Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210891
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115210891.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Andrea Vencelová, nar. XX.XX.XXXX, IČO:
45 298 319, bytom Dlhá 84, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 408 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. januára 2018 č.k. 9Er/392/2015-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), d) zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zistil, že exekučným titulom v danej
veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.03.2012 sp.zn. SR09920/11 Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Bol vydaný
na základe Zmluvy o úvere č. 406000048 uzatvorenej dňa 23.03.2010 medzi oprávnenou a povinnou
ako dlžníkom. Posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, pričom v postavení spotrebiteľa bola povinná.

Konštatoval, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku
15 Všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že doložka spôsobovala značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Nebola dojednaná individuálne a bola
uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa. Predmetná doložka obsahovala neprijateľné dojednanie
z dôvodu, že vylučovala právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo
zmluvných strán podala žalobu na Stály rozhodcovský súd. Obsah doložky nemohla povinná ovplyvniť,

pričom dojednanie takejto doložky bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá bola v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučný titul vydaný na základe nej považoval za v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od doložky po rozhodcovský rozsudok bol prejavom zneužitia práv
oprávnenej ako dodávateľa. Výkon práv oprávnenej považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade konania o
sťažnosti navrhla, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zmenil a poveril súdneho exekútora.
Mala za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti.
Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na

správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Tvrdila, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (vprejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)apreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musel obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia §
45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdila, že s povinnou
uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch bola rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Namietala, že konajúci súd
tietoskutočnostidostatočnenezisťoval,a takzaťažilkonanievadounedostatočnezistenéhoskutkového
stavu. Tvrdila, že povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných otázok
spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 09.02.2015, kedy

bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu.
Tým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.03.2012 sp.zn. SR 09920/11 zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2012 a vykonateľnosť dňa 13.04.2012. Podkladom na

jeho vydanie bola zmluva o úvere č. 406000048 zo dňa 23.03.2010. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Povinná vystavila oprávnenej dňa 23.03.2010
zmenku č. 406000048, ktorou sa zaviazala zaplatiť za ňu po jej predložení oprávnenou sumu 408 eur.
Zmenka slúžila taktiež ako podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Súčasťou všeobecných
podmienok poskytnutia úveru bola v čl. 15 rozhodcovská doložka. Podľa nej, všetky spory vzniknuté

zo zmluvy o úvere č. 406000048, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
z nich podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa to za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej

doložky. Toto ustanovenie sa nepoužilo v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej bola rozhodcovskou doložkou v súlade s
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súdny exekútor žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.04.2015 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou doručil návrh na vykonanie exekúcie,

originál exekučného titulu a plnomocenstvo, resp. číslo Spr. pre Advocate, s.r.o., advokátska kancelária.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody7. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v

rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného
vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi

je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny závera svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom a dôvodmi súdu prvej
inštancie, pre ktoré správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou otázkou
v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd

rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú doložku, ktorá
vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

15. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložke,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložky spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je

neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby
za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

16. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských doložiek a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol

znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Taktiež je nutné konštatovať, že bez súhlasu s týmito
podmienkami by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno
preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky.
Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne

vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne
a individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa

tvrdení oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom
už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

18. Na záver odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého

má povinná v danom konaní postavenie spotrebiteľa napriek tomu, že v zmluve o úvere bola okrem
mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého bydliska a čísla občianskeho preukazu identifikovaná
aj identifikačným číslom (IČO) a obchodným menom. V zmenke a v rozhodcovskom rozsudku bola
identifikovaná prostredníctvom obchodného mena a IČO. Hoci oprávnená nenamietala toto právneposúdenie súdom prvej inštancie vo svojom odvolaní, je v tejto súvislosti potrebné poukázať na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo/660/2010 a na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn.
I. ÚS 1930/11, podľa ktorého je porušením práva na spravodlivý proces taká interpretácia ustanovení

na ochranu spotrebiteľa, a to i vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka, ktorá
vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, majúca podnikateľské
oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva. Odvolací súd poukazuje aj na
rozsudok Európskeho súdneho dvora v prípade Johann Gruberproti Bay VaAG, sp.zn. C-464/01 zo dňa
20. 01. 2005. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania

dlžníka (povinnej) ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru
za iný, nespotrebiteľský úver, majúci sa riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku.
V tomto prípade by bola takouto dôkaznou povinnosťou zaťažená oprávnená. Preukázaním tejto
skutočnosti nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o úvere, ktorý identifikuje povinnú ako fyzickú
osobu a aj ako podnikateľku. Takéto strohé označenie neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis malo uzavretie úverovej zmluvy s podnikateľskou činnosťou povinnej. Uvedené možno vyvodiť

aj zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy
obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka (povinnú), ktorej obsah rozhodne
nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi
podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez
hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere

mápodobuštandardnejformulárovejzmluvy,ktorájetypickátým,žesauzatváravoviacerýchprípadoch.
Spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač a je slabšou stranou
zmluvného vzťahu.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).