, že síce posielala peniaze na účet, ktorý jej nadiktoval žalovaný, avšak v poznámke uviedla,
že je to pre spoločnosť J..B..R..B. T..I..N.. V danom prípade súd mal za preukázané, že žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia, nesmeruje proti J..B..R..B. T..I..N.., ale proti konateľovi predmetnej

spoločnosti, ktorý v zmysle Obchodného zákonníka koná za uvedenú spoločnosť a preto súd žalobu
zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej
výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).