Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/32/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108224890
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5108224890.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

REALITA - JAROŠČIAK, v.o.s., so sídlom ul. M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, IČO: 31 603 190, právne
zastúpeného: Mgr. Bohuslav Gelatka, advokát, so sídlom Nám. SNP 17, 015 01 Rajec, proti žalovaným:
1/ H. S.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom V. Č.. XXX, V. XXX XX, okres Ž., 2/ W. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale pobytom V. Č.. XXX, V. XXX XX, okres Ž., o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 23.235,74
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.022,90 EUR,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 15 %-ný úrok z omeškania ročne
zo sumy 15.601,14 EUR od 14.10.2004 do 28.6.2007,
zo sumy 5.388,30 EUR od 29.6.2007 do zaplatenia a
zo sumy 7.634,60 EUR od 7.10.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III.Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade z a m i e t a .

IV.Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

V.Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 10.10.2008 žalobca navrhol, aby súd
žalovaného v 1. a v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 700.000,- Sk spolu s 5 %
úrokom mesačne za každý začatý mesiac zo sumy 230.000,- Sk od 16.10.2003 a spolu s 0,75 % úrokom

týždenne za každý začatý týždeň zo sumy 470.000,- Sk od 13.10.2003 a spolu s úrokom z omeškania vo
výške 15 % ročne zo sumy 230.000,- Sk od 17.10.2004 a zo sumy 470.000,- Sk od 14.10.2004, všetko
až do zaplatenia. Žalobca v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol na odôvodnenie
žaloby skutkové tvrdenia, podľa ktorých ako veriteľ poskytol dlžníkom, a to B. S. a H. S. na základe
dvoch zmlúv o úvere úvery, a to vo výške 230.000,- Sk na základe Zmluvy č. XXXX a vo výške 470.000,-
Sk na základe Zmluvy o úvere č. XXXX. Dlžník B. S. zomrel 24.9.2004 / tvrdenie žalobcu na čl. 2/. V
konaní o dedičstve po označenom poručiteľovi bolo vydané Osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého bol

jediným dedičom žalovaný v 2. rade W. S.. Žalovaní v 1. a v 2. rade svoju povinnosť vrátiť poskytnutý
úver v lehote splatnosti, tak ako bola v zmluvách o úvere dohodnutá, nesplnili. V zmluvách bol dohodnutý
úrok z úveru vo výške 5 % mesačne a 0,75 % týždenne. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú v omeškaní so
splnením sumy 230.000,- Sk od 17.10.2004, teda od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti úveru aso splnením sumy 470.000,- Sk od 14.10.2004, teda od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti úveru.
Z dôvodu pokračujúceho omeškania sa žalovaných v 1. a v 2. rade uplatnil žalobca i úrok z omeškania v
zákonnej sadzbe 15 % ročne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa žalovaní v 1. a v 2. rade domáhali

v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C 59/2005 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v tejto
veci určenia neplatnosti označených úverových zmlúv, avšak ich žaloba bola právoplatne zamietnutá. V
rámci označenia dôkazov žalobca priamo v žalobe poukázal na Zmluvu o úvere č. XXXX, č.XXXX, spis
Okresného súdu Žilina sp.zn. XXD/XXXX/XX. Označené zmluvy o úvere učinil súčasťou príloh žaloby.

2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podali žalovaní v
1. a v 2. rade odpor s odôvodnením vo veci samej a včas. V rámci vymedzenia prostriedkov procesnej
obrany uviedli žalovaní v 1. a v 2. rade tvrdenia, podľa ktorých dňa 27.6.2007 uhradili v prospech
účtu žalobcu sumu 700.000,- Sk, čo však žalobca vo svojej žalobe neuviedol. Nemajú vedomosť o
žiadnom záväzku voči žalobcovi, pokiaľ ide o istinu. Príslušenstvo z titulu úrokov z úveru považujú
za rozporné s právnou úpravou, v ktorej časti poukázali na ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného

zákonníkaauviedli,žedohodaúčastníkovovýškeúrokujeabsolútneneplatnýmprávnymúkonompráve
podľa tohto zákonného ustanovenia. Úroky z úveru sú neprimerane vysoké a je možné ich považovať
za úžeru. Zároveň žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmlúv
o spotrebiteľskom úvere na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch a keďže v spotrebiteľskom
úvere je dôležité dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá v uvedených zmluvách o úvere

dojednaná nie je, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. V rámci označenia dôkazov svojich
tvrdení poukázali žalovaní v 1. a 2. rade na zápisnicu o zložení peňazí do notárskej úschovy a príkaz na
úhradu, ktoré pripojili k písomnému vyhotoveniu odporu. Žalobca navrhol rozšírenie okruhu účastníkov
nastranežalovanéhoožalovanéhov3.rade:Slovenskárepublika,Úradgeodézie,kartografieakatastra
Slovenskej republiky, pričom všetkých troch žalovaných navrhol zaviazať na zaplatenie uplatnenej

pohľadávky spoločne a nerozdielne. Uznesením č.k. 11Cb 32/2009-36 zo dňa 27.7.2010 súd rozhodol o
pripustení pristúpenia žalovaného v 3. rade do konania pod jeho označením: Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky. Zároveň pripustil v súlade s návrhom žalobcu zmenu návrhu na začatie
konania. V zmysle pripustenej zmeny žaloby sa predmetom ďalšieho konania stalo právo žalobcu na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 23.235,74 EUR s 5 % úrokom mesačne za každý začatý mesiac

zo sumy 7.634,60 EUR od 16.10.2003 do zaplatenia, s úrokom 0,75 % týždenne za každý začatý týždeň
omeškania zo sumy 15.601,14 EUR od 13.10.2003 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
15 % ročne zo sumy 7.634,60 EUR od 17.10.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 15
% ročne zo sumy 15.601,14 EUR od 14.10.2004 do zaplatenia s tým, že túto pohľadávku sú povinní
žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne s tým, že žalovaný v 3. rade

je povinný spolu s príslušenstvom, najviac do výšky 86.304,19 EUR a s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Uznesenie o pripustení
zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť 18.8.2010.

3.Na vznesenú procesnú obranu žalovaných v 1. a v 2. rade žalobca reagoval tvrdením, podľa ktorého

vloženie finančných prostriedkov žalovanými do notárskej úschovy nie je zákonným spôsobom splnenia
dlhu. Žalovaní v minulosti poukázali na účet žalobcu sumu 700.000,- Sk, ktorú však žalobca započítal
na úhradu dohodnutého úroku z pôžičky podľa listu z 15.2.2008 a z 18.2.2008. Zároveň žaloba uviedol,
že otázka platnosti či neplatnosti úverových zmlúv je vecou rozsúdenou, pretože žaloba žalovaných v
1. a v 2. rade o vyslovenie neplatnosti týchto zmlúv bola právoplatne zamietnutá.

4.Žalovaní v 1. a v 2. rade v priebehu konania doplnili skutkové tvrdenia uvádzané v rámci procesnej
obrany tak, že dohoda o výške úroku z úveru je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa jedná o úroky neprimerane vysoké a zopakovali, že sa jedná o úžeru. Žalobca
zneužil finančnú tieseň, v ktorej sa žalovaný v 1. a právny predchodca žalovaného v 2. rade nachádzali

v čase dojednávania zmlúv o úvere, nakoľko títo potrebovali prostriedky zabezpečené prostredníctvom
úverov na splatenie svojho dlhu voči subjektu POHOTOVOSŤ, nakoľko im hrozilo, že prídu o strechu
nad hlavou. Dohoda o voľbe hmotného práva Obchodného zákonníka podľa § 262 je pre žalobcu
výhodnejšia, než pre žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že bol svojím manželom B.
S. prinútený zmluvy podpísať. Vo vzťahu k uplatnenému právu na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniesli

žalovaní v 1. a v 2. rade námietku premlčania /č.l. 154/. Uviedli zároveň, že uplatnená zmluvná pokuta
je neprimeranou zmluvnou pokutou z hľadiska jej výšky /č.l. 154/. Ako taká je neprípustná a dojednanie
o zmluvnej pokute je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.5.Podaním zo dňa 4.3.2011, ktoré bolo žalobcom upresnené dňa 11.3.2011, zobral
žalobca žalobu späť v časti tak, že žiadal žalovaných zaviazať na zaplatenie sumy 31.582,17 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 15.601,14 EUR od 14.10.2004 a zo sumy

7.634,60 EUR od 17.10.2004 až do zaplatenia. Uznesením č.k. 11Cb/32/2009-147 zo dňa 4.5.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2011, súd zastavil konanie v súlade s čiastočným späťvzatím
učineným zo strany žalobcu.

6.Rozsudkomč.k.11Cb/32/2009-161zodňa23.9.2011rozhodolsúdvovecitak,žežalovanéhov1.rade

zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 13.022,90 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 15
% ročne zo sumy 15.601,14 EUR od 14.10.2004 do 28.6.2007, zo sumy 5.388,40 EUR od 29.6.2007
do zaplatenia a zo sumy 7.634,60 EUR od 17.10.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a rovnako zamietol žalobu v
celom rozsahu voči žalovanému v 2. a voči žalovanému v 3. rade. Zároveň rozhodol o oprave označenia
žalovaného v 3. rade v uznesení č. k. 11 Cb32/2009-36 zo dňa 27.7.2010. O náhrade trov konania

rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy žalovanému v 1. a v 2. rade a žalovanému v
3. rade náhradu trov konania nepriznal.

7.Na základe včas podaného odvolania žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
11Cb/32/2009-161 z 23.9.2011 v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť

žalobcovi sumu 13.022,90 EUR s príslušenstvom a o zamietnutí zvyšnej časti žaloby voči žalovanému
v 1. rade, ako aj o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a vo výroku o náhrade trov konania
prvostupňového konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V napadnutom výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 3. rade a o trovách
konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade uvedený rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 18.12.2012. Odvolací súd dospel k záveru o
čiastočnej opodstatnenosti podaného odvolania vo vzťahu ku rozhodnutiu voči žalovanému v 1. a v
2. rade, ktorí podľa uplatneného nároku mali byť zaviazaní solidárne. Odvolací súd vyjadril súhlas
so žalobcom v smere jeho tvrdenia o zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ktorá je obmedzená
§ 470 Občianskeho zákonníka. Nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva

v konaní o dedičstve alebo nie. Dediči dlžníka sú povinní zaplatiť úroky z omeškania za dobu po
smrti dlžníka len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní dlhu, ktorý na nich prešiel, neprevyšujú cenu
nadobudnutého dedičstva. Avšak úroky z omeškania za dobu po smrti dlžníka už nie sú sankciou za
omeškanie zomretého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Dlžníci
sú preto povinní ich zaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z § 470 OZ, v ktorej časti odvolací súd

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. júna 2011 sp.zn. 33Cdo/2409/2009.
Odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že v danom prípade okresný súd /aktuálne súd prvej inštancie/
nevyhodnocoval nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako dedičovi po poručiteľovi osobitne za dobu
do smrti poručiteľa, teda do 22.9.2004 a po tejto dobe, pričom žalobca uplatňoval i nároky, ktoré sa týkali
omeškania v dobe po 23.9.2004. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v zrušenej a vrátenej časti v

skutkovej a právnej rovine opätovne sa zaoberať nárokom žalobcu tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
ako priamemu dlžníkovi, ako aj žalovanému v 2. rade ako solidárne žalovanému právnemu nástupcovi
- dedičovi po poručiteľovi za aplikácie § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, avšak s tým, že bude
potrebné u týchto nárokov, ktoré sa viažu na omeškanie s platením peňažného dlhu vzniknuté v dobe
po smrti poručiteľa osobitne vyhodnocovať zodpovednosť /pasívnu legitimáciu/ žalovaného v 2. rade i

ako samostatného dlžníka, a to nielen v rovine dediča, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa v rozsahu
§ 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ale aj ako univerzálneho právneho nástupcu poručiteľa, na
ktorého po smrti poručiteľa prešli práva a povinnosti zo zmlúv o úvere, vrátane povinností včasnej úhrady
záväzkov v dojednanej dobe. Zároveň bolo odvolacím súdom súdu prvej inštancie uložené, aby sa v
novom rozhodnutí o veci vysporiadal i s ďalšími argumentami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu

k prejudiciálne riešenej otázke primeranosti /moderácie zmluvnej pokuty/.

8.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou o úvere č. XXXX zo
dňa 16.10.2003 /č.l. 3/, Zmluvou o úvere č. XXXX z 12.11.2003 /č.l. 5/, Notárskou zápisnicou o zložení
peňazí do notárskej úschovy K. XXX/XXXX z 31.10.2005 /č.l. 18/, listami označenými ako „Započítanie

platby“ z 18.2.2008 /č.l. 63/ a z 15.2.2008 /č.l. 65/, Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Žilina
č.k. XXD/XXXX/XXXX-XX P. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2009 a celým spisovým
materiálom a k označenej dedičskej veci Okresného súdu Žilina ako pripojeným spisom, výdavkovými
pokladničnými dokladmi, tak ako boli predložené žalobcom na č.l. 79 až 84, vyúčtovaniami zmluvnýchpokút z č.l. 97 až 142, Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcimi žalovanými v 1. a v 2. rade a
kupujúcimi G. E., X. Q. a R. E. zo dňa 31.10.2007 opatrenou pečiatkou Správy katastra Žilina o vklade
povolenom 11.1.2008 / čl.263 až 265/ a celým spisovým materiálom.

9.Podľa § 391 ods. 1, 2 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Ak
odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
ktorého právomoci vec patrí.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

10.Podľa § 220 ods. 3 CSP: Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

11.Podľa Čl. 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu

12.Podľa Čl. 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka / Z.č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia Zmlúv o úvere č.3001,č.3002- ďalej už len Obch.z./: Táto časť zákona upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.
Touto časťou zákona okrem iného spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere.

15.Podľa § 265 Obch.z.: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

16.Podľa § 1 ods. 2 Obch.z.: Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17.Podľa § 267 ods. 2 Obch.z.: Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49
Občianskeho zákonníka.

18.Podľa § 301 Obch.z.: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho
rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

19.Podľa § 497 Obch.z.: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20.Podľa § 330 ods. 1 Obch.z.: Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté

plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvom.

21.Podľa § 387 ods. 1 Obch. z.: Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.22.Podľa § 397 Obch.z.: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

23.Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov: Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

24.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. O spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v

čase uzatvárania Zmlúv o úvere č.3001, č.3002 / ďalej už len Zákon/ : Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností.

25.Podľa § 3 ods. 1,2 Zákona : Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon

zamestnania, povolenia alebo podnikania.

26.Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať napr. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
cenu tovaru alebo poskytnutej služby a ročnú percentuálnu mieru nákladov.

27.Podľa § 460 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ/: Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

27.Podľa§3ods.1OZ:Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

28.Podľa § 470 ods. 1 OZ - dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

30. Pri druhom meritórnom rozhodnutí v tejto veci o žalobe smerujúcej voči žalovaným v 1. a v
2. rade vychádzal súd prvej inštancie z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento nevyhodnotil
ako nesprávny záver súdu prvej inštancie v prvom meritórnom rozhodnutí o vznesenej námietke
premlčania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnej, o vyhodnotení oboch zmlúv

o úvere /Zmluvy č. XXXX, Zmluvy č. XXXX/ ako bežných zmlúv o úvere podľa § 497 a nasledujúce
Obchodného zákonníka, teda ako absolútnych obchodných záväzkov podľa § 261 ods. 3 písm. b/
Obchodnéhozákonníkavjehozneníplatnomaúčinnom,takakojecitovanévyššie.Utýchtoobchodných
záväzkov sa naviac, predovšetkým s ohľadom na dojednaný účel poskytnutého úveru, resp. použitia
finančných prostriedkov poskytnutých úverov a tiež u oboch zmlúv vzhľadom na status žalobcu pri

uzatvorení týchto zmlúv, kedy žalobca nekonal v rámci predmetu svojho podnikania, neuplatní špeciálna
právna úprava spotrebiteľských úverov, a teda označené úverové zmluvy nie je možné považovať
za zmluvy spotrebiteľské. Z uvedených záverov odvolacieho súdu preto bolo možné vychádzať i
pri druhom meritórnom rozhodnutí o žalobe voči žalovaným v 1. a v 2. Rade. V nadväznosti na
posudzovanie úverových zmlúv podľa hmotného práva Obchodného zákonníka nevyhodnotil odvolací

súd ako nesprávny ani záver súdu prvej inštancie v jeho prvom meritórnom rozhodnutí o neexistencii
priestoru pre aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka v spojení s § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo
vzťahu ku obrane žalovaného v 1. rade. Nakoniec nebol ako nesprávny odvolacím súdom vyhodnotený
ani záver súdu prvej inštancie v jeho prvom meritórnom rozhodnutí o dôvodnosti uplatnenia zmluvne
dojednanej sadzby úroku z poskytnutých úverov, a to vo výške 5 % mesačne u Zmluvy č. XXXX a

0,75 % týždenne u Zmluvy č. XXXX, ktorú sadzbu úroku z úveru súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie
neprimeranú a súladnú s právnou úpravou na základe platnej dohody zmluvných strán zmlúv o úvere.
V nadväznosti na to a v súvislosti s aplikáciou § 391 ods. 3 CSP, teda pri zohľadnení toho, ako odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie po zrušení veci ďalej postupovať, súd prvej inštancie následne v konaní
hodnotil splnenie podmienok pre moderačné oprávnenie súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka vo

vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute. V tomto smere súd konštatuje, že zo strany žalovaných v 1. a v
2. rade bol k momentu druhého meritórneho rozhodnutia o žalobe voči nim učinený návrh na zníženie
zmluvnej pokuty ako neprimeranej, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia vyjadrenia žalovaných v 1. a
v 2. rade učineného cestou ich právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu /č.l. 205/. Naviac z argumentáciežalovaných v 1. a v 2. rade už v štádiu pred prvým meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo
možné takýto návrh žalovaných v 1. a v 2. rade spoľahlivo vyvodiť. Súd prvej inštancie po oboznámení sa
s argumentáciou žalobcu uvádzanou k aplikácii moderačného oprávnenia súdu vo vzťahu ku zmluvnej

pokute podľa § 301 Obchodného zákonníka v odvolaní žalobcu konštatuje, že nevzhliada dôvod pre
odchýlenie sa od záveru o dôvodnosti zníženia žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty tak, ako to bolo
súdom prvej inštancie učinené v prvom meritórnom rozhodnutí. Vo všeobecnej rovine súd vo vzťahu
k inštitútu zmluvnej pokuty uvádza, že sa jedná o inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku, ktorý má
posilniťpostavenieveriteľaamáokremprimárnejzabezpečovacejfunkcieifunkciupreventívnu,tedamá

pôsobiť na dlžníka v tom smere, aby zmluvnou pokutou zabezpečený záväzok splnil a v neposlednom
rade má i funkciu uhradzovaciu - reparačnú a funkciu sankčnú. Vzhľadom na úpravu § 301 Obchodného
zákonníka neprichádza do úvahy posudzovanie zníženia zmluvnej pokuty na základe aplikácie § 265
Obchodného zákonníka alebo podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 veta
prvá, druhá Obchodného zákonníka. Pri postupe skúmania podmienok existencie samotného priestoru
pre moderáciu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty vychádzal súd z právneho názoru, podľa ktorého

zákon pre posúdenie otázky, či je dojednaná zmluvná pokuta neprimerane vysoká nestanovuje žiadne
kritériá, v nadväznosti na čo je vyhodnotenie tejto otázky vecou voľnej úvahy súdu. Táto úvaha nie
je síce limitovaná normatívnymi kritériami, avšak vždy existujú konkrétne skutočnosti, ktoré súd pri
hodnoteníprimeranostizmluvnejpokutyzohľadňuje.Tietookolnostizahŕňajúpredovšetkýmzohľadnenie
okolností konkrétneho prípadu, najmä dôvody, ktoré viedli k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej

pokuty a okolnosti, ktoré ich sprevádzali. Nie je vylúčené, aby súd už v tejto fáze, teda pri posudzovaní
primeranosti zmluvnej pokuty prihliadal na hodnotu a význam zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, hoci
mu to v tejto fáze zákon neukladá. Až na základe prijatia záveru, že zmluvná pokuta je neprimeraná,
nastupuje ďalšia fáza rozhodovania, v ktorej súd už posudzuje v akom rozsahu neprimerane vysokú
pokutu zníži. V tejto fáze rozhodovania o zmluvnej pokute súdu už zákon ukladá prihliadať na hodnotu

a význam zabezpečovanej zmluvnej pokuty. Už vo svojom prvom meritórnom rozhodnutí súd prvej
inštancie zdôvodnil svoju úvahu pri ustálení záveru o splnení podmienok pre zníženie zmluvnej pokuty
a pri ustálení rozsahu jej zníženia. Konkrétne uviedol, že sa zaoberal okolnosťami, ktoré je potrebné
posúdiť pri rozhodovaní o prípadnej moderácii zmluvnej pokuty dohodnutej medzi účastníkmi. Zmluvná
pokuta medzi účastníkmi bola dojednaná ako súčasť písomne uzavretej zmluvy o úvere a dohoda o

zmluvnej pokute je tak platná. Pri posudzovaní otázky primeranosti zmluvnej pokuty zohľadňoval súd
okolnosti svedčiace jednak v prospech navrhovateľa a tiež okolnosti svedčiace v prospech odporcov.
Súd zohľadnil postavenie navrhovateľa, ktorý nie je bankovou inštitúciou, a pre ktorého nedodržanie
splatnosti peňažných záväzkov na základe poskytnutých zmlúv predstavuje väčšie zaťaženie, ako v
prípade bankovej inštitúcie. Nebankový inštitút totižto spravidla nemá nadbytočné disponibilné peňažné

prostriedky a pri organizovaní svojej podnikateľskej činnosti vychádza z predpokladu, že pohľadávka
bude riadne a včas uhradená. Na zabezpečenie tejto úhrady navrhovateľ s odporcami dojednal zmluvnú
pokutu. Na druhej strane súd zohľadnil okolnosti svedčiace v prospech odporcov a v prospech zníženia
dojednanej zmluvnej pokuty. Pri zmierňovacom práve súdu ide nepochybne o zásah do zmluvnej
voľnosti účastníkov zmluvných vzťahov. Zmierňovacie právo má zmysel v tom, že súd môže korigovať

stav, kedy by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne
k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Výkon práva z neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje skôr k poškodeniu druhej strany. Výška dojednanej
zmluvnej pokuty musí zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta
ako taká má byť sankciou a zabezpečením a nemá nahrádzať zisk účastníka zmluvného vzťahu.

Súd tak v konaní má oprávnenie korigovať stav, ktorý by viedol k neúmernému obohateniu veriteľa
a k poškodeniu dlžníka. Príliš vysoká zmluvná pokuta už podľa názoru súdu nesleduje legitímny
hospodársky cieľ, ale smeruje skôr k poškodeniu druhej strany. Zmluvná pokuta bola v tomto prípade
medzi účastníkmi dojednaná vo výške 0,2 % denne, čo po prepočítaní predstavuje 73 % ročne.
V tejto súvislosti treba posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty aj s prihliadnutím na výšku úroku z

úveru dohodnutú medzi účastníkmi. Súd konštatoval, že úroková miera požadovaná navrhovateľom za
poskytnuté úvery vo výške 60 % a 39 % ročne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Súd teda navrhovateľovi akceptoval zmluvnú voľnosť v časti dohody o pomerne vysokej výške
úroku z poskytnutého úveru. Časť rizika navrhovateľa spočívajúceho vo vyššie uvedených okolnostiach
prípadu a síce, že navrhovateľ nie je bankovou inštitúciou a počíta s tým, že jeho dlžníci svoje dlhy

budú platiť riadne a včas, tak navrhovateľ kompenzoval už vysokou úrokovou mierou požadovanou od
odporcov.Zatejtosituácieniejepodľanázorusúdudôvodnézabezpečovaťplneniezmluvnýchzáväzkov
veľmi vysokou zmluvnou pokutou 73 % ročne. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ okrem
zmluvnej pokuty má v dôsledku omeškania nárok tiež na zákonný úrok z omeškania, ktorý požaduje vovýške 15 % ročne. Výška úroku z omeškania spolu s požadovanou zmluvnou pokutou tak predstavuje
88 % ročne, čo je podľa názoru súdu neprimerane vysoký zásah do postavenia odporcov, ktorý môže
viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa na účet a na úkor odporcov. Hodnota a

význam zabezpečovanej povinnosti v tomto prípade neodôvodňuje takúto vysokú zmluvnú pokutu.
Súd teda po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností, medzi ktoré patrí predovšetkým záujem
navrhovateľa na riadnom a včasnom plnení a hospodársku situáciu dlžníka, ktorému vysoká zmluvná
pokuta môže spôsobiť problémy, dospel k záveru, že v tomto prípade je primeranou zmluvnou pokutou
zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne, teda 18,25 % ročne. Celkové zaťaženie odporcu v dôsledku

neuhradenia jeho dlhu podľa uzatvorených zmlúv o úvere tak bude predstavovať súčet zmluvnej pokuty
18,25 % ročne a úroku z omeškania vo výške 15 % ročne, teda 32,5 % ročne, čo podľa názoru súdu
dostatočným spôsobom pokrýva aj odôvodnené nároky navrhovateľa. Citované zohľadnenie uvedených
skutočností je komplexné a zohľadňujúce tiež osobitosti tejto konkrétnej prejednávanej veci týkajúce
sa predmetu konania, ktorým bolo uplatnenie práva žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov z
poskytnutých úverov, so splnením ktorého záväzku je žalovaný v 1. rade ako dlžník v omeškaní, ako

aj povahu subjektov zmluvného vzťahu založeného zmluvami o úvere, z ktorého právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vyplýva a vyplýva z neho i samotná zmluvnou pokutou zabezpečená pohľadávka, keď v
danom prípade ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah, teda vzťah, ktorý sa riadi hmotným právom
Obchodného zákonníka nezávisle na vôli zmluvných strán, čo súd zdôrazňuje. Zníženie zmluvnej pokuty
je znížením práva na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúceho zo zmluvných vzťahov založených

úverovými zmluvami a nie je zásahom do samotnej dohody o zmluvnej pokute v týchto úverových
zmluvách. Toto zníženie zmluvnej pokuty predstavuje výlučne zákonom predpokladaný a zákonom
upravený, a teda dovolený prostriedok vyváženia na jednej strane efektívnosti zabezpečenia splnenia
zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti a na druhej strane požiadavky ochrany dlžníka, ktorý síce
je v omeškaní so splnením zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti, avšak ktorý nemôže byť v

dôsledku uplatnenia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty dojednanej v rámci zmluvného vzťahu,
kde naviac vzniká žalobcovi v súvislosti s omeškaním so splnením zmluvnou pokutou zabezpečenej
povinnosti i právo na zaplatenie úroku z omeškania, poškodený. Argumentáciu uvedenú žalobcom
v odôvodnení odvolania o tom, že sa súd nezaoberal otázkou vzniku a výšky škody, ktorá vznikla
žalobcovi do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta

vťahuje, hodnotí súd ako irelevantnú nakoľko vznik škody nie je v zmysle úpravy podľa § 301 Obch.
z. podmienkou uplatnenia moderačného práva, ale len okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia
zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu teda treba zaplatiť aj ak v dôsledku porušenia zmluvnou pokutou
zabezpečenej povinnosti žiadna škoda nevznikne. Vtedy platí, že fakticky neexistuje spodná hranica
zníženia zmluvnej pokuty, čo však neznamená, že by bolo možné zmluvnú pokutu vôbec nepriznať

alebo odpustiť, je však možné vtedy zmluvnú pokutu znížiť až na úroveň, kedy je ešte možné hovoriť
o zachovaní predovšetkým preventívnej funkcie zmluvnej pokuty / teda funkcie, prostredníctvom ktorej
je dlžník ešte motivovaný splniť zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť/. Podľa názoru súdu nie
je relevantná ani argumentácia žalobcu v odvolaní o tom, že súd nemohol zmluvnú pokutu znížiť,
nakoľko právo na jej zaplatenie už zaniklo. Tu súd zdôrazňuje, že už z prvého meritórneho rozhodnutia

súdu prvej inštancie vyplýva jednoznačné vyhodnotenie tvrdenia žalobcu o započítaní zmluvnej pokuty
listami z 18.2.2008 a z 15.2.2008 / čl. 63,65/, ktoré boli vyhodnotené výlučne ako oznámenia žalobcu
o spôsobe zaúčtovania zmluvnej pokuty, z dôvodu poskytnutia hotovostného plnenia žalovaným v rade
2 v prospech účtu žalobcu. Odvolací súd tento záver nevyhodnotil ako nesprávny, v nadväznosti na čo
z neho súd prvej inštancie vychádzal i pri svojom druhom meritórnom rozhodnutí.

31.Následne po vyhodnotení v odvolaní uvedenej argumentácie žalobcu vo vzťahu k aplikácii úpravy
§ 301 Obchodného zákonníka ako nedôvodnej v zmysle uloženia odvolacím súdom sa súd prvej
inštancie zaoberal existenciou uplatnenej pohľadávky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a osobitne voči
žalovanému v 2. rade ako dedičovi dlžníka, ktorý zomrel 22.9.2004. Vo vzťahu k tomu vykonal súd

dôkaz oboznámením obsahu pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. XXD/XXXX/XXXX
P. XXX/XX. Z obsahu tohto spisového materiálu vyplýva, že dedičské konanie v tejto veci po poručiteľovi
B. S., zomr. XX.X.XXXX, bolo skončené Osvedčením o dedičstve č.k. XXD XXXX/XX-XX P. XXX/XX
z 28.6.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2005 /ďalej už len Osvedčenie/. V zmysle tohto
Osvedčenia bol do aktív poručiteľa zahrnutý okrem iného i rodinný dom s príslušenstvom v zistenej

cene znaleckého posudku znalca U. O., v zistenej cene 1.378.760,- Sk. Uvedený znalecký posudok
je v pripojenom spisovom materiálu na č.l. 27. V rámci pasív poručiteľa boli v Osvedčení uvedené
okrem iného i úvery s príslušenstvom na základe Zmlúv o úvere č. XXXX zo 16.10.2003 vo výške
230.000,- Sk a č. XXXX zo dňa 12.11.2003 vo výške 470.000,- Sk, obe Zmluvy o úvere uzatvorenéžalobcom ako veriteľom, ktoré pasíva však neboli z dôvodu ich neuznania dedičmi, a teda ich spornosti
do pasív dedičstva zahrnuté, ako vyplýva z obsahu označeného Osvedčenia. V rámci pasív dedičstva
je uvedená náhradová pohľadávka poručiteľa voči pozostalej manželke za nadobudnutie 1 rodinného

domu č.s. XXX /na KN parc.č. X/X/ kat. územie V. s príslušenstvom, oplotenia, narážanej studne vedenej
na LV č. XXX kat. úz. V. a zapísané na LV č. XX parc.č. X/X zastavaná plocha a nádvorie, parc.č.
X/X zastavaná plocha a nádvorie pod O. v 1 spolu vo výške 698.187,50 Sk. Podľa článku III. písm.
C Osvedčenia je určená čistá hodnota dedičstva po označenom poručiteľovi sumou 672.098,20 Sk.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č.k. 14Cob/311/2011-217 zo dňa 13.12.2012

súd prvej inštancie konštatuje, že odvolací súd v rovine pre súd prvej inštancie záväzného právneho
názoru /strana 17 odôvodnenia označeného rozhodnutia odvolacieho súdu/ konštatoval, že súd prvého
stupňa pri svojom prvom meritórnom rozhodnutí správne vychádzal z právoplatného Osvedčenia o
dedičstve vo vzťahu k dedeniu po poručiteľovi B. S. a vychádzal teda z čistej hodnoty dedičstva
672.098,20 Sk, ako je uvedené pod písm. C „čistá hodnota dedičstva poručiteľa 672.098,20 Sk“. V
danom prípade hodnota dedičstva bola určená právoplatným Osvedčením o dedičstve. V predmetnom

súdnom konaní tak nebolo potrebnú túto okolnosť iným spôsobom preukazovať, či iným spôsobom
vyhodnocovať. Podľa odvolacieho súdu takto právoplatne stanovenú hodnotu dedičstva v zmysle §
470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v danom prípade ani nebolo možné následne okresným súdom
preskúmavať. Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu bolo určujúce i pre záver súdu prvej inštancie
pri novom meritórnom rozhodnutí o žalobe voči žalovaným v 1. a v 2. rade, kedy toto nasledovalo potom,

ako žalobca opätovne uvádzal a zdôrazňoval i s poukazom na označenú literatúru /článok autorky JUDr.
Bronislavy Pavelkovej PhD. a komentár Dr. Feketeho v časopise ARS NOTARIA č. 3/2009 na strane
12, 13/, ako i s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8C 151/2013 z 12.2.2014
a konštatovania Okresného súdu Žilina v odôvodnení rozsudku vo veci sp.zn. 17C 185/2013, odlišnosť
názoru a tiež odlišnosť rozhodovania v otázke posudzovania a záväznosti záveru súdu o výške čistej

hodnoty dedičstva v dedičskej dohode alebo v Osvedčení o dedičstve pri určení rozsahu zodpovednosti
dediča za dlhy poručiteľa tvrdiac, že súd v tejto veci mal samostatne ustáliť skutočnú hodnotu dedičstva
a vychádzať nie z dohody dedičov v zmysle Osvedčenia o dedičstve po označenom poručiteľovi, a teda
z v Osvedčení uvedenej čistej hodnoty dedičstva, ale zo skutočnej hodnoty dedičstva určenej v trhových
podmienkach. V tejto súvislosti poukázal žalobca i na dojednanie o kúpnej cene podľa Kúpnej zmluvy

zo dňa 31.10.2007 uzatvorenej medzi predávajúcimi H. S. a W. S. a kupujúcimi G. E., X. Q. a R.F. E.,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území V. na, vymedzených v čl.
II. bod 2.1, pri dojednaní kúpnej ceny týchto nehnuteľností podľa článku III. bod 3.1 v sume 2.700.000,-
Sk. Súd poukazuje na úpravu podľa § 391 ods. 2 CSP a zdôrazňuje, že vyššie uvádzaným záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu v smere potreby vychádzať pri ustálení rozsahu zodpovednosti

dediča za dlhy poručiteľa z čistej hodnoty dedičstva v sume 672.098,20 Sk tak, ako táto bola ustálená v
Osvedčení o dedičstve bez vzhliadnutia potreby túto okolnosť inak vyhodnocovať, ani ju iným spôsobom
preukazovať a tiež bez možnosti túto následne po právoplatnom stanovení v Osvedčení o dedičstve
súdom preskúmavať. V nadväznosti na to musel súd prvej inštancie takto vyjadrený záväzný právny
názor odvolacieho súdu rešpektovať a ako irelevantnú vo vzťahu k nemu vyhodnotiť argumentáciu

žalobcu odvolávajúcu sa právne názory vyplývajúce z označenej literatúry a z označených rozhodnutí
okresných súdov. Vo vzťahu k označeným rozhodnutiam okresných súdov - Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 8C 151/2013 z 12.2.2014 a záverom v meritórnom rozhodnutí vo veci Okresného súdu Žilina
sp.zn. 17C 185/2013, naviac súd uvádza, že sa nejedná o rozhodnutia, ktoré by bol priestor posudzovať
čo do vymedzenej otázky ako rozhodnutia svedčiace vo vzťahu k tejto otázke o ustálenej rozhodovacej

praxi, v nadväznosti na čo by bolo opodstatnené postupovať podľa § 220 ods. 3 CSP. Rovnako z
dôvoduoznačenéhozáväznéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdujesúdomakoirelevantnýhodnotený
i poukaz žalobcu na listinný dôkaz - Kúpnu zmluvu z č.l. 263. Na základe uvedených záverov bolo
žalobcovo právo vyhodnotené ako dôvodne uplatnené z dôvodov a v rozsahu, ako bolo konštatované
už v prvom meritórnom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Žalobca zmluvnú pokutu vyúčtoval výlučne

pri zmluvnom vzťahu podľa Zmluvy o úvere č. XXXX. Podľa Zmluvy o úvere č. XXXX žalobca žiadnu
zmluvnú pokutu voči odporcom nevyúčtoval. Zo Zmluvy o úvere č. XXXX vyplýva, že bol poskytnutý úver
vo výške 470.000,- Sk. Žalobca predložil v konaní všetky výdavkové pokladničné doklady, z ktorých súd
zistil, v akom časovom období jednotlivé platby žalobca vyplácal právnemu predchodcovi žalovaného
v rade 2/. Vo svojom podaní zo dňa 04.03.2011 žalobca vyčíslil sumu požadovaného úroku z úveru

0,75 % za každý začatý týždeň celkovou sumou 113.535,- Sk. Konajúci súd žalobcom požadovanú
úrokovú mieru prepočítal so zohľadnením skutočnej doby poskytnutia finančných prostriedkov odo dňa,
ktorý ako deň poskytnutia vyplýva z výdavkových pokladničných dokladov, až do dňa, kedy úver mal
byť v celom rozsahu podľa zmluvy splatený, teda do 13. októbra 2004. Po prepočte tohto úroku súddospel k záveru, že celková výška úroku podľa tejto zmluvy zodpovedá sume 111.165,- Sk. Súd potom
konštatuje, že žalobcovi podľa zmluvy o úvere ku dňu 13. októbra 2004 vzniklo právo požadovať od
žalovaných zaplatenie istiny 470.000,- Sk spolu s vyčísleným úrokom vo výške 111.165,- Sk, teda spolu

581.165,- Sk. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, podľa Zmluvy o úvere č. XXXX žalobcovi patrí za
každý deň omeškania zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z dlžnej sumy. Žalobca vo svojich jednotlivých
predloženýchvyúčtovaniachpožadujezmluvnúpokutucelkovezaobdobiedo28.02.2006.Zjednotlivých
vyúčtovaní je pritom zrejmé, že žalobca aj po splatnosti záväzku z úverovej zmluvy, teda po 13. októbri
2004, naďalej účtoval žalovanému v rade 1/ úroky z poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu však takýto

postup žalobcu neobstojí. V obidvoch zmluvách o úvere bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, za
akých podmienok a ku ktorému dátumu je istina spolu s úrokom splatná. Podľa Zmluvy č. XXXX je úver
a úrok z úveru splatný naraz dňa 13. októbra 2004. Zároveň účastníci dohodli možnosť, za splnenia
dohodnutýchpodmienok,predĺžiťlehotusplatnostiúveru.Takétopodmienkyvšakvkonanínebolizistené
a neboli ani účastníkmi tvrdené. Nebolo teda zistené, že by sa lehota splatnosti úveru posunula a teda,
že by žalobca bol oprávnený aj naďalej požadovať od žalovaných úrok z úveru po dni 13. októbra

2004. Ku dňu 13. októbra 2004 boli dlžníci povinní vrátiť navrhovateľovi sumu 581.165,- Sk, ktorá
predstavuje súčet istiny a vyčísleného úroku z úveru. Odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalobcovi
patrí úroková miera úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nepatria mu však
ďalšie úroky z poskytnutého úveru, a preto tieto úroky nemôže ďalej vyčíslovať a používať ich ako základ
pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd preto dospel k záveru, že počnúc dňom 14.10.2004 vzniklo žalobcovi

právo požadovať od žalovaných zaplatenie zmluvnej pokuty vypočítanej zo sumy 581.165,- Sk. Žalobca
pritom túto zmluvnú pokutu podľa svojich vyčíslení požadoval do 28.02.2006. Za ďalšie obdobie žalobca
zmluvnú pokutu nevyčíslil a ani ju neuplatnil. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca zmluvnú pokutu pri
Zmluve o úvere č. XXXX požaduje celkovo za obdobie do 28.02.2006. Celkový dlh dlžníka z tejto zmluvy
ku dňu splatnosti 13. októbra 2004 predstavoval súčet istiny 470.000,- Sk a vyčísleného úroku z úveru

vo výške 111.165,- Sk, teda 581.165,- Sk. Zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne vyčíslená za obdobie
odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, teda od 14.10.2004, do 28.02.2006, dokedy žalobca túto
zmluvnú pokutu požaduje, predstavuje 146.162,99 Sk. Medzi účastníkmi bolo pritom v Zmluve o úvere
dohodnuté, že prijaté plnenie sa použije v prvom rade na úhradu zmluvnej pokuty. Pri úhrade sumy
700.000,- Sk zo strany žalovaného v 2.rade nebol jednoznačne špecifikovaný účel, na ktorý bola táto

suma poukázaná. Z prevodného príkazu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, vyplýva účel platby
označený ako notárska úschova. Vo vzťahu k žalobcovi tak nebolo preukázané, že žalovaný v rade 2/
vymedzil účel poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 700.000,- Sk nejakým konkrétnym bližšie
špecifikovaným účelom, napr. účelom úhrady istiny. Úhrada istiny je síce zapísaná ako dôvod v zápisnici
o zložení peňazí do notárskej úschovy, nebolo však preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom bol takýto

účel úhrady oznámený zo strany žalovaného v rade 2/ žalobcovi. V tomto prípade tak žalobcovi bola
na jeho účet pripísaná suma 700.000,- Sk. Žalobca potom v súlade § 330 Obchodného zákonníka
bol oprávnený použiť prijaté finančné prostriedky na úhradu najskôr splatného záväzku. Záväzok zo
Zmluvy o úvere č. XXXX bol splatný 13. októbra 2004, teda skôr ako záväzok podľa Zmluvy č. XXXX,
ktorý bol splatný 16. októbra 2004. Podľa zmluvného dojednania v Zmluve č. XXXX sa prijatá úhrada

započítavala najskôr na úhradu zmluvnej pokuty. Ako už bolo uvedené vyššie, súd zmluvnú pokutu pri
tejto zmluve za dané obdobie vyčíslil sumou 146.162,99 Sk. Po odpočítaní tejto sumy od vykonanej
úhrady, zostáva úhrada v prospech žalobcu vo výške 553.837,01 Sk. Táto úhrada sa potom v súlade
s dohodou účastníkov, vzhľadom na to, že nebola vyúčtovaná žiadna náhrada škody, započítala na
úhradu vyčíslených úrokov z úveru podľa obidvoch zmlúv. Tieto úroky predstavujú sumu 111.165,- Sk

pri Zmluve č. XXXX a sumu 138.000,- Sk pri Zmluve č. XXXX. Po odpočítaní týchto úrokov zostáva z
prijatej istiny suma 307.672,01 Sk, ktorú je možné použiť na úhradu istiny. Najskôr splatný bol dlh podľa
Zmluvy č. XXXX, a preto túto sumu je potrebné použiť na úhradu istiny 470.000,- Sk. Preto po odpočítaní
tejto časti úhrady, teda 307.672,01 Sk od istiny 470.000,- Sk, zostáva neuhradená istina 162.327,99
Sk (5.388,30 EUR). Neuhradený zostatok istiny podľa obidvoch zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi

tak predstavuje súčet neuhradenej istiny 230.000,- Sk podľa Zmluvy č. XXXX a neuhradeného zostatku
podľa Zmluvy č. XXXX vo výške 162.327,99 Sk, teda spolu 392.327,99 Sk (13.022,90 EUR). Vykonanou
úhradou 700.000,- Sk došlo k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa v časti vyššie uvedenej zmluvnej
pokuty, v časti úrokov z úveru pri obidvoch uzatvorených zmluvách o úvere a k čiastočnému uspokojeniu
nároku žalobcu na zaplatenie istiny podľa Zmluvy č. XXXX. Zostatok istiny podľa Zmluvy č. XXXX

a neuhradená istina podľa Zmluvy č. XXXX predstavujú žalobcovi priznanú istinu 13.022,90 EUR.
Okrem istiny žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15 % ročne, pričom tento úrok
požadoval výlučne z istiny odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti podľa zmlúv až do dňa zaplatenia.
Uplatnená úroková miera 15 % ročne zodpovedá ustanoveniu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.V čase vzniku omeškania žalovaných v októbri 2004 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 5
% ročne a žalobcovi patrí táto sadzba zvýšená o 10 %, teda 15 % ročne. S úhradou sumy 470.000,-
Sk bol dlžník v omeškaní odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, teda od 14.10.2004 do 28.06.2007,

kedy bola čiastočná úhrada vo výške 700.000,- Sk pripísaná na účet žalobcu. Suma 470.000,- Sk
po prepočte konverzným kurzom predstavuje 15.601,14 EUR. Odo dňa nasledujúceho po vykonaní
čiastočnej úhrady, teda od 29.06.2007, až do zaplatenia patrí žalobcovi 15 %-ný ročný úrok z omeškania
z neuhradeného zostatku istiny podľa Zmluvy o úvere č. XXXX vo výške 5.388,30 EUR. Pri Zmluve
č. XXXX patrí žalobcovi z neuhradenej istiny 230.000,- Sk (7.634,60 EUR) úrok z omeškania odo dňa

nasledujúceho po splatnosti, teda od 17.10.2004, až do zaplatenia.

32.Pri druhom meritórnom rozhodnutí o žalobe voči žalovaným v 1. a v 2. rade musel súd zároveň
zohľadniť záväzný právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v otázke zodpovednosti žalovaného v 2.
rade za omeškanie sa s plnením peňažného záväzku - dlhu vyplývajúceho z vyššie označených zmlúv
o úvere za čas po smrti poručiteľa, teda po 22.9.2004, kedy je žalovaný v 2. rade ako dedič poručiteľa

B. S. samostatným subjektom zodpovednosti za omeškanie s plnením dlhu, ktorý na neho prešiel. V
nadväznosti na uvedený záväzný právny názor odvolacieho súdu, v rámci ktorého tento poukázal i na
závery rozsudku NS ČR sp.zn. 33Cdo/2409/2009, podľa právnej vety ktorého: Zodpovednosť dedičov za
dlhy poručiteľa je obmedzená ustanovením § 470 OZ. Nezávisí na tom, či konkrétny dlh bol zahrnutý do
pasív dedičstva v konaní o dedičstve alebo nie. Dedičia dlžníka sú povinní zaplatiť úroky z omeškania za

dobu do smrti dlžníka len v tom rozsahu, v akom po pripočítaní dlhu, ktorý na nich prešiel, neprevyšujú
cenunadobudnutéhodedičstva.Avšakúrokyzomeškaniazadobuposmrtidlžníkaužniesúsankciouza
omeškanie zomretého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s plnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Dedičia
dlžníka sú preto povinní ich zaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z úpravy § 470 OZ, rozhodol súd
tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal na zaplatenie sumy 13.022,90 EUR a žalovaných v 1. a v 2. rade

zaviazal na zaplatenie 15 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 15.601,14 EUR od 14.10.2004 do
28.6.2007, zo sumy 5.388,30 EUR od 29.6.2007 do zaplatenia a zo sumy 7.634,60 EUR od 7.10.2004 do
zaplatenia, spoločne a nerozdielne na základe skonštatovania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v 2. rade výlučne vo vzťahu k záväzku zaplatiť úrok z omeškania po 22.9.2004, teda po smrti B. S.Č.
spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Zároveň vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovaným v

1. a v 2. rade ako nedôvodnú zamietol, tak ako vyplýva z výroku III. tohto rozsudku.

33.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34.Podľa§255ods.1,2CSP:Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35.Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36.Účastníkmi v konaní o žalobe voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo väčšom rozsahu úspešnými sú

voči žalobcovi žalovaní v 1. a v 2. rade , v nadväznosti na čo im súd voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom určenie konkrétneho pomeru
ich úspechu vo veci a v nadväznosti na to konkrétnej výšky náhrady trov konania bude predmetom
samostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
ktoré vydá vyšší súdny úradník. Určenie konkrétnej výšky náhrady trov konania žalovaných v 1. a v 2.

rade voči žalobcovi v označenom samostatnom uznesení vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods.
2 CSP bude zahŕňať i určenie pomeru úspechu žalovaných v 1. a v 2. rade vo veci pri zohľadnení zásad
vyplývajúcich z úpravy § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP /úprava § 256 ods. 1 CSP bude aplikovaná
vo vzťahu k rozhodnutiu o čiastočnom zastavení konania podľa uznesenia č.k. 11Cb/32/2009-147 zo
4.5.2011/.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).