Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712216677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 27.09.2012 domáhala, aby súd zaviazal

žalovanú k náhrade škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 440 Eur.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
pohľadávku voči dlžníkovi - povinnej Dagmara Olahová, podľa zmluvy o úvere č. 1681128. Súdny
exekútor predložil návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako
exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom

je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré
rozhodovali v pracovných sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní
a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovalo si spoluprácu s účastníkmi konania majúcu podstatný vplyv na čas
potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
dňa 14.12.2010. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi

dlhej dobe. Žalobkyňa ako poškodená sa dozvedela o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie
a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie

a správu informačného systému sumu 40,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške
15,-eur. Celkovo tak žalobkyňa vynaložila sumu 125,-eur, ktorá by ju nezaťažila, ak by exekučný súdpostupoval správne a pri rozhodnutí o udelení poverenia by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška
hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov

obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady
respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímneho
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie
povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov
spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov žalobkyne
a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj
základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej

ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 Eur.
Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 440 Eur
za 8 celých mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobkyňa
požiadala o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné deklarovať porušenie práva žalobkyne na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie

práva žalobcu na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu a nahradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v
priamej príčinnej súvislosti. Žiadala preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne
deklarovať majetkovú ujmu a konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2013 (založené na tunajšom súde v
Spr 3099/2013) žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko mala za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
danosť príčinnej súvislosti, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Žalovaná uviedla,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť

zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä
v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaná
mala za to, že z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platného pred dňom

01. 06. 2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu
sp.zn. I.ÚS 16/02 dospela žalovaná k názoru, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná taktiež uviedla, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, keď žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na
prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže mala za to, že k uplynutiu lehoty na
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred dňom, kedy bola žalovanej
doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal vznik
a ani výšku škody. Podľa žalovanej akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému
a udržiavanie systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie

považovala žalovaná za účelové, keďže žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za žalobcom veľmi všeobecne uvedené činnosti je
podľa žalovanej nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami.Žalovaná taktiež uviedla že žalobca nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa
mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a

nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- EUR na základe nálezov Ústavného súdu SR. Pri stanovení
výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre žalobcu, zo skutočnosti, či sťažnosť
predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011 žalovaná uviedla, že pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v

predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba.Žalobcanekonkretizoval,včomspočíval„zánikpodnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov“
žalobcu, a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Žalovaná s poukazom
na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ]
1360 a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedla, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považovala žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť

práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí,
žeajvprípadeporušeniaprávažalobcu,užsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažované
za dostačujúce.

4. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a nežiadala o odročenie

pojednávania. Právny zástupca žalobcu a žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd
konal v ich neprítomnosti, z dôvodu hospodárnosti konania a poukázal na článok 17 CSP. Žalobca v
podaní ešte poukázal, že si nechal znaleckým ústavom Ekonomická Univerzita v Bratislave vyhotoviť
znalecký posudok, preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Predmetný znalecký posudok č. 1/2014 sa

v origináli nachádza na tunajšom súde a je obsahom súdneho spisu pod. sp. zn. 8C/266/2012.

5. Súd pokračoval v konaní podľa § 180 CSP, v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa obsahom listín založenými v spise, spisom

1Er/1622/2010 a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :

7. Dňa 04.08.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej Dagmar Olahová,
na vymoženie istiny 548 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z sp. zn. SR 22338/09 zo dňa 13.01.2010. Okresný súd
Pezinok uznesením č. k. 1ER/1622/2010-11 zo dňa 10.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy 563 Eur od
23.08.2009do 16.03.2010, úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 548 Eur od 17.03.2010
do zaplatenia. Z poverenia číslo 5107018660 Okresného súdu Pezinok má súd preukázané, že dňa

14.12.2010 vydal Okresný súd v Pezinku poverenie.

8. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobkyne súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („aura novit curia“).

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.11. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým
nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (§ 5 ods. 1 až 3 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

12. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003
Z. z.)..

13. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb

(§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).

14. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

15. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z.).

16. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v

mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§
16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

17. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

18. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z.).

19. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3

zákona č. 514/2003 Z. z.).

20. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

21. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým anestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Predmetom konania je žalobkyňou vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej

republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti
liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM).

24. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1
ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené ako dôkazy nepreukazujú správu
pohľadávky, pracovné výkony zamestnanca žalobcu ako ani využívanie informačného systému žalobcu
ako ani poštovné a telekomunikačné náklady. Žalobkyňa nielenže nepreukázala tvrdené zmenšenie
majetku, ale ani neosvedčila podmienky, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov.

Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.

25. Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď žalobkyňa rovnako

nenavrhovala vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním súdu spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

26. V súvislosti s výškou prípadnej škody súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 04.08.2010 a poverenie bolo

vydané dňa 14.12.2010, pričom tomuto predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č.k. 1Er/1622/2010-11
zo dňa 10.12.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku
z omeškania, keď toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne ako oprávneného.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného
je zrejmé, že 15 dňová lehota je daná súdu len v prípade „ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom“, v opačnom prípade súdu nie je explicitne daná žiadna lehota. Uznesenie tunajšieho súdu
č.k. 1Er/1622/2010-11 nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany žalobcu ako oprávneného.
Vzhľadom na neexistenciu lehoty na vydanie poverenia v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti so
zákonom, potom nemôže ísť o nesprávny úradný postup súdu. Nebola preto splnená ani tretia

podmienka na vznik zodpovednosti štátu za škodu tak ako ju skutkovo vymedzila žalobkyňa. Uvedené
je potom ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti zaplatenia majetkovej ujmy.

27. Žalobkyňa bola povinná navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak neoznačila ani nenavrhla vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd

nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy,
ako boli v konaní navrhnuté žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti
vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázala na ustanovenie § 136
O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie

uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol
by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď
ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

29. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v ďalších konaniach označil ako dôkaz znalecký posudok

č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo
veci stanovenia výšky majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s r.o., ktorý žalobca založil k sp.
zn. tunajšieho súdu č.k. 8C/266/2012. Súdu je známy obsah znaleckého posudku, pričom zistil, že
tento listinný dôkaz nepreukazuje vznik a výšku konkrétnej majetkovej škody v tej ktorej konkrétnej
prejednávanejveci,alevyčíslujeibanákladyvšeobecnezapracovnévýkonyzamestnancov,udržiavanie
a správu informačného systému a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

okresným súdom Slovenskej republiky v exekučných veciach, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných okresným súdom Slovenskej republiky v exekučných veciach, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na okresných
súdoch Slovenskej republiky v exekučných veciach. Súd mal za to, že takto vyčíslené výdavky
nie sú skutočnou škodou, ktorú bol žalobca povinný v tomto konaní preukázať, nakoľko ide iba o

všeobecne vyčíslené náklady, ktoré nepreukazujú vznik a výšku majetkovej škody konkrétne v tejto
prejednávanej veci. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažovalo žalobcu a
znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave, nie je dôkazom preukazujúcim vznik a ani výšku škody v tomto konkrétnom prípade.

30. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené
v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia
podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť

nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho
orgánu tak ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma žalobkyni,
keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdila
žalobkyňa v žalobe. Súd potom žalobu aj v tejto časti zamietol.

31. V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah
do odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM
ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy
tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM,
pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v
spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3
písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad

subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu
ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva
zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou žalobcu preukazovať okolnosti podľa § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky
preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá

osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku
priznanej nemajetkovej ujmy.

32. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nutnosť „deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku

nedomáhala aj v predmete žaloby. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval
a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného
postupu štátnym orgánom.33. Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdila žalobkyňa), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom

čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z. z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobkyňa nepredložila a na toto sa vo svojom
návrhu ani neodvolávala.

34.Lenpreúplnosťsúduvádza,žežalobkyňavosvojomžalobnompetitežiadalanajprvovecirozhodnúť

tzv. medzitýmnym rozsudkom. K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa §
214 CSP., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu
účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie
a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

35. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa§262ods.1CSP,Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. V zmysle citovaného ustanovenia zákona podľa § 255 CSP, úspešnej žalovanej vznikol nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila, pričom zo spisu trovy žalovanej nevyplývajú, a preto súd žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).