Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100003
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9518100003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 06.03.2018 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
X. B., nar. XX.XX.XXXX vo Vavrinci, trvale bytom O. XXX/XX, B., okr. Vranov nad Topľou
je vinný, že
dňa 07.03.2017 v čase okolo 11:25 hod. v kancelárii X. H. A. O. Fakultnej nemocnice s poliklinikou P..
T.. J. V. X. (ďalej len „FNsP“), nachádzajúcej sa v budove Geriatrického pavilónu FNsP, odovzdal X.
tohto oddelenia, ktorý bol zároveň aj lekárom Hematologickej ambulancie FNsP, fľašu domácej slivovice

v objeme 0,7 l v súvislosti so zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti, ktorú mu tento lekár
poskytoval ako svojmu pacientovi,

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podal voči obžalovanému dňa 08.01.2018 obžalobu (č.l.
54) pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhol právne kvalifikovať ako prečin „Podplácanie“
podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2018 v Pezinku v zmysle § 257 ods. 1 písm.
c) Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku a na následne položené otázky v zmysle
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“. Súd takéto vyhlásenie obžalovaného

(so súhlasom prokurátora) prijal, a preto už nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, ale vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste (§ 257 ods. 8 Tr. por.)
v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k svojim majetkovým pomerom uviedol, že spolu s manželkou
vlastní rodinný dom, v ktorom býva a jedno auto, ktoré kúpili spolu na úver. Obžalovaný priznal, že
dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník, pričom jeho čistý mesačný príjem je cca
800,- €. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 330,- € mesačne. Jeho manželka je tiež

zamestnaná a spoločne majú úspory vo výške cca 7.000,- €. V súvislosti s čerpaným úverom je ich
aktuálny nesplatený dlh až vo výške cca 13.000,- €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z tzv. správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný nebol doteraz odsúdený za
spáchanie žiadneho trestného činu a v žiadnej inej veci nebol ani trestne stíhaný (č.l. 77-79). Okrem
jedného dopravného priestupku z roku 2016 nie je evidovaný ani ako páchateľ priestupkov (č.l. 45, 82).
ZvýpisuŽivnostenskéhoregistraSR(č.l.85),vspojeníslustráciouSociálnejpoisťovne(č.l.80),vyplýva,

žeobžalovanýjestáleevidovanýakoriadnyživnostníksevidovanýmipravidelnýmimesačnýmiodvodmi.
Popri tom je súbežne (už viac ako 11 rokov - od r. 2007) poberateľom aj invalidného dôchodku vo výške
330,- € (č.l. 88).Pri rozhodovaní o vine obžalovaného súd vychádzal z jeho vyhlásenia učineného na hlavnom
pojednávaní, a preto v tomto smere nevykonával žiadne bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Napriek predmetnému vyhláseniu súd osobitným spôsobom skúmal, či opis skutku v skutkovej vete
obžaloby napĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného (prípadne iného) trestného činu. Takéto konanie,
ohľadom ktorého obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.), však možno bez pochybností
právne kvalifikovať ako prečin „Podplácanie“ podľa § 333 ods. 1 Tr. zák.
Vychádzajúc z priznaného opisu konania obžalovaný poskytol fľašu slivovice svojmu ošetrujúcemu

lekárovi v súvislosti so zabezpečovaním jeho riadnej zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bola zo strany
lekára priebežne poskytovaná. Odovzdávaná vec (fľaša slivovice)

bola v opise priznaného konania výslovne označená ako „úplatok“, t.j. ako vec, na ktorú prijímateľ (lekár)
nemal žiadny právny nárok (§ 131 ods. 3 Tr. zák.). Z takto formulovaného opisu skutku, vo vzťahu ku
ktorému obžalovaný učinil vyhlásenie, teda vôbec nevyplýva, že obžalovaný tento „dar“ poskytol až ex

post (po vykonaní lekárskeho vyšetrenia), t.j. ako prejav vďaky za poskytnuté služby po definitívnom
ukončení liečby.
Takétokonanieobžalovanéhojetedatrestnýmčinomazávažnosťjehokonanianiejenepatrná(§10ods.
2 Tr. zák.). Aplikácia tzv. materiálneho korektívu by v danom prípade nebola namieste, keďže záujem
spoločnosti na potláčaní prejavov korupcie vyžaduje trestanie aj týchto (na prvý pohľad jednoduchých)

korupčných prejavov bežných občanov. Tolerancia voči korupčnému správaniu musí byť pranierovaná
už v týchto základných prípadoch, ktoré signalizujú nesprávne nastavenie ľudského zmýšľania.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom
vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.).
Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie

účelu trestu uloženie trestu povinnej práce, ktorý sa javí ako dostatočný na naplnenie účelu trestu.
Pri ukladaní trestu povinnej práce súd prihliadol predovšetkým na aktuálnu správu probačného a
mediačného úradníka, ktorý zisťoval priamo u obžalovaného ako aj v mieste jeho bydliska možnosti
riadneho výkonu takého trestu. Probačný a mediačný úradník pritom nezistil žiadne komplikácie, ktoré
by bolo potrebné v tejto súvislosti súdu avizovať (č.l. 66). Obžalovaný vyslovil súhlas s uložením trestu

povinnej práce.
Súd teda neuložil obžalovanému peňažný trest ako to v rámci svojej záverečnej reči navrhoval
prokurátor, keďže trest povinnej práce sa javí ako viac adresný a lepšie napĺňajúci účel trestu (§ 34
Tr. zák.). Súd vyjadruje presvedčenie, že reálny výkon trestu povinnej práce v mieste trvalého bydliska
obžalovaného bude lepšie napĺňať účel trestu najmä z hľadiska generálnej prevencie.

Oproti tomu uloženie peňažného trestu nezahŕňa prvok verejného výkonu takého trestu, a tým výrazne
znižuje účinok generálnej prevencie takého trestu. Práve vo vzťahu k páchateľom tzv. korupčnej trestnej
činnosti sa nejaví ukladanie samostatných peňažných trestov (neraz na úrovni obvyklej sumy postihu za
priestupok) ako vhodné a účinné. Výkon takého trestu totiž spočíva výlučne v zaplatení peňažnej sumy,
čím súčasne ex lege dochádza k zahladeniu takého odsúdenia.

Prokurátorom namietaná skutočnosť, že obžalovaný je poberateľom tzv. invalidného dôchodku, nie je
nijako nová, keďže obžalovaný (ako invalidný dôchodca) je v evidencii Sociálnej poisťovne už viac ako
11 rokov (č.l. 88). Nejde teda o prípad akútneho zhoršenia zdravotného stavu, ale naopak o stav tzv.
remisie, kedy obžalovaný dlhodobo navštevuje lekára raz mesačne už len kvôli preventívnym kontrolám
(č.l. 19, 32, 66).

Z kontextu ustanovenia § 55 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že trest povinnej práce nemožno uložiť len osobe,
ktorá je úplne neschopná pracovať, či už kvôli dlhodobej práceneschopnosti alebo kvôli úplnej (nie
čiastočnej) invalidite.
Zo správy probačného a mediačného úradníka (č.l. 66) ako i z opakovaného vyjadrenia obžalovaného

(č.l. 20, 91), vrátane výpisu zo Živnostenského registra (č.l. 85-86), vyplýva, že obžalovaný je naďalej
schopný zárobkovej podnikateľskej činnosti, na vykonávanie ktorej získal v roku 2012 (t.j. po priznaní
invalidného dôchodku) živnostenské oprávnenie. Takúto podnikateľskú činnosť obžalovaný vykonáva
dokonca v zahraničí v rámci trojtýždňových pracovných pobytov, pričom ide o vykonávanie manuálnej
práce (č.l. 20, 66, 85).

Odhliadnuc od toho však súd poukazuje na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vznikli pochybnosti
o schopnosti obžalovaného riadne a včas zaplatiť peňažný trest (§ 57 ods. 1 Tr. zák.), vzhľadom na
deklarované zlé majetkové pomery obžalovaného (č.l. 91).Pri rozhodovaní o výmere tohto tzv. alternatívneho trestu súd prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať
nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale i pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza

do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce,
trest zákazu pobytu, trest vyhostenia).
Na strane obžalovaného možno konštatovať existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, keďže
obžalovaný doteraz viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a k spáchanému činu sa priznal a úprimne
ho ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Oproti tomu nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (2:0) súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil
trestnú sadzbu trestu povinnej práce uvedenú v § 54 Tr. zák. (40 - 300 hodín) a znížil hornú hranicu o
jednu tretinu. Následne uložil obžalovanému trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby.
teda
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.