Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Er/508/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608206151
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4608206151.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO:
30 807 484, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava proti povinnému : MARTOŠ, s.r.o. organizačná
zložka zahraničnej osoby, IČO: 35 966 831, Pod Kalváriou 2305, 955 01 Topoľčany o vymoženie
5.442,74EURspríslušenstvom,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.ErikTóth,sosídlomexekútorského
úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra pod EX 614/2008, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r i p u s t n a exekúciu z a s t a v u j e.

II.Oprávnený je povinný zaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.ErikTóth,sosídlomexekútorského
úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

III. Povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany - číslo 700-1510386708-GC04/08
zo dňa 21.4. 2008. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 29.07.2008.

2. Okresný súd Topoľčany uznesením 6Er/508/2008 - 21 zo dňa 08.02.2018 zastavil exekúciu zastavil,
druhým výrokom súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a
poslednýmvýrokomrozhodol,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo,avšaknazáklade
odvolania oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8CoE/44/2018 - 32 zo dňa 31.07.2018
zrušil napadnuté uznesenie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej

inštancie vôbec neskúmal procesnú subjektivitu účastníkov konania, a preto vec nesprávne posúdil
z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie. Tiež z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa
súd nesprávne vysporiadal s výpisom povinného z obchodného registra, pretože z neho samotného
nemožno vyvodiť záver o tom, že povinný bol vymazaný z obchodného registra pre jeho nemajetnosť. V
nadväznosti na uvedené, mal odvolací súd za preukázané, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej
inštancienesprávneaplikoval§57ods.1písm.h)exekučnéhoporiadku,atakspôsobilvadurozhodnutia

spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení. Rozhodnutie o trovách exekúcie bezprostredne súvisí
s rozhodnutím o zastavení exekúcie. Pretože od rozhodnutia o napadnutom výroku závisia aj výroky o
trovách exekúcie a trovách konania, ktoré odvolaním neboli dotknuté, odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

3. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že rozhodnutie zahraničnej osoby MARTOŠ, s.r.o. o

zrušení MARTOŠ, s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby zo dňa 01.09.2010. Z Obchodného
registra Okresného súdu Nitra, odd. Po 10129/N bola spoločnosť MARTOŠ, s.r.o. organizačná zložkazahraničnej osoby s adresou miesta činnosti: Pod kalváriou 2305, 955 01 Topoľčany, IČO: 35 966 831
dňom 28.01.2011 vymazaná.

4. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

5. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

6. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku
sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v
obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s

dodatkom, že ide o odštepný závod.

7. Podľa § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná
organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

8. Podľa § 21 ods. 2 Obchodného zákonníka, zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie
fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky.

9. Podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej
republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území

Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do
obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis
podáva zahraničná osoba.

11. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu

má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 57 ods. 1) písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

19. Spôsobilosťou byť účastníkom konania, sa rozumie mať spôsobilosť mať procesné práva a
povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto
má podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá
podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým účastníkom konania len vtedy,
ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva.

20. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, upravuje Obchodný zákonník.
Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom, alebo právnická osoba so sídlom mimo
územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu podnikania na území Slovenskej republiky,
stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej
republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej

zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky, vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky, do
obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis, podáva zahraničná osoba.

21. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá bola popísaná vyššie, nie je možné

zamieňať s právnickou osobou, zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou. Povinnosť
zápisu organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, na tom nič nemení.
Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra, má organizačná zložka zahraničnej osoby
rovnaké postavenie, ako odštepný závod (§ 7 ods. 2 ObZ). Z toho vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní
tejto organizačnej zložky, sa užíva obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide

o organizačnú zložku (§ 7 ods. 1 ObZ) a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby, zapísaný
do obchodného registra, je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony, týkajúce
sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká
rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká
len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej,

a to či už fyzickej, alebo právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná
do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je nositeľom právnej subjektivity a
spôsobilým účastníkom konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, je
vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu
subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 61 CSP), má preto vo všetkých prípadoch

výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.

22. Účastníkmi exekučného konania sú podľa § 37 Exekučného poriadku v čase začatia exekučného
konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený

exekútor. Procesné právo nestanovuje, ako má byť účastník konania označený vo veci, ktorá sa
týka jeho organizačnej zložky, pretože nositeľom práv a povinností, je aj v týchto prípadoch osoba,
ktorej je organizačná zložka súčasťou, bez ohľadu na to, že sa vec týka účastníka konania ako
celku, alebo jeho organizačnej zložky, ktorá sa do obchodného registra zapisuje (odštepného závodu,
organizačnej zložky zahraničnej osoby), alebo inej organizačnej zložky, ktorá sa do obchodného registra

nezapisuje. V návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 1 má byť právnická osoba označená
názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, pokiaľ je pridelené. Údaj o tom,
že sa vec týka organizačnej zložky, zákon nevyžaduje. Okolnosť, že vec sa týka organizačnej zložky
zahraničnej právnickej osoby, môže žalobca vyjadriť tým, že za označenie účastníka konania pripojí údaj
o organizačnej zložke.

23. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/386/2009,
s výpisom z obchodného registra povinného a zistil, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označil povinného ako MARTOŠ, s.r.o. organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Topoľčany, Pod
kalváriou 2305, IČO: 35 966 83. Z uvedeného označenia vyplýva, že povinným mala byť organizačná

zložka dotknutej zahraničnej právnickej osoby, pretože oprávnený ani v exekučnom titule, ani v
návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol zahraničnú osobu MARTOŠ s.r.o., so sídlom Luhačovice,
Uherskobrodská 984, IČO: Luhačovice, Uherskobrodská 984 zapísaná v obchodnom registri Krajského
súdu v Brne, oddiel C, vložka č. 50898. Vychádzajúc z označenia povinného v návrhu na vykonanieexekúcie je zrejmé, že jeho označenie je totožné (a to nielen uvedením obchodného mena organizačnej
zložky,sídlaorganizačnejzložky,aleajuvedenímidentifikačnéhočísla)soznačenímorganizačnejzložky
podniku zahraničnej osoby v obchodnom registri. Povinný už v čase začatia exekučného konania nemal

procesnú subjektivitu, ako subjekt práv a povinností neexistoval. Nedostatok procesnej subjektivity je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorého existenciu musí súd prihliadať ex offo a
pre ktorý je potrebné konanie zastaviť a preto súd exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej
hodnoty.

25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

27. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

28. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej

činnosti je 3,32 eura.

30. Podľa § 15 ods. 1) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.: paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie,c)doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,d)doručenieexekučnéhopríkazu,e)doručenie

upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)
každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie
účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

31. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada

hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

32. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom

do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.

33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako
minimálnu paušálnu odmenu.

34. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do

31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z
odmeny podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur a 20 % DPH zo sumy 33,19
eur vo výške 6,67 eur.35. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že výrokom III. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov konania. Zastavenie exekúcie zavinil
oprávnený, na náhradu trov konania mal preto právo povinný, ktorému však v konaní trovy nevznikli

ani si ich neuplatnil, nakoľko bol ako organizačná zložka zahraničnej osoby vymazaný z obchodného
registra, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.