Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207868
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614207868.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Martinom Máčajom, so sídlom L., proti povinnému P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, o vymoženie
pohľadávky 1.411,18 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu E., P. XX, pod
EX 26065/14, v štádiu konania o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania
oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/1730/2014-13 zo dňa
24.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie návrhu na konanie o súlade právnych
predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 230 CSP exekučné konanie v

súdenej veci zastavil. Vychádzal z toho, že oprávnený sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z
rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR 15439/09, hoci na základe toho istého exekučného titulu, voči
tomu istému povinnému, už bolo vedené exekučné konanie. Daná exekúcia bola uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/1070/2009-16 zo dňa 3.12.2010 zastavená z dôvodu, že predmetný
rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými
mravmi.

2. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby
si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil
ako nespôsobilý exekučný titul. Dodal, že vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neupravuje procesný
postup v prípade res iudicata, na základe § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (ďalej
len Exekučný poriadok) subsidiárne vychádzal z príslušných (vyššie označených) ustanovení Civilného
sporového poriadku.

3. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo oprávnený
podal nedôvodný návrh a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vo všeobecnosti vymedzil základné východiská týkajúce
sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Mal za to, že v exekučnom konaní nie je

možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie,
aplikovať hľadiská vlastné autoritatívnemu rozhodnutiu o právach a povinnostiach subjektov základného(„nachádzacieho“) konania. Exekučné konanie totiž ani nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by
sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený
výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé

vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Odvolateľ uviedol, že zastavenie exekúcie nemôže mať samo o
sebe za následok ani zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dodal, že taktiež zákonodarca prekážku
veci rozhodnutej v Exekučnom poriadku neuviedol ako prekážku konania; hoci vo vzťahu k prekážke
litispendencie tak učinil.
5. V širších súvislostiach odvolateľ poukazoval na vynútiteľnosť ako jeden z nevyhnutných pojmových

znakov práva a na to, že integrálnou súčasťou súdnej ochrany je aj exekučné konanie. Exekučné
konanie je pritom ovládané dispozičnou zásadou a pokiaľ okresný súd konanie „úplne zastavil“, zbavil
oprávneného práva na súdnu ochranu a povinnému „prakticky priznal úplnú exekučnú imunitu“.

6. Oprávnený prostredníctvom svojho (v danom čase) ďalšieho právneho zástupcu vykonal aj ďalšie
podanie označené ako odvolanie voči napádanému uzneseniu. Ide o rozsiahle podanie, ktoré sa však

evidentne netýka súdenej veci, lebo odvolateľ reaguje na „neexistujúce“ uznesenie, ktorým mala byť
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (predovšetkým z
dôvoduposúdeniarozhodcovskejdoložkyakoneakceptovateľnéhoexekučnéhotitulu).Všetkyodvolacie
námietky vychádzajú z takejto premisy, ktorý stav (vrátane vyfabulovaných dôvodov rozhodnutia
exekučného súdu) si oprávnený - v rozpore s obsahom i dôvodmi napadnutého rozhodnutia - iba sám

„vytvoril“. Nadväzne je zrejmé, že predmetné odvolanie nebolo spôsobilé podmieniť vecnú nesprávnosť
posudzovaného rozhodnutia.
7. Rovnako nebol dôvodný návrh oprávneného na predloženie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o
súlade právnych predpisov (vo vzťahu k interpretácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý taktiež vychádzal z premisy iného rozhodnutia okresného

súdu, ako je predmetom odvolacieho prieskumu. Krajský súd preto predmetný procesný návrh zamietol.
Lenpreúplnosťdodáva,žeprieskumnáčinnosťexekučnéhosúdujejednouzozákladnýchcharakteristík
exekúcií a práve ona prispieva k princípu právnej istoty, aby nútený výkon práva nebol svojvoľne
zneužívaný či už zo strany veriteľov/oprávnených alebo zo strany súdnych exekútorov. Takýto výklad
zaujal i samotný Ústavný súd SR (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20.4.2011).

8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolateľ vôbec nespochybňuje zistenia okresného súdu o tom, že na základe totožného
exekučného titulu a proti totožnému povinnému už v minulosti bolo z jeho strany vedené exekučné
konanie, resp. exekúcia, ktorá bola zastavená práve pre vymáhanie zákonom nedovoleného plnenia a

plnenia odporujúceho dobrým mravom, ktoré plnenia priznáva exekučný titul (opakovane) označovaný
oprávneným. Uvedené však predovšetkým jednoznačne vyplýva z rozhodnutia v dotknutej exekučnej
veci-sp.zn.OkresnéhosúduLiptovskýMikuláš 6Er/8/2009,ktorýspisjepripojenýkaktuálnesúdenému
prípadu.
11. Následne je nepochybné, že na základe toho istého exekučného titulu, v prospech toho istého

oprávneného a proti tomu istému povinnému už prebiehala exekúcia, ktorá bola právoplatne zastavená
pre rozpor vymáhaného (a totožným rozhodcovským rozsudkom priznaného) plnenia so zákonom a s
dobrými mravmi. To znamená, že tvrdený exekučný titul (a predovšetkým plnenie ním priznané) už bol
podrobený riadnemu súdnemu prieskumu a je vylúčené, aby sa o tejto otázke konalo opätovne. Nie
nepodstatným je fakt, že dotknuté rozhodnutie exekučného súdu oprávnený ani nenapadol odvolaním.

12. Skutočnosť, že exekučné konanie, resp. exekúcia je „len“ vykonávacím konaním neznamená, že v jej
rámci nemôže dôjsť ku vzniku prekážky konania spočívajúcej v už právoplatne rozhodnutej veci. Opačný
výklad - prezentovaný oprávneným - by viedol k ústavne neudržateľnému (predovšetkým z hľadiska
princípu právnej istoty) stavu, kedy by v podstate donekonečna mohol oprávnený podávať návrhy na

vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, o ktorom už bolo právoplatne v súdnom
exekučnom konaní konštatované, že na jeho základe je neprípustné vykonať exekúciu.13. Stanovisko zaujaté exekučným i odvolacím súdom potvrdzuje tiež rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4Cdo 311/2012 z 28.3.2013 uviedol, že prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Obdobne vo

veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013 akceptuje existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej v
exekučnom konaní; pričom uvádza, že základom pre posúdenie či je táto prekážka daná, je kolízia/stret
vecných výsledkov súdnych konaní.

14. Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto je

potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 230 CSP. Primeranosť použitia
tohto ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v civilnom sporovom a mimosporovom konaní v zásade
platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 212 ods. 1 CSP a § 39 ods. 1 CMP), pričom zákon
stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením; zatiaľ čo v exekučnom konaní súd
vždy rozhoduje len uznesením.
15. Okresný súd teda v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku postupoval správne podľa

všeobecného procesného predpisu (Civilný sporový poriadok), keď zastavil exekučné konanie pre
nedostatok podmienky konania (prekážku veci rozhodnutej), ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd už
totiž právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je
neprípustná (t.j. rozhodol vecne a svojim charakterom „meritórne“ po posúdení podmienok exekúcie). Ak
je daná táto prekážka konania, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konanie zastaviť v ktoromkoľvek

jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi.
16. Argumentácia odvolateľa o tom, že exekučný súd ho „zbavil práva na súdnu ochranu“ a povinnému
„prakticky priznal úplnú exekučnú imunitu“ vykazuje nemalú dávku účelovosti. Oprávneným tvrdený
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) už bol v minulosti právoplatne vyhodnotený ako priznávajúci
zákonom nedovolené a dobrým mravom odporujúce plnenia, pričom oprávnený sa ani len nepokúsil

prostredníctvom využitia riadneho opravného prostriedku (odvolania) dosiahnuť odlišné posúdenie
ním označovaného exekučného titulu, resp. práva ním priznaného. Podanie ďalšieho (aktuálneho)
návrhu na vykonanie exekúcie na základe totožného exekučného titulu nemôže na danom fakte nič
zmeniť. Rozhodne preto nie je zbavením oprávneného práva na súdnu ochranu, ak jeho návrhu nebolo
vyhovené; súčasťou práva na súdnu ochranu ani nie je právo účastníka, aby konajúce súdy postupovali

podľa jeho predstáv, vrátane predstáv o konečnom výsledku konkrétneho konania.

17. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj bezprostredne odvolaním nenapadnutý, avšak od výroku
o zastavení exekučného konania závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. V tomto smere je
potrebné poukázať na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

Vzhľadom na to, že odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť dotknutého výroku, nebolo
jeho odvolanie spôsobilé podmieniť zmenu, resp. zrušenie daného výroku. Iba na okraj odvolací súd
dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore a okolnosť, že ostatným účastníkom
trovy ani nevznikli.

18. Totožná procesná situácia je daná i v odvolacom štádiu konania, preto o jeho trovách rozhodol
krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich
náhradu nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a teda nemá nárok na náhradu jeho
trov; naproti tomu povinnému (a ani súdnemu exekútorovi) žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím
prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.