Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5718201428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
H. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa matky: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - H., ul. M. C. č. XXXX/XX, a otca J.
P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.,ul.H.č.XXXX/X,ozvýšenievýživného,oodvolaníotcamaloletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9P/83/2018-43 zo dňa 07.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otca pre maloleté dieťa zo sumy 80,-
eur mesačne na sumu 95,- eur mesačne s účinnosťou od 18.04.2018. Zároveň uložil otcovi splácať
zameškané zvýšené výživné pre maloletú za obdobie od 18.04.2018 do 30.09.2018 vo výške 81,50 eur v
mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Týmto
rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21C/189/2014-59 zo dňa 10.03.2015,
právoplatný dňa 14.04.2015 a vykonateľný dňa 21.04.2015 v časti výživného pre maloleté dieťa.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku
2015 nastala zmena pomerov, najmä na strane maloletej, ktorá je o 3 roky staršia a začala navštevovať
materskúškolu,sčímsúspojenézvýšenévýdavky.Otcovpríjemsazásadnenemenil,jevyššíopribližne
30,-eur.Matkinpríjemsazvýšilvýraznenajmätým,žeporodičovskejdovolenkenastúpilaspäťdopráce,
kde má priemerný mesačný príjem vo výške 1.107,- eur. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zvýšení
výživného na sumu 95,- eur mesačne zohľadnil predovšetkým zmenu pomerov u maloletej, ktoré nastali
najmä v súvislosti s jej nástupom do materskej školy a uhrádzaním sporenia. Celková suma zvýšenia je

približne 47,- eur mesačne (30,- eur strava, 7,- eur MŠ a 10,- eur sporenie). Zvýšenie výživného o 15,-
eur zároveň reálne odzrkadľuje aj príjmy oboch rodičov. Matkin príjem je o 500,- eur vyšší ako otcov, a
preto sa otec bude na zvýšení výdavkov podieľať nižšou sumou. Matka bude znášať zvýšenie výdavkov
vo výške 32,- eur a otec vo výške 15,- eur, rešpektujúc ich zárobkové pomery. Pokiaľ otec v priebehu
konania argumentoval skutočnosťou, že platí výživné na ďalšie dve deti, uvedená skutočnosť existovala
už v čase posledného rozhodovania o výživnom, rovnako ako skutočnosť, že matka platí hypotéku. Súd
prvej inštancie priznal zameškané zvýšenie výživné od dátumu 18.04.2018, teda od podania návrhu. Pri

určení nedoplatku na výživnom za obdobie od 18.04.2018 do 30.09.2018 vychádzal zo skutočnosti, že
otec určené výživné platí a určil nedoplatok na maloletú vo výške 81,50 eur, pričom umožnil otcovi splatiť
nedoplatok na maloletú v 10,- eur mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Výrok otrovách konania oprel o ust. § 52 CMP a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že
jeho príjem sa od posledného rozhodovania výrazne nezmenil, predstavuje 650,-eur mesačne, pričom
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dve školopovinné deti z prvého manželstva. Staršia dcéra začala
študovať na vysokej škole a už jej nebude môcť poskytnúť ďalšie finančné prostriedky na štúdium. Ďalšia
dcéra navštevuje druhý ročník strednej školy. Obom platí výživné po 100,- eur. Má náklady na bývanie

220,- eur, poistka 15,- eur, mobil 10,- eur, pôžička 20,- eur, náklady na cestovanie za maloletou 40,-
eur mesačne. Uviedol, že momentálne rieši cestovanie za dcérou vlakom, čo ho nestojí veľkú sumu.
Cestovanie vlakom je však spojené s čakaním na vlak, čo maloletej neprospieva, keďže často býva
chorá. Na pojednávaní mu bolo navrhnuté, aby peniaze vložené do cestovania autom prispieval na
výživné. Nevie si však predstaviť cestovanie vlakom s maloletou počas zimy kvôli jej chorobnosti, a preto
sa bude musieť vrátiť k cestovaniu autom, čím sa jeho náklady zvýšia o 40,- eur mesačne. Uviedol, že

zvýšenie výživného momentálne nie je pre neho vyhovujúce. Matke maloletej by však chcel pomáhať
úpravou styku z každej párnej nedele na každý párny víkend od piatku 15,00 hod. do nedele 17,00 hod.
Poukázal, že na základe rozhodnutia súdu mu nezostáva na jeho živobytie ani minimum. Vzhľadom na
jeho finančnú situáciu nie je schopný prispievať viac, ako mu bolo určené súdom v roku 2015. Matke
maloletej ide o zvýšenie výživného iba z vypočítavosti, pretože nesúhlasí s návrhom na úpravu styku.

4. Matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí. Skutočnosti
uvádzané otcom už boli zaznamenané na pojednávaní, súd z nich vychádzal a rozhodol, a preto sa
nemienila k odvolaniu otca vyjadrovať.

5. Kolízny opatrovník bol v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahudanomustanovením§65CMPabeznariadeniaodvolaciehopojednávanianapadnutýrozsudok
potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

7. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť
rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

8. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia tak, aby sa prostredníctvom
stanoveného výživného zabezpečila dieťaťu primeraná životná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho
veku.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v

čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného
rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také
zvýšenie či zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú

situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa,
jeho zdravotný stav, ako aj iné zmeny odôvodnených potrieb dieťaťa.

11. Po preskúmaní veci aj odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre
zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dostatočné

dokazovanie, na základe ktorého vyvodil aj správny záver o zmene pomerov od času posledného
rozhodnutia odôvodňujúcej stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. S konkrétnou
výškou zvýšeného výživného tak, ako bola určená súdom prvej inštancie, sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca, odstup časuod poslednej úpravy (od ktorej uplynuli 3 roky), vývoj životných nákladov a tiež vzhľadom na odôvodnené
a preukázané potreby maloletej tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania.

12. Maloletá začala navštevovať materskú školu, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na školné, stravu,
oblečenie. I keď otec maloletej má nižší príjem v porovnaní s matkou maloletej, matka sa už výraznou
mierou podieľa na výžive maloletej, keď otec platil doposiaľ výživné vo výške 80,- eur a od 18.04.2018
vo výške 95,- eur mesačne. Prevažnú časť nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté dieťa
teda hradí matka, ktorá zároveň v prevažujúcej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú.

Zvýšením výživného o sumu 15,- eur mesačne tak sú rešpektované odôvodnené potreby maloletej,
ako aj majetkové možnosti otca, ktorému sa mesačný príjem v porovnaní s predchádzajúcou úpravou
výživného zvýšil o 30,- eur.

13. Napokon odvolací súd dodáva, že argumenty, ktoré uvádza otec maloletej v odvolaní, už boli známe
v prvoinštančnom konaní, pričom okresný súd sa s nimi v dostatočnej miere zaoberal a vysporiadal v

dôvodoch svojho rozhodnutia.

14. Pokiaľ otec žiada pri rozhodovaní o výživnom prehodnotiť aj rozsah styku s maloletou, poukazujúc
na ním navrhovanú úpravu stretávania sa s maloletou, odvolací súd poznamenáva, že uvedené bude
predmetom samostatného konania na okresnom súde, tak ako už súd prvej inštancie poučil rodičov

dieťaťa na pojednávaní dňa 07.09.2018.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie otca maloletého dieťaťa za
nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú
správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)