Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/83/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813010279.5

Rozhodnutie
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného G.
O. na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O.Ľ. - T. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 11.5.2011 okolo 16.20 hod. v záhradke za obytným domom A. S. J. Č.. XX v Prievidzi, pri slovnom
nedorozumení napadol poškodeného S. X., A.. XX.X.XXXX, ktorý išiel brániť svoju manželku P. X., ktorú
pred tým obvinený udrel, vzápätí obvinený poškodeného S. X. udrel do oblasti nad ľavým okom, po čom
poškodený stratil rovnováhu a došlo k podvrtnutiu ľavej dolnej končatiny a zlomenine dolného konca
ihlice ľavej dolnej končatiny bez dislokácie s krvným výronom, čo si u poškodeného vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života, podľa záverov znalca, počas 8 - 10 týždňov,

t e d a :

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví § 156 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona účinného do 31.8.2011 (ďalej
len Trestný zákon), s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému S.H. X., A..
XX.X.XXXX Q. S., trvale bytom F., S. Č.. XX/X, škodu vo výške 644 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného G. O. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedka -
poškodeného S. X., svedkov P. X., P. M., X. F., Ing. X. P., P. I., Ing. U. O., U. F., F. O., H. C., H. M., Ľ. P.,
P. J., T. F., znalca z Odboru zdravotníctvo - chirurgia, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu kládla za vinu podaná obžaloba, poprel. Uviedol, že on v čase
skutku, uvedenom v obžalobe, na danom pozemku ani nebol, preto ani nemohol a nemal konflikt s
poškodeným a jeho manželkou, nespôsobil poškodenému zranenie. V čase skutku bol v práci v solárnom
štúdiu I., tam pracuje sám a štúdio nemohlo ostať bez personálu. Nepožíval v čase skutku vozidlo, o
ktorom vypovedajú svedkovia, že tam mal na ňom prísť, mal ho zákaz od otca, ktorý je jeho majiteľom,
používať. Manželov X. pozná, bývali oproti nim, pripustil, že v ich spolužití vznikali konflikty pre ich
maloleté deti, bola volávaná i polícia. Prečo bol označený on za páchateľa, uviedol, že možno poškodený
využil situáciu a ak mu zranenie spôsobil niekto iný, tak za páchateľa z pomsty označil jeho.

Svedok S. X. vypovedal, že s manželkou polievali záhradu. Napadnutiu, podľa neho, nič
nepredchádzalo. Svedkyňu I. on videl na balkóne, videl ju, že telefonovala s obžalovaným, žiadala ho,
aby prišiel, bol to hlasný telefonát, oni so svedkyňou nemali žiaden konflikt. Obžalovaný prišiel, ako však
prišiel, on nevidel, nepočul napr. zvuk auta. Obžalovaného si všimol, ako išiel rýchlym krokom, boli na
kraji záhrady, prišiel k manželke, dal jej úder na hlavu, spadla na zem, podľa neho, ostala v bezvedomí.
Išiel pomôcť manželke, zodvihnúť ju zo zeme, obžalovaný nič nehovoril, ako manželku dvíhal, aj jeho
udrel do oblasti sluchov, na hlavnom pojednávaní sa nevedel presne vyjadriť, na ktorej strane, tiež i on
spadol, ako sa spamätával, obžalovaný mu stúpil, skočil na nohu. Pocítil v členku prudkú bolesť, členok
ho bolel, po tom, čo sa postavil, mal s tým problém, ako sa hovorí, skúšal bolesť rozchodiť, bolesť členka
sa mu zväčšovala. Nevedel povedať, kto volal políciu, tá i prišla. Spolu s manželkou išli na ošetrenie do
nemocnice autobusom. S obžalovaným pred ich napadnutím nemali žiaden slovný konflikt. Na záhrade
boli susedia F.. V dôsledku konania obžalovaného utrpel zranenie - mal rozmliaždený členok, mal na
ňom opuch, prudkú a najväčšiu bolesť začal cítiť až v nemocnici. Uplatňoval škodu vo výške bolestného
za 40 bodov.

Svedkyňa P. X. vypovedala, že synovca svedkyne X. v daný deň na dvore upozornila, aby netrmal so
studňou. Svedkyňa - družka obžalovaného volala obžalovanému, ktorý na to po chvíli prišiel. Na záhrade
najprv, po tom, čo prišiel, udrel ju. Manžel - poškodený ju zo zeme pozviechal, na to udrel odzadu i jeho,
skočil mu i na nohu. Ona ešte kričala o pomoc, pretože videla manžela na zemi. Svedkyňa F. bola vonku.
Zo záhrady išli do bytu, políciu volala ona, polícia prišla, spísali si vec. Poškodeného bolela noha, a tak
išli spolu na pohotovosť, išli tam autobusom, poškodený však kríval.

Svedkyňa P. M. vypovedala, že videla, ako prišiel obžalovaný, bolo to v čase medzi 16 až 16.30 hodinou,
išiel smerom dozadu do záhrady. Ona manželov X. videla až po príchode polície. Nepočula zo záhrady
žiaden krik. V záhrade sa obžalovaný zdržal asi 10-15 minút, videla ho nasadnúť do auta a odísť.
Rozprávala sa potom so X. a tí jej povedali, že ich obžalovaný napadol, ako presne, jej nepovedali,
poškodený kríval. Prišla i polícia. O udalosti si urobila poznámky, akoby mala intuíciu.

Svedkyňa X. F. vypovedala, že videla mladého muža vybehnúť z auta, vtedy nevedela, že to je osoba
obžalovaného, ak v prípravnom konaní jednoznačne hovorila o obžalovanom, tak hovorila preto, lebo
ho vtedy opoznala na ukázanej fotografii. V záhrade počula hádku, počula mužské hlasy, aj vulgárne
slová počula, preto zobrala zo záhrady dnu deti, s ktorými bola v záhrade. Až neskôr sa od nejakých
susedov dozvedela, že tam mala byť i bitka. Ona videla na dvore svedkyňu I., bola za drevom, nevedela
však, či niečo robila, hovorila.

Svedkovia H. C., H. M., pripustili, že ako policajti boli vyslaní na zákrok na Traťovú ulicu v Prievidzi,
na podrobnosti si však pre odstup času nespomínali, zo zákroku spísali záznam. Prečo poškodeného
neodvážali napr. na ošetrenie, sa nevedeli vyjadriť.

Svedkyňa P. I. vypovedala, že v čase skutku obžalovaný vozidlo C. P. nepoužíval, používala ho na
vozenie detí do škôlky len ona. Zakázal im vozidlo obžalovaným používať svedok U. O., ako majiteľ

vozidla, pretože boli hrozby poškodenia tohto vozidla. Ak teda svedkovia vypovedali, že mal na tomto
vozidle dňa 11.5.2011 prísť na Traťovú ulicu, svedkovia nehovoria pravdu. V čase skutku obžalovaný bol
v práci, mal pracovnú dobu, pracoval v solárnom štúdiu I.. So susedmi nemali žiadne spory. Pripustila,
že telefonovala obžalovanému, no ten určite neprišiel. Určite v daný deň trampolínu na pozemku
nemontoval, tá už bola namontovaná firmou, ktorú si na to najali, nemá však k tomu žiadne doklady.

Svedok Ing. U. O. potvrdil, že vozidlo C. P. bielej farby s čiernou strechou obžalovanému zakázal
používať, mohla ho používať svedkyňa I., on používal C. F. alebo I..

Svedkyňa F. O. vypovedala, že ona je konateľkou firmy, ktorá vlastní solárne štúdio I.. V danom štúdiu
pracuje a i v čase, kedy malo dôjsť ku skutku pracoval brat - obžalovaný. Ku skutku sa nevedela vyjadriť,
ona tam nebola. Brat používal v čase skutku vozidlo I.. K poškodeným sa tiež nevedela bližšie vyjadriť.
Aj ona v poslednom období pracovala brigádnicky v tomto štúdiu. Nestáva sa však, že by personám
v čase, keď sú tam zákazníci, z práce v štúdiu odchádzali. Nevylúčila, že sa to dá, no pre zákazníkov
sa to nerobí. Predávali do štúdia permanentky. V ich evidencii sa nevyznačuje, ktorý zákazník a kedy
bol v solárnom štúdiu.

Svedok Ľ. P., P. J., T. F., vypovedali, že chodili do solárneho štúdia I. a odtiaľ poznajú i obžalovaného.
Určite v tomto solárnom štúdiu boli i dňa 11.5.2011. Svedok P. si to pamätá preto, že si v tento deň kupoval
permanentku, pretože na nej bol tento dátum. Do solárneho štúdia išiel po práci, čo mohlo byť pred pol
piatou, presný čas nevedel povedať, myslí si, že to bolo v tento čas. Vždy tam chodí po práci, pracuje v
M. M., prácu končí pred štvrtou, ako mu trvá dlho cesta, je rôzne, podľa toho ako idú. Určite bol v práci
obžalovaný, čakal tam do 30 minút, bolo tam viac ľudí, služba trvá 7-10 minút. Určite sa obžalovaný z
práce nevzdialil. Nikdy ani pred tým ani po tom sa mu nestalo, žeby obžalovaný z práce odišiel. Určite
nebol v solárnom štúdiu ani nikto iný zo zamestnancov, bývali tam z personálu v iné dni nejaké ženy. O
tomto všetkom sa rozprával s obžalovaným na jeseň roku 2011, preto si to pamätá, inak by si určite na
podrobnosti nepamätal. I svedkyňa J. si, podľa jej výpovede, v daný deň kupovala permanentku, prišla
do štúdia okolo 16.10 hod., zdržala sa tam potom, pretože sa bola i opaľovať, odchádzala okolo 16.45
hod. Bolo tam viac ľudí, čakala, obžalovaný za celú dobu neodišiel, s niekým dokonca pil kávu. Iného
zamestnanca tam ona nevidela, nestalo sa jej, žeby ona postrehla, žeby zo štúdia odišiel, žeby bolo
v pracovnej dobe štúdio uzavreté. Svedok F. spresnil, že čakal, bolo tam viac ľudí, išiel sa opaľovať,
pretože mal asi 1 hodinu čas. Prišiel okolo 16.00 hod., kupoval si tiež permanentku, bola vtedy akcia.
Urobil mu obžalovaný dokonca kávu. Určite obžalovaný nikam neodišiel, bol počas celej doby v štúdiu.

Svedkyňa Ing. X. P. vypovedala, že o napadnutí sa dozvedela z telefonátu od matky - svedkyne X., tá jej
však presne hneď nepovedala, ako k napadnutiu poškodeného prišlo, útočníkom bol však označovaný
obžalovaný.

Svedok U. F. sa ku skutku nevedel vyjadriť.

Súd vo veci vypočul znalca z Odboru zdravotníctvo - chirurgia MUDr. D. W., ktorého pribral ako znalca,
pretože znalec, podávajúci odborné vyjadrenie, pribratý v rámci prípravného konania MUDr. P. L.,
ktorého na hlavnom pojednávaní tiež súd vypočul, vyvstalé rozpory vo svojich záveroch, oproti záverom
zhrnutým v písomnom odbornom vyjadrení z prípravného konania, nevedel súdu dostatočne objasniť, na
jeho výsluch a v ňom uvedené závery súd pri svojom rozhodnutí potom ani neprihliadol. Znalec MUDr. D.
W. vypovedal, že poškodený utrpel dňa 11.5.2011 zranenie - zlomeninu vonkajšieho členka vľavo, toto
zranenie nemohlo vzniknúť pôsobením priameho násilia na vonkajší členok, kinetická energia musela
pôsobiť na vnútorný členok a odtiaľ sa preniesla na vonkajší členok, teda napr. skočenie na vnútorný
členok, takéto násilie nemuselo byť však veľmi veľké. Takýto útok potom však nemusel zanechať
sprievodné ďalšie zranenie na danej oblasti. Noha pri takomto útoku by musela byť trochu šikmo.
Pripustil, že takéto zranenie mohlo vzniknúť tak, ako jeho vznik popisoval poškodený, teda v čase, keď
bol ležiaci na zemi a útočník na ňu došliapol. Po takomto došliapnutí na nohu by poškodený mohol hneď
pociťovať bolesť v danom mieste zranenia. Následne mohol byť spôsobilý i prejsť napr. na ošetrenie.
Takéto zranenie môže vzniknúť aj napr. pri podvrtnutí samým poškodeným. Ďalej utrpel zranenie -
pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavej zaušnicovej oblasti, ktoré vzniklo po údere zovretou rukou v
päsť. Zranenie si u poškodeného vyžiadalo liečenie a obmedzenie spôsobu života po dobu 8-10 týždňov,
vzhľadom na vek poškodeného bolo liečenie takto dlhé. Zranenie nezanechá trvalé následky.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - v spise na č.l. 2 - trestným oznámením, dochádzkou zo
solárneho štúdia z mesiaca máj 2011 (č.l. 6), z ktorej vyplýva, že dňa 11.5. obžalovaný mal pracovnú
dobu od 14.30 do 21.00 hod., fotodokumentáciou (č.l. 24-26), zápisnicou o vyšetrovacom pokuse (č.l.
51-55), ktorý bol vykonaný za účelom preverenia doby, potrebnej na presun z miesta solárneho štúdia
na miesto, kde na Ulici traťovej malo ku skutku dôjsť, z ktorého pokusu vyplynulo, že daná cesta pri
vyšetrovacom pokuse pri priemernej rýchlosti 23,9 km/h a maximálnej rýchlosti 36,2 km/h, dĺžke trate
1,42 km, trvala 7 minút, pripojený spis č. OPP 3-127/2014, z neho predovšetkým lekárske potvrdenie, z
ktorého vyplýva, že dňa 11.5.2011 sa dostavil na ošetrenie poškodený a k okolnostiam vzniku zranenia
- bolestivosť a krvný výron v oblasti fibulárneho maleolum, obmedzená hybnosť, opuch a krvný výron
za ľavým uchom, poškodený uviedol, že na dvore pred činžovým domom, kde býva, bol napadnutý
susedom G. O., ktorý mu stúpil na ľavú nohu, zvalil ho na zem.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo i súhrnne, i keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti
popiera, bráni sa, že o skutkoch nič nevie, vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, z nich predovšetkým
vzhľadom na jednoznačný priamy dôkaz - výpoveď poškodeného, svedkov P. X., F., M., listinné dôkazy,
závery znalca z Odboru zdravotníctvo - chirurgia, ktorí popísali a upresnili priebeh skutku tak, ako
to súd pojal do skutkovej vety rozsudku, a preto i upravil skutok oproti skutku podanej obžaloby,
súd má za to, že žiadnym dôkazom, produkovaným na hlavnom pojednávaní, nebola spochybnená
pravdivosť výpovede poškodeného, ani akýkoľvek motív, ktorý by mohol mať poškodený nepravdivo
označiť obžalovaného za páchateľa, keby týmto páchateľom nebol, keď poškodený krátko po skutku
hneď za páchateľa označoval a popísal miesto, kde k napadnutiu došlo i ošetrujúcemu lekárovi -
lekárska správa zo spisu č. OPP 3-127/2014, že zranenie mu spôsobil na dvore činžového domu
obžalovaný, výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí potvrdzovali existenciu zranenia u poškodeného
ako i miesto, kde mal byť poškodený napadnutý - na dvore záhrady, na Ulici traťovej v Prievidzi,
povaha zranenia a mechanizmus vzniku daného zranenia jednoznačne vyplýva zo záverov vypočutého
znalca, ktorého závery korešpondujú s výpoveďou poškodeného, resp. ostatných listinných dôkazov,
mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví, keď
inému - v danom prípade chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pretože o veku poškodeného, keďže
bol jeho susedom, vedel, spôsobil zranenie, ktoré sa prejavilo bolestivosťou, obmedzením obvyklého
spôsobu života a liečením u poškodeného, podľa záverov znalca, v trvaní 8-10 dní, čím obžalovaný
tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona účinného do 31.8.2011, teda
Trestného zákona, účinného v čase spáchania trestného činu. Obrana obvineného javí sa byť súdu
ako nevierohodná, účelová, motivovaná snahou zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného.
Rovnako účelová a nevierohodná sa súdu javí byť i výpoveď svedkov F., P., J., ktorí svedkovia
vypovedali, že v danom čase boli v solárnom štúdiu a bol tam i obžalovaný a ten odtiaľ neodišiel. Títo
svedkovia boli obhajobou navrhnutí až v štádiu konania na súde, t.j viac ako po 2 rokoch vedenia konania
a súd vyslovuje názor, že v prípade existencie týchto svedkov už v čase vznesenia obvinenia, keď napr.
svedok P. zdôvodňoval súdu, prečo si pamätá, že dňa 11.5.2011 bol v solárnom štúdiu tým, že o tom sa
už na jeseň roku 2011 rozprával s obžalovaným a keby tak nebolo vtedy, tak v čase výsluchu na hlavnom
pojednávaní by si na tie okolnosti už nepamätal, teda existencie svedkov, ktorí spochybňujú možnosť
spáchania skutku, by bol tento dôkaz produkovaný ďaleko skôr. Svedkovia na potvrdenie faktu nákupu
permanentky a nepretržitého pobytu obžalovaného v rozhodnom čase nemajú verifikovateľný dôkaz.
Vyšetrovacím pokusom, vykonaným v prípravnom konaní, s ktorým sa súd oboznámil, jednoznačne
vyplýva, že čas, ktorý je potrebný na presun z miesta výkonu práce obžalovaného, súd nespochybňuje,
že dňa 11.5.2011 bol obžalovaný zamestnaný a i skutočne pracoval v solárnom štúdiu, preukazuje
to oboznámená evidencia dochádzky, i pri dodržiavaní stanovenej resp. bežnej rýchlosti vozidla na
miesto, kde ku skutku došlo, je veľmi krátky a umožňoval opustenie prevádzky, či už jeho zavretím
resp. zanechaním i tam nachádzajúcich sa zákazníkov, ktorí, ako vyplýva z dokazovania, sú zväčša stáli
zákazníci, znalí priebehu poskytovania služby. Svedkovia I., O., Ing. O., je síce pravdou, že súdu tvrdili,
že obžalovaný sa skutku nemohol dopustiť i preto, že v danom čase rozhodne nepoužíval vozidlo C.
P. bielej farby, z výsluchu svedkov manželov X., F., M., však naopak vyplýva, že obžalovaný na tomto
vozidle v rozhodnom čase jazdil a prišiel v daný čas i na miesto skutku. Súd výpovede i týchto svedkov I.,
O., Ing. O., hodnotí ako účelové, ide o rodinných príslušníkov, motivované snahou zbaviť trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného.

Štát chráni život a zdravie ako jedni z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Chráni ich pred
neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osoby obžalovaného (č.l. 67-70, 71, 134-139),
z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý v priestupkovom konaní, v mieste bydliska sú o ňom
známe len evidenčné údaje. Oboznámil sa s odpisom registra trestov (č.l. 172-173) a pripojenými
trestnými spismi, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol v posledných 10 rokoch
súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, nevzhliadol ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pri
ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení
všetkých týchto okolnosti, potom dospel k záveru, že trest na spodnej hranici trestnej sadzby, vo výmere
13 mesiacov, výkon ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov,
v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.

Poškodená strana riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody v súvislosti s bolestným vo výške
40 bodov za spôsobené zranene, a preto obžalovaného zaviazala k náhrade škody v prospech tohto
poškodeného vo výške 644 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.