Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201325
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115201325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PIERO
s.r.o., so sídlom Lidická 700/19, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 282 68 288, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany,
IČO: 47 249 111, proti žalovanému: NOMS Slovensko, s.r.o., so sídlom 049 55 Ardovo 83, IČO: 35
878 771, zastúpenému zástupcom V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO:
36 858 820, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 58.288,05 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/30/2015-331 zo dňa 29.9.2017 v

napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur s príslušenstvom
a v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/30/2015-331 zo dňa 29.9.2017 v napadnutom výroku I.,
podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s úrokom z omeškania
a v závislom výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 58.288,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške, zo súm, za obdobie tak, ako je vyjadrené vo
výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu. Výrokom II. okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Výrokom III. bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa
22.1.2015, podľa ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 58.288,05 Eur spolu s
príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov súdneho konania na tom základe, že
v rámci dlhodobých obchodných vzťahov dodal žalovanému tovar, cenu ktorého vyúčtoval faktúrami
špecifikovanýmičíslom,dňomvystavenia,dňomsplatnostiavyúčtovanousumoucenydodanéhotovaru,
tak ako vyplynulo z článku I. písomného vyhotovenia žaloby. Žalovaný časť dlhu, a to sumu 1.230 Eur na
základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok dňa 16.11.2012 uhradil. Vo zvyšku,

pokiaľ išlo o sumu 58.288,05 Eur a v rozsahu úroku z omeškania žalobca eviduje voči žalovanému
naďalej neuhradenú pohľadávku. Ako prílohu podania žaloby žalobca predložil rozsiahly listinný
dôkazový materiál predstavovaný písomným vyhotovením Kúpnych zmlúv, Dohodou o vzájomnom
započítanízáväzkovapohľadávokaúčtovnýmidokladmi-faktúramiaknimpripojenýmidodacímilistamia medzinárodnými nákladnými listami - CMR listami, tak ako tvorili prílohu podania žaloby na č.l. 13
až 110.

3. Okresný súd z titulu námietky nedostatku právomoci súdu SR vo veci konať, ktorú vzniesol žalovaný,
primárne vyhodnotil, že je založená právomoc súdu SR vo veci konať. Okresný súd poukázal na to,
že predmetom tohto konania je právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodávky tovaru z Českej republiky
na územie SR, čo bolo medzi stranami nesporné a pretože absentovala dohoda zmluvných strán o
voľbe právomoci, bola právomoc slovenského súdu založená podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Brusel

I bis. Pre úplnosť okresný súd poukázal na čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok TART s.r.o. (č.l.
230), v ktorom bolo uvedené, že tieto Všeobecné obchodné podmienky možno aplikovať na záväzkové
vzťahy medzi spoločnosťou TART s.r.o. a kupujúcimi, čo však bol odlišný záväzkovo-právny vzťah
z hľadiska vymedzenia jeho subjektov ako právny vzťah, nároky z ktorého žalobca uplatnil v rámci
súdneho konania.

4. Okresný súd ďalej po vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky nedostatku právomoci súdu SR
vo veci konať sa zaoberal otázkou ustálenia rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci. Okresný
súd zohľadnil relevantnú skutkovú okolnosť preukázanej absencie osobitnej dohody o voľbe rozhodného
práva, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne svojím obsahom korešpondovala dohode zmluvných strán
svedčiacej o voľbe konkrétneho právneho poriadku - rozhodného práva. Dojednanie uvedené v bode

3 predložených Kúpnych zmlúv v spojení s ostatným preukázaným obsahom zmluvného vzťahu medzi
stranami vrátane Všeobecných obchodných podmienok žalobcu nebolo okresným súdom hodnotené
ako dohoda o konkrétnom rozhodnom práve. V nadväznosti na to pri zohľadnení nespornej skutkovej
okolnosti realizácie dodávok tovaru žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu z územia
Českej republiky na územie Slovenskej republiky - do miesta dodania tovaru na území SR a s poukazom

na Článok 4 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Nariadenie Rím I okresný súd konštatoval, že na právne
posúdenie tejto veci bolo potrebné aplikovať právny poriadok ČR. Uvedený záver dopadol aj na otázku
hmotného práva, pričom vo vzťahu k procesným podmienkam a konaniu ako takému bolo nevyhnutné
vychádzať z právnej úpravy SR ako z práva lex fori.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii Čl. 8, § 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 470
ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 154 CSP v spojení s ust. § 409 ods. 1, 2 Obchodního zákonníka (zákon
č. 513/1991 Sb. v znení platnom a účinnom do 31.12.2014), § 411, § 412 ods. 1 veta prvá, ods. 3,
§ 369 Obchodního zákonníka v spojení s ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. zistil ako

nesporné skutové okolnosti existencie právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca ako predávajúci dodal
žalovanému ako kupujúcemu opakovane tovar, pričom išlo o dodávky tovaru z územia Českej republiky
na územie Slovenskej republiky, kde sa nachádzalo miesto dodania. Cenu zrealizovaných dodávok
žalobca vyúčtoval faktúrami, pričom nebolo sporné, že sa tieto faktúry dostali do dispozičnej sféry
žalovaného. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol

dôvod pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd ako zo základu vychádzal s poukazom na úpravu §
186 ods. 2 veta prvá CSP.

6. Okresný súd zdôraznil, že ak žalobca tvrdil realizáciu dodávok tovaru pre žalovaného v rozsahu
žalovanej pohľadávky, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti toto tvrdenie preukázať. Na preukázanie

tohto tvrdenia predložil súbor listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohu žaloby (Kúpne zmluvy, faktúry,
dodacie listy, ponuky, potvrdenia objednávok, medzinárodné nákladné listy - CMR listy), tak ako boli
súčasťou spisu na č.l. 14 až 110 a tvorili prílohu podania žalobcu zo dňa 10.8.2017 (č.l. 300 až 311).
Žalobca navrhol ako svedka vypočuť p. V. E., z obsahu ktorej výpovede na pojednávaní konanom dňa
29.9.2017malokresnýsúdpreukázané,potomakodalknahliadnutiuCMRlistypredloženéžalobcomku

faktúram s koncovým trojčíslím 322, 326, 328, 343 a 344, ako aj CMR listy na č.l. 287, 293 a 297, že na
týchto listinných dôkazoch sa nachádza podpis označeného svedka. Na iných dokladoch, ktoré svedkovi
boli dané k nahliadnutiu, podľa vyjadrenia svedka sa jeho podpis nenachádza. Okresný súd zvýraznil,
že pri výpovedi tohto svedka, ako aj vykonaného dokazovania zobral do úvahy vyjadrenia žalobcu,
žalovaného, Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy vypracované právnym zástupcom žalovaného

zo dňa 7.6.2013 spolu s prílohou č. 2 tak, ako sa táto nachádza v spise na č.l. 271 a v obsahu
ktorého právneho úkonu odstúpenia, a to v jeho poslednom odseku žalovaný prejavil vôľu realizovať
započítanie jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to započítanie ním tvrdenej pohľadávky
z titulu bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nároku žalovaného voči žalobcovi na vráteniekúpnej ceny v celkovej výške 50.827,87 Eur podľa prílohy č. 1 (č.l. 270), ktorá suma zodpovedá už
zaplatenej kúpnej cene za tovar, ktorý mal vady, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny
za zrealizované dodávky tovaru vyúčtované faktúrami podľa prílohy č. 2 (v prílohe č. 2 sa nachádzali

všetky žalované faktúry, okrem faktúr s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369). K uvedenému listinnému
dôkazu okresný súd zdôraznil, že vo vzťahu k dodávkam, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami
podľa prílohy č. 2 k odstúpeniu zo dňa 7.6.2013, sám žalovaný potvrdil splnenie zmluvnej povinnosti
žalobcuakopredávajúcehododaťobjednanýtovaravoväzbenatonáslednéspochybňovanierealizácie
dodávky tovaru v rozsahu fakturácie podľa prílohy č. 2 na č.l. 271 žalovaným v pomeroch daného

sporového konania okresný súd hodnotil ako účelové a v nadväznosti na to obranu žalovaného v
tejto časti ako nedôvodnú. K uvedenému záveru podľa okresného súdu podporne pristúpil i obsah
svedeckej výpovede svedka p. V. E., ktorú výpoveď okresný súd hodnotil ako vierohodnú s ohľadom
na zákonné poučenie dané svedkovi. Svedok potvrdil podpis CMR listov jeho osobou a skutočnosť,
že svedok nepotvrdil svoje podpisy na dodacích listoch, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu a na CMR
liste ku faktúre s koncovým číslom 350, sama o sebe nebola vzhľadom na prijatý záver okresného

súdu o preukázaní dodania tovaru, cena ktorého bola predmetom fakturácie podľa faktúr uvedených v
prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od Zmluvy zo 7.6.2013 (č.l. 271) skutočnosťou, ktorá by prijaté
závery okresným súdom o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať
žalovanému objednaný tovar podľa faktúr, ktoré boli uvedené v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného
od Zmluvy zo 7.6.2013, relevantne spochybnila alebo dokonca vyvrátila. Okresný súd poukázal aj na

povahu listinných dôkazov a to CMR listov podľa úpravy Článku 9 ods. 1 Dohovoru CMR, v zmysle ktorej
je medzinárodný nákladný list CMR predovšetkým dokladom, a teda i dôkazom o uzatvorení prepravnej
zmluvy a o jej obsahu a tiež plní funkciu dokladu o prevzatí tovaru s tým, že ak neobsahuje výhrady podľa
Článku 9 ods. 2 Dohovoru CMR, potvrdzuje počet kusov, značky a čísla tovaru. Okresný súd uviedol,
že záver o preukázaní splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať tovar nevyvracia

ani skutočnosť označenia konečného odberateľa, ktorému bol tovar dodaný, ako to vyplynulo príkladmo
z listinného dôkazu na č.l. 15 alebo na č.l. 95 spisu. K faktúram s koncovým trojčíslím 369 a 370, ktoré
neboli uvedené v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného od zmluvy zo dňa 7.6.2013, okresný súd poukázal
na obsah obrany žalovaného, ktorý osobitne a prostredníctvom uvádzania konkrétnych skutkových
tvrdení, a teda v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP v spojení s úpravou § 470 ods. 1, 2 CSP

výslovne a najmä konkrétne tieto nespochybňoval. Vo vzťahu k nim uvádzal len všeobecný argument ich
nedôvodnosti. Na základe vyhodnotenej dôkaznej situácie okresný súd mal za to, že žalobca preukázal
dodanie objednaného tovaru žalovanému aj v tejto časti. Vo vzťahu k cene plnenia vyúčtovanej faktúrou
s koncovým číslom 360, ktorá takisto v prílohe č. 2 k odstúpeniu žalovaného zo dňa 7.6.2013 nebola
uvedená, okresný súd zdôraznil, že touto faktúrou bolo vyúčtované s realizáciou dodávky súvisiace

plnenie, čo vyplynulo zo špecifikácie podľa textu faktúry, a preto obrana žalovaného, ktorý namietal
nesplnenie povinnosti žalobcu dodať tovar nepreukázaním či už CMR listu alebo dodacieho listu, vo
vzťahu k tomuto plneniu neobstála a iná obrana k tejto časti žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného
uvádzaná a najmä konkretizovaná nebola.

7. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky ako právo na zaplatenie
kúpnej ceny po skonštatovaní preukázania splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu dodať žalovanému
objednaný tovar.

8. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na procesnú obranu žalovaného na

pojednávaní konanom dňa 1.8.2017, s prihliadnutím na účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa
§ 153 CSP, vo vzťahu k tvrdenej vadnosti plnenia - dodávok, vo väzbe ku ktorej žalovaný navrhol
vykonať dôkaz výsluchom svedka p. E. a žiadal priestor na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi,
na ktorú s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP okresný súd neprihliadol. Žalovaný pri prvom úkone
uskutočnil vecné vyjadrenie k predmetu sporu podaním zo dňa 10.2.2016 (č.l. 175), preto nebolo možné

konštatovať, že by žalovaný uplatnil obranu vadného plnenia žalobcu včas. Naviac, túto obranu v
námietke vadnosti plnenia nehodnotil okresný súd ako dôvodnú, a to vzhľadom k realizácii právneho
úkonu žalovaného - odstúpenia od kúpnej zmluvy a následného zápočtu jednostranným právnym
úkonom žalovaného, s prihliadnutím k obsahu písomného vyhotovenia odstúpenia žalovaného zo
dňa 7.6.2013 (č.l. 269). Okresný súd uviedol, že z preukázaného obsahu zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným vyplýva záver o nepreukázaní konkrétnych - žalovaným na základe dohody
medzi žalobcom a žalovaným vymienených vlastností dodávaného tovaru, ktoré vlastnosti podľa obrany
žalovaného dodaný tovar nemal spĺňať. Rovnako zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by sa
vady tovaru, označené žalovaným, týkali práve tovaru, ktorý bol predmetom dodávok, cena ktorýchtvorila predmet konania. Túto skutočnosť žalovaný spoľahlivo nepreukázal vo vzťahu ku faktúram s
koncovým číslom 369 a 370, ktoré neboli uvedené v prílohe č. 2 odstúpenia žalovaného na č.l. 271
spisu a naviac, toto svoje vlastné tvrdenie obsahom prílohy č. 2 k odstúpeniu zo dňa 7.3.2013 vyvrátil vo

vzťahu ku všetkým dodávkam, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami podľa prílohy č. 2 k označenému
odstúpeniu žalovaného. Ak by tieto dodávky boli vadné, nebolo by na mieste voči pohľadávke žalobcu z
titulu jeho práva na zaplatenie ceny za tieto dodávky započítavať zo strany žalovaného jednostranným
právnym úkonom žalovaným tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v
sume 50.827,87 Eur, ako vyplynulo z obsahu odstúpenia zo dňa 7.3.2013 v časti posledného odseku.

Samotná skutková dôvodnosť odstúpenia žalovaného, a to či už odstúpenia podľa listu žalovaného
zo dňa 3.12.2012 alebo podľa listu vypracovaného prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného zo
dňa 7.3.2013, v konaní preukázaná nebola a naviac za predpokladu skutkovej dôvodnosti odstúpenia
zo dňa 7.3.2013, čo v konaní preukázané nebolo, by nastali účinky zániku právneho vzťahu medzi
stranami ex nunc, t.j. s účinkami od doručenia odstúpenia žalobcovi, s odkazom na úpravu podľa §
349 ods. 1 Obchodního zákonníka. Z dôvodu, že dodávky boli zrealizované pred účinkami takéhoto

odstúpenia od zmluvy, ktoré odstúpenie bolo učinené listom žalovaného zo dňa 7.3.2013, nemalo
by toto odstúpenie od zmluvy žiaden právny vplyv na existenciu práva žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny riadne realizovaných dodávok tovaru uskutočnených do momentu účinkov odstúpenia. Predmetné
závery okresný súd uviedol len podporne pri primárnom zdôraznení nepreukázania samotnej skutkovej
dôvodnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, a to či už listom zo dňa 3.12.2012 alebo listom zo dňa

7.3.2013.

9. Okresný súd uviedol, že právo na zaplatenie ceny zrealizovaných dodávok je právom na zaplatenie
peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, so splnením ktorého bol žalovaný v omeškaní. V konaní
nebola žiadnou zo strán tvrdená a ani preukázaná dohoda o sadzbe úroku z omeškania, v nadväznosti

na čo okresný súd pri zohľadnení záveru o potrebe právneho posúdenia tejto veci podľa právneho
poriadku ČR priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe, ktorá vyplynula z úpravy podľa § 369 ods.
1 Obchodního zákonníka a § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., teda v zákonnej sadzbe.
Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, vo vzťahu ku ktorým
nebolo sporné, že sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného a vo zvyšku, t.j. v rozdiele žalobcom

uplatnenej sadzby úroku z omeškania oproti sadzbe úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona, okresný
súd rozhodol o zamietnutí žaloby.

10. O náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodoval v zmysle Čl. 4 ods. 1, 2, §
262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola zamietnutá v časti celkom nepatrnej, na základe čoho

okresný súd podľa analogickej aplikácie úpravy § 255 ods. 1 CSP v spojení s Článkom 4 CSP priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

11. Proti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, v spojení aj so závislým výrokom
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (výrok I., III. napadnutý odvolaním žalovaného).
Žalovaný poukázal na obsah pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 29.09.2017 a výpoveď

svedka p. V. E., ktorý sa vyjadroval k podpisom na dodacích listoch, vo väzbe k záverom, ktoré
vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku na str. 8 a 9, 10 a 11 s námietkou, že ak okresný súd
výpoveď svedka vyhodnotil ako dôveryhodnú, tak mal sa zaoberať tvrdeniami svedka, že podpisy na
špecifikovaných dodacích listoch a CMR neboli jeho. Podľa žalovaného zostalo aj nezodpovedané,
prečo sa niekto podpísal na dodacích listoch ako pán E., resp. či naozaj tovar uvedený v predmetných

dodacích listoch bol v takej kvantite, ako je deklarovaný na týchto dodacích listoch, skutočne aj
dovezený žalovanému. Otáznou zostala aj skutočnosť, kto sa podpísal na CMR a dodacích listoch ako
pán E. a prečo tak konal. Z listinných dôkazov bolo zrejmé, že na niektorých dôkazoch, ktoré mali
preukázať dodanie tovaru, absolútne absentoval akýkoľvek podpis osoby, ktorá by tovar za žalovaného
prevzala, a preto nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu dodania tovaru žalovanému. Z listinných

dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní dňa 01.08.2017 bolo zrejmé, že chybným tovarom
bol práve tovar vyúčtovaný niektorými faktúrami tohto sporu, pričom po opakovanom dodaní takéhoto
vadného tovaru bola ukončená akákoľvek obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, a
to najmä s ohľadom na nekalé obchodné praktiky žalobcu, týkajúce sa vád tovaru. Vzhľadom nazmenu obchodného vedenia žalovaného, tento nevie presne určiť, aký tovar bol skutočne dodaný a
vyúčtovaný príslušnými faktúrami a ani v akom množstve a kvalite, avšak z listinných dôkazov bolo
zrejmé, že spornými v danom spore sú práve faktúry, ku ktorým dodací list a CMR nepodpísal svedok

a ani žiadna iná osoba za žalovaného. Za sporné žalovaný považoval aj faktúry, ku ktorým okrem
chýbajúcich podpisov osoby, ktorá prevzala tovar na dodacom liste a CMR za žalobcu, nebola doložená
ani objednávka na tovar s potvrdením takejto objednávky zo strany žalovaného. Žalovaný namietal to,
že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi predloženými
a vykonanými počas konania, a preto rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových

zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho žalovaný žiadal rozsudok v dotknutých
výrokových častiach zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.12.2017.
K odvolacím dôvodom žalovaného žalobca poukázal na to, že CMR ako prepravné listiny boli
dostatočným dôkazom na preukázanie dodania tovaru, pričom existencia, resp. neexistencia dodacích

listov nespôsobuje neplatnosť CMR. Takisto z výpovede p. E. bolo zrejmé, že tento potvrdil prevzatie
tovaru od žalobcu a jeho dodanie práve podľa objednávky žalovaného, a to priamo žalovanému
alebo jeho zmluvným partnerom (odberateľom). V rámci úkonov žalovaného podľa žalobcu je potrebné
poukázať na Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2012 a zo dňa 07.06.2013 zo strany žalovaného,
ktorý nielen odstúpil od kúpnej zmluvy, ale v rámci odstúpenia potvrdil dodanie tovaru a súčasne chcel

započítať vzájomné pohľadávky z tohto obchodného styku, ktorým úkonom potvrdil dodanie tovaru i
oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie, ak tento nárok žalobcu chcel žalovaný započítať s jeho
domnelou pohľadávkou voči žalobcovi. E-mailová komunikácia zo dňa 28.11.2012 priložená do spisu
žalovaným poukazuje v závere na tvrdenie zo strany žalovaného, že tovar dodaný bol, a to: „Teraz
je otázne, čo spravíme s vyrobenými krabicami, ktoré sú u nás na sklade - navrhnite riešenie". Test

kvality predložený žalovaným, ktorým chcel preukázať vadnosť dodaného tovaru žalobcom, od ktorého
následne neplatne odstúpil a o ktorom poskytol tvrdenie, že mu vlastne dodaný nebol. Žalobca poukázal
na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.9.2017, podľa ktorej právny zástupca žalovaného časť faktúr
uznal ako oprávnené a nenamietal dodanie tovaru, následným výsluchom svedka E. bolo dodanie tovaru
u namietaných faktúr dostatočne preukázané, v dôsledku čoho žalovaný zmenil procesnú obranu tak,

že spochybnil dodanie akéhokoľvek tovaru, a aj oprávnenosť faktúr, ktoré predtým na okresnom súde
uznal za oprávnené. Žalobca poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý od roku 2012, resp. 2013
sa snažil neplatne odstúpiť od zmluvy, pričom v jednotlivých odstúpeniach poukazoval na nesprávnu
kvalitu dodaného tovaru. Vzhľadom k takémuto správaniu žalovaného, s ohľadom aj na výpoveď svedka
E., ktorý potvrdil dodanie tovaru žalovanému, resp. jeho zákazníkom, žalobca žiadal, aby bol rozsudok

okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

13. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.12.2017 zaslal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný zotrval na podanom
odvolaní, pretože mal za to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, ako
aj s dôkazmi predloženými a vykonanými počas konania. Namietal, že plnenie v takej výške, v akej je

žalované žalobcom, nikdy nebolo dodané žalovanému a kvalita skutočne dodaného plnenia - tovaru
nezodpovedala štandardnej kvalite výrobku, na akej sa strany sporu dohodli. Z dôvodu zmeny vedenia
žalovaného žalovaný nedokázal presne uviesť, ktoré faktúry žalobcu sú sporné, resp. na základe
ktorých faktúr nebolo uskutočnené žiadne plnenie vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný poukázal na to,
že faktúry nie sú úplné, chýbajú k nim podpísané dodacie listy, a tým sú faktúrami spornými, resp.

na základe týchto faktúr nebolo uskutočnené žiadne plnenie vo vzťahu k žalovanému. Tovar, ktorý bol
doručený žalovanému na základe úplných faktúr nezodpovedal kvalite požadovanej žalovaným, a to
bol aj skutočný dôvod ukončenia obchodnej spolupráce medzi stranami sporu, preto žalovaný žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. K podanému vyjadreniu žalovaného sa už žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským
súdom nevyjadril, hoci postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.2.2018 (č.l. 376 spisu) mal
vytvorenú možnosť v lehote do 10 dní sa vyjadriť.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1

CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/70/2018-382 zo dňa

06.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 09.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

17. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v
podrobnostiachnajehoskutkovéaprávnezáveryodkazuje.Zadôslednejaplikácieust.§379,§380ods.
1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov
žalovaného, keď na základe ním podaného odvolania zo dňa 14. novembra 2017 bolo zrejmé, že
žalovaný napádal výrokovú časť rozsudku okresného súdu I., podľa ktorej bolo rozhodnuté, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania v
spojení aj so závislým výrokom III., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, ktorý výrok bol výrokom závislým od výroku vo veci samej, napadnutý odvolaním žalovaného.

18. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka v tom, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal

so skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi predloženými a vykonanými pred okresným súdom, t.j. že
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci. K tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že nebol
relevantný. Okresný súd v dostatočnom rozsahu, za dôkaznej povinnosti sporových strán vykonal
dokazovanie, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebol zistený dôvod

na doplnenie dokazovania, a ani na zopakovanie dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie.
Okresný súd sa súčasne vysporiadal s dôkazmi vykonanými v konaní pred ním, za dôslednej aplikácie
ust. § 191 CSP.

19. Vo vzťahu k posudzovaniu dôkazov vykonaných pred okresným súdom týmto súdom krajský súd

poukazuje na Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu. V zmysle Čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré
vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené
zákonom. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, zisteným na základe výsledkov

vykonanéhodokazovania,atoajvovzťahukvykonanémudôkazuvýpovedesvedkaV.E.,ktorúvýpoveď
bol povinný, čo aj uskutočnil, zhodnocovať v kontexte všetkých dôkazov, ktoré boli vykonávané pred
súdomprvejinštancie,t.j.voväzbekjednotlivýmdodacímlistom,faktúram,CMRlistom,akoajkúkonom
žalovaného zo dňa 07.06.2013 spolu s prílohou č. 2, listu žalovaného zo dňa 03.12.2012, za zistenia, že
bol medzi žalobcom a žalovaným uzavretý zmluvný vzťah kúpnej zmluvy (kúpnych zmlúv), podľa ktorej

žalobca plnil, pričom predmetom sporu bola cena plnenia, a to tovaru dodaného žalovanému.

20. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o preukázanom dodaní tovaru žalobcom
žalovanému, ktorého cena tvorila predmet sporu, vo vzťahu ku ktorému záveru tento nebol prijatý len
na základe výpovede svedka V. E., ale súd prvej inštancie kládol dôraz aj na ostatné dôkazy, listiny

vykonané pred ním, osobitne úkon Odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2013 spolu
s prílohou č. 2 podľa č.l. 271 spisu, jeho obsah a vôľu žalovaného započítať pohľadávku žalobcu na
kúpnu cenu s tvrdenou pohľadávkou žalovaného, pričom predmetom navrhovaného započítania bola
kúpna cena tovaru podľa faktúr uvedených v prílohe č. 2 tohto úkonu, z ktorých vyplývajúca cena tvorila
predmet sporu, v ktorej prílohe sa nenachádzali len faktúry s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369,

vo vzťahu ku ktorým bolo rovnako v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie na konštatovanie o
preukázanítvrdenížalobcuododanítovaružalovanému,ktoréhocenatvorilapredmetsúdnehokonania.
K preukázanému dodaniu tovaru okrem výpovede svedka p. V. E., dodacích listov, predložených faktúr,
CMR listov, vo výraznej miere pristúpil aj úkon žalovaného zo dňa 07.06.2013, označený ako Odstúpenie
žalovaného od kúpnej zmluvy spolu s prílohou č. 2, keďže ak žalovaný prejavil v tomto úkone vôľu

započítať ním tvrdenú pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá predstavovala kúpnu cenu za dodaný
tovar, ktorá kúpna cena tvorila predmet sporu (mimo žalovaným vyjadrenej ceny tovaru v prílohe č. 2,
účtovanej faktúrami s koncovým trojčíslím 360, 370 a 369, vo vzťahu ku ktorej cene bolo preukázané
dodanie tovaru v kontexte vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie), tak je nepochybné, žežalovaný si bol vedomý záväzku voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, čo potvrdilo
opodstatnenosť žalobou uplatnenej pohľadávky.

21. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že pokiaľ sa žalovaný bránil vadnosťou
dodaného tovaru, opätovne dôkazné bremeno ťažilo žalovaného. Ani v rovine tejto obrany žalovaný
nepreukázalvadnéplneniežalobcom.Ajvtomtosmerenavecnesprávneskutkové,akoajprávnezávery
vyjadrené okresným súdom krajský súd odkazuje. V konečnom dôsledku žalovaný uznal svoju dôkaznú
tieseň v rovine uplatnenej obrany nedodania časti tovaru a tvrdenej vadnosti dodaného tovaru, ak v

ním podanom odvolaní okrem iného uviedol, že s ohľadom na zmenu obchodného vedenia žalovaného
nevie presne uviesť, aký tovar bol skutočne dodaný a vyúčtovaný príslušnými faktúrami a ani v akom
množstve a kvalite.

22. Oproti dôkaznej tiesni žalovaného na strane žalobcu bol sumár ním označených, predložených a
predokresnýmsúdomvykonanýchdôkazov,ktorýmisažalobcovipodarilopreukázaťto,ženazaplatenie

kúpnej ceny bolo dokázané splnenie zmluvnej povinnosti žalobcom, a to dodanie tovaru žalovanému.
Krajský súd na základe odvolania žalovaného nezistil dôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu
v napadnutých výrokoch, preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch I. o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58.288,05 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania
v spojení aj so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie.

23. Je nevyhnutné konštatovať, že okresný súd prijal skutkové závery, ktorým predchádzala racionálna
úvaha konajúceho okresného súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto
nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so

skutkovým stavom, ako aj s dôkazmi vykonanými pred ním. Práve z titulu aplikácie ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP, ak nebol žalovaným, ako odvolateľom vyjadrený iný rozsah a dôvody odvolania, než tie,
ktoré boli obsiahnuté v jeho podaní zo dňa 14. novembra 2017, ktoré krajský súd ako súd odvolací v
rámci svojho konania a rozhodovania v predmetnom rozsudku zhodnocoval, tak potom ani nebol priestor
pri nevyjadrení iného rozsahu a iných odvolacích dôvodov žalovaným na posudzovanie iných záverov

obsiahnutých v rozsudku okresného súdu.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov

odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.