Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Csp/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224375
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117224375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému: B. o zaplatenie 854,64 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa31.10.2017doručenoukonajúcemusúdudňa16.11.2017 vočižalovanému
domáhal zaplatenia sumy vo výške 854,64 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia zosplatnenej

istiny úveru, zmluvného úroku a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od
19.4.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 9.9.2014 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol
spotrebiteľský úver vo výške 810 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 42 pravidelných mesačných
splátkach v sume 25,62 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, keď sa dostal do
omeškania s úhradou už pri prvej splátke, z toho dôvodu žalobca dňa 19.4.2015 vyhlásil okamžitú

splatnosť úveru. Žalovaná suma 854,64 EUR predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku.
3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil dôkazy Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
doručenku, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Oznámenie o zosplatnení a Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru.
4. Žaloba spolu s prílohami, poučenie pre spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.)
v súlade s právnou úpravou účinnou od 1.7.2016 a s výzvou súdu na vyjadrenie sa k žalobe v zmysle
ust. § 167 ods. 2 CSP bolo žalovanému doručované dňa 24.1.2018, avšak zásielka sa súdu vrátila

ako nedoručená s uvedením „adresát neznámy“ dňa 29.1.2018. Následne súd postupoval v zmysle §
116 ods. 1 CSP, avšak súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. V zmysle § 116 ods. 2
CSP súd dňa 30.5.2018 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke
konajúceho súdu. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy
ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania.
5. Podľa ust. § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadeniapojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.7.2018, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení a po posúdení podstatných skutkových
tvrdení za p r e u k á z a n é považuje :
7. Dňa 8.9.2014 žalovaný vyplnil a podpísal Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXXXX. Predmetná žiadosť bola žalobcom podpísaná dňa 9.9.2014. V zmysle bodu 13
predmetnej žiadosti jej prijatím a schválením zo strany žalobcu sa táto žiadosť stala Zmluvou o

revolvingovomúvere,nazákladektorejsažalobcaakoveriteľzaviazalposkytnúťvprospechžalovaného
ako dlžníka spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom.
Výška dojednaného spotrebného úveru predstavovala sumu 810 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 25,62 EUR. RPMN bola 26,09 %, priemerná RPMN 44,06 %
a dohodnutá ročná úroková sadzba bola vo výške 18,10 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal
uhradiť predstavovala sumu 1.157,04 % ( poskytnutá suma 810 EUR, dojednané úroky a poplatok za

poskytnutie úveru v sume 81 EUR). Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu dostal do omeškania pri 1.
splátke, pričom zaplatil len sumu 221,40 EUR.
8. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 19.4.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o
zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa 1.4.2015.
9. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 9.9.2014 vyplynulo, že schválená výška úveru bola

vo výške 810 EUR, pričom výška mesačnej splátky predstavovala 25,62 EUR, poplatok za poskytnutie
úveru 81 EUR. Dátum splatnosti prvej splátky bol dňa 11.10.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru bol dňa 11.3.2018.

Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje :

10. Žalobca súdu nepredložil výpis z účtu žalovaného, a teda nepreukázal, kedy a v akých sumách došlo
k splácaniu úveru zo strany žalovaného. Žalobca v žalobe taktiež nešpecifikoval žalovanú sumu čo do
výšky nesplatenej sumy úveru ani výšky zmluvného úroku, uviedol len, že žalovaná suma je súčtom
týchto dvoch položiek.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna
2014, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.
23. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
24. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu

25. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Právny z á v e r :
28. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný

spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
30. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí úveru je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§

657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl.). Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou
formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010,
sp.zn. 17CoE/2/2010).

31. Súd má za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu
Zmluvy o revolvingovom úvere.
32. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval
ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupovalako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať
svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ

upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim
Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona
č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu

ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto
ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
33. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(akniejeustanovenéinak),jepotrebnénadanú
právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
34. V danom prípade žalobca súdu nepreukázal kedy a v akých sumách došlo k splácaniu úveru

zo strany žalovaného, a ani nešpecifikoval žalovanú sumu čo do výšky nesplatenej sumy úveru ani
výšky zmluvného úroku. Nie je zrejmé a preukázané z akého titulu a na základe akých dôkazov si
žalobca uplatňuje sumu 854,64 EUR, ktorá je súčtom nesplatenej istiny úveru a zmluvného úroku (výšku
zmluvného úroku žalobca taktiež nevyčíslil).
35. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.
36. Súd záverom ešte uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu.

Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd nemal v konaní preukázané výpisom z účtu žalobcu či inou
objektívnou bankovou listinou, akú sumu žalovaný čerpal, resp. akú sumu uhradil. V tejto súvislosti

súd uvádza, že v zmysle Civilného sporového poriadku žaloba musí obsahovať aj opis rozhodujúcich
skutočností, teda v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti , od ktorých žalobca odvodzoval
opodstatnenosť žaloby. Ide o povinnosť tvrdenia žalobcu.
37. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť
k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania

navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s
neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného
práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačil

potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej
pohľadávky.
38. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. S
dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne

dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek
možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných
a rozhodujúcich skutočností ( § 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových
tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán, pretože by porušil zásadu rovnostistrán sporu pred súdom. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že
každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník
nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť

žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď
neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k

preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade.
39. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobeprehrysporu,ktorásaprejavívmeritórnomrozhodnutíveci.Vsporovomkonaníjesúdlimitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia
dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.

40. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie
svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
Stanoviská zo súdnej praxe:
41. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto
skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015)
42. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní
sankcízanesplněnípovinnostitvrzení,příp.izanesplněnídůkaznípovinnostijižvžalobě,neníodmítnutí
návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007)

43. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).

T r o v y konania :
44. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa zásad o náhrade trov konania súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania, nakoľko
žalobcovi ako neúspešnému v spore nárok na ich náhradu nevznikol a žalovaný ako strana úspešná
v spore má nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, tak súd
rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.