Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226288
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115226288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľky: T. I.,

V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, XXX XX P., proti odporcovi: D. I., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, XXX XX P., o
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/99/2013 zo dňa 23.01.2014 tak, že výživné platené
žalovaným žalobkyni počnúc dňom 01.07.2015 zvyšuje zo sumy 50 € na sumu 210 € mesačne. Výživné
je žalovaný povinný platiť v prospech žalobkyne mesačne vopred vždy k 25. dňu toho-ktorého mesiaca.

II. Zameškané výživné za čas júl 2015 - február 2018 vo výške 3120 € sa povoľuje žalovanému splácať

v mesačných splátkach vo výške 150 € splatných spolu s bežným výživným počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť,
a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 22.10.2015 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom ako jeho plnoleté dieťa

zvýšenia výživného na sumu 300 € mesačne od 01.07.2015.

2. Žalovaný (otec) s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil do výšky 130 € mesačne.

3. Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného
nižšie vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 O.s.p. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania
zistil nasledujúce:

4.1. O výživnom pre žalobkyňu zo strany otca (žalovaného) bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS
Prešov, č.k. 7C/99/2013 - 38 zo dňa 23.01.2014, právoplatným dňa 19.03.2014, ktorým bolo výživné
platené otcom znížené zo sumy 250 € na sumu 50 €. K zníženiu došlo z dôvodu, že oproti času, keď bolo
určené výživné vo výške 250 € došlo na strane povinného k zmene pomerov tým, že sa bez vlastného
zavinenia stal nezamestnaným.

4.2. Oproti stavu, ktorý bol daný v čase rozsudku sp. zn. 7C/99/2013 došlo na strane povinného otca
k zmene pomerov v tom, že od 01.07.2015 je zamestnaný v spoločnosti Phoenix Services Slovensko
s.r.o. a jeho čistý príjem bude uvedený nižšie.
4.3. Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky žalovaného, tento ich vyčíslil nasledovne: príspevok na
domácnosť - 100 €; oblečenie - 80 € ; cestovné - 150 €; telefón - 20 €; strava - 150 €; turistika - 50 €;

poistenie - 14,70 €; neočakávané výdavky - 80 €.

5. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak na jej strane oproti konaniu sp. zn. 7C/99/2013 nedošlo k zmene.
Žalobkyňa je stále študentkou VŠ a pokiaľ ide o jej príjmy tak poberá štipendium - 160 € za mesiac a
mesačne si brigádami zarobí cca - 100 €. Ďalšie informácie budú uvedené nižšie.

5.1. Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky žalobkyne táto ich uviedla takto: cestovné do školy - 40
€; mobil - 30 €, skriptá - 60 €; strava - 70 €; hygiena - 20 €; oblečenie - 40 €; obuv - 30 €; časopisy -
10 €; voľný čas - 30 €, spolu 330 €.
6. Matka žalobkyne (ako jej druhý rodič) má príjem 700 € mesačne. Prídavky na dieťa (žalobkyňu) sú
cca 160 € mesačne. Pokiaľ ide o bývanie, býva spolu so svojou mamou, synom a žalobkyňou, pričom

náklady na bývanie sú cca 300 € mesačne (pomerný podiel pripadajúci na žalobkyňu - 75 €).
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
7. Pokiaľ ide o samotné výživné pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný. Literatúra
a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov,
teda pod výživným nerozumujú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie

ostatných hmotných potrieb.
Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale
spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania
osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.
Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom

slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie
dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú
uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,
tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom

slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie
potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na
rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).
Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej

povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú
súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž
rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri
tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej

starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje
výživu dieťaťu in natura.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési
náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorazovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní
o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej
vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a
na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne

od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je
v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného dieťaťa;
sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a
možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a
celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a
majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie
zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich

detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň
poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná
starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní
týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného
rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej

starostlivosti o dieťa vykonávané rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal.
dieťa.
Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených
potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,

b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,
d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).

Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na spojené s prípravou dieťaťa na
budúce povolanie, s výraznejším uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti,
nevynímajúc z toho náklady na kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období
teda dochádza k podstatnému narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov,

na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti
rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného
v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Ako už bolo uvedené v danom prípade bola výška výživného
určená v čase keď dieťa navštevovalo VŠ a otec ako povinný rodič bol nezamestnaný.

8. Pokiaľ ide o výdavky žalobkyne, tie sú štandardné, aj keď suma 480 € ročne na oblečenie, 360 €
na obuv a 720 € na skriptá sa javí ako neodôvodnene vysoká. Náklady na žalobkyňu tak predstavujú s
prihliadnutím na to, že k nim treba pripočítať aj výdavky, ktoré nemožno presne vyčísliť a vyskytujú sa
náhodilo sumu vo výške cca 350,- € mesačne vrátane podielu na nákladoch spojených s bývaním.9. Na základe vyššie uvedeného okresný súd rozsudkom zo dňa 25.01.2016 takto rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/99/2013 zo dňa 23.01.2014 tak, že výživné platené

žalovaným žalobkyni počnúc dňom 01.07.2015 zvyšuje zo sumy 50 € na sumu 130 € mesačne. Výživné
je žalovaný povinný platiť v prospech žalobkyne mesačne vopred vždy k 25. dňu toho-ktorého mesiaca.

II. Zameškané výživné za čas júl 2015 - január 2016 vo výške 560 € sa povoľuje žalovanému splácať v
mesačnýchsplátkachvovýške80€splatnýchspolusbežnýmvýživnýmpočnúckalendárnymmesiacom

nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, a to tak, že
pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

10. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením KS v Prešove č.k. 3Co/116/2016 - 58 zo dňa 31.08.2017.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol: Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka sa denným
štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a teda nemá schopnosť sa sama živiť, je
odkázaná na výživné zo strany rodičov, ktorí sa majú na jej výžive podieľať podľa svojich možností,

schopností a majetkových pomerov. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietka navrhovateľky, že
súd nevenoval náležitú pozornosť ani preukázaniu výdavkov otca, vychádzal len z jeho tvrdení, z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či ich považoval za nevyhnutné a ich výšku za primeranú
vo vzťahu k výživnému, ktoré má v súlade s ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými
výdavkami. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre jeho zrušenie (§ 389 ods.1

písm. c/ CSP ) a jeho vrátenie súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 CSP ). Úlohou súdu bude dôsledne zistiť výšku príjmu otca s tým, že otec je povinný
predložiť a preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov. Za
dostatočné nie je možné považovať pracovnú zmluvu bez špecifikácie výšky mzdy a potvrdenie o príjme,

ktoré súdu predložil otec. Súd sa bude dôsledne zaoberať tvrdenými výdavkami otca. Je neprípustné,
aby otec do svojich výdavkoch zahrnul aj splácanie dlžného výživného, ktoré si zapríčinil neplnením
svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky výživného prihliadne na strane matky ako
druhého povinného rodiča na osobnú starostlivosť o navrhovateľku, ktorú je potrebné považovať za
formu plnenia vyživovacej povinnosti. Je tiež potrebné zistiť, či výška štipendia, ktoré navrhovateľka

poberá, je závislá na výške súdom určeného výživného a či v prípade zvýšenia výživného nedôjde k
jeho zníženiu, prípadne strate nároku naň. Charakter príjmov navrhovateľky z brigádnickej činnosti je
potrebné považovať za náhodný, nepravidelný a nie je možné ho v zmysle vyššie uvedeného považovať
za príjem navrhovateľky, ktorý má vplyv na výšku vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.

11. Pri novom prejednaní veci sa na skutočnostiach uvedených už v 1. rozsudku nič nezmenilo, preto
z nich súd ďalej vychádza.

12. Súd doplneným dokazovaním zistil nové skutočnosti:
O z potvrdenia TÚ v Košiciach vyplynulo, že navrhovateľka poberala štipendium nasledovne:

- od 01.09.2014 do 30.06.2015 vo výške 185 € mesačne,
- od 01.09.2015 do 30.04.2016 vo výške 160 € mesačne,
- od 01.09.2016 do 30.06.2017 vo výške 35 € mesačne,
- v súčasnosti 55 € mesačne, pričom výška štipendia závisí od poberaného výživného,
O z vyčíslenia nákladov na živobytie odporcom vyplynula suma 764,70 € (príspevok na domácnosť -

100 €, oblečenie - 80 €, cestovné - 150 €, telefón - 20 €, strava - 180 €, turistika - 80 €, životné poistenie
- 14,70 €, neočakávané výdavky - 80 €), správny súčet je však suma 704,70 €. Náklady na oblečenie,
cestovné, turistiku považuje súd za ničím nepreukázané, pričom aj pri ich preukázaní by náklady na
oblečenie, telefón, poistenie, turistiku nemohli mať prednosť pred výživným,
O zo mzdových listov odporcu súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem bol v roku 2015 - 960

€, v roku 2016 - 1068 €, 2017 - 1041 €.

13. Príjem matky spolu s rodinnými prídavkami je tak cca 860 € mesačne a príjem otca je cca 1023
€ mesačne. Ak oprávnené náklady na navrhovateľku sú cca 350 €, tak podľa pomeru zárobkov byich otec mal hradiť v rozsahu 54%, čo nominálne predstavuje 189 € a matka v rozsahu 46%, čo
nominálne predstavuje 161 €. S prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľku má súd za
zodpovedajúcu výšku výživného zo strany otca sumu 210 € mesačne.

13.1. Vzhľadom na to, že za mesiace 02/2016 - 02/2018 platil žalovaný výživné vo výške 130 €,
predstavuje zameškané výživné za obdobie 07/2015 - 02/2018 sumu 3120 € (za čas 07/2015 - 01/2016
ide o sumu 7 x 160 €; za čas 02/2016 - 12/2016 ide o sumu 11 x 80 €; za čas od 01/2017 - 12/2017 ide o
sumu 12 x 80 €; za čas 01-02/2018 ide o sumu 2 x 80 €). Zameškané výživné vzhľadom na jeho výšku
umožnil súd žalovanému splácať v mesačných splátkach 150 €, na čo jeho príjem postačuje.

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods.2 C.m.p. - Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 C.s.p.

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods.1 C.m.p. - Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 63 C.m.p. - V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 66 C.m.p. - Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.