Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202064
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816202064.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.
X. - X. X., U. M. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom A., M. A. XXX,
proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu škody v sume 2 044,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5C/72/2016-109 zo dňa 27. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2) S poukazom na názor judikatúry vyšších súdov, prvostupňový súd pri vyhodnocovaní opodstatnenosti

uplatneného nároku preto vychádzal aj z okolností daného prípadu, priebehu trestného konania a aj
vývoja dôkaznej situácie, ktoré skutočnosti posudzoval vo vzťahu k výsledku trestného konania, ktorým
bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi podľa názoru súdu nebolo možné
vyhodnotiť za nezákonné podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., a preto musel súd žalobu
zamietnuť. Relevantným pre posúdenie danej veci je výsledok trestného konania a nie to, na čí príkaz

poverený príslušník vydal uznesenie o začatí trestného stíhania. Relevantným pre danú vec nie je ani
okolnosť, či poškodená strana trestného konania (ne) bola informátorom. Pokiaľ strana žalovaného
namietala nesplnenie podmienky podľa 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. formou nepodania písomnej
žiadosti na predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, sa súdu javí za potrebné uviesť a
súhlasiťsnázoromstranyžalobcu,ženesplnenietejtopodmienkyzákonč.514/2003Z.z.nesankcionuje
a sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody. Má význam, ako tvrdila

strana žalobcov, len z hľadiska priznania úrokov z omeškania. Nedôvodná by bola námietka premlčania
vznesená žalovaným. Žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov podľa § 255 ods.
1 CSP nepriznal, pretože žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatňoval.

3) Odvolanie, čo do výroku o trovách konania podal žalovaný, ktorý požadoval, aby mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol v konaní

úspešný.
4) Žalovaný v podaných vyjadreniach považoval napadnutý rozsudok za odôvodnený v dostatočnom
rozsahu, pričom sa súd vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami. Vo
veci samej ho navrhol potvrdiť a vo výroku o trovách konania zmeniť v zmysle jeho odvolania.

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozhodnutie zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je nesporné,
že sa žalovaný nevyjadril včas a riadne. Vyjadrenia žalovaného nemohlo byť podpísané JUDr. F. J.,nakoľko nikdy nebol oprávnený konať v mene žalovaného. Súd neposkytol stranám poučenie podľa ust.
§ 181 ods. 2 CSP a nedostatočne zistil skutkový stav. Právny názor súdu prvej inštancie považoval za
nesprávny a v rozpore s platnou judikatúrou. Pre nesprávnosť I. výroku je nesprávny aj výrok o trovách

konania.
6) Vo vyjadreniach poukázal na rozhodnutie o trovách konania (aj skutočnosť, že podľa obsahu spisu
žalovanémužiadnetrovynevznikli),zdôraznil,žeodvolaniebolopodanéneoprávnenouosobou.Navrhol
ho odmietnuť. Ďalej namietal, že rozsudok nie je riadne odôvodnený a súd porušil zásadu rovnosti strán
konania.

7) Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu
na základe odvolania žalobcu a žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

8) Odvolací súd z obsahu spisu zistil závažný procesný nedostatok, na ktorý mal prihliadnuť ešte súd
prvej inštancie, a to z úradnej povinnosti.
9) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
10) Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11) Jednou z procesných podmienok konania o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom je to, aby pred začatím súdneho konania došlo zo strany poškodeného
k uplatneniu nároku, a to postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by príslušný orgán
neposkytol dostatočnú satisfakciu v rámci predbežného prerokovania nároku v zákonom stanovenej
lehote, žalobcovi by vznikol nárok domáhať sa majetkovej ujmy v súdnom konaní (§ 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z. z.). Podmienkou začatia súdneho konania je teda predchádzajúce neúspešné prerokovanie

nároku na náhradu škody.
12) V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku musí
byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody
domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
13) V danom prípade z obsahu spisového materiálu, ako aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia,

odvolací súd zistil, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. a nepožiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie ich nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. Nesprávne je konštatovanie súdu prvej inštancie, že nesplnenie predmetnej podmienky
nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu škody a má to význam len z hľadiska priznania
úrokov z omeškania. Vychádzajúc z uvedených skutočností a aj s poukazom na už konštantnú judikatúru

v obdobných veciach (viď R 28/1978), možno konštatovať, že ak pred začatím súdneho konania malo
tomuto konaniu predchádzať iné konanie, v danom prípade pred Ministerstvom vnútra SR postupom
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., absencia podanej žiadosti o predbežné prerokovanie
bráni ďalšiemu postupu v konaní, čo má za následok neodstrániteľnú prekážku konania. Táto procesná
situácia podmieňuje postup zastavenia konania a postúpenia veci po právoplatnosti príslušnému orgánu

na prerokovanie žiadosti o nároku na náhradu škody.
14) Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez jeho
vecného preskúmania a bez toho, aby sa zaoberal ďalšími odvolacími námietkami, zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
15) Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1

CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní a rozhodnutí bude odstránenie vyššie uvedených nedostatkov.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).