Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Silvia Tisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/292/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232513
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117232513.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
M. M., nar. XX.XX.XXXX,
H. M., nar. XX.XX.XXXX,
O. M., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom,
t. č. v náhradnej osobnej starostlivosti O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, N., deti rodičov:
matka R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXXX/XX, H. a otec M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX, právne zastúpený Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, ,
o zníženie výživného a o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Matka je p o v i n n á uhrádzať výživné, ktoré bolo určené na mal. deti Rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 21P/112/2014 - 201 zo dňa 30.10.2014, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M., mal. H. a mal. O. sumou 100 € mesačne na
každé dieťa od mesiaca december 2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
IV. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/112/2014 - 201 zo dňa 30.10.2014 v
časti úpravy výživného otca na mal deti.
o d ô v o d n e n i e :
1) Návrhom doručeným súdu 20. 11. 2017 sa matka domáhala zníženia výživného na mal. deti na sumu
30 € na každé s odôvodnením, že nemá stálu prácu, býva v podnájme, exekúciu vo výške 8.227,40 €
vyplatila jej matka a musí ju teraz splácať. Keďže sa o deti zaujíma, cez víkendy a prázdniny si ich berie
k sebe, nakupuje im menšie dary, považuje zníženie výživného od decembra 2017 za odôvodnené.
2) Podaním doručeným súdu 7. 12. 2017 otec uviedol, že sa nevie k návrhu vyjadriť, keďže deti boli
zverené do osobnej starostlivosti jeho matke (starej matke). Táto so znížením výživného nesúhlasila,
pretože výdavky na deti sa neustále zvyšujú, taktiež uviedla, že sa nezakladá na pravde, že by mal.
deťom matka dávala vreckové. Poukázala na zdravotný stav mal. detí, s ktorým sú spojené zvýšené
výdavky.
3) Súd vo veci konal v neprítomnosti otca, nakoľko tento je pracovne činný v zahraničí.
4) Uznesením zo dňa 15. 5. 2018 súd začal z úradnej moci konanie o zvýšenie výživného na mal. deti.5) Uznesením zo dňa 15. 5. 2018 súd neodkladným opatrením zmenil miesto plnenia vyživovacej
povinnostirodičovnaÚradpráce,sociálnychvecíarodiny,Žilinapodľa§119b/odsek5Zákonaorodine.
6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom starej matky mal. detí, ktorej sú deti zverené do osobnej
starostlivosti, výsluchom matky a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
7) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
8) Podľa § 75 ods. 1 ZR - pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
9) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10) O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/112/2014-201
zo dňa 30.10.2014, ktorým boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke O. M..
Obaja rodičia boli zaviazaní plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 50 € na každé dieťa. Otec bol v tom
čase poberateľom invalidného dôchodku vo výške 146 € a pracoval na základe dohody o pracovnej
činnosti s mesačným čistým príjmom 141 €; matka bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a od 16.
1. 2014 zamestnaná na skrátený pracovný čas s priemerným mesačným príjmom 149 €. Maloletý M.
bol žiakom piateho ročníka špeciálnej základnej školy internátnej v Bytči, mal. H. bol žiakom tretieho
ročníka základnej školy a mal. O. navštevovala špeciálnu materskú školu.
11) V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať podstatnú zmenu v
odôvodnených nárokoch mal. detí v súvislosti s ich celkovým telesným rastom a vývojom, nástupom
na vyšší stupeň školy, ako aj s zhoršeným zdravotným stavom, takže v tejto súvislosti majú deti
nepochybne zvýšené výdavky. Tieto stará matka vyčíslila v rozsahu 352 až 408 € mesačne na bežné
potrebyzahŕňajúcestravu,ošatenie,hygienu,mimoškolskúčinnosťacestovnéspoluspomernoučasťou
nákladov na bývanie (71 € na osobu). Maloletý M. mal ďalšie jednorazové výdavky na okuliare (70 €),
zubný strojček (786 €), komunálny odpad (17 €), mal. H. na komunálny odpad (17 €) a mal. O. na
okuliare (40 €), na zubný strojček (478 €) a na komunálny odpad (17 €). Ďalšími nákladmi boli náklady
na výlety a exkurzie (60 €/rok/dieťa). Mal. O. je celiatička, z tohto dôvodu je zdravotne ťažko postihnutá,
čo úrad práce kompenzuje príspevkom vo výške 40 € mesačne. Súdu je známe z jeho praxe, že v tomto
veku dosahujú bežné náklady 200 až 250 € na mal. dieťa bez nákladov na bývanie. V tomto smere súd
vyhodnotil dokazovanie tak, že napriek tomu, že deti sú zverené do náhradnej osobne starostlivosti, ich
životná úroveň je štandardná a uspokojujúca. Majú zabezpečené všetky potreby a to aj v rozsahu, ktorá
prekračuje životnú úroveň ich rodičov. Uvedené je spôsobené tým, že náklady nad rámec poberaného
výživného hradí stará matka zo svojich prostriedkov, prípadne aj z prostriedkov svojho priateľa. Bez tejto
osobnej angažovanosti starej matky by neboli v plnom rozsahu naplnené potreby mal. detí, napríklad,
čo sa týka zubnej starostlivosti, čo by sa však aj neskôr prejavilo na ich zdravotnom stave.12) Od septembra 2018 je matka zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou v Žiline a poberá čistý príjem vo
výške 400 € mesačne; jej základný plat činí 497 € brutto. Pracovná činnosť matky je postihnutá častou
fluktuáciou, riadne sa zamestnala až od septembra 2017 za hrubú mzdu 450 €. V období 9-11/2017
dosiahla priemerný čistý príjem 406 € a od 12/2017 - 3/2018 dosiahla čistý mesačný príjem 425 €.
Matka nevlastní žiaden majetok. Býva v nájomnom byte spolu s kamarátom, pričom nájomné činí 400
€ mesačne. Približne dvakrát mesačne matku navštevujú v jej domácnosti jej synovia, vtedy matka
zabezpečuje aj menšie výdavky na mal. detí.
13) Pokiaľ sa týka otca, jeho príjem predstavoval 19 341 € brutto za rok 2017; otec pracuje ako
samostatne zárobkovo činná osoba v stavebníctve, pričom prácu vykonáva v zahraničí. V daňovom
priznaní si otec uplatnil výdavky percentom z príjmom (60 %), ako aj preukázateľne zaplatenými
príspevkaminapoistnévovýške 1174€.Otecvkonanítvrdil,žejehoreálnevýdavkypriprácivzahraničí
dosahujú 12 508 € ročne, a teda jeho čistý príjem je 570 € mesačne.
14) V konaní mal teda súd preukázané, že otcov príjem sa od posledného určenia výživného fakticky
zvýšil, napriek tomu je nutné konštatovať, že ním tvrdený príjem nedosahuje potenciál, ktorý je bežný v
jeho podmienkach. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otec má dobrý zdravotný stav, ktorý
mu umožňuje riadne pracovať dokonca i v zahraničí, pracuje v stavebníctve a je manuálne šikovný. Je
teda zrejmé, že by si za aktuálnych podmienok na trhu práce v Slovenskej republike nemal problém
nájsť prácu v pracovnom pomere, prípadne pracovať naďalej na živnosť, pričom mesačný príjem v
stavebníctvepodľaznalostíapraxesúdudosahujebežne1.200€mesačnebrutto.Jevšeobecneznáme,
že dopyt manuálne zručných pracovníkoch je v Slovenskej republike tak značný, že sa uvoľňujú aj
podmienky pre zamestnávanie cudzincov. Priemerný mesačný príjem tak podľa údajov Štatistického
úradu dosiahol za prvý kvartál r. 2018 sumu 955 € brutto, čo predstavuje čistú mzdu vo výške cca
715 € mesačne. Súd má za to, že otec by v Slovenskej republike mohol dosiahnuť reálne vyšší príjem
ako dosahuje v zahraničí, lebo by nebol zaťažený výdavkami na cestovanie a ubytovanie, preto je
nelogické a neúčelné, ak za ním tvrdených podmienok otec v práci v zahraničí pokračuje. Taktiež je
nutné podčiarknuť, že otec ním tvrdené výdavky nepreukázal a to ani na výzvu súdu. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd k ním tvrdeným výdavkom nemohol teda ani prihliadať, respektíve im neuveril.
Súd teda konštatuje príjmový potenciál otca v rozsahu 900 až 1000 € netto z pracovnej činnosti, pričom
ďalší príjem má otec v podobe invalidného dôchodku vo výške 160 €. V tomto smere súd pre úplnosť
dodáva, že otec netvrdil ani nepreukázal, že v dôsledku invalidity nemôže riadne pracovať, keďže sa
tak aj reálne deje.
15) Z ďalších pomerov je potrebné uviesť, že otec je ženatý, jeho manželka pracovala na polovičný
úväzok a jej príjem dosahoval 238 €; taktiež bola dva mesiace v roku 2018 práceneschopná a od
1. 7. 2018 je evidovaná na Úrade práce ako nezamestnaná. Otec získal darom nehnuteľnosť a túto
rekonštrukciou na základe úverov zhodnotil. V tejto súvislosti stará matka namietala, že tento dom bol
obývateľný a nebola nutná jeho rekonštrukcia, respektíve jeho nadstavba, a otec si založil novú rodinu
bezohľadunapotrebymal.detí,kuktorýmmárodičovskúzodpovednosť.Otecžiadnuďalšiuvyživovaciu
povinnosť nemá, i keď v spoločnej domácnosti s ním bývajú dve mal. deti jeho manželky. Otec sa
na osobnej starostlivosti o mal. deti (aj z objektívnych dôvodov práce v zahraničí) podieľa minimálne.
Sporadicky však prispieval na niektoré zvýšené náklady mal. detí, napríklad prispel na zubný strojček
sumou 100 €.
16) Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie vyživovacej povinnosti,
a preto návrh matky na zníženie výživného zamietol. V súčasnosti matke určené výživné zodpovedá
odôvodneným nárokom mal. detí ako aj potenciálu matky dosahovať príjem. Súd má za to, že matka,
ktorá ani nie je zaťažená osobnou starostlivosťou o mal. deti, by mohla prípadne dopĺňať svoj príjem
vedľajšou činnosťou. Taktiež súd nemohol prihliadnuť k jej výdavkom na bývanie, pretože výživné na
mal. deti má prednosť a matka až následne si má prispôsobiť bývanie svojej životnej úrovni. Pokiaľ
nechce žiť s príbuznými, je napríklad možné, aby si prenajala iba jednu izbu v nájomnom byte, čo by
predstavovalo približne náklady 150 € na mesiac, oproti ňou tvrdeným výdavkom na bývanie vo výške
400 €, na ktorých sa však má podieľať i jej partner (resp. kamarát), ktorý s ňou žije. Taktiež osobná
starostlivosť matky je nedostatočná, pretože nepomáha starej matke ani pri upratovaní v domácnosti,
resp. s mal. O. sa vôbec nestretáva.17) Na druhej strane súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na mal. deti
zostranyotca.Otecjednoznačnemávyššípríjem,resp.potenciáldosahovaťpríjemoprotiobdobiu,kedy
sa naposledy rozhodovalo o jeho vyživovacej povinnosti. Mal. deti prirodzene vyrástli, majú zdravotné
ťažkosti,otecjetaktiežvlastníkomnehnuteľnéhomajetkuamalbypreduprednostňovanímpotriebsvojej
novozaloženej rodiny, resp. zveľaďovania jeho majetku, uprednostniť aktuálne potreby mal. detí, a to
najmä ak sa o mal. deti osobne nestará. Medzi pomermi matky, ktorá je úplne nemajetná a dosahuje
príjem 400 € a otcom je teda diametrálny rozdiel, preto ani ich vyživovacia povinnosť nemôže byť určená
rovnako. Za primerané výživné zo strany otca v prípade troch vyživovacích povinností súd považoval
jednu tretinu čistého príjmu, čomu z 900 € zodpovedá suma 300 €. Uvedeným výživným môže otec
aj kompenzovať nedostatok osobnej starostlivosti o deti. Súd nezistil rozdiely medzi výdavkami detí,
sú približne rovnaké s poukazom na to, že zvýšené výdavky mal. O. na stravovanie sú kompenzované
príspevkom sociálnej pomoci, a preto sumu 300 € rozdelil medzi deti rovným dielom a určil výživné v
sume 100 € na každé dieťa. Pokiaľ súd nevyšiel z vyššieho potenciálneho príjmu (1000 €), resp. do
neho nezapočítal invalidný dôchodok, bolo to z dôvodu, že v prípade nutnosti, ak je otcova manželka
nezamestnaná a bez príjmu, má i k tejto vyživovaciu povinnosť; a k tomu bolo nutné prihliadnuť a
ponechať pre tento prípad otcovi finančnú rezervu.
18) Výživné súd zvýšil od mesiaca nasledujúceho po rozhodnutí súdu jednak preto, že spätné zvýšenie
výživného by ovplyvnilo výšku príspevku, ktorý poberá stará matka pri náhradnej osobnej starostlivosti
(teda reálne by k zvýšeniu financií pre mal. deti nedošlo a stará matka by musela uvedený príspevok
vrátiť úradu práce) a na strane druhej aj z toho dôvodu, že otec v uplynulom období na žiadosť
starej matky občas na mal. deti prispel nad rámec dosiaľ určeného výživného. Súd preto považoval za
postačujúce, ak sa výživné zvýši od vykonateľnosti tohto rozsudku.
19) Podľa § 45 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine; súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné
poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu.
20) Podľa § 119b ods. 5 Zákona o rodine, súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe,
ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné
úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.
21) Nakoľko podľa aktuálnej právnej úpravy sa v prípade náhradnej osobnej starostlivosti výživné hradí
na účet príslušného úradu práce, súd zmenil obom rodičom miesto plnenia vyživovacej povinnosti.
22) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení
výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
23) Po vyhlásení rozsudku sa stará matka, matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu
odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.