Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/363/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229337
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2313229337.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom, v právnej veci

navrhovateľky,matkymaloletéhodieťaťa:L.K.,J..X.X.XXXX,G.G.-K.,zastúpenáObčianskezdruženie
Centrum správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2 , Bratislava, IČO: 50 401 718 proti: S. K. J..
XX.X.XXXX, G. Z. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Lucia Kučerková, advokátka so
sídlom Senec, Lichnerova 38 o Určenie otcovstva, voči maloletému dieťaťu: M.O. K.H. J.. XX.X.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Galante, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva voči maloletému M. K.H. J.. XX.X.XXXX zastavuje.

II. Súd maloletého M.J. K.M. J.. XX.X.XXXX zveruje od narodenia do osobnej starostlivosti matke L.
K.H., J.. X.X.XXXX, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec maloletého S.
K., J.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100 Eur od 5.11.2010, vždy do
20- teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.

III. Zaostalé výživné za obdobie od 5.11.2010 do 31.8.2018 vo výške 9386,65 Eur je otec povinný zaplatiť
matke maloletého v pravidelných mesačných splátkach po 50 Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným

výživným, za ten ktorý kalendárny mesiac počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku až do zaplatenia, pričom nezaplatením jednej splátky splatným sa stáva celý dlh.

IV. Styk otca s maloletým súd ponecháva neobmedzený.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa svojim návrhom zo dňa 5.11.2013, ktorý bol následne doplnený žiadala, aby
súd určil, že S. K. je otcom maloletého dieťaťa M. K., ktorého porodila dňa XX.X.XXXX, vzhľadom k tej

skutočnosti, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa s ním intímne stýkala, pričom s inými mužmi
intímne styky nemala. Súčasne matka dieťaťa žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči
maloletému dieťaťu a to tak, aby dieťa bolo zverené do jej výchovy a opatery od narodenia dieťaťa a
aby od tejto doby bol otec zaviazaný na dieťa platiť výživný vo výške 250 Eur a aby bol upravený styk
otca s maloletým dieťaťom.

2. V priebehu konania si nechali účastníci vyhotoviť DNA testy, o čom súdu predložili výsledky skúmania

z ktorých vyplynulo, že pravdepodobnosť otcovstva S. K. voči M. K. má hodnotu 99,9972 % a teda, že
jeho otcovstvo je prakticky dokázané. Na základe týchto skutočností S. K. na pojednávaní pred súdom
uznal otcovstvo voči M. K., nar. XX.X.XXXX.3. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa súd konanie zastaví.

4. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

5. Po tom, čo S. K. uznal otcovstvo voči maloletému, súd pristúpil k úprave práv a povinností rodičov
voči maloletému dieťaťu, pričom otec dieťaťa navrhol, aby dieťa bolo zverené do výchovy a opatery

matke, bol ochotný na dieťa prispievať mesačnú sumu 80 Eur s poukazom na svoje rodinné a zárobkové
pomeryazaostalévýživnébolochotnýsplácaťv20Eurovýchmesačných splátkach.Otecdieťaťanemal
záujem stretávať sa o svojím dieťaťom.

6. Kolízny opatrovník žiadal dieťa zveriť do výchovy matke, styk otca s dieťaťom určiť neobmedzene a
výživné určiť vo výške 120 Eur odo dňa podania návrhu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, výsluchom maloletého dieťaťa, potvrdením o ich príjme, správou
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 14.3.2018, správou o genetických testoch ako
aj ostatných na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutočný stav veci.

8. Z druhovského spolužitia L. K. M. S. pochádza maloletý M. K., H. N. J. XX.X.XXXX. Otcovstvo S.
K. voči maloletému bolo určené pred súdom súhlasným vyhlásením. Otec sa o maloleté dieťa žiadnym
spôsobom nezaujíma doposiaľ na dieťa ničím neprispel. Otec videl svoje dieťa len raz, pri vykonaní
genetických testov.

9. Všetku starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, L. K., ktorá spolu s dieťaťom a ďalšími
dvoma deťmi žije v E. v podnájme. Ako to vyplýva z jej vyjadrenia okrem maloletého M. má vyživovaciu
povinnosť voči X. Z. J.. X.XX.XXXX, ktorého otcom je S. Z., ktorý je momentálne vo výkone trestu a
na dieťa platí výživné 27,13 Eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má voči J. K., J.. X.X.XXXX. S týmto
dieťaťom je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 214,70 Eur. Otcom tohto dieťaťa

je V. E. a výživné platí vo výške 230 Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa je nemajetná jej príjem
pozostáva len z rodičovského príspevku, pričom okrem toho poberá rodinné prídavky na každé dieťa vo
výške 23,68 Eur a výživné od otcov jej detí. Z jej vyjadrenia na pojednávaní ďalej vyplýva, že za nájom
platí 600 Eur, kde 450 Eur je samotný nájom, 150 eur činia náklady na energie.

10. Matka dieťaťa pôvodne bývala v G., avšak so svojim bývalým priateľom sa rozišla a byt, v ktorom
bývali, sa predal.

11. Maloletý M. začne v septembri navštevovať 2 ročník ZŠ. Druhý ročník bude navštevovať v obci I. K..
Matka na pojednávaní uviedla, že mesačné náklady na dieťa, činia: 50 Eur strava, 10 Eur hygiena, 10

Eur oblečenie, 30 Eur škola a školské potreby, 25 Eur výlety, 20 Eur hračky.

12. Otec maloletého dieťaťa je ženatý, pričom manželstvo uzavrel s S. K., J.. XX.X.XXXX, O.
XX.X.XXXX. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletej I. K. J.. XX.X.XXXX, na dieťa, ktoré pochádza z
druhovského spolužitia s jeho terajšou manželkou. Podľa vyjadrenia otca jeho manželka riadne pracuje

a jej príjem na mesiac činí 500 Eur netto mesačne. Rodina býva v N., v nájme, v dome ktorý doposiaľ
ešte nebol skolaudovaný a ktorý je vo vlastníctve majiteľa autoservisu, v ktorom pracuje otec S. K..
Rodina za nájom bytu platí 500 Eur, 400 Eur činí nájom a 100 eur činia energie. Otec uviedol, že ako
zamestnanec autoservisu má benefit o 150 eur lacnejší nájom. Jedná sa o trojizbový byt v N.. Rodina
vlastní motorové vozidlo WV Passat rok výroby 2005 .

13. Ako to vyplýva z potvrdenia o zárobku otca jeho priemerný mesačný netto príjem činí 435 Eur
mesačne. Otec dieťaťa potvrdil tvrdenia matky, že doposiaľ na dieťa ničím neprispel a nemá záujem
stretávať sa so svojím dieťaťom.

14. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 14.3.2018 prešetroval rodinné pomery na
strane matky. V tom čase matka bývala v Bratislave v 3 - izbovom byte, ktorý bol vo vlastníctve V.
E., ktorý bol vtedy jej partnerom. V čase prešetrovanie pomerov matka bola na materskej dovolenke.
Maloletý M. bol žiakom 1 ročníka ZŠ na A. W.l. v Bratislave. Sociálny pracovník konštatoval, že detiboli čisto oblečené, zaopatrené a komunikatívne. Ďalej bolo konštatované, že medzi matkou a deťmi je
pekný citový vzťah. Ďalej sociálny pracovník konštatoval, že matka má vytvorené vhodné podmienky
pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti.

15. Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej ZR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

16. Podľa § 94 ods. 1 ZR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,

matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

17.Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

19. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

28. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné s nepremlčuje, možno ho všakpriznať, len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka od narodenia zabezpečuje výchovu a výživu
ako aj všestrannú starostlivosť o maloletého M. K.. Dobrú starostlivosť zo strany matky konštatoval aj
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd maloletého M. zveril
do osobnej starostlivosti matky aj s poukazom na to, že otec dieťaťa nielenže nemá záujem podieľať sa
na jeho výchove a starostlivosti, ale ako sám konštatoval nemá záujem sa s dieťaťom stretávať. Súd

však ponechal styk otca s dieťaťom neobmedzený v prípade, žeby si svoj terajší postoj rozmyslel.

30. Čo sa týka výšky výživného, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj zo
schopnosti rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. V danom prípade súd musel vychádzať
z potvrdeného zárobku u otca, ktorý činí 435 Eur pričom súd bral zreteľ na benefit ktorý dostáva otec od
svojho zamestnávateľa v podobne zníženého nájomného.

Súd bol toho názoru, že otec maloletého dieťaťa vzhľadom na svoj príjem, majetkové a rodinné pomery
nemôže platiť vyššie výživné ako 100 Eur mesačne. Súd bral zreteľ na to, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť ako aj na to, že so svojho príjmu okrem výživného na dve deti musí uspokojovať aj svoje
bytové podmienky, stravu a základné ošatenie.

31.Súd určil otcovi výživné vo výške 100 Eur 3 roky spätne odo dňa podania návrhu, tak ako to je v
zmysle § 77 zákona o rodine.

32.V komentári príslušnému ustanoveniu sa uvádza, že súd nie je viazaný návrhom, pričom sám musí
určiť počiatok platenia výživného. Musí prihliadať na to, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil

len v neobmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne
schopnosti a možnosti zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada sa na plnenia, na
poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotia sa aj ďalšie zákonné kritéria. Súd posudzuje
skutočný stav aký existoval v minulosti.

33.Súd vychádzal z toho, čo medzi rodičmi sporné nebolo, že otec sa absolútne žiadnym spôsobom
doposiaľ nepodieľal na výchove dieťaťa, na jeho starostlivosti a že žiadnym spôsobom doposiaľ
neprispel na uspokojovanie potrieb dieťaťa.

34. Keďže žaloba bola podaná 5.11.2013 počiatok výživného bol 3 roky spätne, čiže 5.11.2010.

Na základe toho súd učil zaostalé výživné, ktoré za obdobie 5.11.2010 do 31.8.2018, činí sumu 9386,65
Eur. Jedná sa o výživné za 7 rokov, 9 mesiacov a 26 dní. Výživné za 93 mesiacov činí 9300 eur a výživné
za 26 dní po 3,33 na deň je 86,65 Eur. Súd uvedenú sumu 9386,65 Eur vzhľadom na finančnú situáciu
otca mu povolil splácať v 50 Eurových mesačných splátkach. Súd považoval za neakceptovateľné
splácanie zaostalého výživného 20 eur, nakoľko splácanie výživného po 50 Eur bude činiť 177 mesiacov,

čo je viac ako 14,5 roka. Aj keď sa jedná o neúmerne dlhú roku súd vychádzal z nespochybneného
príjmu u otca, s poukazom na to, že nemôže ohroziť jeho základné životné potreby a potreby jeho rodiny.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.