Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220711
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117220711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariana Muránska a JUDr. Daniela Babinová v spore žalobcu A. banka Z., a.s., so sídlom C. XX,
XXX XX R., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX
G., o zaplatenie 1.482,43 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
15Csp/220/2017-95 zo dňa 24. júla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.554,35 Eur s ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.554,35
Eur vo výške 5 % splatným od 22.8.2017 do zaplatenia v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne,
splatných od právoplatnosti rozsudku vždy k 28. dňu v mesiaci, opakovane do budúcna, do úplného
vyrovnania dlhu, pod následkom výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2
písm. a), b), § 7, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 5, §
517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v postavení banky a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXX-pôžička dňa XX.XX.XXXX podľa ust. Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej poskytla banka bezúčelový úver
vo výške 2.000,- Eur s výškou úrokovej sadzby 17,09%. Žalovaný celkovo uhradil 1.096,24 Eur, z
čoho žalobca započítal na úrok 565,03 Eur, na istinu 517,57 Eur, na poistné 13,64 Eur a nesplatená
istina predstavuje 1.482,43 Eur. Žalovaný bol v čase predčasného zosplatnenia v omeškaní s úhradou

4 splátok za 4 konzekventne nasledujúce mesiace 5-8/2017, následkom čoho pristúpil žalobca k
zosplatneniu úveru potom, ako žalovaného na takýto postup písomnou výzvou vopred upozornil. Z
prehľadu splácania po predčasnom zosplatnení vyplýva stav omeškaných splátok do zosplatnenia
predstavoval 1.553,20 Eur, prepočet zmluvných úrokov 70,77 Eur a úrokov z omeškania 1,15 Eur.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba žalobcu je prevažne dôvodná. Súd podrobil Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere kontrole, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva požadované
náležitosti obsahuje. Ďalej skúmal, či žalobca konal s odbornou starostlivosťou a dôsledne šetril bonitu
klienta v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že aj
danú povinnosť si žalobca splnil zákonným spôsobom. Žalobca tiež relevantným spôsobom preukázal,
ako žalovaný úver splácal a akú sumu žalobcovi dlhuje. Súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť

v časti o zaplatenie 1.554,35 Eur spolu so zákonným príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške
5% z celej dlžnej sumy od zosplatnenia úveru 22.08.2017 do zaplatenia, ktorý má oporu v ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
Súd žalobe nevyhovel v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zmluvných úrokov 17,90% ročne z nezaplatenej
istiny 1.482,43 Eur splatný od 22.08.2017 do zaplatenia s poukazom na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/190/2014. Zároveň zohľadnil príjmové možnosti žalovaného a umožnil mu dlžnú

sumu uhradiť v splátkach vo výške 100,- Eur splatných k 28. dňu v mesiaci až do úplného vyrovnania
dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhrádzania povolených splátok riadne a včas.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa úspechu, keď žalobca bol v konaní prevažne
úspešný, má nárok na náhradu trov konania od v konaní neúspešného žalovaného.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej časti predmetného
rozsudku.Odvolanieprávneodôvodnilust.§365ods.1písm.h)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to, že nárok na zaplatenie úrokov trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V zmysle uvedeného poukázal na

ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a viaceré rozhodnutia
krajských súdov a Najvyššieho súdu Českej republiky. Namietal, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje.

Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, ktorý nemá vplyv a omeškanie dlžníka,
ktoré je skutočnosťou, ktoré zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku
na úrok z úveru neovplyvňuje. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Na predmetný právny
vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

13. Odvolací súd na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza, že základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného
ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci tak ide o spotrebiteľský vzťah, pretože Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzatvorená síce aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak

spĺňa základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv. Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej
obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa

ustanovení Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzatvorenú podľa
Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

14. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že

možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

15. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a

aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku
spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku
určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v
tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)

vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

17. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich
úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kdeveriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu

po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).

18. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky

veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

19. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 31.08.2017, keď

žalovanému uplynula lehota stanovená žalobcom na dobrovoľné plnenie, teda týmto dňom sa stal
splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia, potom už
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013

zo dňa 07.05.2014.

21.Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancietýkajúce
sa nepriznania požadovaných zmluvných úrokov vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny po
zosplatnení za správny.

22. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských
súdov, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v iných rozhodnutiach záväzný.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

24.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy

odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).