Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/455/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200883
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515200883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobkyne: C. časť J. - G., so sídlom
T. XX, J., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Rumplovou, so sídlom Homolova 12,
Bratislava, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., zastúpenej advokátskou kanceláriou
Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F, Bratislava, IČO: 36 716 669, v konaní o vypratanie
bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.06.2016, č. k.
14C/11/2015-112, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.06.2016, č. k.

14C/11/2015-112, p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) dňa
20.01.2015, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX na 8. poschodí v
bytovom dome na J. ul. č. XX v J.. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu,
keď mala uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú - do 31.05.2014. K jej predĺženiu nedošlo z dôvodu
pretrvávajúcich problémov so správaním žalovanej a členov jej domácnosti.

2. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, lebo nájomná zmluva zo dňa 15.01.1996 je
platná a účinná. Bola jej síce daná výpoveď z nájmu bytu, ale dlh uhradila v čase plynutia výpovednej
lehoty. Výpoveď z nájmu bytu predkladal subjekt, ktorý nebol vlastníkom bytu, ani prenajímateľom, teda
nemal právo takúto výpoveď zaslať žalovanej. Žalovaná nebola rušiteľkou v spornom byte, ale sama
bola obeťou svojho syna, ktorý ju bil a týral. Vypratanie bytu považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktoré
nepožíva ochranu.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej
časti Bratislava - Petržalka č. 71 zo dňa 26.06.2007, miestne zastupiteľstvo zrušilo v súlade so Štatútom
Hl. mesta SR Bratislavy č. 26, ods. 4 písm. i) príspevkovú organizáciu Bytový podnik Petržalka k
termínu 31.12.2007 (ktorý bol oprávnený na niektoré úkony za prenajímateľa) a schválilo Rozhodnutie
o zrušení Bytového podniku Petržalka bez právneho nástupcu s prechodom všetkých práv a záväzkov
na zriaďovateľa Mestskú časť Bratislava - Petržalka. Súd tiež zistil, že žalovaná bola nájomcom

predmetného bytu na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 08.07.2013, uzatvorenej na dobu určitú
do 31.05.2014, ktorou sa zaviazala dodržiavať povinnosti nájomcu bytu upravené v § 687 - § 695
ObčianskehozákonníkaaDomovýporiadokmestskejčastiBratislava-Petržalka(Čl.VI,ods.1,2zmluvy
o nájme bytu). Prenajímateľ sa zaviazal dohodnutú dobu nájmu bytu predĺžiť (Čl. II bod 3 nájomnejzmluvy) na žiadosť nájomcu podľa Čl. II bodu 2 nájomnej zmluvy v tom prípade, ak nájomca dodržiava
všetky povinnosti nájomcu bytu vyplývajúce zo zmluvy o nájme bytu a zo všeobecne záväzných
právnych predpisov. Žalovaná počas dohodnutej doby nájmu svojím správaním a správaním členov

jej domácnosti opakovane rušila pokojný stav v dome, na základe čoho jednotliví obyvatelia domu
opakovane podávali podnety na riešenie týchto problémov prenajímateľovi, aj polícii. Napríklad, dňa
05.11.2013 prebehlo na Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Petržalka ústne pojednávanie so
žalovanou z dôvodu zrejmého zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, § 21
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na podnet pána L. N. - opätovnej sťažnosti na žalovanú a

jej syna pre hrubé zasahovanie do vlastníckych práv rodiny, pričom žalovaná a jej syn boli napomenutí,
aby nerušili a neohrozovali ostatných vo výkone ich vlastníckych a spoluužívacich práv. Obyvatelia
predmetného obytného domu odovzdali na Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petržalka dňa
31.10.2013 aj Petíciu obyvateľov obytného domu za zrušenie užívacieho práva na sporný byt žalovanej
z dôvodu hrubého porušovania domového priadku Mestskej časti Bratislava - Petržalka, Čl. XIV. S
ohľadom na pretrvávajúce problémy so správaním žalovanej prenajímateľ po uplynutí dohodnutej doby

nájmu nevyhovel žiadosti žalovanej o predĺženie nájmu bytu zo dňa 30.04.2014. Svoje stanovisko
prenajímateľ oznámil žalovanej listom zo dňa 05.06.2014 a vyzval ju predmetný byt uvoľniť a odovzdať
prenajímateľovi z dôvodu, že užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovaná však ostala nečinná.

4. Po zistení týchto skutočností súd prvej inštancie, posúdiac vec po právnej stránke podľa § 685 ods.

1, § 710 ods. 1, 2, § 712a ods. 9, § 123, § 126 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, dospel k záveru, že vo veci je daná aktívna legitimácia žalobkyne, a nájomný vzťah
žalovanejzanikoluplynutímdoby,naktorúbolnájombytuviazaný,tedažalovanáužívabytbezprávneho
dôvodu. Žalovaná nemá právo na bytovú náhradu, pretože nájomná zmluva bola uzavretá iba na dobu

určitú (§ 712a ods. 9 OZ, a bytová náhrada neprichádza do úvahy ani v zmysle § 4 zákona č. 189/1992
Zb., lebo v danom prípade nejde o byt osobitného určenia, ani o služobný byt a nájom bytu neskončil
pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať.

5. Preto rozsudkom zo dňa 09.06.2016, č. k. 14C/11/2015-112 uložil žalovanej povinnosť vypratať a

odovzdať žalobkyni byt č. XX v J. na J. ul. č. XX, 8. poschodie, v bytovom dome so súpisným číslom
XXXX, kat. úz. Petržalka, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobkyni úspešnej v konaní priznal ich
náhradu, predstavujúcu zaplatený súdny poplatok za návrh v sume XX,XX eur.

6. Rozsudok bol doručený žalobkyni prostredníctvom splnomocnenej advokátky dňa 19.07.2016 a
žalovanej prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie dňa 18.07.2016.
7. Proti rozsudku podala v zákonom stanovej lehote (dňa 02.08.2016 v elektronickej podobe bez
autorizácie - e-mailom, a v listinnej podobe dňa 11.08.2016) odvolanie žalovaná prostredníctvom
advokátskej kancelárie. Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní formálne vyhodnotil dôkazy bez
kontextu, ktorý na pojednávaní uvádzala žalovaná, a to, že žalobca sa zaviazal predĺžiť dobu nájmu bytu
v čl. II. bode 3. zmluvy o nájme zo dňa 08.07.2013, ak budú dodržiavané všetky povinnosti nájomcu bytu.
K rušeniu domového kľudu dochádzalo pri páchaní násilia na žalovanej, teda zdôvodnenie nepredĺženia

nájmu žalobcom je sankcia za to, že žalovaná bola obeťou vyčíňania jej syna. Na pomoc si žalovaná
volala príslušníkov polície, podala na syna trestné oznámenie, a v konečnom dôsledku nielen že je
obeťounásilia,sčímorgányčinnévtrestnomkonaníničneurobili,alenapokonjeajrušiteľkoudomového
poriadku. Táto argumentácia žalobkyne je nelogická, v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko voči žalovanej je páchané násilie. Ak niekoho bijú a ten pri tom kričí,

nemôže byť určený ako rušiteľ domového poriadku. Výkon práva žalobkyne ako nositeľa práva prenajať
predmetný byt a jej rozhodnutie porušiť záväzok predĺžiť nájom z dôvodu, že domový poriadok je rušený
žalovanou, je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ. Súd pri svojom rozhodovaní toto zákonné ustanovenie
nezohľadnil,atovovzťahukpodanejžiadostižalovanejopredĺženienájmu,kjejargumentácii,kurgencii
vybavovania žiadosti, k neuvedeniu dôvodov odmietnutia predĺženia nájmu. Žalovaná tiež namietla, že

vo výroku rozhodnutia nebolo rozhodnuté o tom, či je alebo nie žalobkyňa povinná zabezpečiť jej bytovú
náhradu. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.8. Odvolanie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 27.09.2017, ktorá naň reagovala písomne,
podaním doručeným súdu dňa 06.10.2016. Tvrdenia žalovanej, že riadne dodržiavala všetky povinnosti
nájomcu a žalobkyňa bola povinná predĺžiť jej dobu nájmu predmetného bytu, nakoľko k rušeniu

domového kľudu nedochádzalo z jej iniciatívy, ale na základe násilného správania sa jej syna voči jej
osobe, považuje žalobkyňa za účelovú obranu. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súdu
vyplýva, že v nejednom prípade bola pôvodcom poruchového správania na úkor pokojného prostredia
v bytovom dome osobne žalovaná. Okrem toho bolo žalovaná ako nájomca bytu aktívne legitimovaná
na právne kroky smerujúce k vyprataniu z bytu, alebo zákazu vstupu do bytu, vo vzťahu k osobám,

ktoré sa v tomto byte zdržovali na základe práva a vôle žalovanej. Žalovaná nikdy neiniciovala konanie
smerujúce k zákazu vstupu jej plnoletého syna do predmetného bytu alebo k vyprataniu tejto osoby z
bytu, ktorého bola nájomníčkou. Nemožno akceptovať stanovisko žalovanej, že sa necíti voči ostatným
obyvateľom bytového domu zodpovedná za správanie osoby, ktorá sa dlhodobo zdržiavala v byte na
základe jej práva len z dôvodu, že sa ona rozhodla nepodniknúť voči tejto osobe dostupné účinné právne
kroky. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že súd nerozhodol o tom, či jej je alebo nie je žalobkyňa

povinná zabezpečiť bytovú náhradu, poukazuje žalobkyňa na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie túto otázku výslovne riešil na strane 5. poukazom na ust. § 712a ods. 9 OZ.
Žalobkyňa preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu bolo doručené žalovanej dňa 18.10.2016, ktorá naň už písomne

nereagovala.

10. Spis s odvolaním bol predložený Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.12.2016.
11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalovanej dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý
rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací
súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378
ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 06.11.2018.

13. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na právne relevantné otázky, pre ktoré bolo potrebné poskytnúť ochranu vlastníkovi
nehnuteľnosti. Odvolací súd považuje skutkové zistenia, a na ich základe aj záver súdu prvej inštancie,
že žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, z dôvodu ktorého je povinná predmetný byt
vypratať, za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Súd prvej inštancie vykonal

v potrebnom rozsahu dokazovanie, tak aby riadne zistil skutkový stav veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a na základe ich vyhodnotenia dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom,
pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne
vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní
žalovanej preto odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade, s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich
právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

15. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Majú totižto oporu v obsahu spisového materiálu. Tieto listinné
dôkazy predložené žalobkyňou preukazujú, že žalovaná aj po tom, čo na ústnom pojednávaní na
Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Petržalka dňa 05.11.2013 sama pripustila, že spôsobom

svojho života spolu so synom zasahujú do pokoja ich susedov v dome, prejavila ľútosť a uvedomovala si
vážnosť situácie, a že tieto okolnosti môžu ohroziť užívanie ich bytu v budúcnosti, a rovnako aj po tom,
čo bolo žalovanej a jej synovi následne rozhodnutím o predbežnom opatrení Miestneho úradu mestskej
časti Bratislava - Petržalka zakázané zasahovať do pokojného stavu p. L. N. a členov jeho rodiny (rodinabývajúca pod žalovanou) spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ust. § 5 OZ a Listiny základných práv a slobôd,
a obnoviť predošlý pokojný stav, k žiadnej náprave zo strany žalovanej nedošlo. Námietka žalovanej o
nesprávnych skutkových zisteniach tak zjavne neobstojí.

16. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o nájme predmetného bytu zo dňa 08.07.2013 bola
uzatvorená so žalovanou na dobu určitú do 31.05.2014 (čl. I., bod 1. nájomnej zmluvy). Žalovaná sa

mylne domnieva, že sa žalobkyňa ako prenajímateľ v čl. II. bode 3. nájomnej zmluvy zaviazala predĺžiť
dobu nájmu bytu na základe jej žiadosti o predĺženie doby nájmu, inak povedané, že na základe takejto
žiadosti žalovanejjejautomatickyvznikolnároknapredĺženídobynájmuazároveňpovinnosťžalobkyne
predĺžiť jej dobu nájmu. Toto ustanovenie nadväzuje na čl. II. bod 2. nájomnej zmluvy, podľa ktorého
„prenajímateľ môže dobu nájmu bytu predlžovať, pričom jednorazové predĺženie nesmie presiahnuť

3 roky“. Z tohto ustanovenia vyplýva len možnosť, ale žiadna povinnosť prenajímateľa (žalobkyne)
predlžovať žalovanej dobu nájmu bytu, a aj to len v prípade dodržania všetkých povinností žalovanej ako
nájomcu bytu, vyplývajúcich nielen z nájomnej zmluvy, ale aj zo všeobecne záväzných predpisov (napr.
OZ). Keďže žalovaná (a členovia jej domácnosti) tieto svoje povinnosti naďalej neplnili, a preukázateľne
svojim správaním naďalej rušili pokojný stav v dome, nemala žalovaná žiaden legitímny dôvod očakávať,

že jej žalobkyňa dobu nájmu bytu predĺži. Aj nevyhovenie jej žiadosti o predĺženie doby nájmu bytu
žalobkyňou z týchto dôvodov musel byť žalovanej zrejmý.

18. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že ona sama je len obeťou, a že k rušeniu domového
kľudu dochádzalo len na základe násilného správania sa jej syna voči jej osobe. Odvolací súd ich

považuje za účelovú obranu, lebo z listinných dôkazov založených v spise vyplýva opak, a je z nich
zrejmé aj vulgárne a arogantné správanie sa žalovanej voči ostatným obyvateľom bytového domu.

19. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že výkon práva žalobkyne je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ.

20. Pojem dobré mravy nedefinuje žiadna právna norma, no vo všeobecnosti možno hovoriť o takých
pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňujeapresadzujevzájomnáslušnosť,ohľaduplnosťavzájomnérešpektovanie.Jetosúhrnetických
a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť, ktorá smeruje proti takýmto
pravidlám potom možno označiť za konanie proti dobrým mravom.

21. Konanie a postoj žalobkyne voči žalovanej, súvisiaci a vedúci k nepredĺženiu doby nájmu bytu
na základe žiadosti žalovanej, a ani podanie žaloby o vypratanie bytu, jednoznačne znaky porušenia
dobrých mravov zo strany žalobkyne nespĺňajú, teda s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ nemožno
žalobkyni odoprieť ochranu jej vlastníckeho práva. Je to samotná žalovaná, ktorej správanie sa, ako aj

správanie sa členov jej domácnosti, je treba považovať za rozporné s dobrými mravmi.

22. V odvolaní žalovaná neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli
bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplývajú iné, než napadnutým rozsudkom

vyslovené právne závery o zániku nájmu bytu uplynutím dohodnutej doby nájmu (§ 710 ods. 2 OZ),
o neoprávnených zásahoch do vlastníckeho práva žalobkyne užívaním bytu žalovanou bez právneho
dôvodu a o potrebe ochrany tohto práva (§ 126 ods. 1 OZ). V odvolaní uvedené argumenty žalovanej nie
sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Neobstojí preto ani odvolacia námietka žalovanej
o nesprávnom právnom posúdení veci.

23. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom uzavrel,
že nebol zistený žiaden dôvod, aby bolo vypratanie bytu viazané na zabezpečenie bytovej náhrady.
Aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, prečo žalovaná nemá nárok nažiadnu bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 OZ, § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami). Len v prípade, že by bolo vypratanie bytu viazané
na zabezpečenie bytovej náhrady pre žalovanú, muselo by to súd prvej inštancie obsiahnuť do výroku

svojho rozhodnutia. Ani táto námietka žalovanej nie je dôvodná.

24. Pretože obsah odvolania žalovanej tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol
vo veci, ako aj o trovách konania, správne a zákonne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení by mal odvolací súd priznať úspešnej strane v

odvolacom konaní - žalobkyni, nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni
však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).