Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216357
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V.. V. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C.Á. X, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, 110 00 Praha 1, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 854,17 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 12.08.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 854,17 €. V návrhu uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 14C/161/2014 bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný sa v
pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/161/2014 domáhal zaplatenia
sumy 854,17 € s príslušenstvom. Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tento rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/12/2016 z 25.02.2016. Žalobca cituje § 3
ods. 5 veda tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má právo na primerané
finančné zadosťučinenie, keďže žalovaný sa chcel na jeho úkor obohatiť o sumu vo výške 854,17 €. V

rámci príloh žalobca súdu predložil ako rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/161/2014, tak aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/12/2016.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2016, č. l. 19-20, v ktorom uviedol,
že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane. Žalovaný
vidí dôvod na zamietnutie žaloby v tom, že v konaní OS Prešov sp. zn. 14C/161/2014 nevystupoval ako
dodávateľ vo vzťahu voči spotrebiteľovi, a preto nie je možné po ňom spravodlivo požadovať úhradu

finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň
vo vyjadrení k žalobe citoval uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30.04.2010 sp. zn. 5Co/140/2010,
podľa ktorého: „Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom
na strane druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická,
či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej

činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.“

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:3.1. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/161/2014 žalovaný vtedy v postavení
žalobcu žaloval žalobcu vtedy v postavení žalovaného o zaplatenie sumy 854,17 € na tom skutkovom
základe, že je majiteľom zmenky. V prejednávanej veci teda išlo o uplatnenie peňažného nároku

založeného na zmenke.
3.2. Okresný súd Prešov žalobu zamietol. Voči zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Prešov bolo
podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.
10Co/12/2016, ktorým rozsudok Okresného súdu potvrdil.
3.3. Vzhľadom na to, že riešenie žalôb spoločnosti CD Consulting v právnej praxi bolo rozdielne, bolo

vydané NS SR dňa 20.10.2015 spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia,
ktoré vo svojom rozsudku cituje aj Krajský súd v Prešove, a ktorého znenie bolo nasledujúce:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku

podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

4. Napriek citovanému stanovisku NS SR treba uviesť, že povaha zmenky v právnej úprave a praxi
ostala nezmenená. Zmenka naďalej stelesňuje priamy, bezpodmienečný, nesporný a predovšetkým
abstraktný záväzok, kde existencia prípadnej kauzy zmenky, je pre vlastnú existenciu zmenky celkom

bezvýznamná. Zmenka je abstraktným platobným záväzkom, a teda nestelesňuje žiadny konkrétny
obchod, ani konkrétny vzťah neobchodný. Zmenkový záväzok je teda celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zmenka je cenný papier, v ktorom je právo samotné
inkorporované. Pre uplatnenie práva zo zmenky nie je teda potrebné žiadnym spôsobom preukazovať
kauzu, z ktorej zmenka vznikla.

4.1. Zmenka je definovaná ako priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby
zaplatiťriadnelegitimovanémumajiteľovivurčitommiesteavurčitomčasezmenkoustanovenúpeňažitú
čiastku, ktorá nepotrebuje ku svojej platnej existencii iný dôvod, než to, že je platná a dlžníkom
podpísaná. Je to práve zmienený rys abstraktnosti zmenkového záväzku, ktorý má za následok, že
existencia platného zmenkového záväzku nie je podmienená žiadnymi inými záväzkovými alebo inými

právnymi vzťahmi. Zmenka sama o sebe je celkom dostatočným dôvodom zmenkových záväzkov. Iných
dôvodov nie je treba. Súdna prax dospela k záveru, že tzv. zaisťovacia zmenka ako prostriedok zaistenia
je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zaistenej pohľadávky - uznesenie vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 5CMo 14/97 publikované v časopise Súdne rozhľady 2/1999 str. 54.
4.2. V prejednávanej veci je z rozsudku okresného ako aj krajského súdu zrejmé, že v rámci postupu

podľa zákona zmenkového a šekového CD Consulting nadobudol zmenku ako abstraktný cenný papier.
Nebolo preukázané, žeby v súvislosti s tým mu bolo známe na základe akej kauzy bola zmenka
vystavená, čo však ako vyplýva z vyššie uvedeného, je bezpredmetné. Preto, aby niekto mohol na
súde uplatňovať právo na zaplatenie zo zmenky, postačuje, že je platným majiteľom zmenky, nič iné
preukazovať potrebné nie je. V uvedenom prípade to urobil žalovaný, teda CD Consulting.

4.3. Podľa okresného súdu je teda zrejmé, že CD Consulting žiadnym spôsobom práva žalobcu ako
spotrebiteľa neporušil, pretože nebol vo vzťahu k žalobcovi dodávateľom a ani zmluvným partnerom
týkajúcim sa spotrebiteľskej zmluvy na zabezpečenie záväzku, z ktorej bola vystavená zmenka. Taktiež
to nebol CD Consulting, ktorý do zmluvného záväzkového vzťahu so žalobcom inkorporoval dohodu o
vyplňovacom práve. Tým, že si majiteľ zmenky, ktorý ju nadobudol indosamentom, túto zmenku (znova

zdôrazňujúc ako abstraktný cenný papier) uplatní na súde, žiadnym spôsobom práva nikoho, a teda
ani práva dlžníka žiadnym spôsobom neporušuje, a to napriek tomu, že v konečnom dôsledku v konaní
úspešný nebol.4.4. Pokiaľ žalobca poukazuje na § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015,
podľa ktorého

(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

tak toto ustanovenie v čase prevodu zmenky súčasťou slovenského právneho poriadku nebolo a ani
uvedené znenie neukladá nadobúdateľovi zmenky ex offo skúmať jej kauzu.

5. Ak teda § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa hovorí, že spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, tak žalobca v žalobe ale ani

na pojednávaní neuviedol k akému porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi zo strany CD Consultingu, čiže žalovaného voči žalobcovi
došlo. Keďže nebolo preukázané, žeby to bol žalovaný, ktorý zodpovedá za porušenie práv alebo
povinností spotrebiteľa stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, nie je
dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

6. Majiteľom zmenky z dôvodu jej nadobudnutia od pôvodného majiteľa sa mohol stať hocikto, teda
nielen žalovaný ale aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, u ktorej je logické predpokladať,
že si v prípade dobrovoľného nesplnenia záväzku z nej plynúceho, právo na zaplatenie uplatní na
súde. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto uplatnenie na súde, procesný súd nepovažuje za porušenie

spotrebiteľskýchprávalezalogickévyústeniekonaniamajiteľazmenkyvsnahedosiahnuťjejzaplatenie.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.