Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Sikorjak
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/98/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210305
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117210305.1
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: S. C., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Z. XXXX/X, XXX XX
I., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený advokátska kancelária
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o určenie, že úver je bez úrokov
a bez poplatkov, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom došlým súdu dňa 11.04.2017 sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy
uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 12.03.2015 je bezúročný a bez
poplatkov.
2. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právnej subjektivity
žalovaného subjektu, pretože uviedol, že žalovaným nie je zahraničná banka s označením BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713 ale žalovaným je priamo pobočka zahraničnej
banky, čo nie je prípustné, nakoľko pobočka zahraničnej banky má podľa zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách ako aj podľa Obchodného zákonníka postavenie organizačnej zložky podniku, pričom
organizačná zložka ako taká nemá právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom civilného
konania.
2.1. Žalobca na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 9Co/309/2012, ktorý uviedol: „Od nedostatku podmienky konania (za ktorý treba považovať
aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania) treba odlišovať vady podania spočívajúce v
nesprávnom označení subjektu, ktorý je jednak spôsobilý byť účastníkom konania. Príčinou vád
označeniaúčastníkovvžalobemôžubyťmedziinýmchybyvpísaní,aleboinézrejménesprávnosti,ktoré
sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak žaloba neobsahuje označenie účastníkov konania
alebo všetky údaje potrebné k označeniu účastníkov konania, alebo ak je žaloba v časti označujúcej
účastníkov neurčitá alebo nezrozumiteľná (neumožňuje ich presnú identifikáciu), alebo ak je zjavný
logický rozpor medzi označením účastníka konania inými údajmi o tomto účastníkovi obsiahnutými v
žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 43 O.s.p.. Ak je ale
odporca v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne, tak ako je to tomu v danom prípade,
nejde o vadu konania. Pokiaľ bol v žalobe úplne presne určito a zrozumiteľne označený za účastníka
konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť. Ten kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnomkonaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny
vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho
sporu. Vzhľadom na to, že súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nemôže v
konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto (vadne) začatého konania pristúpiť
ďalší účastník a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj
na rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. R 45/2003 a
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 92/2004. V prejednávanej veci navrhovateľ úplne, presne, určito a
zrozumiteľne označil za odporcu Travel Servis a.s., organizačná zložka Slovensko so sídliskom Letisko
M.R. Štefánika Bratislava, IČO: 36 867 284. Preto nemal súd prvého stupňa dôvod postupovať podľa §
43 O.s.p., lebo žaloba nebola vadným podaním v zmysle uvedeného ustanovenia.“
2.2. V rámci právnej argumentácie žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Co/157/2012, kde žaloba proti žalovanému smerovala proti subjektu označenému ako AXA
Pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kollárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521.
V tomto konaní súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu nespôsobilosti označeného subjektu byť
účastníkom konania. Krajský súd predmetné rozhodnutie potvrdil, pričom citoval § 7 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a teda, že organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný
útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Krajský súd ďalej uviedol: „Z obsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil odporcu ako organizačnú zložku,
a to tak ako je organizačná zložka zahraničnej osoby zapísaná v Obchodnom registri. V predmetnej
veci navrhovateľ označil odporcu vyššie uvedeným spôsobom jednoznačne, nezameniteľne a bez
pochybnosti o tom kto mal v konaní vystupovať ako odporca. Z údajov uvedených v návrhu na začatie
konania je celkom nepochybné, že označil za odporcu organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby,
ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti. V danom prípade je rozhodujúce, že už v čase podania
žaloby tu bol nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, keďže nejde len o nesprávne,
či neúplné označenie odporcu, identita ktorého je nepochybná a navrhovateľ v konaní označil subjekt,
ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.“
3. Okresný súd Prešov sa s vyššie citovanými rozhodnutiami KS v BA v celom rozsahu stotožňuje.
Pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci postupoval okresný súd podľa nasledujúcich zákonných
ustanovení:
Podľa § 2 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - Pobočka zahraničnej banky je pobočka
podľa osobitného predpisu, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území
Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky
pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v
členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej
len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku.
Podľa § 7 ods.1 Obchodného zákonníka - Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod
alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod
je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri
prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.
Podľa § 7 ods.2 Obchodného zákonníka - Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná
organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Podľa § 61 C.s.p. - Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. - Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
4. Zo žaloby je jednoznačné, že subjekt na strane žalovaného bol označený určito, zrozumiteľne a
jasne, preto nebol daný dôvod na to, aby súd pristúpil k odstraňovaniu vád podania. Súd v súlade s
vyššie citovanými rozhodnutiami má za to, že pobočka zahraničnej banky je organizačným útvarom
podľa osobitného zákona, a to zákona č. 483/2001 Z.z., ktorý však nemá spôsobilosť vlastnými právnymi
úkonmi brať na seba práva a povinnosti a nemá teda právnu a ani procesnú subjektivitu. Z tohto dôvodu
nemôže byť stranou civilného sporového konania, a preto konanie muselo byť zastavené.
4.1. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo 54/2011, kde
NS uviedol: „Zahraničná právnická osoba na území SR zriadila svoju zahraničnú zložku s označením
P., a.s. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby so sídlom S.. Organizačná zložka zahraničnej
osoby bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica. Zahraničná právnická
osoba P., a.s., so sídlom P. podniká na našom území cez organizačnú zložku, ktorú má umiestnenú nanašom území. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území
SR je zapísaná do Obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej
subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná
fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá
právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do Obchodného registra.“
4.2. Ďalej súd poukazuje na uznesenie OS BA I. sp. zn. 25Cpr/6/2012, kde žalovaný subjekt bol
označený ako Zuno bank AG, pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 8, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 867 594, pričom okresný súd uviedol: „Odporca je organizačnou zložkou právnickej osoby a
bez uvedenia obchodného mena, sídla a identifikačného čísla podniku tejto organizačnej zložky pri
označení odporcu ako účastníka konania v návrhu, ide len o organizačný útvar podniku, ktorý nemá
spôsobilosť byť účastníkom občiansko-právneho konania. Právnu subjektivitu odporcovi nepriznáva ani
zákon 483/2001 Z.z. o bankách, na ktorý sa právny zástupca navrhovateľky odvolával v odvolaní proti
uzneseniu okresného súdu zo dňa 25.10.2012, ktorý považuje pobočku zahraničnej banky rovnako
len za organizačnú zložku zahraničnej banky umiestnenej na území SR, ktorá vykonáva priamo najmä
bankové činnosti definované v zákone.“
4.3. Na záver poukazuje procesný súd aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 2ÚS/190/2017,
kde Ústavný súd odmietol sťažnosť a stotožnil sa s názormi všeobecných súdov s nasledujúcim
odôvodnením: „Zo všetkých štyroch prihlášok sťažovateľa veriteľa doručených správcovi dňa
16.03.2015 vyplýva, že ich podal veriteľ označený ako Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky v
SR so sídlom Prievozská 4/A Bratislava, IČO:36 861 146. Organizačná zložka podniku zahraničnej
osoby nemá v zmysle právneho poriadku SR a v súlade s ustanovenou judikatúrou súdov SR právnu
subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti. Z toho dôvodu organizačná zložka nemohla s
právnymi následkami prihlásiť pohľadávky do reštrukturalizačného konania, keď nedisponuje právom
vymáhať vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku. Toto oprávnenie patrí len zahraničnej osobe, ktorá
prostredníctvom organizačnej zložky podniká na území SR.“
5. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj záverov súdnej praxe, súd konanie
zastavil.
6. Pokiaľ ide o náhradu trov konania - tak žalobca na ňu právo nemá, keďže zastavenie konania
zavinil podaním žaloby proti nespôsobilému subjektu (§ 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.) a žalovanému súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal, vychádzajúc z toho, že ním vynaložené trovy neboli účelné, keďže tento mohol
už vo vyjadrení k žalobe vzniesť námietku nedostatku právnej subjektivity na strane žalovaného a idúc
do dôsledkov žalovaný zastúpený právnym zástupcom stranou sporu ani nebol, keďže ako strana sporu
bol označený tzv. nonsubjekt.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.