Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222156
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 , 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/252/2017-24 zo dňa 26.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 500 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 3, 5; § 4 ods. 7 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skonštatoval, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
peňažného zadosťučinenia voči žalovanému vo výške 500 eur. Poukázal na konanie vo veci sp. zn.
9C/53/2016, v ktorom ako spotrebiteľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 294,46
eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. V uvedenom konaní bol úspešný, preto podľa § 3 ods.
5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa si v predmetnom konaní uplatnil finančné
zadosťučinenie. Žalovaný k žalobe sa vyjadril tak, že nie sú splnené podmienky k priznaniu finančného

zadosťučinenia.

3. Zistil z rozsudku sp. zn. 9C/53/2016 zo dňa 16.06.2016, že ním bolo určené, že zmluvná podmienka
nachádzajúca sa v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 20.05.2013 v článku
8 bod 8.1 v tam uvedenom znení je pre svoje neprijateľnosť neplatná. Rovnako bola určená za neplatnú
aj ďalšia zmluvná podmienka nachádzajúca sa v uvedenej zmluve v článku 8 bod 8.4 v tam uvedenom
znení. Ďalším výrokom bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 294,46 eur s

príslušenstvom a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. tak s
účinnosťou do 09.06.2013, ako aj od 10.06.2013 stanovil, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešneuplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovuje týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Uviedol, že novšie znenie citovaného

zákona o ochrane spotrebiteľa zmenilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
lebo toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.Vprejednávanomprípadekonštatoval,žezostranyžalovanéhodošloktakémuporušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu

v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. Aj bez stanovenia kritérií
výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá

spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre
spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že
primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo
mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.

6. K relevantnému zneniu ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona a jeho výkladu poukázal na Ústavný súd ČR
a NS ČR, ako aj učebnicu Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch so záverom, že cieľom
zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného
finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme spojku „a“ potrebné
vykladať vo význame „alebo“.

7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že keďže žalovaný bezdôvodným obohatením na úkor žalobcu a
zakotvením neprijateľných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy porušil tak ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, je dané právo žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie. S prihliadnutím na výšku bezdôvodného obohatenia 294,46 € a súčasné určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok považoval súd požadované primerané finančné zadosťučinenie,
vzhľadom na kritéria uvedené vyššie, za dôvodné.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého
práva by malo ísť, a teda v súvislosti s ktorým mal žalovaný nárok vzniknúť. Keďže toto právo nebolo

konkretizované, prvoinštančný súd tak vznik nároku odôvodnil iba všeobecne, neurčito, čo spochybňuje
ako a čím vlastne dôvod nároku bol preukázaný. Poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS/14/07, týkajúceho sa potreby riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
ako súčasti základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z vykonaného
dokazovania, skutkových zistení a právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napadnutom

rozsudku nevyplýva, či je splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie.
Závery uvádzané súdom neumožňujú posúdiť, či v konaní boli splnené podmienky pre postup podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Nárok na finančné zadosťučinenie zákon nespája s postavením
osoby ako spotrebiteľa, ale s porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Takýto nárok teda
nevzniká osobe titulom jej postavenia spotrebiteľa, ale len v spojení s konkrétnym právom. Napadnutý

rozsudok neobsahuje ani žiadne konkrétne dokázané skutočnosti, na základe ktorých súd priznal nárok
na finančné zadosťučinenie v sume 500 eur. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v
nemajetkovej oblasti. Uviedol, že žalobná požiadavka je zjavne neprimeraná, ako príklad uviedol to, že
suma dosahuje výšku bolestného v prípade stredne ťažkých úrazov pri poškodení zdravia, prípadneide o sumu zodpovedajúcu približne 45 dňom väzobného stíhania, ak bolo zrušené pre nezákonnosť.
Uvedeným poukazoval na neprimeranú výšku súdom určeného zadosťučinenia. Rovnako napadol aj
výrok o náhrade trov konania. Odvolanie tak konkretizoval podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu 100 %
trov právneho zastúpenia, a to aj trov odvolacieho konania.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 02.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. CSP 2, v zmysle ktorého v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia
rozhodnutiavzmysle§220 CSP.Odvolacianámietkažalovaného,ženapadnutýrozsudoknezodpovedá

preukázaným skutkovým okolnostiam, preukazujúcich základ nároku je nedôvodná. Je potrebné
zdôrazniť, že žalobca si svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje v súvislosti s
konaním Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 9C/53/2016, v ktorom bol úspešným žalobcov, keď
prvoinštančný súd vyhovel jeho žalobe a určil, že zmluvné podmienky nachádzajúce sa v zmluve o
revolvingovom, úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2013 v čl. 8 bod 8.1 a 8.4 v konkrétnom znení

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné. Rozsudkom v uvedenej veci zo dňa 16.06.2016 bol žalovaný
zaviazaný žalobcovi zaplatiť sumu 294,46 eur s prísl. a bola mu priznaná náhrad trov konania. Z
odôvodnenia uvedeného rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobca bol úspešný v konaní, keď si
uplatnil svoje práva v zmysle ust. § 53 a § 451 a nasl. OZ. Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť,
že žalobca ako spotrebiteľ bol úspešný v konaní sp. zn. 9C/53/2016, v ktorom si uplatnil svoje nároky v

súvislostisneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami,čímjejednoznačnepreukázané,žežalovanýporušil
práva žalobcu ako spotrebiteľa, keď s ním uzavrel úverovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné klauzuly,
na základe ktorých od žalobcu získal bezdôvodné obohatenie vo výške 294,46 eur, ktorých vydanie sa
úspešne v konaní spotrebiteľ - žalobca domáhal. Takto z neplatného právneho úkonu, spôsobujúceho
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného. Preto tvrdenie odvolateľa, že neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 3 ods.
5 z. č. 250/2007 Z.z. nie je pravdivé. Uvedený rozsudok čo do veci samej nadobudol právoplatnosť
dňa 19.07.2016.
13. Odvolací súdu ešte dodáva, že v spotrebiteľských vzťahoch určité povinností vznikajú i dodávateľom.
Jednou z týchto povinností je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Je nutné konštatovať, že aj podľa názoru odvolacie súdu v prejednávanom
prípade boli splnené zákonné predpoklady na vyhovenie žaloby.

14. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy vzniknutej žalobcovi v súvislosti so vznikom bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného v čase, keď toto hrozilo a aj vzniklo v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo na základe úvahy
súdu prvej inštancie, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové pochody odôvodnil aj čo sa týka

uvedeného, pričom súd druhej inštancie nemohol bezdôvodne vstúpiť do tejto jeho úvahy. Rovnako
je možné pri vyčíslení finančného zadosťučinenia si uvedomiť, že súdom bola vyslovená neplatnosť
zmluvnej podmienky aj čo do odplaty za služby - možnosť odkladu splátok a to vo výške 565,04 eur a
120,48 eur, čo spolu tvorí sumu 685,52 eur, teda sumu vyššiu, ako je žiadaná a priznaná v predmetnejveci. Ani porovnávanie priznanej výšky finančného zadosťučinenia v tomto konaní s prípadnou výškou
odškodného či už na zdraví alebo za väzbu tak, ako na to odvolateľ poukázal v odvolaní, nemôže byť
dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku. Pre priznanie finančného zadosťučinenie v predmetnej veci

boli splnené zákonné podmienky a pre priznanie iných nárokov, či už na zdraví alebo za väzbu, zákon
upravuje iné podmienky, preto nie je namieste takéto porovnávanie v predmetnej veci.
15. Keďže v odvolaní sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.
16. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol voči v odvolacom konaní
neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).