Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717012210
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717012210.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - senát v zložení predseda senátu JUDr. Slavomír Harmóci a prísediaci JUDr.

Peter Bodo a JUDr. Mariana Drábová, na hlavnom pojednávaní dňa 10.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného K. spod skutku obžaloby pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, že:
od presne nezisteného času, od roku 1998 v K. a následne v bytoch v meste Michalovce, kde spoločne
býval s manželkou C., jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že ju opakovane
fyzicky napádal tak, že do nej sácal takou intenzitou, že spadla na zem, potom do nej kopal, fackoval ju,

vulgárne jej nadával, ponižoval ju, že je tlstá, vyhadzoval ju z bytu, čo vyvrcholilo v roku 2012 tak, že
po fyzickom ataku stratila vedomie a vtedy ju už fyzicky nenapadal, avšak od tejto doby jej spôsoboval
psychické utrpenie tým, že sa správal agresívne, často jej vulgárne nadával, čo sa vystupňovalo koncom
roku 2014 a začiatkom roku 2015, kedy ju začal podozrievať z nevery, rozbíjal veci v domácnosti,
posielal jej rôzne SMS správy, denne jej aj 20-krát telefonoval, čo vyvrcholilo dňa 16.3.2017, kedy mu
oznámila, že podala žiadosť o rozvod, čo jeho agresivity vystupňovalo, začal na ňu kričať, vyhrážal sa
jej, vyhadzoval ju z bytu, a keď mu povedala, že zavolá políciu, jej povedal, že každý policajt pochopí,

že takú osobu mať doma nemôže, načo odišiel domov, kde začal brúsiť kuchynské nože a celý čas jej
vulgárne nadával, v dôsledku čoho také dlhotrvajúce a postupne sa stupňujúce fyzické a psychické
útoky zanechali na fyzickom a psychickom zdraví poškodenej C. trvalé stopy, o s l o b o d z u j e, nakoľko
nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.8.2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na K. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný K. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
o tom, že je nevinný. V rámci svojej výpovede uviedol, že počas vzájomného spolužitia s poškodenou
tejto nikdy fyzicky neublížil a túto nikdy neponižoval, kde všetky ich problémy začali až po jej pobyte v T.
Vtedy obžalovaný nadobudol podozrenie, že poškodená si našla nejakú známosť a podviedla ho. Z tohto
dôvodu sa s poškodenou pohádal a kontaktoval právnika, ktorý mu odporučil podať návrh na rozvod, čo
oznámil taktiež poškodenej. Neskúr zistil, že poškodená mala mať pomer s p. K.m a to ešte skôr ako
odcestovala do T. Podanie trestného oznámenia v tejto veci preto obžalovaný vníma iba ako odplatou za

to, čo som mienil urobiť, keďže táto zjavne nechcela prísť o spoločný majetok. Obžalovaný pripustil, že
v minulosti iba v jednom prípade po hádke dal jednu facku poškodenej, kde vtedy ho poškodená opľula,
ťahala za vlasy, taktiež fackovala a kričala na neho. Poškodená ho zvykla aj udrieť a to hocikedy, keď
mala „na neho nervy“. Po jednej z hádok mu hodila na nohu vázu, kde z tohto dôvodu bol obžalovanýnútený vyhľadať lekárske ošetrenie. Podotkol, že poškodená pri hádkach bežne rozbíjala ich veci a
„vyhadzovala“ ho z domu. Stalo sa to asi tridsať krát, kde obžalovaný poškodenú „nevyhodil“ z domu ani
raz. Poškodená ho taktiž ponižovala, kde mu nadávala do hlupákov, „nedorobených“, že má krivú hlavu a

neviemsapostaraťorodinu.Vzájomnémuspolužitiespoškodenouvšaknapriektomupovažujezaúplne
normálne.Poškodenámalapočasmanželstvastáleväčšienárokynaobžalovanéhoavždyjejvadilajeho
matka, ktorej nadávala a dokonca ju dvakrát fyzicky napadla. Problémy medzi matkou obžalovaného a
poškodenou boli najmä v období od roku 2000 do roku 2012, kedy obžalovaný pracoval v W.. Poškodená
vždy porovnávala ich manželstvo s manželstvom pani F. - jej svatky, ktorým sa malo dariť lepšie ako im

a obžalovaný mal byť toho príčinou. Obžalovaný podotkol, že s poškodenou sa aj on spoznal v T. na
liečení,kdetátobolavydatáamaladvedeti.Pobližšomspoznávaníastretávanísapoškodenározviedla,
kde asi po troch rokoch od jej rozvodu sa spolu zosobášili. Deti poškodenej súd pridelil ich otcovi, kde
poškodená tieto ani nežiadala. V závere výpovede obžalovaný uviedol, že poškodená sa v minulosti
pokúsila asi trikrát o samovraždu a vyhrážala sa mu, že zabije aj jeho. Poškodenú nikdy nezastrašoval.
Pripustil, že počas pobytu poškodenej ju viackrát telefonicky kontaktoval a posielal správy, čo mohla táto

vnímať ako obťažovanie. Nikdy predtým jej SMS správy nepísal. Za uvedené obdobie poškodenej zaslal
asi 5 až 6 správ a telefonoval jej asi dvadsaťkrát.
Bola vypočutá poškodená C. ktorá uviedla, že s obžalovaným sa spoznala v roku 1995 a v roku 1997
začali spoločne bývať v podnájme, kde v roku 1998 sa im narodil syn MO.. Nezhody medzi nimi, ale
najmämedzipoškodenouamatkouobžalovanéhozačalivpodstateihneď,nakoľkoužpriprvomstretnutí

s matkou obžalovaného jej táto vulgárne nadávala a oslovovala je ako suku. Vadilo jej, že je rozvedená
a má dve deti. Táto ju odmietala prijať a dávala jej to počas celého spolužitia najavo. Vždy ju oslovovala
vulgárne a vyčítala jej, že žije z ich peňazí. V roku 1997 ju obžalovaný počas hádky kvôli jeho matke
prvýkrát udrel a dal jej facku. Následne sa striedali obdobia udobrovania a ďalších hádok. V podstate
sa stále hádali na matke obžalovaného. V dôsledku rozvodu s prvým manželom sa jej otočila chrbtom

aj vlastná rodina, kde počas vzájomných nezhôd s obžalovaným a pokuse odísť k svojej matke ju
táto vyhodila. Bola nútená vrátiť sa k obžalovanému, za čo bola zasa ponižovaná a takéto konanie
obžalovaného sa voči nej stupňovalo. V čase keď obžalovaný odchádzal do Rakúska a domov chodil
iba na víkendy skoro vždy dostala bitku. V tomto období mu preto navrhla, aby sme sa rozviedli, čo
obžalovaný odmietal. Obžalovaný sa nepodieľal na starostlivosti o syna, keďže bol stále v Rakúsku,

preto poškodená tohto požiadala, aby ukončil prácu v W. a vrátil sa domov. Tento je výzve vyhovel, prácu
v W. ukončil v roku 2008 a zamestnal sa na Slovensku. Situácia sa však nezlepšila, keďže obžalovaný
po návrate z práce iba relaxoval a nevenoval sa rodine iba svojim známym, ktorým ochotne pomáhal, ak
ho o to požiadali. V roku 2002 a 2003 sa poškodená zamestnala a nadobudla tak viac sebavedomia. V
podstate počas celého tohto obdobia, medzi nimi dochádzalo k hádkam, či už kvôli matke obžalovaného

alebo kvôli tráveniu času s rodinou, kde po jednej z takýchto hádok, ju obžalovaný vyzval, aby som si
zbalila veci a so synom „vypadla z domu“. Pri odchode z bytu jej suseda oznámila, že iná suseda ihneď
po jej odchode vošla do ich bytu. Obžalovaný akoby u tejto susedy vycítil možnosť na nejaký vzťah,
keďže táto ho v minulosti kontaktovala ako schopného mechanika a trávil s ňou naozaj veľa času v
pivnici pri opravách. Počas celého obdobia jej obžalovaný vulgárne nadával a ponižoval ju. Po incidente

so susedou sa obžalovaný akoby zmenil. Bol lepší a snažil sa pomáhať v domácnosti. Po určitom
čase jej známa pred Vianocami v roku 2011 povedala, že v meste videla obžalovaného s neznámou
ženou. Neskôr poškodená zistila, že uvedená žena pracuje v Hyundai, kde túto vyhľadala na čo jej táto
oznámila, že ju jej manžel obťažuje a dolieza za ňou. V tomto období dochádzalo medzi nimi znova k
hádkam, kedy dostala ďalšiu facku. Vtedy na obžalovaného zvýšila hlas a hrozila privolaním polície, kde

obžalovaného požiadala, aby odišiel, čo uposlúchol a odišiel k svojej matke. Zdržal sa tam asi tri dni a po
návrate sľuboval, že sa to opakovať nebude. V tomto období došlo medzi nimi k veľkému vzájomnému
odcudzeniu. Po tomto fyzickom útoku ju obžalovaný fyzicky nenapádal. Od incidentu s pani z Hyundayu
spolu intímne nežili. Obžalovanému navrhla, že môžu žiť naoko ďalej ako rodina, no bola odhodlaná
odísť a postaviť na sa na vlastné nohy so synom. Zlom v ich vzťahu nastal v roku 2016, kedy ochorela a

odišla na liečenie do T.. Spočiatku všetko vyzeralo v poriadku až do návštevy obžalovaného so synom,
kdejeobžalovanýzačalpodozrievaťznevery.Začaljejtelefonovaťaobviňovaljeztoho,žemunezdvíha
telefón, nakoľko je u frajera. Telefonáty sa opakovali, kde po návrate domov ju obžalovaný obviňoval z
toho, že som ho podviedla a má nejakú známosť. Jeho správanie bolo aj také, že ju čakal pred bytovkou
a pred celým panelákom vykrikoval, že „kurva ide domov“. Asi o týždeň na to začula poškodená divný

zvuk, kde zistila, že obžalovaný brúsi kuchynské nože, v dôsledku čoho som dostala strach a zamkla sa
do izby. Dodala, že obžalovaný ju nožmi nijako neohrozoval. Na ďalší deň počas hádky vzal obžalovaný
do ruky kuchynský nôž a nadával jej, kde hovoril niečo v tom zmysle „že príde búrka, že všetko mi bude
spočítané a všetkému bude koniec“. Mal v ruke nôž a s týmto demonštratívne chodil po izbe, no neskôrz bytu odišiel. V tom čase jej oznámil, že sa bol radiť s advokátom amieni podať o rozvod. Vzhľadom
na danú situáciu sa poškodená rozhodla, že odíde od obžalovaného. Pri pokuse odísť so synom po
nasadnutí do auta, obžalovaný nasadnúť do svojho auta toto začal o túrovať a vyrazil ním smerom na

ich auto. Stihol však tesne zabrzdiť. Toto konanie obžalovaného poškodenú utvrdilo v tom, že odišla
na políciu a podala na neho trestné oznámenie s tým, že mám obavu o svoj život. V minulosti však
nikdy trestné oznámenie na obžalovaného nepodala. V závere výpovede poškodená pripustila, že počas
trvania manželstva mohla na adresu obžalovaného vyjadrovať aj vulgárne. Poškodená poprela aby v
minulosti fyzicky napadla matku alebo starú matku obžalovaného, no pripustila, že matku obžalovaného

oslovovala aj vulgárne. Rovnako pripustila, že obžalovaného jedenkrát fyzicky napadla a dala mu facku.
Bol taktiež vypočutý svedok K. ktorý uviedol, že obžalovaný je jeho otec a poškodená je jeho matka. Ich
manželstvo bolo chvíľami úplne normálne a dobré, kde niekedy prišli aj hádky, ktoré však považuje za
úplne normálne, ako v každom manželstve. Nikdy nebol prítomný a nevidel fyzické napadnutie matky zo
strany otca, ani jej ponižovanie. Bol však raz prítomný pri fyzickom napadnutí otca zo strany matky, kedy
počas hádky mama prišla k otcovi a dvakrát ho udrela po hlave otvorenou dlaňou. Otec na to nereagoval

a zostal ticho, tak ako vždy. Rovnako pri jednej z hádok začul ako sa vo vedľajšej miestnosti v ktorej
sa hádali rodičia niečo rozbilo. Uvedený deň musel otec odísť na chirurgiu, kde mal rozrezaný palec na
nohe. Svedok dodal, že nemá vedomosť o tom, aby jeho otec niekedy vyhodil matku z bytu. Stávalo
sa však, že po hádkach mam zbalila otcovi veci a tento odišiel z domu k svojej mame, teda k babke.
Poprel, aby otec matku kopal, vulgárne jej nadával, fackoval ju a vyhadzoval ju z bytu. V ich vzťahu bola

dominantnejšia mama a táto aj zvyčajne začínala ich hádky. V závere výpovede svedok dodal, že pred
týmto súdnym pojednávaním mu mama povedala, že ak budem vo veci vypovedať, už nikdy nebude
medzi nimi ako doteraz. Rovnako na počítači doma našiel v mailovej komunikácii email, ktorý sa týkal
výpovede v tomto konaní, kde išlo o komunikáciu medzi mamou, jej sestrou a jej svokrou.
Súd vypočul svedkyňa K., ktorá uviedla, že je dcérou poškodenej z prvého manželstva, kde primárne

žila u svojho otca a k matke, teda aj k obžalovanému chodievala spočiatku každý druhý týždeň a neskôr
počas strednej a vysokej školy sporadicky. Osobne nebola svedkom toho, aby obžalovaný napadol
matku fyzicky. Bola však svedkom rôznych hádok, kedy jej vulgárne nadával a to asi v dvoch prípadoch.
Rovnako asi v jednom prípade bola svedkom ako jej matka sa na adresu obžalovaného a adresu jeho
matkyvyjadrovalavulgárne.Hlavnoupríčinouichhádokbolamatkaobžalovanéhoajehocitovázávislosť

na svojej matke, kde táto sa snažila riadiť manželstvo obžalovaného, čo poškodenej vadilo.
Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že je synom poškodenej. Už ako malý chlapec vnímal určité hádky
medzi mamou a obžalovaným, kde išlo o menšie ako aj väčšie hádky. Jedenkrát bol osobne pri tom,
keď obžalovaný mamu udrel a dal jej facku. Hádky sa týkali zväčša matky obžalovaného ku ktorej chodil
pracovať. Pri väčších a akčnejších hádkach padali medzi nimi aj vulgárne výrazy. Svedok uviedol, že

nemávedomosťotomabymama„vyhodilaobžalovanéhozbytu,alepripustil,ževieotom,že muzbalila
veci. Svedok matku v ich vzťahu hodnotí ako normálnu ženu, kde nemal pocit aby bol dominantnejšou.
Bola vypočutá svedkyňa H. - matka obžalovaného, ktorá uviedla, že manželstvo jej syna a poškodenej
nebolo dokonalé. Hádali sa od počiatku. Spočiatku na tom, že nemali kde bývať a následne na tom,
že odišiel do W.. Stávalo sa často, v podstate každý mesiac, že poškodená zbalila obžalovanému veci,

nahádzala ich do vreca a vyhodila ho z domu. V dôsledku toho chodil obžalovaný ku svedkyni a bol
u nej až dokedy znova nešiel do W.. Keď sa udobrili po čase sa to celé zopakovalo. Svedkyňa bola
osobne pri hádke v aute, keď poškodená počas jazdy bila obžalovaného po hlave. Tento počas toho
pozeral iba dole a nepozeral ani na cestu. Poškodená sa na adresu jej syna vyjadrovala vulgárne. K ich
vzájomný vzťahu s poškodenou uviedla, že táto jej pri jednej z návštev dala facku, nakoľko im svedkyňa

odmietla prispieť na kúpu nového gauča. Rovnako bola poškodenou napadnutá v súvislosti s riešením
problému súvisiacim so starou matkou obžalovaného, kedy jej znova poškodená dala facku. Poprela,
aby v jej prítomnosti obžalovaný poškodenú niekedy napadol alebo sa na jej adresu vyjadroval vulgárne.
V závere výpovede pripustila, že počas ich vzájomných hádok s poškodenou tejto aj nadávala.
Svedkyňa K. k spolužitiu obžalovaného a poškodenej uviedla, že v ich manželstve bolo dosť hádok,

nakoľko rodina obžalovaného poškodenú neprijala. Rovnako vznikali hádky kvôli nedostatku financií.
Poškodenú vníma ako veľmi inteligentnú a vzdelanú s darom reči, ktorá vie manipulovať s ľuďmi
a podsúvať im svoje názory. Je možné konštatovať, že je agresívna, v ich vzťahu dominantnejšia a
svedkyňa ju nepovažuje za dobrého človeka, nakoľko osobne bola svedkom toho, ako sa táto pokúsila
siahnuť si na svoj život a život svojho syna. Bolo to v čase keď svedkyňa bývala vo vedľajšom vchode a

došla k nim na návštevu. Poškodená jej otvorila a bola už v takej zvláštnej nálade, zrejme pod vplyvom
alkoholu, kde bola nahnevaná a nadávala na celý svet. Hovorila niečo v zmysle, „že takto žiť ďalej
nechce, že to ukončí“, pričom v miestnosti si svedkyňa všimla ako poškodená drví nejaké lieky a chcela
nasypať do fľaše s mliekom pre malé dieťa syna a rovnako do injekčnej striekačky naťahovala olej. Ztohto dôvodu sa svedkyňa zľakla a malého syna poškodenej „ukradla“ a odniesla ho ich bytu k rodičom
ktorých o tom informovala. Spoločne s matkou sa vrátila do bytu poškodenej, kde keď došli do bytu
poškodená sa nachádzala v obývačke na zemi značne omámená a pri nej sa nachádzali lieky. Mama

svedkyne ju nútila zvracať a snažila sa ju prebrať. Keď sa poškodená prebrala, prosila ich, aby nevolali
záchranku, nakoľko po takomto incidente by si už nikdy prácu ako zdravotná sestra nenašla. Na druhý
deň poškodená si došla pre syna, ktorý spal v noci u nich, pričom sa im vyhrážala, že na nich zavolá
na políciu, nakoľko sme jej ukradli syna. Svedkyňa dodala, že podľa jej názoru obžalovaný nespáchal
to čo mu je v tomto konaní kladené za vinu a v roli týranej osoby bol pán K. a nie jeho manželka. Tento

bol v podstate finančne závislý na poškodenej hoci chodil do práce a zarábal, no celú výplatu dával k
rukám manželky a táto mu peniaze prideľovala. Doplnila, že má vedomosť o tom, že poškodená vulgárne
nadávala obžalovanému, tohto vyhadzovala z bytu a tento trávil víkendy a v podstate celé mesiace
u mamy v obci W.. Podľa názoru svedkyne je poškodená natoľko inteligentná, že rolu týranej osoby
vie „zahrať“ v čom je jej nápomocná jej svatka, ktorá je psychologička. V závere výpovede dodala, že
poškodená požívala vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, kde vždy keď ju navštívila vytiahla fľašu

na stôl. Toto konanie nepovažuje iba za pohostinnosť, keďže poškodená jej napríklad ráno o 10.00 h
doobeda, napísala SMS správu, že je čas na alkoholické radovánky. Rovnako dodala , že pri vzájomnom
stretnutí s poškodenou v čase MDŽ sa jej poškodená pýtala, či nemám vedomosť o tom, ako je to s
deľbou spoločného majetku manželov po rozvode. Zamýšľala sa nad tým, ako by ju obžalovaný mal
vyplatiť aby mala peniaze aspoň na jednoizbový byt. Tiež jej oznámila, že mieni podať návrh na rozvod.

V rámci tohto stretnutia jej prvýkrát povedala, že je dlhodobo fyzicky a psychicky týranou, hoci nikdy
predtým jej to nepovedala. Svedkyňa bola osobne a to jedenkrát prítomná pri tom ako poškodená fyzicky
napadla obžalovaného, kde tohto udrela po hlave rukou. Svedkom napadnutia poškodenej obžalovaným
nebola.
Bola vypočutá svedkyňa K., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný je synom jej sestry.

K spolužitiu obžalovaného a poškodenej uviedla, že v manželstve bol viac ponižovaný obžalovaný.
Poškodená bola dominantná a v podstate chcela mať viac, ako jej pán K. mohol poskytnúť, kde pre ňu
bol iba obyčajný mechanik. Dodala, že má vedomosť o tom, že poškodená chcela spáchať samovraždu,
kde jej dcéra, ktorá k nim chodila na návštevy k ich malému synovi sa pri jednej z návštev vrátila
spoločne s ich synom. Vtedy jej povedala, že poškodená si drvila lieky a dávala ich do mlieka malému a

v injekcii mala pripravený natiahnutý olej, preto ich syna vzala. Z tohto dôvodu svedkyňa odišla spoločne
s dcérou do bytu poškodenej, kde našli poškodenú sedieť na zemi, kde pri nej bola fľaša alkoholu
a rozsypané lieky. Bola značne omámená, pomočená a v podstate nijako nereagovala. Svedkyňa sa
snažila ju prebrať, kde keď sa prebrala prosila ich, aby sme nevolali záchranku, nakoľko je vyučenou
zdravotnou sestrou a po takomto niečom by si už nikdy nemohla nájsť prácu. Na ďalší deň prišla pani I.

a pýtala si naspäť svojho syna, kde sa začala vyhrážať, že zavolá políciu. Svedkyňa rovnako uviedla
že má vedomosť o tom, že pani I. vyhadzovala pána Mikulu z bytu a to veľakrát. Keď chodievali k mame
do Rakovca stretávali tam pána K., ktorý tam bol so svojimi vecami a ktorý im o tom hovoril. O tom, aby
pán Mikula vyhadzoval z bytu poškodenú svedkyňa nevedela. Poškodená obžalovanému aj vulgárne
nadávala, čo svedkyňa sama počula. O tom že poškodená mala napadnúť jej matku a sestru však vedela

iba z ich rozprávania a nebola toho svedkom.

Bol vypočutý svedok K. ktorý uviedol, že do roku 2015 bol susedom poškodenej a obžalovaného a
býval pod nimi na ul. V. Počas ich manželstva nepočul z ich bytu hluk, búchanie alebo niečo, čo by
nasvedčovalo tomu, že sa tam niečo odohráva. V danom čase ich aj navštevoval a bol ich rodinný priateľ.

Pán K. bol dobrý človek, ktorý v podstate bol vždy ochotný pomôcť, ak ho o to niekto požiadal. Pani I.
rovnako rešpektoval ako normálnu ženu, keďže bola manželkou jeho známeho. V ich vzťahu bola však
dominantnejšia. Za jeho prítomnosti nikdy nebol svedkom fyzického násilia voči poškodenej I., kde pán
K. na ňu nikdy nezvýšil ani hlas. Rovnako sa poškodená nikdy nesťažovala, aby ju pán K.ýral, kde u tejto
si nevšimol ani žiadne modriny. Svedok nemal s poškodenej pocit, aby táto bola v manželstve týraná.

Svedkyňa K. v rámci svojej výpovede uviedla, že pán K. je jej bratrancom, kde poškodenú pozná ako
jeho manželku od roku 1996, resp. 1997. Manželstvo obžalovaného a poškodenej najmä spočiatku
nehodnotí ako harmonické. Osobne bola svedkom toho a to tak na ul. C. ako aj na ul. V. domácnosti
obžalovaného, ako poškodená slovne útočila na obžalovaného a jeho na jeho matku, ktorým vulgárne
nadávala. Počas návštev domácnosti obžalovaného svedkyňou tieto slovné útoky zo strany poškodenej

voči obžalovanému a jeho matke a babke boli dosť časté. Obžalovaný na uvedené nadávky nijako
nereagoval, iba ticho sedel a počúval. Raz v prítomnosti svedkyne, keď poškodená nadávala na matku
obžalovaného a tento ju po určitom čase vyzval, aby s tým prestala, dostal od poškodenej facku. Podľa
svedkyne je pán K. jednoduchý a obetavý človek, pričom jeho jednoduchosť hraničí až s hlúposťou, čoje často zneužívané v jeho neprospech. Určite ho nie je možné charakterizovať ako násilnícku osobu
alebo tyrana. V danom čase mala svedkyňa s poškodenou asi najlepší vzťah. Nikdy však jej poškodená
nehovorila o tom, aby bola obžalovaným týraná, či už fyzicky alebo psychicky, prípadne aby bola nám

ponižovaná. Práve naopak, ak ponižovaním chápeme sústavné dehonestujúce vyjadrovanie sa jednej
osoby voči druhej osobe, čo sa v domácnosti obžalovaného dialo, avšak práve zo strany poškodenej
voči obžalovanému a nie naopak. Svedkyňa dodala, že má vedomosť o tom, že obžalovaný bol x-krát
vyhodenýzdomupoškodenou.Dialosatoajpotom,čosasvedkyňaodsťahovaladoBratislavyavracala
som sa naspäť do W., kedy stretávala obžalovaného so zbalenými osobnými vecami, čo všetci z rodiny

naokolo brali ako samozrejmosť, ktorá sa deje pomerne často, zhruba dvakrát do mesiaca. V závere
výpovede svedkyňa uviedla, že v marci dňa 15.3.2017 ju telefonicky kontaktovala poškodená s otázkou
v súvislosti s delenia majetku v BSM po rozvode manželov, resp. sa pýtala na byt v ktorom bývajú s
obžalovaným na Okružnej ulici, komu by tento v prípade rozvodu pripadol. Následne dňa 17.3.2017
podala na obžalovaného trestné oznámenie. Svedkyňa taktiež dodala, že bola som svedkom toho, keď
na návšteve v byte obžalovaného na B. v prítomnosti matky obžalovaného, táto na adresu nezariadenej

domácnosti poškodenej uviedla, že im chýba gauč, na čo poškodená reagovala veľmi impulzívne a dala
matke obžalovaného facku. Táto sa bránila kabelkou, ktorou sa zahnala po poškodenej a zrejme ju aj
udrela, na čo spoločne so svedkyňou chceli odísť preč, pričom na chodbe pri dverách ju poškodená ešte
stihla udrieť metlou. K pokusu poškodenej o samovraždu svedkyňa uviedla, že bola svedkom takejto
udalosti niekedy v roku 1999 alebo 2000 kedy ju osobne kontaktoval obžalovaný, ktorý za ňou došiel

s tým, že potrebuje pomôcť nakoľko má za to, že jeho manželka sa pokúsila o samovraždu a zjedla
nejaké lieky a zapila to väčším množstvom alkoholu. Po príchode do ich bytu na ulici C.j zbadala na
kuchynskej linke prázdne fľaštičky od liekov a pri linke prázdne fľaše od alkoholu. Poškodená ležala na
zemi a nekomunikovala. Z tohto dôvodu svedkyňa privolala lekársku pomoc. Vo vzťahu k obvineniam
obžalovaného, ktoré sa mu kladú za vinu svedkyňa uviedla, že si ani technicky nevie predstaviť, aby

sa obžalovaný dopúšťal konania, ktoré je mu kladené za vinu. Nepripúšťa ani to, aby sa to dialo za tzv.
zatvorenými dverami s tým, že pred inými by bolo naoko všetko v poriadku. Vzhľadom na povahu p. I.
by táto nikomu ani nedovolila, aby sa k nej takto správal. Táto bola v ich manželstve dominantnejšia.
Svedok K.o svojej výpovedi uviedol, že pani I. som spoznal sa v T. v liečebni a pána K.oznám z
telefonátov a troch stretnutí. Pri prvom telefonáte ho obžalovaný oslovil a na to mu oznámil, že má mať

pomer s jeho ženou, voči čomu sa svedok ohradil. Obžalovaný mu volal aj na pevnú linku, kde telefón
zdvihla jeho matka, kde zrejme telefonát nebol príjemný a musel jej nadávať, nakoľko v dôsledku tohto
telefonátu jej prišlo zle. S pani I. chodí občas na kávu, ale nežije s ňou spolu.
Bola vypočutá znalkyňa N. ktorá uviedla, že v danej veci vypracovala znalecký posudok na
základe výpovedí, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu a najmä na základe samotného

vyšetrenia poškodenej, ktorá bola podrobená psychodiagnostickým testom. Pri hodnotení všeobecnej
vierohodnosti výpovede poškodenej zistila, že jej rozumové schopnosti sú v pásme nadpriemeru, jej
myslenie je flexibilné, pragmatické, vecné a pani K. má mentálne predpoklady pre objektívne vnímanie a
zhodnotenierealityadianiaokoloseba.Vpamäťovýchschopnostiachnebolzistenývýskytpatologických
klamných produkcií pamäte, čiže konfabulácie, resp. výskyt pamäťových halucinácií, čiže výskyt

vnemov, ktoré sa reálne nevyskytli. Poškodená dokáže odčleniť realitu od svojich fantázií a nereálnych
vnemov a dokáže správne reprodukovať prežité udalosti. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti bolo
zistené, že prvotná výpoveď poškodenej je v podstatných detailoch zhodná s tým, akú výpoveď učinila
počas výsluchu. Zároveň nebolo zistené tzv. zvýšené „lži skóre“ to znamená, že poškodená nemá
tendenciu dávať sociálne žiadúce odpovede, resp. skresľovať informácie alebo snahu prezentovať sa

v lepšom slova zmysle. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodená za obdobie spolužitia
s obžalovaným pociťovala správanie jej manžela voči nej ako nadmerne neprimerané, prejavujúce sa
stupňujúcimi sa fyzickými a psychickými útokmi, čo zanechalo na jej fyzickom a psychickom zdraví
trvalé stopy. U tejto bolo zistený narušený pocit bezpečia a istoty. V popredí je strach z možného
ublíženia, ktorý sa označuje ako stav nadmernej ostražitosti. Došlo tiež k narušeniu jej sebahodnotenia

a sebavnímania. V emocionalite bolo zistené prežívanie pocitov psychickej rozladenosti, psychickej
nepohody, nadmernej vyčerpanosti, pocity ohrozenia, strachu, úzkosti, skľúčenosti pocity smútku
a celkového osobnostného zneistenia. V rámci výpovede znalkyňa upresnila, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzala z výpovede poškodenej zo dňa 17.3.2017, teda pred vznesením
obvinenia a z výsluchu p. K. ako podozrivého. Nezohľadňovala však výpoveď poškodenej po vznesení

obvinenia. Vo vzťahu ku konštatovanému fyzickému týraniu znalkyňa uviedla, že pre dané konštatovanie
fyzickéhotýraniavychádzalavýlučnezvýpovedepoškodenej,kdejejvýpoveďprepolíciouaprivyšetrení
bola v podstate zhodná.Bol vypočutý znalec N., ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok na ktorom trvá. Pri
vyšetrení zistil, že u pani I., ako aj u pána K. sú ich kognitívne poznávacie schopnosti v pásme
lepšieho priemeru. Profil jednotlivých kognitívnych schopností je u poškodenej nevyrovnaný a v

klinickej psychológii je tento interpretovaný ako pravdepodobnosť výskytu takých akcií, pri ktorých
zohľadnenie dôsledkov vlastného rozhodnutia nemusí byť dostatočné. U mnestických schopností
bola u oboch zistená približne rovnaká úroveň, kde ani u jednej z vyšetrovaných osôb nebolo
zistené nahrádzanie nezapamätaného vymysleným, takže sklon ku fabuláciám, vymýšľaniam alebo
konfabuláciám. K osobnosti poškodenej I. znalec uviedol, že u tejto zistil profil emočne instabilnej

osobnosti, ale bez symptómov psychopatologickej poruchy alebo choroby to znamená, že emočný profil
je labilný a charakterizuje ho cholerický temperament, neurotické dispozície celková labilita, dysthýmne
rozlady, konverzné črty a intrapsychická tenzia. U obžalovaného K. bola potvrdená melancholická,
temperamentová báza, sklon k neurotickým reakciám, sociálna úzkosť introvertovaná až schizoidná
orientácia, čo klinicky spadá do obrazu tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (syndrómu týranej
osoby), ktorý je však v štádiu remisie - vyhasínania. U obžalovaného nebol zistený sklon k úmyselne

podávaným skresľujúcim výpovediam o sebe alebo tendencii javiť sa v tzv. lepšom svetle a tzv. lží
skóre a osobnosť je diferencovaná bez psychopatických a bez psychopatologických čŕt a markerov. Vo
vzťahu k interpersonálnym vzťahom medzi vyšetrovanými osobami v čase vyšetrenia sú tieto vzťahy bez
emočných zložiek. Znalec u poškodenej nezistil klinicky signifikantné symptómy, ktoré by spadali pod
posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá tvorí súčasť tzv. syndrómu týranej osoby. U obžalovaného boli

zistené tieto ťažkosti, avšak klinicky nesignifikantné, nevýznamné. Z odborného hľadiska nie je možné
vylúčiť, že v horizonte viacerých rokov tieto ťažkosti boli na úrovni klinickej významnosti. Je dôležité
z odborného hľadiska konštatovať, že v prípade pána K. je jeho afektívna zložka osobnosti a emočné
prežívanie citlivejšie, takže rôzne situácie vníma ohrozujúcejšie, čo neeliminuje pocity, ktoré by mal, len
zdôrazňuje sklon k zvýšenej citlivej forme reakcie na takéto situácie. Znalec dodal, že symptómy tvoriace

posttraumatickú stresovú poruchu pri odstránení príčin ich výskytu doznievajú, vytrácajú sa po 6. až 10.
mesiaci, kedy dochádza k ich vyhasínaniu. Proces vyhasínania nastupuje keď u danej osoby ťažkosti už
nie sú opakovane spúšťané, neprežíva pocity, ktoré k tomu vedú, teda je v prostredí, ktoré už tento obraz
narušenej emotivity nevyvoláva. Znalec pripustil, že v zistenom emočnom profile poškodenej v ktorom
dominuje celková labilita, dysthýmne rozlady, konverzné črty a zvýšená intrapsychická tenzia, môže ísť

o aspekty, ktoré pri určitej bohatšej verzii môžu predstavovať posttraumatické ťažkosti, ale nepokrývajú
tzv. syndróm týranej ženy. V závere znalec konštatoval, že známky psychického utrpenie u poškodenej
vzhľadom na spolužitie s obžalovaným, sú obsiahnutá iba v jej negatívnom hodnotení obžalovaného.
Skutočnosti uvedené v samotnom obžalobnom návrhu nie sú podľa znalca ničím objektivizované.
Na hlavnom pojednávaní súd prečítal výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že bol susedom Mikulovcov a

býval v byte na tom istom poschodí oproti cez chodbu. Osobne z ich bytu nepočul nikdy žiaden krik,
a nevidel, aby sa hádali. Spočiatku, keď žila manželka svedka sa s K. aj navštevovali a to častejšie
zhruba raz za mesiac a vychádzali dobre. V rámci návštev sa manželia K. k sebe správali normálne,
bez akýchkoľvek výkyvov. Nikdy sa poškodená nesťažovala na svojho manžela. V ich vzťahu bola
dominantnejšou poškodená. Svedok nemal pocit, že by išlo u nej o ustráchanú alebo týranú ženu. U

tejto nikdy nevidel žiadne zranenia alebo modriny.
Bola tiež prečítaná výpoveď svedkyne K. ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v byte nad bytom K. býva
už štyridsaťpäť rokov a u týchto nebola na návšteve ani raz. Z bytu K. za tento čas nepočula žiaden krik
ani buchot. Podľa jej názoru je pán K. dobrý človek, ktorý je ochotný pomôcť, kde ho nikdy nevidela,
aby mal napríklad vypité.

Bola prečítaná výpoveď svedka K. ktorý uviedol, že na ulici Okružnej v Michalovciach býva od roku 2017,
kde bol susedom K.. K ich spolužitiu uviedol, že nikdy nepočul žiadnu hádku medzi nimi, kde jedenkrát
počul z bytu hluk akoby tam bola nejaká oslava. Rovnako tiež počul akoby sa v byte niečo rozbíjalo alebo
padalo resp. hlasnejšiu výmenu názorov, čo považuje za normálnu hádku, ktorej nepripisuje vážnosť.
Taktiež bola prečítaná výpoveď svedkyne U. ktorá uviedla, že je susedov K. a býva v byte tri poschodia

nadbytomK..Vminulostisastýmitonavštevovali,avšakzaposlednýchdesaťrokovsaužnenavštevujú.
V čase, keď sa spoločne navštevovali zvykla poškodená sa posťažovať, že sa pohádala a má nejaké
problémy, avšak boli to bežné hádky s manželom. Nespomínala, aby ju manžel fyzicky napadol alebo
udrel. Osobne svedkom takéhoto konania nikdy nebola. Poškodenú môže charakterizovať ako dobrú,
veselú, spoločenskú a priateľskú osobu. Obžalovaný je rovnako zábavný, spoločenská a veselý typ. V

minulosti po jednej z hádok poškodená aj so synom prespali na ich chatke na C., avšak k uvedenej hádke
svedkyňa vzhľadom na odstup času nevedela nič bližšie uviesť. V rámci ich manželstva sa poškodená
javila ako dominantnejšia osoba. Nejavila sa ako ustráchaná, ani týraná, niekedy bola trocha roztržitá.Svedkyňa N. vo svojej výpovedi, ktorú súd taktiež prečítal uviedla, že je svokrou K. teda svatkou
poškodenej s ktorou sa zoznámila na stužkovej slávnosti v roku 2005. Keďže si vzájomne „ padli do
oka“ spýtala sa jej na jej manželský život, kde táto jej oznámila, že sa neuberá správnym smerom ako si

predstavovala s tým, že sa nemá veľmi komu zdôveriť. Zhruba o tri roky jej poškodená zavolala, s tým,
že jej manžel má milenku a neváži si ju ako manželku. Vtedy mala dokonca odísť z bytu preč, nakoľko
jej manžel potreboval súkromie. Rovnako jej oznámila, že matka obžalovaného ju neprijala za nevestu a
vulgárne jej nadáva. V rámci ich rozhovorov jej oznámila taktiež, že po tom čo obžalovaný začal pracovať
v W. musela sa starať o celú domácnosť sama, pričom obžalovaný jej nijako nepomáhal. Počas tohto

obdobia mal poškodenú stále ponižovať, citovo ju vydierať. Svedkyňa taktiež v rámci výpovede opísala
skutočnosti za ktorých bola ponúknutá poškodenej kúpeľná liečba vzhľadom na astmu ktorou trpela, kde
sa vystupňovali vzájomné problémy s obžalovaným, ktorý ju upodozrieval z nevery, pričom na to nemal
žiadne dôkazy. Tejto neustále telefonoval a nadával jej, pričom po príchode domov jej rovnako vulgárne
nadával, vysmieval sa jej a žiadal, aby mu oznámila s kým mu je neverná. V noci sa nemohla ani vyspať,
strhával z nej prikrývku, búchal dverami a nadával jej. Z tohto dôvodu táto zavolala matke obžalovaného,

aby tohto ukľudnila. Toto správanie obžalovaného vyvrcholilo tým, že v uvedenom čase začal brúsiť
nože s tým, že poškodenej oznámil, že v sobotu bude veľké peklo a všetko ukončí, čo u poškodenej
vzbudilo obavu o svoj život a život svojho syna, preto chcela so synom odísť. Pri pokuse odísť, ich
obžalovaný ohrozoval autom, preto poškodená podala trestné oznámenie. O týchto skutočnostiach sa
svedkyňa dozvedela zo vzájomných telefonátov s poškodenou a z ich vzájomných spoločných stretnutí.

V závere svedkyňa dodala, že nikdy nebola prítomná hádky medzi obžalovaným a poškodenou.
Súd prečítal výpoveď svedka K., ktorý uviedol, že je zaťom C. ). Túto ako aj obžalovaného poznal
z roku 2005, pričom obžalovaný sa mu javí ako podivín, „ tichý týpek“. V podstate si ho obľúbil,
nebol konfliktný, skôr tichý. Je menej inteligentný a trpí prudkými zmenami nálady. Ani raz nebol
svedkom vzájomnej hádky obžalovaného s poškodenou. Poškodenú svedok vnímal ako pozitívneho

človeka a emancipovanú ženu, spoľahlivú, úprimnú a ústretovú. Ich manželstvo hodnotí ako štandardné
manželstvo.
Napokon bola prečítaná aj výpoveď svedkyne S. ktorá uviedla, že asi v roku 2004 alebo 2005 sa
prisťahovalidosusedstvaK.sktorýmisaajnavštevovali.Obžalovanýapoškodenávychádzalinormálne,
pričom sa aj niekedy pohádali, avšak boli to normálne hádky. Poškodená svedkyni párkrát spomenula,

že majú nejaké problémy, avšak bližšie to so svedkyňou neriešila. Osobne svedkyňa nevidela, aby
obžalovanýpoškodenúnapadolalebo,abyjejotompoškodenáhovorila. Asijedenkrátunichpoškodená
prespala aj so synom. Na dôvod si však svedkyňa nevedela spomenúť. Z bytu K. bolo niekedy počuť
hádky avšak žiaden buchot. Ani u jedného nebadala požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere.
Svedkyňa rovnako nemala vedomosť o tom, aby poškodená vyhodila niekedy manžela z bytu. V ich

vzťahu bola dominantnejšia poškodená.
Súd taktiež prečítal znalecké posudky N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a dospelých ako aj znalecký posudok N.a z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a dospelých, ktorých závery sú v podstatných bodoch zhodné s výpoveďami znalcov na hlavnom
pojednávaní.

V rámci vykonávaných dôkazov súd oboznámil ďalšie listinné dôkazy ich prečítaním a to lekársku správu
K., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, kópie SMS správ, odpis registra trestov obžalovaného
a správy o povesti.

Zo správy K.psychiatra súd zistil, že obžalovaný bol v roku 2006 vyšetrený pre ľahkú duševnú poruchu

- reaktívny depresívny stav.

Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia je zrejmé, že obžalovaný bol dňa 17.3.2017 vykázaný
políciou zo spoločného obydlia ohrozenej osoby C. na dobu desiatich dní.

Z oboznámených kópií SMS správ je zrejmý obsah správ zasielaných obžalovaným poškodenej.

Zo správy o povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený
všeobecne, pričom zo správy zamestnávateľa je hodnotený kladne. Doposiaľ bol jedenkrát súdne
trestaný, avšak jeho odsúdenie bolo zahladené, teda hľadí sa na neho ako na súdne netrestaného.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, abyobžalovaný K. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

K tomuto záveru súd dospel najmä s prihliadnutím k výpovedi samotného obžalovaného K., ktorý sa
vo svojej výpovedi vyjadril k vzájomnému spolužitiu s poškodenou a poprel, aby sa dopustil žalovanej
trestnej činnosti. V rámci výpovede označil ich manželstvo za úplne normálne v ktorom sa vyskytli
aj hádky. Vážnejšie problémy vznikli v manželstve až pri odchode poškodenej na liečenie do T. kde
obžalovaný začal mať podozrenie z možnej nevery, čo začal poškodenej vyčítať. Pripustil, že túto

kontaktoval vo zvýšenej miere telefonicky, ako aj SMS správami, čo táto mohla vnímať obťažujúco,
avšak celkovo jej za uvedené obdobie zaslal iba päť či šesť správ a 20-krát jej telefonoval. Poprel, aby
poškodenú fyzicky napádal a ponižoval ju. Pripustil, že iba jedenkrát počas ich manželstva túto udrel a
dal jej facku, keďže táto ho opľula, ťahala za vlasy, kričala na neho a taktiež ho fackovala. Zdôraznil, že
práve poškodená ho počas manželstva ponižovala, nadávala mu a vyhadzovala ho z bytu.

VsúladesvýpoveďouobžalovanéhovyznievaajvýpoveďsvedkaK.- synaobžalovanéhoapoškodenej,
ktorý k manželskému spolužitiu svojich rodičov uviedol, že toto považuje za normálne a dobré, kde
niekedy prišli aj hádky, ktoré sa vyskytujú v každom manželstve. Poprel, aby bol svedkom fyzického
napadnutia matky zo strany otca alebo jej ponižovania. Naopak potvrdil, že bol svedkom, kedy
poškodená fyzicky napadla obžalovaného a udrela ho otvorenou dlaňou po hlave v rámci jednej z hádok.

Rovnako dodal, že matka pri jednej z hádok zrejme niečo rozbila v dôsledku čoho bol otec nútený
odísť na ošetrenie a mal porezaný palec na nohe. Svedok tiež potvrdil, že po hádkach sa stávalo, že
poškodená zbalila veci obžalovanému a tento odišiel k svojej matke. Taktiež poprel, aby otec matku
kopal, vulgárne jej nadával, fackoval ju alebo ju vyhadzoval z bytu.

Uvedený záver súd opiera taktiež o výpovede svedkýň H., ktoré sa v rámci svojich výpovedí vyjadrili k
manželskému spolužitiu obžalovaného s poškodenou kde uviedli, že v ich manželstve sa vyskytovalo
dosťhádokatozväčšakvôlifinanciámakoaj kvôlitomu,žerodinaobžalovanéhopoškodenúneprijala.V
podstate všetky svedkyne popreli, aby obžalovaný v ich prítomnosti niekedy poškodenú fyzicky napadol
alebo ju ponižoval. Tiež zhodne potvrdili, že práve poškodená „vyhadzovala“ obžalovaného z bytu a to

pomerne často. Naviac svedkyňa H. - matka obžalovaného dodala, že práve poškodená sa vyjadrovala
na adresu jej syna vulgárne a vulgárne oslovovala aj ju. Taktiež potvrdila, že ju v dvoch prípadoch
fyzicky napadla a dala jej facku. Svedkyňa K. vo výpovedi taktiež popísala okolnosti za ktorých sa
poškodená pod značným vplyvom alkoholu pokúsila o samovraždu, kde bola pripravená siahnuť na život
aj svojmu maloletému synovi, keďže drvené lieky chcela nasypať do fľaše s mliekom a v striekačke mala

natiahnutý olej. Svedkyňa označila poškodenú ako inteligentnú a vzdelanú osobu, ktorá vie manipulovať
ľuďmi a podsúvať im svoje názory, kde je však možné konštatovať, že táto je agresívna, vo vzťahu
dominantnejšia a nie je dobrým človekom. Podľa názoru svedkyne v roli týranej osoby bol v manželstve
skôrobžalovanýakopoškodená.SvedkyňaK.sarovnakovyjadrilakincidentu,kedysipoškodenáchcela
siahnuť na život a pokúsila sa o samovraždu, kde bola značne pod vplyvom alkoholu, kde dodala, že

práve poškodená bola vo vzájomnom vzťahu s obžalovaným dominantná, pričom v tomto vzťahu bol
ponižovaný viac obžalovaný. Svedkyňa K. v rámci svojej výpovede naviac opísala skutočnosti za ktorých
poškodená fyzicky napadla matku obžalovaného pri jej návšteve v byte poškodenej. Taktiež dodala, že
pri jednej z hádok, keď sa obžalovaný zastal svojej matky na ktorú poškodená slovne útočila a nadávala
jej, tohto poškodená fyzicky napadla a dala mu facku. K osobe obžalovaného svedkyňa uviedla, že

tohto nehodnotí ako násilnícku osobu alebo tyrana, kde obžalovaný je jednoduchý a obetavý človek. V
manželstve bol ponižovaný sústavne práve obžalovaný zo strany poškodenej a nie naopak. Rovnako
sa svedkyňa vo výpovedi vyjadrila k ďalšiemu pokusu o samovraždu zo strany poškodenej o ktorú sa
pokúsila v roku 1999 alebo 2000, kedy na požiadanie obžalovaného bola tomuto pomôcť s poškodenou
a privolala lekársku pomoc.

Súd taktiež poukazuje na výpovede ďalších svedkov, objektívne nezaujatých bývalých susedov
manželov K., ktorí v podstate hodne uviedli, že v rôznych časových obdobiach počas manželstva
obžalovaného a poškodenej boli ich susedmi, pričom z ich bytu neregistrovali žiaden hluk, búchanie
alebo iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa v ňom niečo odohráva. Ich manželstvo hodnotili

ako normálne, pričom nikdy sa poškodená žiadnemu z týchto svedkov nesťažovala, aby bola týraná,
resp. aby ju obžalovaný fyzicky napádal alebo ponižoval. Uvedení svedkovia v podstate zhodne uviedli,
že dominantnou v manželstve bola poškodená, kde táto sa nejavila ako týraná osoba a žiaden zo
svedkov si na tejto nevšimol žiadne zranenia ani modriny, ktoré by nasvedčovali možnému fyzickémutýraniu. Naviac svedkyňa U. uviedla, že v minulosti jedenkrát po jednej z hádok poškodená prespala
na ich chate na C., avšak konkrétny dôvod svedkyňa uviesť nevedela. Podotkla však, že poškodená sa
nejavila ako ustráchaná ani týraná.

Napokon súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne S. ktorá uviedla, že v roku 2004 alebo 2005 sa
prisťahovala do susedstva K., pričom asi jedenkrát poškodená so synom u nich prespala, avšak
na konkrétny dôvod si svedkyňa spomenúť nevedela. Uviedla však, že nemala vedomosť, aby v
byte poškodenej dochádzalo k búchaniu alebo hádkam. Vo vzťahu bola však dominantnejšia práve

poškodená.

Rovnako súd svoj vyššie uvedený záver opiera aj o výpoveď znalca N. odboru psychológia odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých a jeho znalecký posudok, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že
upoškodenejI.olzistenýprofilemočneinstabilnejosobnostibezsymptómovpsychopatologickejporuchy
alebo choroby, čo znamená, že emočný profil je labilný a charakterizuje ho cholerický temperament,

neurotické dispozície, celková labilita, disthýmne rozlady, konverzné črty a intrapsychická tenzia.
U poškodenej znalec nezistil symptómy tzv. posttraumatickej stresovej poruchy. Naopak znalec u
obžalovaného K.onštatoval zistenú melancholickú, temperamentovú bázu so sklonom k neurotickým
reakciám, sociálnu úzkosť, introvertnú až schyzoidnú orientáciu, čo klinicky spadá do obrazu tzv.
posttraumatickej stresovej poruchy (tzv. syndrómu týranej osoby), ktorý je však v štádiu remisie-

vyhasínania. U oboch vyšetrovaných osôb znalec konštatoval kognitívne poznávacie schopnosti v
pásme lepšieho priemeru, kde ani u jednej z nich nezistil sklony k fabuláciám, vymýšľaniam alebo
konfabuláciám. U obžalovaného rovnako konštatoval, že tento nemá sklony k úmyselne podávaným
skresľujúcim výpovediam o sebe alebo tendencii javiť sa v lepšom svetle. K doznievaniu symptómov
tvoriacich posttraumatickú stresovú poruchu znalec dodal, že tieto doznievajú a vytrácajú sa po šiestom

až desiatom mesiaci od doby, kedy daná osoba neprežíva pocity, ktoré k tomu viedli a ktoré boli
opakovane spúšťané.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov sa súd zaoberal aj výpoveďami ďalších svedkov vypočutých
pred súdom na hlavnom pojednávaní a to najmä výpoveďou samotnej poškodenej C.. Je

potrebné uviesť, že výpoveď poškodenej nie je v tomto konaní nijako objektivizovaná vo vzťahu ku
konštatovanému konaniu obžalovaného, ktoré je uvedené aj v podanej obžalobe. V tejto súvislosti súd
však dáva do pozornosti, že samotná poškodená v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní
potvrdila iba v dvoch prípadoch fyzické napadnutie zo strany obžalovaného a to úder dlaňou - facku. V
rámci svojej výpovede síce konštatovala hádky od počiatku spolužitia s obžalovaným najmä kvôli jeho

naviazaniu sa na jeho matku, ktorá ju neprijala, kde mala byť v danom čase zo strany obžalovaného
ponižovaná a v dôsledku týchto hádok bola nútená aj odchádzať zo spoločného bytu spoločne so
synom, odkiaľ ju obžalovaný aj sám vyháňal. Svedkyňa taktiež naznačila vo výpovedi možnú neveru
zo strany obžalovaného a to zo susedou v obytnom dome, resp. s kolegyňou v práci. Na tomto mieste
je však potrebné uviesť, že ani tieto poškodenou uvádzané skutočnosti neboli v danom konaní nijakým

spôsobom objektivizované, sú iba jej tvrdením, bez toho, aby ich preukazovali akékoľvek iné priame, či
nepriame dôkazy. Vo vzťahu k uvádzanému ohrozovaniu poškodenej obžalovaným pri brúsení nožov
súd poukazuje na to, že sama poškodená uviedla, že z konania obžalovaného, ktorý začal brúsiť nože
mala strach, avšak týmito nožmi ju obžalovaný nijakým spôsobom neohrozoval a to napriek skutočnosti,
že sa jej mal vyhrážať „že príde búrka a všetko skončí“. Súd podotýka, že v rámci svojej výpovede pred

súdom poškodená neuviedla, žiadne skutočnosti o tom, aby obžalovaný ju opakovane fyzicky napádal
tak, že do nej sácal takou intenzitou až spadla na zem (okrem jedného prípadu), aby ju opakovane kopal,
fackoval ju, čo sa malo podľa tvrdenia obžaloby odohrávať opakovane od roku 1998 až do 16.3.2017. V
tomtosmere,spoukazomnavyššieuvedenédôkazypretovýpoveďpoškodenejvyznievanepresvedčivo
a účelovo v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovaného, bez preukázania tvrdených skutočností.

Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal aj zisťovaním možného motívu poškodenej pre obvinenie
svojho manžela a podanie trestného oznámenia, ktorý súd vzhliadol vo výpovediach svedkýň K.,
ktoré potvrdili, že ich poškodená pred podaním trestného oznámenia na obžalovaného kontaktovala
v súvislosti s riešením otázky deľby spoločného majetku manželov v BSM a najmä riešenia otázky

pridelenia spoločného bytu, resp. vyplatenia druhého manžela z bytu. Svedkyňa K. konkrétne uviedla,
že takéto otázky s poškodenou riešila dňa 15.3.2017, kde následne dňa 17.3.2017 poškodená podala na
obžalovaného trestné oznámenie. V tejto súvislosti preto súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného,
ktorý vo svojej výpovedi naznačil možnú neveru poškodenej a to vzťah so svedkom V. ktorý na hlavnompojednávaní vo svojej výpovedi pripustil stretávanie sa s poškodenou, avšak poprel ich vzájomné
spolužitie.Podľanázorusúdumohlobyťpodanietrestnéhooznámeniavtejtotrestnejveciibadôsledkom
snahy poškodenej riešiť svoj vzťah s obžalovaným a to jeho ukončením a následným rozvodom,

vzhľadom na novú známosť so svedkom V. kde práve podanie trestného oznámenia mohlo byť vnímané
poškodenou ako okolnosť, ktorá jej môže byť neprospech v rámci riešenia rozvodu a prípadného
vysporiadania BSM. Nie je preto bez povšimnutia aj tá skutočnosť, že práve za podobných okolností sa
poškodená zoznámila aj s obžalovaným, kedy bola rovnako vydatá a v dôsledku novej známosti bolo
jej prvé manželstvo rozvedené.

Súd sa taktiež zaoberal aj výpoveďou svedkyne N., ktorá v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní,
ktorú súd prečítal veľmi podrobne uviedla skutočnosti jej známe o spolužití obžalovaného a poškodenej.
Táto veľmi podrobne popísala okolnosti, ktoré sa mala dozvedieť výlučne sprostredkovane od samotnej
poškodenej, pričom dodala, že sama nebola svedkom žiadnej hádky medzi obžalovaným a poškodenou.
Jej výpoveď je preto založená iba na sprostredkovaných tvrdeniach samotnej poškodenej, ktorá v

uvedenej trestnej veci vypočutá bola a k týmto skutočnostiam sa sama vyjadrovala.

Súd prihliadol aj na výpoveď vypočutých svedkov K. detí poškodenej z prvého manželstva, kde K.
uviedla, že bola osobne asi v dvoch prípadoch svedkom, kedy v rámci vzájomných hádok obžalovaný
poškodenej vulgárne nadával, avšak žiaden fyzický útok obžalovaného voči poškodenej nevidela.

Svedok H. rovnako potvrdil, že bol svedkom rôznych hádok medzi obžalovaným a poškodenou, kde pri
jednej z nich obžalovaný udrel poškodenú a dal jej facku. Dodal, že pri hádkach sa obaja navzájom
oslovovali vulgárne. Pripustil tiež, že má vedomosť o tom, že poškodená obžalovanému po jednej z
hádok zbalila jeho veci.

Súd má za to, že ani jedna z týchto výpovedí či už sama o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi
nepreukazuje, aby sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal konania z ktorého spáchania je obžalovaný

Napokon sa súd zaoberal aj výpoveďou znalkyne N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých a jej znaleckým posudkom, ktorá v rámci svojej výpovede, ako aj v znaleckom

posudku konštatovala, že na základe vyšetrovacieho spisu a vyšetrenia poškodenej zistila, že u tejto v
emocionalite bolo zistené prežívanie pocitov psychickej rozladenosti, psychickej nepohody, nadmernej
vyčerpanosti, pocity ohrozenia a strachu, úzkosti, skľúčenosti, pocity smútku a celkového osobného
zneistenia, pričom uvedené symptómy najmä intrúzia spomienok, hypervigilita a nadmerná úľaková
reaktivita zodpovedajú diagnostickým kritériám posttraumatickej stresovej poruchy, teda je možné

konštatovať, že poškodená bola obeťou násilného správania sa jej manžela. Znalkyňa zároveň v
rámci svojej výpovede pred súdom konštatovala, že pri podaní znaleckého posudku vychádzala z
výpovede poškodenej zo dňa 17.3.2017 teda pred vznesením obvinenia obžalovanému a rovnako
vychádzala iba z výsluchu K. ktorý bol vypočutý ako podozrivá osoba, teda nie ako obvinený. Pri
podaní znaleckého posudku nezohľadňovala výpovede ďalších svedkov, ktorí boli vo veci následne

vypočutía nezohľadnila ani opätovnú výpoveď poškodenej po vznesení obvinenia. Práve uvedené
dôkazy mohli závery znalkyne potvrdiť a objektivizovať, prípadne mohla znalkyňa vyhodnotiť ich vplyv
na závery jej znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže znalkyňa vychádzala
z výpovedí, ktoré sú pre ďalšie konanie v trestnom konaní nepoužiteľné a naviac závery jej znaleckého
dokazovania v podstatných bodoch nekorešpondovali zásadným spôsobom s výpoveďami vyššie

uvedených vypočutých svedkov a tvrdenia znalkyne neboli objektivizované žiadnym iným dôkazom, súd
do konania pribral nového znalca N. Tento pre objektívne posúdenie konania obžalovaného vyšetril
nielen samotnú poškodenú, ale aj obžalovaného, kde jeho závery znaleckého dokazovania zohľadňujú
okrem samotného vyšetrenia uvedených osôb, aj všetky doposiaľ získané dôkazy v uvedenej trestnej
veci. Naviac uvedený znalec po zohľadnení týchto skutočností sám konštatoval, že u poškodenej nie sú

prítomné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, avšak tieto vzhliadol po vyšetrení obžalovaného
u jeho osoby, avšak v štádiu vyhasínania. V tomto smere znalec doplnil, že vyhasínanie týchto
symptómov trvá 6 až 10 mesiacov od doby, kedy táto osoba už nie je vystavená okolnostiam, ktoré
ich spôsobovali a vyvolávali. V danom prípade táto doba plne korešponduje s dobou, kedy obžalovaný
opustil spoločnú domácnosť s poškodenou.

Podľa názoru súdu v danom konaní okrem výpovede samotnej poškodenej C. neexistuje žiaden iný
právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je mu kladené
za vinu. Naviac ani výpoveď samotnej poškodenej podľa názoru súdu sama o sebe neumožňujevyvodenie takéhoto konštatovania o jeho vine. Poškodená sama potvrdila fyzické násilie zo strany
obžalovaného iba v dvoch prípadoch a to od roku 1998 až do roku 2017, teda za skoro dvadsať rokov
spoločného spolužitia s obžalovaným. Súd v tejto súvislosti pripúšťa, že poškodenou konštatované

hádky boli v manželstve obžalovaného a poškodenej pomerne časté, keďže ich existenciu konštatovali
zhodneajostatnívypočutísvedkovia,nopodľanázorusúdu,satietonevymykalibežnémumanželskému
spolužitiu, v rámci ktorého dochádza k výmene názorov medzi manželmi a možným hádkam. V tejto
súvislosti, preto súd poukazuje na výpovede syna obžalovaného a poškodenej K., ktorý ako jediný
mohol objektívne bližšie ozrejmiť okolnosti vzájomného spolužitia jeho rodičov, kde tento sám označil

manželstvo svojich rodičov ako normálne s bežnými hádkami, kde neregistroval zo strany obžalovaného
- svojho otca, aby sa vo vzťahu k poškodenej správal tak, ako je mu to kladené za vinu v podanej
obžalobe.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodená počas skoro dvadsať ročného manželstva
napriek konštatovanému týraniu zo strany obžalovaného nikdy nevyhľadala lekársku pomoc, nebola

na ošetrení po údajnom fyzickom útoku zo strany obžalovaného, nehlásila toto konanie polícii, resp.
nikomu neoznámila údajné týranie zo strany obžalovaného a to napriek tomu, že v uvedenom období
sa kontaktovala a navštevovala aj so svedkami, ktorí boli vypočutí aj v tejto trestnej veci s ktorými mala
dobrý vzťah. Naviac žiaden z týchto svedkov si u poškodenej známky po fyzickom, či psychickom týraní
nevšimol.

S poukazom na závery takto vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že v danom prípade nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný K. sa dopúšťal v žalovanom
období konania, ktoré je mu kladné za vinu v podanej obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry zo
dňa 24.8.2017 a teda, aby sa dopustil konania, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Keďže v danom konaní súd nemal za preukázané, aby sa obžalovaný dopúšťal konania, ktoré je mu
kladené za vinu a o jeho vine existujú dôvodné pochybnosti, ktoré nie je možné podľa názoru súdu
odstrániť žiadnym iným dôkazom, preto súd s poukazom na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“,

teda v pochybnostiach v prospech obvineného obžalovaného spod skutku obžaloby pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. oslobodil,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.