Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8812203509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu C. E., F.. XX. XX. XXXX, Q. T.
Z. XX/XX, XXX XX R. F. Q., právne zastúpená Mgr. František Chochol, advokát, AK, Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 339 928, proti žalovanému: E. I., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. D. XXXX/
XX, XXX XX T. X - H., právne zastúpený advokátska kancelária - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o.,
Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 800,61 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4C/65/2012-258 zo dňa
28.03.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovení žalobe vo veci samej
ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol tak,
že

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 719,61 eur s 9 %-ným ročným úrokom z

omeškania od 01. 05. 2011 až do dňa zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu žalobkyne čo do zvyšku teda sumy 81,- eur z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 61,52 %.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu
891,- eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.05.2011 až do zaplatenia,
ako aj úhrady trov konania.

3. Po doplnení dokazovania a po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove, uznesením zo dňa
29.04.2015, č. k. XCo/XX/XXXX-XXX a jeho vrátení na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v napadnutej
zamietavej časti vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žaloba žalobkyne je opodstatnená,

pretože žalovaný mal dlhy aj voči iným osobám, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka S. I., obsah
pripojených spisov tunajšieho súdu, exekučné spisy, kde bola proti žalovanému ako povinnému podaná
žiadosť o vykonanie exekúcie Krajským riaditeľstvom PZ, Sociálnou poisťovňou vo R. F. Q., Dôverou
zdravotnou poisťovňou, Slovenskou konsolidačnou, a. s., Orange Slovensko, a. s.. Súd mal za to,že tvrdenia žalovaného o tom, že on nemá dlhy a bol finančne sebestačný, a teda nepotreboval si
požičať peniaze od žalobkyne považoval súd prvej inštancie za účelové, nedôveryhodné. Pokiaľ sa týka
zakúpenia počítača pre syna žalobkyne po doplnení dokazovania mal súd za to, že tento bol zakúpený

z finančných prostriedkov požičaných žalobkyňou (tomu nasvedčuje tá skutočnosť, že uvedené splátky
žalobkyni zasielal až do doby, pokiaľ jej nezanechal šeky v poštovej schránke, čomu nasvedčujú aj sms
správy zanechané žalovaným žalobkyni). Navyše k tvrdeniu žalobkyne o požičaní peňazí žalovaným
nasvedčuje aj spôsob realizovania platieb za predmetný úver, ktorý si súd zistil vyžiadaním správ a z
tohtodôvodusúdzaviazalžalovanéhokúhradesumyuvedenejv rozsudkuspolusúrokomzomeškania.

4. Ďalejuviedol,ževykonanéhodokazovalmalsúdprvejinštancieza preukázané,žepravdepodobným
je tvrdenie žalobkyne, že počítač pre syna žalobkyne zakúpil žalovaný už z peňazí získaných na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 08.10.2009 a aj vyjadrenia žalobkyne spolu s vyjadrením žalovaného vedú k
záveru, že pôžička zo dňa 08.10.2009 bola po dohode účastníkov použitá na zakúpenie počítača pre
syna žalobkyne s tým, že žalobca sa zaviazal hodnotu tohto počítača žalobkyni preplatiť tým, že jej

dodatočne bude splácať jeho cenu. Ako súd prvej inštancie konštatoval ,šekom - poštovou poukážkou
číslo XXXXXXX zo dňa 10.01.2011 bola zaplatená splátka na pôžičku zo dňa 8.10.2009, ktorá je
predmetom tohto sporu. Na to potom nadväzuje ďalší záver, že žalovaný mohol darovať počítač len
za podmienky, že bol jeho vlastníkom. Vlastníkom nového počítača sa mohol stať len tak, že ho kúpil
za hotovosť, alebo si zobral úver na vlastné meno, alebo si peniaze na jeho kúpu zapožičal ako to od

začiatku tvrdí žalobkyňa.

5. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanoveniami § 657 Občianskeho zákonníka
(OZ), § 559 OZ a § 565 a 566 OZ, ako aj § 43 OZ. Pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu
v tejto časti právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3

Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 CSP, pričom v danom prípade
žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby ako aj po čiastočnom zamietnutí žaloby mala vo veci úspech

80,76 %, neúspech 19,24 % a po odčítaní neúspechu od úspechu priznal súd žalobkyni trovy konania
vo výške 61,52 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že žaloba žalobkyne je
postavená na skutkovom tvrdení, že odovzdala v hotovosti žalovanému 1.000,- eur z titulu pôžičky, ktorá

však nemá o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, pretože nikto to nevidel a nikto nebol pri odovzdaní peňazí
prítomný a nikto ani tie peniaze nevidel. Žalobkyňa v priebehu konania neuviedla, čo vlastne žaluje v
žalobe - aký je právny titul jej uplatňovaného nároku. Taktiež poukázal, že žalovaný opakovane už v
priebehu celého konania vznášal námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom namietal premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žaloba žalobkyne

bola podaná na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Taktiež poukázal, že
súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom konaní zvláštne v rozpore s logikou a v
rozpore so zákonom. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobcu voči žalovanému zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy celého konania,
alebo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súd v odôvodnení rozsudku rozviedol
akými úvahami sa správal, z čoho vychádzal pri rozhodovaní a svoje rozhodnutie oprel o príslušné
zákonné ustanovenia. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemajú základ v reálnom stave veci,

ak žalovaný tvrdí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovanému
žalobkyňa poskytla finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť a vykonaným rozsiahlym dokazovaním
bolo preukázané, že skutočne medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol právny vzťah založený zmluvou
o pôžičke a že žalovaný z tohto právneho vzťahu plnil. Vykonaným dokazovaním boli tvrdenia
žalovaného vyvrátené a žalobkyni sa podarilo zabezpečiť dostatok hodnoverných dôkazov, ktoré

tvrdenia žalovaného spochybňujú do tej miery, že je možné dospieť k záveru o tom, že jeho tvrdenia,
ktoré v priebehu konania predniesol, nemajú oporu v reálnom stave veci a sú v rozpore s objektívnou
realitou. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.9. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zopakoval svoje
tvrdenia uvedené v odvolaní. Uviedol, že trvá na svojom podrobnom odvolaní.

10. K uvedenému sa už žalobkyňa nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z. ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016) preskúmal
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľazásaduvedenýchvust.§379anasl.CSPbeznariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovne.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uvedené ust.
470 ods. 1, 2 CSP, ktoré si intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti
CSP treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti

tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené
má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení OSP (Občiansky súdny poriadok, zákon platný
do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými
skutkovými závermi.

14. Odvolací súd poukazuje, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.04.1993,

Nález Ústavného súdu sp. zn.: II.ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie rámcov je upravená v ust.
§ 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia.

15. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP však dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia, pričom táto možnosť je podmienená stotožnením sa so skutkovými
aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je
postačujúce odôvodnenie skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku

správnymskutkovýmzisteniamanávrhžalobcuajsprávneprávneposúdil.Vychádzalzprávnehonázoru
vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. XCo/XX/XXXX- XXX zo dňa 29.04.2015, ktorým bol
viazaný.

17. Odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na nich odkazuje.18. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

19. Odvolací súd súčasne poukazuje na tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.

20. Poukazuje aj na ust. § 185 CSP, do ktorého bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje
jedno z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho
vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu
stránsporu,čohodôsledkomjeobmedzeniedôkaznejiniciatívysúduajejpresuntakmerbezvýhradnena

strany sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Z uvedených dôvodov sa preto priorizuje procesná
aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať
na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany

sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z
uvedených ustanovení CSP.

21. Vychádzal aj zo záverov odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že dôkazné bremeno na preukázanie
zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému je na žalobkyni ako veriteľovi.

Pokiaľ však existujú dôkazy preukazujúce, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke skutočne došlo, a že
žalobkyňa poskytla žalovanému tieto peniaze, ktoré mal on použiť na zakúpenie počítača pre syna
žalobkyne, je na žalovanom, aby preukázal, že si takúto povinnosť splnil, resp. označil skutkový a právny
dôvod, ktorý ho oprávňuje k tomu, aby si túto zmluvnú povinnosť prestal plniť. Keďže tak neurobil, je
zrejmé, že dôkazné bremeno žalovaný neuniesol.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
Stotožňuje sa taktiež aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý taktiež
považuje za vecne správny.

23. V odvolacom konaní žalobkyňa mala plný úspech, žalovaný úspešný nebol, a preto odvolací súd
v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).