Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010076
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817010076.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca
2018 sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/3/2017 zo dňa
17.10.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/3/2017 zo dňa 17.10.2017 a okresnému súdu u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Námestovo postupom podľa § 280 ods. 2
Tr. por. postúpila trestnú vec obžalovaného M. I., stíhaného pre skutok popísaný vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia, právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm.
c) Tr. zák., Okresnému úradu Tvrdošín z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol

byť priestupkom.

Svoje rozhodnutie samosudkyňa odôvodnila v podstate tak, že vykonaným dokazovaním dospela k
záveru, že konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák.. Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný dvakrát udrel otvorenou dlaňou
poškodeného do tváre. Nebolo však jednoznačne preukázané, že by poškodený v dôsledku úderov

od obžalovaného spadol na zem a utrpel zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti s posunom
kostných úlomkov a otras mozgu ľahkého stupňa, tak ako mu kládla za vinu obžaloba. Obžalovaný
sám uviedol, že poškodeného udrel dvakrát otvorenou dlaňou do tváre z dôvodu, že poškodený zaujal
postoj akoby ho chcel udrieť a keďže predtým napadol malé dieťa mal obavu, že napadne aj jeho.
Podľa názoru konajúceho súdu v danom prípade bolo treba prihliadať i na to, že poškodený mal vypité,
ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovede znalca, ktorý sa vyjadril, že poškodenému bola nameraná

hodnota 2,8 g/l, čo približne zodpovedá 2,8 promile alkoholu v krvi. Uvedená hladina alkoholu bola u
poškodenéhonameranázhrubahodinupoúrazovomdeji,čižesapredpokladá,ževčaseúrazovéhodeja
bola táto hladina ešte vyššia. Keďže nie je možné presne ustáliť spôsob vzniku zranení poškodeného,
súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., ale jeho konanie skôr vykazuje znaky
priestupku, a preto predmetnú vec postúpil Okresnému úradu Tvrdošín.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prokurátor sťažnosť. Podaním zo dňa
19.10.2017 sťažnosť písomne odôvodnil. Uviedol, že s predmetným rozhodnutím súdu o postúpení veci
na prejednanie priestupku sa nemožno stotožniť, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný M. I. a predmetný skutok napĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. Uviedol,

že po vyhodnotení jednotlivých výpovedí svedkov má za to, že výpoveď svedka - poškodeného Z.
K., učinená na hlavnom pojednávaní, sa javí dôveryhodná a popisujúca skutok tak, ako ho tentoskutočne vnímal a videl aj s poukazom na svoj vtedajší momentálny stav. Z jeho výpovede jednoznačne
vyplynulo, že obžalovaný ho fyzicky napadol, pričom následne spadol na zem a asi odpadol. Uvedené
korešponduje aj so samotnou výpoveďou obžalovaného M. I., ktorý potvrdil na hlavnom pojednávaní,

že poškodeného dvakrát udrel, pričom na rozdiel od poškodeného vypovedal, že mu dal len dve facky
na tvár. Okrem toho obžalovaný potvrdil aj motív svojho konania, a to že poškodený predtým napadol
jeho dcéru. Sťažovateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že u poškodeného sa jedná o osobu vyššieho veku
pohybujúcu sa pomocou barle, ktorú mal aj v čase skutku pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti
aj odstraňovanie rozporov vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní ohľadne tejto barly.

Prokurátor poukázal tiež na výpoveď znalca MUDr. Jelenčíka, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol
ako jeden zo spôsobov vzniku zranení poškodeného i ten spôsob ako uvádzal poškodený, ale zároveň
aj spôsob aký uvádzal obžalovaný. Skutočnosti uvádzané poškodeným Z. K. nepriamo potvrdzuje aj
výpoveď svedka Z. S., ktorý uviedol, že jemu, ako aj záchranárom poškodený povedal, že ho dobil
obžalovaný. Podľa sťažovateľa poškodený uviedol všetky relevantné skutočnosti tak, ako tieto vnímal
a videl, a to aj s poukazom na svoj momentálny stav vrátane naplnenia znakov právnej kvalifikácie.

Teda ak aj má človek vypité, nik nemá právo mu ublížiť na zdraví. Nikto nemôže narušiť beztrestne
telesnú integritu iného. Súčasne sťažovateľ prízvukoval, že pravdivosť tvrdenia svedka, resp. v danom
prípade poškodeného treba posudzovať aj na základe zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a škodiť
obžalovanému. Nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť
vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to

až do okamihu kým nie je preukázaný opak. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by poškodený Z.
K. vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nebol zistený ani relevantný motív poškodeného
na krivé obvinenie obžalovaného. Teda v prvom rade je potrebné veriť poškodenému a nezľahčovať
konanie a násilie zo strany obžalovaného. V závere prokurátor uviedol, že výpoveď poškodeného bola
dôveryhodnáanebolaobhajobouvyvrátenávtakomrozsahu,čobymalozanásledokpostupsúdupodľa

§ 280 ods. 2 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia možno postupovať len vtedy, ak výsledky dokazovania na
hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázali, že nejde o trestný čin, ale že môže ísť o priestupok, čo
podľa názoru sťažovateľa nebolo jednoznačne preukázané a uvedené teda nie je možné „bagatelizovať“
a prijať v podstate bezprecedentný záver, že zranenie si poškodený spôsobil sám. Prokurátor navrhol,
aby nadriadený krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil prvostupňovému súdu vo veci znovu

konať a rozhodnúť.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný. Prostredníctvom obhajcu uviedol, že s konštatovaním
prokurátora v sťažnosti zásadne nesúhlasí a má za to, že sa nedopustil prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. (správne má byť § 156 Tr. zák., poznámka krajského súdu) tak,

ako to uvádza obžaloba. Poukázal na to, že jediným priamym dôkazom je len výpoveď poškodeného, na
ktorom je postavená celá obžaloba. Tvrdí, tak ako tvrdil i na hlavnom pojednávaní, že poškodenému dal
len dve facky bez toho, aby s nim komunikoval, a to z toho dôvodu, že sa zľakol, že poškodený na neho
zaútočí vzhľadom na jeho postoj a tiež preto, že dokázal zaútočiť na malé dieťa. Bol presvedčený, že je
schopný ublížiť aj jemu samotnému. V ďalšom, v rozsahu deväť strán, veľmi podrobne popísal a rozobral

výpoveď poškodeného a poukázal tiež na nameranú hodnotu alkoholu v krvi poškodeného. Najmä
vzhľadom na požitý alkohol je malá pravdepodobnosť, že by si poškodený podrobnejšie pamätal priebeh
úrazového deja. Všetky zranenia, ktoré utrpel mohli vzniknúť aj v dôsledku jeho pádu na zem. Podľa
obžalovaného výpoveď poškodeného je potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodnú, účelovo menenú a
doplnenú, a v niektorých bodoch si aj odporujúcu. O tom, že poškodený nehovorí pravdu nasvedčuje aj

jeho tvrdenie, že vypil len dva štamprlíky borovičky, ktorá skutočnosť je v rozpore s nameranou hladinou
alkoholuvjehokrvi.Obžalovanývovyjadreníokreminéhopoukázalnavýpovedesvedkov,inakonfliktnú
povahu poškodeného a zdôraznil, že nemal vôbec v úmysle poškodenému ublížiť. Pre vyslovenie
jednoznačnéhozáveru,žesaskutkudopustilnepostačujeibazávažnépodozrenie,alejepotrebnáistota,
ktorú však na základe vykonaného dokazovania nie je možné konštatovať. Dôkazná situácia v danej

veci neposkytuje presvedčivý a dostatočný podklad pre vyslovenie záveru, že sa skutok stal a že ho
spáchal tak, ako mu kladie za vinu prokurátor. V závere vyjadrenia obžalovaný uviedol, že považuje
rozhodnutieokresnéhosúduzavecnesprávneaspravodlivé,vychádzajúcezozásadtrestnéhokonania.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby sťažnosť prokurátora zamietol a uznesenie okresného súdu potvrdil ako
vecne správne.

Krajský súd ako súd nadriadený, na podklade sťažnosti podanej prokurátorom preskúmal v zmysle § 192
ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a
to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby,ktoré síce sťažnosťou neboli vytýkané, ale mohli by spôsobiť nesprávnosť napadnutého uznesenia.
Následne zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným
subjektom a je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že na Okresný súd Námestovo bola dňa 31.3.2017 podaná
obžaloba na M. I. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3
písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 20.7.2016 v presne nezistenom čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. na chodbe prízemia bytového

domu č. XXX/XX v Y. na sídlisku S. fyzicky napadol Z. K., X.X.XXXX, a to tak, že ho päsťou pravej ruky
udrel do ľavej strany hlavy v oblasti spánku, pričom mu rozbil okuliare, na čo Z. K. spadol na zem, čím
mu spôsobil zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov, priečnu
tržne - zmliaždenú ranu na čele vľavo nad obočím a otras mozgu ľahkého stupňa s adekvátnou dobou
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 mesiace.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci primárne uvádza, že výhrady prokurátora uvedené v
sťažnosti sú dôvodné a krajský súd sa s týmito v podstate stotožňuje. Naviac dodáva, že napadnuté
uznesenie je predčasné, nezodpovedá dôkaznej situácii a je v nesúlade nielen so zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por., ale i so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por.

V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo
veci je náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd alebo orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že k správnym a úplným zisteniam dôjde súd nielen vtedy, keď
vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.
Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov je základným a nevyhnutným predpokladom pre
správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti určitej skutočnosti
sa musí zakladať na starostlivom posúdení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Žiada sa uviesť, že prvostupňový súd nepostupoval v zmysle uvedeného a toto pochybenie okresného
súdu malo za následok nesprávny právny záver, keď trestnú vec obžalovaného M. I. postúpil Okresnému
úradu Tvrdošín z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

Z obsahu predloženej veci, najmä z obžalobného návrhu prokurátora je zistiteľné, že obžalovaný M. I.

v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste mal fyzicky napadnúť poškodeného Z. K. tak, že ho päsťou
pravej ruky udrel do ľavej strany hlavy v oblasti spánku, pričom mu rozbil okuliare, na čo poškodený
spadol na zem. Poškodený v dôsledku tohto útoku utrpel zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti
vľavo s posunom kostných úlomkov, priečnu tržne-zmliaždenú ranu na čele vľavo nad obočím a otras
mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 mesiace.

V súvislosti s dôkaznou situáciou treba uviesť, že obžalovaný M. I. potvrdil, že v rozhodnom čase a na
rozhodnom mieste poškodeného dvakrát udrel, ale s otvorenou dlaňou, a to raz po ľavej strane tváre
a druhýkrát po pravej strane tváre. Poškodeného udrel z dôvodu, že predtým napadol jeho dcéru a
aktuálne bol presvedčený, že napadne i jeho. Poškodený po celý čas stál nohami na zemi. Ak by spadol,

na chodbe je dlažba, bol by to počul.

Poškodený Z. K. vypovedal inak. Obžalovaný ho napadol, keď stál pred dverami svojho bytu. Udrel ho
päsťou do ľavej strany tváre, spadol na zem. Úder bol silný, bol v bezvedomí. Prebral sa na zemi, keď
obžalovanýdonehokopal.Malzakrvavenétričko,tržnúranunadľavýmokomarozbitéokuliare.Pokúšal

sa zodvihnúť, ale nevládal. Precitol až v nemocnici, kde mu zistili trieštivú zlomeninu ľavého ramena.
Tiež uviedol, že konaniu obžalovaného predchádzalo nedorozumenie s jeho dcérou. Keď sa vracal z
prechádzky na schodoch domu sedelo viacero dievčat. Požiadal ich, aby sa mu uhli, lebo nemal ako
prejsť.Nadávalimudotučkovakeďnejavilizáujem,abysauhli,takkeďprechádzal,dojednéhozdievčatťukol barlou. Toto sa zdvihlo a s krikom utekalo domov. Išlo o dcéru obžalovaného. Ďalej poškodený
uviedol, že je čiastočný invalidný dôchodca, pri chôdzi používa barlu.
Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdil svedok Z. S., ktorý uviedol, že poškodený mu bezprostredne

po udalosti uviedol, že ho dobil obžalovaný I.. Svedkyňa S. P., ktorej výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, uviedla, že v rozhodnom čase išla vybrať zo schránky poštu. Na zemi zbadala
ležať poškodeného. Keď sa ho spýtala, čo sa mu stalo, povedal jej, že ho zbil I.. Mal rozbité obočie a bol
vystrašený. Privolala mu záchranku. Svedkyňa D. S. videla na zemi ležať poškodeného, razilo z neho
ako zo suda. Pomyslela si, že sa opil a spadol na zem. Obžalovaný vo výpovedi uviedol, že to bola práve

svedkyňa D. S., ktorá mu prišla oznámiť, že poškodený je zranený, že videla na zemi krv. Napriek týmto
zisteniam svedkyňa pomoc poškodenému neposkytla, ani záchranku nevolala.

K zraneniam poškodeného sa na hlavnom pojednávaní vyjadril znalec MUDr. Ján Jelenčík, ktorý
vo veci vypracoval i znalecký posudok. Uviedol, že najzávažnejšie zranenie poškodeného bola
zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov. Išlo o zranenie,

ktoré jednoznačne vzniklo pádom na vystretú hornú končatinu. Avšak ako došlo k pádu sa uviesť nedá.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevylučuje pád poškodeného v dôsledku úderu dlaňou. Rovnako
nevylúčil možnosť zlomenia rámu okuliarov a spôsobenie tržno-zmliaždenej rany na čele nad obočím,
a to v dôsledku úderu otvorenou dlaňou. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Bola mu nameraná
hodnota 2,8 g/l, čo približne zodpovedá 2,8 promile alkoholu v krvi. Ide o ťažší stupeň opitosti. V ďalšom

znalec uviedol, že sa pridržiava záverov písomne podaného znaleckého posudku.

V rozsiahle podanom znaleckom posudku, ktorý v podstate prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého uznesenia na strane 3 až 8 doslovne cituje znalec, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku
zranení uviedol 5 možností - spôsobov ako mohlo dôjsť k zraneniu, ktoré poškodený utrpel. Iba v jednom

prípade, ktorý znalec uviedol (piaty spôsob) mohlo dôjsť k pádu poškodeného bez zavinenia druhej
osoby (pošmyknutie, závrat, zakopnutie) a to v dôsledku ťažkého stupňa opitosti poškodeného.

S poukazom na uvedené úvahy súdu prvého stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, krajský súd považuje za nesprávne, zmätočné, nezodpovedajúce dôkaznej situácii a zákonu.

Konajúca samosudkyňa sa mýli ak uvádza, že konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. Pochybnosti samosudkyne, ktoré
rozvádza na strane 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Dokonca ani v záveroch a v tvrdeniach znalca. V tejto súvislosti treba upozorniť, že zákon nepriznáva
žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam. Znalecký posudok je súd povinný hodnotiť voľne ako každý

inýdôkazaniejenímbezpodmienečneviazaný.Súdmôžeajepovinnýpreveriťznaleckýposudoknajmä
z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či
sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní
alebo sa opierajú o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca také, ktoré logicky odporujú iným
výsledkom dokazovania, a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových podkladov.

S poukazom na uvedené odborný záver znalca je potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi, najmä s prejavom poškodeného a jeho osobným stavom v čase skutku. Ak
znalecpripustilviacejmožnostímechanizmuvznikuzraneniapoškodeného,súdjepovinnýtietoodborné
znalecké závery vyhodnotiť v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi a na tento účel musí vykonať

všetky dosiahnuteľné dôkazy, aby boli objasnené príčiny zranenia poškodeného.

Poškodený Z. K. od samého začiatku o podstatných skutočnostiach vypovedal nemenne. Tak v
prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní tvrdil, že na zem spadol v dôsledku konania
obžalovaného, ktorý ho udrel do ľavej strany tváre. Svedok Z. S. a svedkyňa S. P. potvrdili, že

poškodený im bezprostredne po udalosti uviedol, že ho dobil obžalovaný. Skutočnosť, že poškodený bol
pod vplyvom alkoholu, bola objektívne preukázaná. Rovnako bolo preukázané, že pri chôdzi používa
barlu. Znalec na strane 17 znaleckého posudku, v časti posúdenia úrazového deja uviedol, že možno
jednoznačne konštatovať, že na ľavú hornú končatinu a na tvár poškodeného pôsobilo vonkajšie priame
i nepriame tupé násilie strednej až veľkej intenzity. Tiež uviedol, že výsledkom pôsobenia tohto násilia

boli zranenia, ktoré poškodený Z. K. v rozhodnom čase utrpel.
Podľanázorukrajskéhosúduprávepožitýalkoholadôvod,prektorýpoškodenýprichôdzipoužívabarlu,
boli tie skutočnosti, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s intenzitou úderu zo strany
obžalovaného. Následne po zohľadnení výpovede poškodeného a svedkov bolo potrebné vykonanédôkazy po starostlivom uvážení vyhodnotiť nielen jednotlivo ale i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por..

Krajský súd uzatvára, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní potvrdzujú dôvodnosť sťažnostných
výhrad prokurátora s tým, že úvahy súdu prvého stupňa o možnosti posúdiť konanie obžalovaného ako
priestupok sú predčasné a javia sa ako nesprávne. V novom konaní bude potrebné, aby prvostupňový
súd opakovane zhodnotil vykonané dôkazy resp. podľa vlastného uváženia doplnil vykonané dôkazy a
následne, aby voči obžalovanému vyvodil správny právny záver zodpovedajúci dôkazom vykonaným

na hlavnom pojednávaní.

Na záver nadriadený krajský súd považuje za potrebné prvostupňový súd upozorniť na ustanovenie §
194 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie
je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán.

Keďže sťažnosť prokurátora bola dôvodná, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.