Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015200612.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej
veci navrhovateľa: A. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O., Q. X., zastúpeného advokátom JUDr.
Ľubomírom Šablicom, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 13, proti odporcovi: Okresný úrad
Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Trenčianska 55, o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu odporcu č. 390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017 napadnuté
rozhodnutie odporcu - Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č.k.: 390/92, 1181/15, zn.:
OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE, zo dňa 27.02.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcu zaviazal k
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 296,44 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ľubomíra Šablicu.

2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu krajský súd zistil, že
navrhovateľ si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností podľa prídelovej listiny a pozemkov parc. č. XXXX
a XXXX v k.ú. V. podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb., alebo
zákon o pôde) podaním zo dňa 22.04.1992, doručeným Pozemkovému úradu Bratislava dňa 23.04.1992.
Následným podaním zo dňa 17.08.1992 špecifikoval ďalšie nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať, parcelnými
číslami: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX, XXXX/2, XXXX, XXXX/1,
XXXX, XXXX.

3. Pôvodný vlastník žiadaných nehnuteľností Q. G. (v skoršie datovaných listinách označený ako G.),
narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, a jeho dedičmi sa stali jeho deti Q. Z., rod. G.,

narodená XX.XX.XXXX, V. S., rod. G., narodená XX.XX.XXXX, R. V., rod. G., narodená XX.XX.XXXX,
a A. G., narodený XX.XX.XXXX (uznesenie Štátneho notárstva Bratislava mesto č. D 2095/68-8 zo dňa
06.02.1969, právoplatné dňa 06.02.1969, notárska zápisnica č. N 397/92, Nz 398/92 zo dňa 07.12.1992).
Predmetom dedičstva po ňom bola aj poľnohospodárska pôda v k.ú, V. - pozemky parc. č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/2, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, ktoré sú zapísané v PK vložke
č. XX a XX. A. G., syn Q. G., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho dedičmi sa stali
jeho manželka U. G., rodená O.,
a syn - navrhovateľ.
4. Odporca rozhodnutím č. 390/92, 1181/15, zn. OB-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015,
rozhodol, že navrhovateľ v podiele 1 k celku:
a./ nespĺňa podmienky uvedené v § 4 zákona č. 229/1991 Zb. k uplatnenému pozemku parc. č. XXXX/2,
orná pôda vo výmere 2505 m2, k.ú. V., pretože vlastníctvo k nemu neprešlo na štát alebo na inú právnickú
osobu v rozhodnom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb., preto mu nevrátil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ani nepriznal právo na náhradu,
b./ spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. k pozemku parcela registra
C č. XXXX/6 vo výmere 4102 m2 (pôvodne PK parcely č. XXXX, roľa vo výmere 2946 m2 a č. XXXX/1,
roľa vo výmere 1156 m2) a k uvedeným nehnuteľnostiam mu priznal vlastnícke právo, pretože je možné
ich vydať,
c./ priznal mu právo na náhradu za pozemok PK parcela č. XXXX/1, roľa vo výmere 87 m2, z dôvodu
prekážky vyplývajúcej z § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., lebo je v tejto časti zastavaná.

5. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého opravným
prostriedkom navrhovateľa preskúmal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 229/1991
Zb., citujúc právne normy § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, písm. c/, § 6 ods. 1, písm. p/ § 11 ods. 1, písm. d/,
§ 13 ods. 1, prvá, tretia a štvrtá veta, uvedeného zákona a súčasne v intenciách ustanovenia § 1 ods. 1,
§ 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny
poriadok), postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych
orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (S.s.p.) a dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu
žalovaného správneho orgánu.

6. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu o reštitučnom nároku navrhovateľa
uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ je právnym nástupcom Q. G., resp. G.
(čo vyplýva z neskorších listín) ako pôvodného vlastníka nehnuteľností. Krajský súd považoval za
preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 22.04.1992, doručeným Pozemkovému úradu Bratislava
dňa 23.04.1992, a následným podaním zo dňa 17.08.1992 špecifikoval nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať:
parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/1, XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX, XXXX/2, XXXX, XXXX/1,
XXXX a č. XXXX. Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol len o pozemkoch parc. č. XXXX/2 vo
výmere 2505 m2, č. XXXX vo výmere 2946 m2, č. XXXX/1 vo výmere 1156 m2 a vo výmere 87 m2.
Skoršími rozhodnutiami rozhodol o pozemkoch parc. č. XXXX vo výmere 6029 m2, č. XXXX vo výmere
11 783 m2, č. XXXX vo výmere 5976 m2, č. XXXX/1 vo výmere 4302 m2, č. XXXX/2 vo výmere 1147
m2, č. XXXX a č. XXXX (rozhodnutia č. 279/99/Hr/401 zo dňa 24.09.1999, č. 390/92/2005/Hr zo
dňa 21.03.2006 a č. 390/92/768/2001 zo dňa 26.07.2001). V napadnutom rozhodnutí sa nachádza len
všeobecná zmienka o tom, že správny orgán o zvyšnej časti uplatneného nároku z parcely č. XXXX/1 vo
výmere 560 m2 rozhodne samostatným rozhodnutím. Z rozhodnutia však nevyplýva, prečo nerozhodol
o celom predmete reštitučnej žiadosti navrhovateľa, teda aj o pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/2, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX, XX,
XXXX, XXXX/1, XXXX a č. XXXX. Túto vadu vyčítal odporcovi aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k.
3Sp/21/2007-53 zo dňa 09.12.2008, napriek tomu ju neodstránil, čo vedie k zmätočnosti rozhodnutia.

7. Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/2, roľa vo výmere 2545 m2, krajský súd zistil, že tento pozemok
vlastnili pôvodne X. F. s manželkou S., rodenou Q.. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy, sekcia „B“, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Bratislave, podaním č. 472/48 zo dňa
08.11.1949 upovedomilo Q. G., že na zasadnutí dňa 03.01.1949 navrhla prideliť mu nehnuteľnosti po
bývalom vlastníkovi E. Y. s manželkou, X. Q. s manželkou, Q. Q., rodenej W., V. S. s manželkou, U.
V., okrem iných pozemok parc. č. XXXX/2, roľa vo výmere 2545 m2; teda neuvádza, že by vlastníkmi

pozemku parc. č. XXXX/2 mali byť X. F. s manželkou S., rodenou Q.. Prídelovou listinou vydanou
Ústredným národným výborom v Bratislave, odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a
výkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 po vykonanom prídelovom konaní podľa nariadenia č. 104/1945
Zb. došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; prídelca nadobudol vlastnícke právo dňom
odovzdania pridelených nehnuteľností do držby, teda dňa 26.02.1949, kedy bola spísaná aj zápisnica o
uvedení pozemku parc. č. XXXX/2 do držby Q. G.. Mestský národný výbor, odbor vodného hospodárstva
a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa 08.02.1965 odňal Q.
G. prídel nehnuteľného majetku o.i. aj pozemok parc. č. XXXX/2 v k.ú. V.. Nehnuteľnosti boli odovzdané
MsNV do správy a do trvalého a bezplatného užívania JRD Petržalka. Na druhej strane odporca tvrdí, že
vlastníkmi pozemku sú naďalej X. F. a jeho manželka S., ktorých podiely spravuje Slovenský pozemkový
fond.

8. Krajský súd konštatoval, že ak sa vyskytlo duplicitné vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti, nemožno
bez právoplatného rozhodnutia súdu v civilnom procese určiť, že vlastnícke právo na štát prešlo alebo
neprešlo. Záver odporcu je preto predčasný a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca
mal reštitučné konanie prerušiť podľa § 29 ods. 1 SP a navrhovateľa vyzvať na podanie určovacej žaloby
na súd v určenej lehote. Až keď by navrhovateľ nepostupoval podľa tejto výzvy alebo po rozhodnutí
súdu o určení vlastníckeho práva, by bolo možné v reštitučnom konaní pokračovať a rozhodnúť o tomto
pozemku. Prerušenie konania je podporené aj uplynutím prekluzívnej doby na uplynutie reštitučného
nároku vyplývajúcej z § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Citovaný zákon síce výslovne neuvádza, že sa
na reštitučné konanie primerane použijú ustanovenia Správneho poriadku, no z § 1 ods. 1 SP vyplýva, že
správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov Správny poriadok vymedzuje
svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným
spojením "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a
to subsidiaritu Správneho poriadku a negatívne vymedzenie pôsobnosti. V prípade, ak konštatovanie o
použití všeobecných predpisov o správnom konaní v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho
práva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim Správneho poriadku
nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať (R 66/2016).

9. Ďalej krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že k novým pozemkom parc. č. XXXX/96, XXXX/19
a č. XXXX/62, do ktorých zasahuje parcela č. XXXX/2, nie je založený list vlastníctva, neznamená,
že vlastnícke právo neprešlo na štát. Navyše, odporca túto skutočnosť za toho istého skutkového
stavu vyhodnotil odlišne pri pozemkoch parc. č. XXXX a č. XXXX/1, na ktoré sa takisto vzťahovalo
upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“, pracovná skupina
pre pozemkovú reformu v Bratislave, podaním č. XXX/48 zo dňa 08.11.1949, prídelová listina vydaná
Ústredným národným výborom v Bratislave, odborom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a
výkupu rady ÚNV, zo dňa 22.08.1958 a rozhodnutie Mestského národného výboru, odboru vodného
hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, rozhodnutím č. Pôd.-197/1965 zo dňa
08.02.1965. U nich nepovažoval nezaloženie listu vlastníctva k novým parcelám za dôvod, pre ktorý
neprešlo vlastníctvo na štát. Dokonca, pri týchto pozemkoch akceptoval aj to, že rozhodnutie o odňatí
prídelu vydal nekompetentný orgán, k čomu ho doviedlo následné správanie sa štátu k pozemkom do
odňatia prídelu. Je potrebné dodať, že štát sa v tom období správal rovnako aj k pozemku parc. č.
XXXX/2.

10. Za nedôvodnú krajský súd považoval námietku navrhovateľa o neúplnom okruhu účastníkov
reštitučného konania. Spoločnosti Domes a.s., Arcol group a.s., ani Manta Group s.r.o., neboli účastníkmi
reštitučného konania, ani vlastníkmi nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada vydať, preto ich práva ani
právom chránené záujmy neboli rozhodnutím odporcu dotknuté a rovnako tak ani súdu v tomto konaní.

11. Poukazom na to, že zákon č. 229/1991 Zb. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ nerozlišuje medzi
zastavaním verejnou komunikáciou alebo príjazdovou komunikáciou, ktoré bránia vydaniu pozemku,
krajský súd považoval aj námietku navrhovateľa vo vzťahu k nevydaniu pozemku za irelevantnú, majúc
za to, že pozemok pod cestou nemožno využiť ani na poľnohospodárske alebo lesné účely.

12. Krajský súd dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnuté
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 OSP a § 250j ods. 2 písm. a/ a § 250l ods. 2 OSP zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. Krajský
súd odporcovi uložil povinnosť v ďalšom konaní postupovať podľa odseku 28 odôvodnenia rozsudku a v
ďalšom rozhodnutí odôvodniť, o ktorých pozemkoch už rozhodol, o ktorých ešte nerozhodol a o ktorých
bude ešte rozhodovať samostatným rozhodnutím.

13. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 296,44 €.

II.
Odvolanie odporcu

14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. V dôvodoch odvolania odporca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí zmätočnosťou
z dôvodu, že správny orgán nerozhodol o celom predmete reštitučnej žiadosti navrhovateľa, a teda o
všetkých pozemkoch nachádzajúcich sa v podaniach zo dňa 22.04.1992 a 17.08.1992.

16. Odporca dôvodil, že vo výroku rozhodnutia presne špecifikoval pozemky, o ktorých rozhodoval,
komu priznáva vlastnícke právo, komu nepriznáva vlastnícke právo, komu priznáva právo na náhradu,
presne špecifikoval akým parcelným číslam, v akom katastrálnom území, v akej výmere a v akom
spoluvlastníckom podiele a na základe akého geometrického plánu, a preto považuje výrok napadnutého
rozhodnutia za zrozumiteľný, ako aj odôvodnenie rozhodnutia. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že
správny orgán neuviedol do rozhodnutia dôvod, prečo nerozhodol o celom predmete reštitučnej žiadosti
navrhovateľa, považoval za irelevantné. Zastával názor, že táto skutočnosť nemá za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci tých parciel, ktoré boli predmetom rozhodnutia. Uviedol, že OÚBAPLO nenavrátil
vlastnícke právo k pozemku k. u. V. parc. č. XXXX/2, o výmere 2505m2, orná pôda a nepriznal ani právo
na náhradu za tento pozemok, nakoľko žiadateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 4 zákona č. 229/1991
Zb., pretože vlastníctvo k pozemku neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25.02.1948
do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 uvedeného zákona.

17. Odporca sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že záver odporcu vo vzťahu k pozemku parc. č.
XXXX/2 je predčasný. Trval na tom, že OÚBAPLO dôsledne prešetril, že nedošlo k odňatiu citovaného
pozemku štátom od pôvodných vlastníkov uvedených v pozemkovej knihe, ale nenašla sa žiadna listina,
ktorou by bol pozemok odňatý pôvodným vlastníkom X. a S. F.. rod. Q.. Zdôraznil, že ak pozemky neboli
odňaté pôvodným vlastníkom štátom, teda nemohli byť pridelené v rámci pozemkovej reformy prídelcovi
Q. G.. Vyslovil názor, že uvedený pozemok parc. č. XXXX/2 sa dostal omylom do upovedomenia o
rozhodnutí RK vo veci prídelu nehnuteľnosti, lebo na tejto listine sa meno bývalých vlastníkov X. F. a S.
F.. rod. Q., po ktorých Roľnícka komisia navrhla Q. G. prideliť pozemok, nenachádza.

18. Odporca záverom uviedol, že naďalej trvá na svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí,
ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. a v súlade so správnym poriadkom.
Zotrval na názore, že nemohol priznať vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/2 o výmere 2505m2
k.ú. V. žiadateľovi, nakoľko pozemok neprešiel na štát a v súčasnosti je vo vlastníctve pôvodných
vlastníkov, a preto následne ani nemohol byť pridelený prídelcovi - starému otcovi žiadateľa.

III.
Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu

19. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 88/2015 z 15.02.2017 potvrdil a navrhovateľovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

20. V dôvodoch vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za
vecne správny a z právneho hľadiska za zákonný. Odvolanie žalovaného správneho orgánu hodnotil
ako nedôvodné, resp. účelovo smerujúce už opakovane po viac ako desiatich rokoch k oddialeniu
vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v jeho reštitučnej veci. Dal do pozornosti právny
názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Sp 21/2007 z 09.12.2008, v zmysle
ktorého krajský súd vrátil žalovanému správnemu orgánu predchádzajúce rozhodnutie č. j.: 390/92/2007
Hr.1 z 19.02.2007 na nové konanie, a to aj z dôvodu, že pôvodné rozhodnutie odporcu o reštitučnom
nároku navrhovateľa bolo nezrozumiteľné a zmätočné, ako aj neúplné, nakoľko odporca ako orgán
verejnej správy nerozhodol o celom nároku dôvodne. Navrhovateľ vyslovil názor, že v danom prípade je
preukázané, že po vyše desiatich rokoch vydal žalovaný správny orgán z právneho hľadiska opätovne
nezákonné rozhodnutie, ktorým opakovane rozhodol nezrozumiteľne, zmätočne a neúplne, nakoľko
obsahom jeho rozhodnutia nie sú navrhovateľom nárokované pozemky PK parc. č. XXXX a XXXX
nachádzajúce sa v katastrálnom území V., pričom objektívny dôvod ich neriešenia žalovaný správny
orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol a nie je zrejme, o ktorých navrhovateľom nárokovaných
častiach a výmerách parciel ešte bude, prípadne nebude, rozhodovať.

21. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že dôsledne prešetril a nenavrátil
vlastnícke právo navrhovateľa k PK parc. č. XXXX/2 o výmere 2505m2, orná pôda, pretože ak by v
tejto veci bol dôsledný, bol by v domáhaní tohto nároku v zmysle zákona č. 229/91 Zb. navrhovateľovi
nápomocný, a to aj vo vzťahu k začatému a prebiehajúcemu procesu ROEP.

22. Ďalej navrhovateľ vyslovil názor, že či tzv. pôvodným vlastníkom boli alebo neboli pozemky odňaté
štátom je irelevantné, lebo reštitučný nárok si neuplatňuje na základe vlastníctva jemu cudzích osôb.
Za relevantné považoval skutočnosť, že aj pozemok parc. č. XXXX/2 bol pridelený v rámci pozemkovej
reformy prídelcovi (Q. G.), ktorý tento obhospodaroval a aj za tento pozemok platil štátu dane a iné
poplatky. Taktiež za relevantné považoval to, že mu rozhodnutím štátu pozemok bol odňatý a že aj tento
pozemok bol povinný podľa rozhodnutia štátu odovzdať ako vlastníctvo miestnemu úradu a do trvalého
a bezplatného užívania JRD Petržalka. Navrhovateľ poukázal tiež na to, že aj počas reštitučného
vybavovania sa štát správal tak, že aj pozemok parc. č. XXXX/2 rešpektuje ako vlastníctvo a zaviazal
navrhovateľa rozhodnutím č. 390/92/677/200 z 12.06.2000, právoplatným dňa 12.07.2000, povinnosťou
zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny aj za túto parcelu vo výške 6000 SKK. Navrhovateľ nesúhlasil
ani so stanoviskom žalovaného správneho orgánu, že pozemok parc. č. XXXX/2 sa dostal omylom do
upovedomia o rozhodnutí RK. Stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že záver žalovaného
správneho orgánu v časti týkajúcej sa pozemku parc. č. XXXX/2 je predčasný .

IV.
Konanie pred odvolacím súdom

23. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.)
upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

24. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1,
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - S.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania odporcu (§ 246c ods. 1
prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492
ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.,
§ 492 ods. 1, 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a
s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

26. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S
88/2015-85 zo dňa 15. februára 2017, ktorým súd prvého stupňa podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení

s § 250j ods. 2 písm. a/ a s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor - odporcu, č.k.:
390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE zo dňa 27.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

27. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a
konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými
námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či
správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu.

28. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, pozemkový a lesný odbor - odporcu, č.k.: 390/92, 1181/15, zn.: OU-BA-PLO-2015/43805/ZBE
zo dňa 27.02.2015, ktorým správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o
pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991
Zb.) rozhodol čiastočným rozhodnutím o reštitučnom nároku navrhovateľa uplatneného na pozemkovom
úrade dňa 23.04.1992 a podaním zo dňa 17.08.1992 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb..

29. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

30. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so
zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych
záverov k veci uvádza nasledovné.

31. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

32. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby
súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom súdneho prieskumu podľa tretej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zákonom zverená právomoc súdu rozhodovať o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave
nie je ustanovené inak použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku okrem § 250a. (§ 250 l ods. 1, 2 O.s.p.).

33. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

35. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
3 O.s.p.).

36. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide
o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

37. Najvyšší súd upriamuje pozornosť tiež na to, že súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rovnako
podľa Správneho súdneho poriadku - zákon č. 162/2015 Z.z.) upravujúceho správne súdnictvo je
povinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci so zákonom, a preto v konkrétnej
veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú
pochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej
zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky.

38. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu zistil, že súd prvého
stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v danej
veci postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v tretej hlave piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu napadnutého opravným prostriedkom vykonal v súlade s platnou právnou úpravou
zákona č. 229/1991 Zb.. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
odporcu pri aplikácii zákonnej úpravy zákona o pôde v spojení s právnou úpravou Občianskeho súdneho
poriadku dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky navrhovateľa uvedené v
jeho opravnom prostriedku spochybnili vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

V.
Právne posúdenie odvolacím súdom

39. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

40. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

41. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,
ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho
a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v
právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené
princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo
vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,
ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení

Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov
a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

42. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou
mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

43. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

44. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových
vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.
Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako
individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona
nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné
postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou
obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a
po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade
s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

45. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči
vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde
a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade
s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu,
ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby
slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane
zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).

46. Predpokladom vydania nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. alebo priznania náhrady za
nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na
pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona a zároveň vyzvala povinnú osobu na vydanie
nehnuteľností, preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 4 ods. 1,
2, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo
inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 ods. 1, 2, právo na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods. 1 (do
31.12.1992) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1.

47. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

48. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

49. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho
spisu odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia odporcu, a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

51. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku právnych skutočností zákonodarcom taxatívne ustanovených
pod písmenom a/ až v/.

52. Podľa § 6 ods. 2, 3, 4 zákona o pôde obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým
osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných
predpisov. (9/ Napr. nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie
poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie.) Za osoby, ktorým vznikol nárok
na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9/ treba považovať
na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú
trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval (9a/
Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v
znení neskorších predpisov. Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského
majetku a o Fondoch národnej obnovy), poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných
predpisov. (9b/ Nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov,
zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších predpisov.) Pokiaľ tento
majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa
nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného
predpisu, (9c/ Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 52/1945 Zb. SNR, ktorým sa zrušujú nadobudnutia
nehnuteľností spadajúcich pod československú pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnili na území
dočasne okupovanom maďarským štátom.) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac
150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak
oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela
alebo bola vyhlásená za mŕtvu.
Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za
ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná
právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.

53. Podľa § 12 zákona o pôde, ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1,
prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku
jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených
osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné
oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 11 ods. 2, prípadne na
finančnú náhradu.

54. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odporcu pri aplikácii
citovanej právnej úpravy zákona o pôde, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého
stupňa, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je predčasné, keď žalovaný správny orgán nepostupoval
náležite v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o pôde a pre svoje rozhodnutie si nezadovážil
dostatok skutkových podkladov, keď listinné podklady vo vzťahu k žiadanému pozemku parc. č. XXXX/2
vyhodnotil nesprávne a nadôvažok v rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou.

55. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že pôvodnými vlastníkmi
pozemku parc. č. XXXX/2 zapísanej v pozemkovej knihe vl.č. XXX boli X. F. a S. F.. rod. Q.; na základe
zápisu v pozemkovej knihe v uvedenej vložke bola poznamenaná národná správa na podiel v 1 X. F. k
pozemkovoknižným parcelám č. XXXX, č. XXXX v roku 1947 a k parc. č. XXXX, č. XXXX v roku 1948,
ktorá následne bola z pozemkovoknižnej vložky v roku 1954 vymazaná a následne uvedené pozemky
boli oddelené do nových pozemkovoknižných vložiek. Posledný zápis v uvedenej pozemkovoknižnej
vložke bol vykonaný 07.06.1956. Konfiškácia majetku označených pozemkovoknižných vlastníkov v
uvedenej pozemkovoknižnej vložke nebola vyznačená. Odporca potom ako na základe rozsiahleho
šetrenia v súčinnosti s navrhovateľom považoval za preukázané, že nedošlo k odňatiu označeného
pozemku štátom pôvodným vlastníkom uvedených v pozemkovej knihe, keď sa nenašla ani žiadna
listina, ktorou by bol tento pozemok odňatý pôvodným vlastníkom, ustálil svoj záver o nesplnení
zákonného dôvodu pre navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku navrhovateľovi, z dôvodu, že

ak pozemok nebol odňatý pôvodným vlastníkom štátom, teda tento nemohol byť pridelený v rámci
pozemkovej reformy prídelcovi Q. G..

56. Skutkové zistenia súčasne potvrdzujú, že výmerom o vlastníctve pôdy Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave z 22.08.1958 boli Q. G. a manž. pridelené
pozemky okrem ďalších aj sporný pozemok parc. č. XXXX/2 roľa, vo výmere 0,2545 ha, zapísaný vo
vl. č. XXX, kat. úz. V. podľa nar.
č. 104/1945 Sb. na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Petržalke,
potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy dňa 07.01.1950 č. 24/1950; za prídelovú cenu 18.415.-kčs, s vyčíslením
nedoplatku prídelovej ceny ku dňu vydania Výmeru 6.000.-Kčs. Na základe uznesenia Ľudového
súdu v Bratislave č. Čd 3340/58 z 30.09.1958 bolo vložené záložné právo Čsl. štátu- Povereníctvo
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva majetková podstata pozemkových reforiem 6.000-Kčs,
zaťažujúce vlastnícke právo k pridelenému pozemkovému majetku Q. G.. Na základe zápisnice spísanej
dňa 26.02.1949 na tvary miesta a uvedení do držby nehnuteľností zástupcovia roľníckej komisie pri NV
v Bratislave a pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Bratislave uviedli Q. G. do držby pozemkov
uvedených na druhej strane listu tejto zápisnice, kde okrem ďalších pozemkov je uvedený aj sporný
pozemok parc.č. XXXX/2. Pridelený nehnuteľný majetok bol prídelcovi Q. G. odňatý rozhodnutím MsNV
odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva č. pôd.-197/1965 z 08.02.1965,
okrem iného i pozemok par.č. XXXX/2 zapísaný v PK vl.č. 366 z dôvodu, že prídelca odovzdal uvedené
pozemky do spoločného obhospodarovania do JRD Petržalka, t.j. vzdal sa týchto nehnuteľností v
prospech socialistického sektoru, v dôsledku čoho bol prídel týchto nehnuteľností zrušený. Skutočnosť,
že štát voči prídelcovi M. G. účtoval a evidoval za pridelený nehnuteľný majetok prídelovú cenu
potvrdzujú listinné dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu a to list Správy lesného hospodárstva a
poľnohospodárstva Rady ÚNV z 16.07.1957 č. pôd-1032/1-1957 adresovaný M. G., ktorým potvrdzoval
nedoplatok prídelcu voči JRD - pohľadávku v sume 6.000.-Kčs; list Štátnej sporiteľni v Bratislave
z 11.02.1957 č. 2332-140111-49 Q. G. a manž. Y., ktorým im oznamovala nedoplatok za pridelený
pôdohospodársky majetok v celkovej výške 32.309.-Kčs. Navrhovateľ v správnom konaní predložil
doklad o zaplatení prídelu vo výške 6000.-Sk v prospech Ministerstva financií SR dňa 12.09.2000.
57. Na základe uvedených skutkových zistení ako aj na ich základe vykonaných záverov najvyšší súd
konštatuje, že napriek tomu, že vlastnícke právo k spornému pozemku par.č. XXXX/2 neprešlo na štát
na základe konfiškácie majetku pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov zapísaných v pozemkovej
knihe vl.č. XXX - X. F. a S. F.. rod. Q.; resp. na základe inej listiny svedčiacej o prechode ich
vlastníctva na štát, teda štát nenadobudol do svojho majetku tento pozemok, ktorý však získal do
svojej sféry bez právneho dôvodu, a následne ním nakladal, keď majetok takto získaný rozdeľoval
prídelcom Výmerom o prídele vlastníckeho práva k pôdohospodárskemu majetku. Súčasne je tiež
nepochybné, a to z predložených listín, že sporný pozemok bol Výmerom o prídele vlastníckeho práva
k pôdohospodárskemu majetku pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý aj vstúpil do
držby prideleného majetku a následne bol preukázaný proces prechodu vlastníckeho práva k takto
pridelenému pôdohospodárskemu majetku z prídelcu - právneho predchodcu navrhovateľa, a to aj k
žiadanému pozemku, na štát v dobe stanovenej v zákone o pôde.

58. Nemohla byť najvyšším súdom prehliadnuteľná ani tá skutočnosť, že štát nad uvedeným pozemkom
vykonával svoje neobmedzené panstvo v čase, ktorý prevažujúca (historická) právna doktrína označuje
ako obdobie neslobody. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr 58/2011 zo 14.02.2011, kde najvyšší súd konštatoval: „Je celkom
jednoznačné nielen vzhľadom k historickému ale aj k právnemu hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom
k zákonu č. 125/1996 Z.z. a zákonu č. 553/2002 Z.z.), že v období od 25. februára 1948 až do konca
roku 1989 dochádzalo k vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického
právneho štátu, medzinárodných zmlúv ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k
výskytu neprimeranej tvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému
ničeniu tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných
princípov vlastníckeho práva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim
samotným i rodinám a blízkym. Uvedená charakteristika obdobia od 25. februára 1948 až do konca roku
1989 je súhrne označované ako obdobie neslobody“ .

59. Do takto nastaveného právno-hodnotového rámca nepochybne zapadá aj úvaha Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovená v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (obdobne aj sp. zn.

III ÚS 185/2010 z 5. októbra 2010) nasledovne: „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na
citlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe
neslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989
komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Z uvedeného pohľadu je podľa názoru
ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré
rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho
štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy
pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu
vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii
každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“

60. V danej súvislosti najvyšší súd opätovne upriamuje pozornosť na účel zákona o pôde vyjadrený v
právnej norme ustanovenej v § 1 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorej úpravy účelom zákona o pôde bolo
zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho
a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku
a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde
v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a
životného prostredia. Súčasne najvyšší súd poukazuje na svoju skoršiu judikatúru (napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 1Sžr/72/2011), kde najvyšší súd vyslovil názor, „že v rámci reštitučných konaní nie je dôležitý
druh vydávaného majetku, ale reštitučný titul, ktorý mal spôsobiť jednotlivcovi v predchádzajúcom
režime krivdu vo forme majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Preto zákonodarca prijal viacero právnych
predpisov týkajúcich sa zmiernenia uvedených krívd, ktoré sa odlišovali druhom majetku alebo činnosti,
okruhom oprávnených osôb, oprávneného orgánu ako aj konkrétneho spôsobu zmiernenia krivdy.“

61. Najvyšší súd vychádzajúc z uvedeného po vyhodnotení odvolacích dôvodov odporcu z hľadiska
prípustného zrušovacieho ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. aplikovaného v prejednávanej veci
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1
O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa odvolací súd s nimi
stotožnil a súčasne na ne poukazuje.

62. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky
odporcu uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení
s § 492 ods. 1 S.s.p. potvrdil.

63. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 250 l ods. 2, s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 492 ods.
1 S.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov tohto konania, napriek jeho úspechu v tomto konaní,
pretože si ich výšku v zákonnej lehote nevyčíslil.

64. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 4, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.