Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Er/29/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705201005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7705201005.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce,
IČO: 00 172 154, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, právne zast. JUDr. Slavomírom
Kučmášom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti povinnému: F., o vypratanie
bytu s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vedenú pod sp.

zn. EX 69/2005 z a s t a v u j e .

II.OprávnenéhozaväzujenahradiťsúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviDulinovitrovyexekúcievsume
57,54 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podaním zo dňa 21.01.2005 podal na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.

Stanislava Varoščáka návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu -
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8C/29/2004 zo dňa 13.09.2004. Okresný súd Michalovce následne v
zmysle § 44 zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdŕžal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné
predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.

2. V priebehu exekúcie súdny exekútor JUDr. Stanislav Varoščák zomrel dňa 07.01.2009. Exekučné
spisy prevzal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, ktorý navrhol predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu,
že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné
úrady. Uviedol, že povinný je vlastníkom nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na výšku pohľadávky by bol

predaj nehnuteľnosti v hrubom nepomere. Šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov.

3. Súd zároveň vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora, ktorý vo svojom
vyjadrení zo dňa 06.08.2018 uviedol, že v zmysle podnetu konajúceho exekútora súhlasí so zastavením
exekúcie.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.7. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,

výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý

by bolo možné postihnúť exekúciou.
8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav
a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné
vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad
nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto
veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte
hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.

Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto
oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti

súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa
rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený
súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a
to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať
o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre

toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

10. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným
spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd
poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 10.05.2018 a obsah predloženého exekučného

spisu sp. zn. EX 69/2005 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie.
11. Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, a nie je ani reálny predpoklad
jeho nadobudnutia do budúcnosti, nakoľko povinný nedisponuje exekučne postihnuteľným majetkom

a vzhľadom na jeho majetkové pomery, nie je ani predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Súd
má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, preto pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.16. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

17. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
18. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za

každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
19. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie

bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
22. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v celkovej sume 140,22 eur. Uplatnené trovy
exekúcie pozostávajú z časovej odmeny vo výške 26,56 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2

vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo
výške 86,32 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 4,76 eur a 20% DPH
z tejto odmeny v sume 22,58 eur.
23. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške
26,56 eur za 4 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti:

vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min., výzva na úhradu pohľadávky - 40 min., štúdium spisu - 30 min. a
prevzatie spisu - 30 min. Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekučným spisom č.
EX 69/2005, súd v časovej odmene nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony: „štúdium spisu“
a „prevzatie spisu“, pretože súd má za to, že sú zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm.
b) citovanej vyhlášky, t.j. sú odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia týchto

úkonov ich nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý
úkon.
24. Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 Eur za úkon - „vyúčtovanie trov exekúcie“,
pretože ho považoval za čas účelne vynaložený na vykonanie tohto úkonu. Z logického a gramatického
výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora

sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a
rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie, a nie počet týchto úkonov.
25. Súdny exekútor si zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a §15 ods. 1 vyhlášky uplatnil paušálnu
odmenu vo výške 86,32 eur za 26 úkonov (á 3,32 Eur), a to za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, zisťovanie bydliska povinného 1x, každé

zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6x, každé zisťovanie účtu povinného 12x, každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného 5x. Pri rozhodovaní o odmene a náhrade exekútora súd musí posudzovať, či
ide o úkony exekučnej činnosti počas vykonávanie exekúcie účelne vykonané. V tomto kontexte sa
zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou vykonaných úkonov exekučnej činnosti súdnym exekútorom a
zo špecifikácie trov exekúcie predložených súdnym exekútorom. Súd nepovažoval za účelne a najmä

hospodárne úkony vykonané súdny exekútorom, a to mnohonásobné zisťovanie účtov v bankách v
krátkych časových úsekoch. Súčasne bolo zistené, že viaceré šetrenia majetkových pomerov povinného
bolivykonávanézverejneprístupnýchinternetovýchzdrojov,tedaniesúoficiálnymzisťovanímpomerov,
za ktoré by bolo možné priznať odmenu, teda neboli vykonávané osobným zisťovaním a šetrením
súdnym exekútorom. Súd, preto nepriznal exekútorovi odmenu za úkon - 3x zisťovanie majetku

povinného cez katasterportál, nakoľko ide o jednoduchý administratívny úkon, a jednak ho súdny
exekútor vykonáva cez bezplatný portál katastra, teda mu s týmto nevznikajú žiadne výdavky. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi za 12 úkonov exekučnej činnosti vo výške 39,84
eur, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie1x, zisťovanie bydliska povinného 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6x, každé zisťovanie
účtu povinného 1x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x.
26. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších právnych predpisov, čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o 20 % DPH, t.j. o sumu 9,30 eur.
27. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 1,76
eur, pozostávajúcu z náhrad poštovného (1x 1,30 eur, 1x 0,46 eur).
28.Súdposudzovalajnároksúdnehoexekútorananáhradutrovexekúcievprípadehotovýchvýdavkov-

spotrebný materiál vo výške 3,00 Eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady
hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR
I.ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.

perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí, preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných

výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
29. Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 57,54 eur.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §

57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.