Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210893
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7113210893.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: S. zastúpená JUDr.

Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 39, proti žalovanej: Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava,
zastúpená Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Generálne riaditeľstvo, H.e o určenie neplatnosti
výpovede

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 6.5.2013 domáhala voči žalovanému určenie

neplatnosti výpovede z 19.7.2011 a určenia, že jej pracovný pomer so žalovaným trvá naďalej. Ďalej
sa domáhala určenia, že ukončenie pracovného pomeru oznámením č. B.u zo dňa 18.3.2013, t.j. že
pracovný pomer trval len do 6.3.2013, je neplatné a jej pracovný pomer trvá naďalej. Žalobkyňa súčasne
uviedla, že od zamestnávateľa žiada náhradu mzdy, sociálne a zdravotné poistenie.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že od 14.7.1980 pracovala u žalovaného, pričom do roku 1992
vykonávala funkciu samostatný technik železničnej dopravy, následne absolvovala od roku 1992 do
roku 1995 materskú dovolenku, a od roku 1995 pracovala vo funkcii traťový robotník, neskôr skladník.

V roku 2002 - 2005 bola na ďalšej materskej dovolenke a následne po jej ukončení bola vo funkcii
traťového robotníka a ako samostatný technický zamestnanec od 1.9.2005, od kedy bola šikanovaná
až do 1.8.2011. Určenie neplatnosti výpovede z 19.7.2011 žiada podľa § 63 ods. 1 danej podľa § 63
ods. 1 písm. a, b/ Zákonníka práce z dôvodov, že sa zmenil len názov pracoviska, ale pracovná agenda
zostala tá istá a bola rozdelená medzi štyroch zamestnancov THP, že vo výpovedi nie je určený presný
dátum kedy začína plynúť táto výpoveď, ani to, či jej bola zamestnávateľom navrhnutá iná vhodná práca
s ohľadom na jej zdravotný stav. Ďalej poukázala na to, že žalovaný nevyužil odchody zamestnancov

do predčasného dôchodku a typové pozície neboli obsadzované podľa kritérií v zmysle nariadení ŽSR.
3. Dňa 1.7.2013 žalobkyňa žalobu upresnila v tom zmysle, že sa domáha náhrady mzdy vo výške
846,49 EUR mesačne, za 3 mesačné odstupné, t.j. vo výške 2.539,47 EUR a vzhľadom, že ukončenie
pracovného pomeru doposiaľ nie je jasné, tak presnú sumu uvedie až po doplatení odstupného.
Ďalej požaduje zaplatenie sociálneho, zdravotného poistenia, prípadné odmeny, ktoré boli dané v
požadovanom období, zamestnancom prémie, dar, pri pracovnom výročí t.j. 30 EUR štvrťročne, ktoré
sú dané zamestnancom pri odpracovaní 30 rokov v ŽSR, odvody do Stability zamestnávateľom t.j. ŽSR,

stravné lístky, režijné výhody.
4. Na tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa navrhla vykonať dôkazy : Výpoveď (daná v zmysle § 63 ods.
1 písm. a), b) ZP z 19.7.2011, Oznámenie žalovaného z 18.4.2013, Pracovná zmluva z 15.7.1980,
Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 11.12.1995, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 20.6.1996,Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 2.8.2005, Zmena obsahu pracovnej zmluvy z 17.8.2005,
Výpis neprítomnosti z IT 2001 za rok 2010, Prehľad nemocenských dávok za obdobie 01/2010-12/2010
z 8.6.2011, Prehľad nemocenských dávok za obdobie 2011, Výpis neprítomnosti rok 2011 z 8.6.2011,

Prevzatie agendy žalobkyne z 7.9.2011, Žiadosť o prešetrenie nadbytočnosti z 21.6.2011, Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne z 18.4.2013, Oznámenie žalovaného z 18.3.2013.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jej nárok v celosti neuznáva, nakoľko žalobkyňa bola
práceneschopnou počas výpovednej lehoty od 17.10.2011 do 6.3.2013, kedy v zmysle Zákonníka práce
s ňou bol ukončený pracovný pomer.

6. Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že dňa 21.6.2016 bol so žalobkyňou uskutočnený
pohovor za účasti zástupcu odborov, pri ktorom jej bolo oznámené, že na základe rozhodnutia
generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXXX s následnou zmenou rozpisu funkčných miest č. XXXXX/
XXXX/OXXX došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k zrušeniu jej pôvodného zamestnávateľa Regionálneho
pracoviska ÚŽI Zvolen, t.j., že sa stáva nadbytočnou. Dňa 29.6.2011 bola adresovaná žiadosť ŽSR
odborovému orgánu, pretože žalobkyňa o skončení pracovného pomeru sa odmietla dohodnúť. Listom

zo dňa 6.7.2011 odborový orgán zamestnávateľovi oznámil prejednanie skončenia pracovného pomeru
so žalobkyňou, a dňa 19.7.2011 bola žalobkyni daná výpoveď, ktorú odmietla prevziať dňa 26.7.2011
(potvrdené dvoma svedkami). Počas plynutia výpovednej doby žalobkyňa ochorela (17.10.2011),
práceneschopnosť ukončila dňa 6.3.2013, čo zamestnávateľovi oznámila doručením potvrdenia o
ukončení PN. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

7. Na svoje skutkové tvrdenia žalovaný označil dôkazy : Nariadenie generálneho riaditeľa č. XX/XXXX,
Rozpis funkčných miest č. j. XXXXX/XXXX/OXXX, Záznam z pohovoru so žalobkyňou zo dňa 21.6.2011,
Žiadosť adresovaná ZV OZŽ o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.6.2011, Výpis
z uznesenia ZV OZŽ zaslaný ŽSR dňa 6.7.2011, Výpoveď zo dňa 19.7.2011, Potvrdenie o ukončení
práceneschopnosti od 7.3.2013.

8. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.9.2016 uviedla, že trvá na tom, aby súd určil
neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zároveň vyčíslila finančné nároky a to takto: za obdobie
od 1.11.2011 do 31.12.2011 sumu 1.692,98 EUR, od 1.1.2012 do 31.12.2012 sumu 9.153,88 EUR,
od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumu 9.153,88 EUR, od 1.1.2014 do 31.12.2014 sumu 9.153,88 EUR, od
1.1.2015 do 31.12.2015 sumu 9.153,88 EUR, od 1.1.2016 do 30.9.2016 sumu 6.614,41 EUR, spolu

44.921,91 EUR - 2539,47 EUR odstupné = 42.382,44 EUR, úroky z omeškania 20 %, t.j. 8.876,40
EUR spolu 51.258,84 EUR. Zároveň žiada odškodné, nakoľko musela ukončiť stabilitu a zamestnávateľ
jej ju neuhrádzal od 1.11.2011 doposiaľ a to vo výške 2.000 EUR, nakoľko bola ukrátená o cestovné
výhody, žiada odškodné vo výške 3.000 EUR, náhradu stravných lístkov vo výške 3.700 EUR, spolu
žiada náhradu mzdy, úroky a ukrátenie o vyššie uvedené čiastky vo výške 59.958,84 EUR.

9. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
10. Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
11. Podľa § 140 ods.2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

12. Podľa § 142 ods.1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
13. Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri § 123 ods. 2 CSP). Zmena žaloby je dispozitívnym
úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto

môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu.
14. Dňa 16.5.2017 právny zástupca žalobkyne navrhol zmenu žaloby, na základe čoho sú Uznesením
pod sp.zn.č.38Cpr/1/2013-320 dňa 21.6.2017 rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby v časti výšky
uplatnenej sumy v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.880 EUR, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100%.

Súčasne, návrh žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu diskriminácie na pracovisku v sume
300.000 EUR vylúčil na samostatné konanie.

P r o c e s n é podmienky :
Posúdenie naliehavého právneho záujmu:

15. Keďže predmetom tohto konania je určenie neplatnosti výpovede z 19.7.2011, ďalej určenie,
že pracovný pomer so žalovaným trvá naďalej, ako aj určenie, že ukončenie pracovného pomeru
oznámením č. XX/XXXX/SĽZ/Bu zo dňa 18.3.2013, t.j. že pracovný pomer trval len do 6.3.2013, je
neplatné a pracovný pomer trvá naďalej, tak žalobkyňa musí preukázať podľa § 80 písm. c) O.s.p. vspojení s § 470 ods.2 CSP (za účinnosti ktorého bola žaloba podaná) naliehavý právny záujem na tomto
určení.
16. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
19. Procesným predpokladom úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo

do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa
§ 80 písm. b) O.s.p. (teraz § 137 CSP). Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená
najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto
určení.
20. Súd dospel k záveru, že u žalobkyne bol v čase podania žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku, a je aj teraz, za účinnosti Civilného sporového poriadku, daný naliehavý právny záujem vo
vzťahu k určeniu, že jej pracovný pomer naďalej trvá, nakoľko pozitívnym vyriešením tejto otázky, by
mohla dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva (trvania pracovného pomeru), alebo neistoty v ich
vzájomnom právnom vzťahu.
Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :

21. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).
22. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý

právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo
všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009).

Posúdenie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby :
23. Výpoveď žalovaného z 19.7.2011 bola žalobkyni doručená dňa 26.7.2011, preto súd výpoveď danú
zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, posudzoval podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2012 v zmysle §252i ods. 4 prvá veta Zákonníka práce (ďalej v

texte „Zákonníka práce“).
24. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a

skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho bytealebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.
26. Podľa § 38 ods. 4, posledná veta Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak

zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.
28. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného

kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 64 ods.1 písm.a) Zákonníka práce Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

30. Podľa § 64 ods.2 Zákonníka práce ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.
31. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobkyni bola výpoveď zo strany zamestnávateľa (z 19.7.2011)

doručovaná dňa 26.7.2011 na pracovisku pred 2 zamestnancami žalovaného, ktorí túto skutočnosť
potvrdili svojimi podpismi na výpovedi, pričom žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať.
32. Napriek odmietnutiu prevzatia výpovede žalobkyňou došlo k účinnému doručeniu výpovede
žalobkyni dňom 26.7.2011.
33. Výpovedná doba preto začala v zmysle § 62 ods. 7 Zákonníka práce plynúť od 1.8.2011 (prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede 26.7.2011) a mala sa skončiť dňa
30.11.2011 (uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca), avšak, nakoľko žalobkyňa
v čase po daní výpovede bola uznaná za práceneschopnú v období od 17.10.2011 do 6.3.2013 a
práceschopnou sa stala od 7.3.2013, tak v súlade s ust. § 64 ods.2 Zákonníka práce výpovedná doba
uplynula až týmto dňom, t.j. dňom 6.3.2013.

34. Dvojmesačná lehota patrí podľa § 77 Zákonníka práce k prekluzívnym lehotám. V dôsledku toho,
ak účastníci pracovného pomeru neuplatnia, najneskôr do jej uplynutia, na súde svoje právo, dôjde k
zániku práva ako celku.
35. Nakoľko žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde v zmysle § 77 Zákonníka práce dňa 6.5.2013,
tak súd konštatuje, že bola podaná v zákonnej lehote.

Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e :
36. K účinkom odmietnutie prevzatia výpovede zo strany (napríklad Rozsudok 6 Cz/18/80).

Po vykonaní dôkazov súd za p r e u k á z a n é skutkové okolnosti považuje :
37. Existenciu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného od 14.7.1980, ako to vyplýva z Pracovnej

zmluvy (. zo dňa 15.7.1980 uzavretej medzi žalobkyňou ako zamestnancom, a žalovaným, ako
zamestnávateľom (označeným ako : ČSD Správa východnej dráhy - Bratislava, pracovisko : P.).
Žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru na pozíciu samostatný technik železničnej dopravy, s
miestom výkonu práce : P.
38. Je nesporné, že v priebehu trvania pracovného pomeru došlo k zmenám Pracovnej zmluvy v časti

dohody o pracovnej pozícii žalobkyne takto :
- dňa 11.12.1995 bola žalobkyňa prevedená do funkcie traťový robotník, s miestom výkonu práce : Y.
- dňa 20.6.1996 bola žalobkyňa v zmysle lekárskeho posudku z 28.6.1996 prevedená do funkcie
skladník, na pracovisku Y. H.
- dňa 2.8.2005 bola žalobkyňa prevedená do funkcie traťový robotník, na pracovisku : SMÚ ŽTS (.

- dňa 17.8.2005 bola žalobkyňa prevedená do funkcie samostatný technický zamestnanec s miestom
výkonu práce : ÚŽI Regionálne riadiace pracovisko L., N.39. Podľa Oznámenia žalovaného zo dňa
25.6.2007 sa v zmysle Nariadenia generálneho riaditeľa pod č.. zo dňa 21.6.2007, zamestnávateľským
subjektom žalobkyne od 1.7.2007 stalo Regionálne riaditeľstvo ÚŽI L., na ktorého v plnom rozsahu prešli
všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov.

40. Z Kolektívnej zmluvy ŽSR pre roky 2008-2011 vyplýva, že zamestnávateľ v prípade štrukturálnych
zmien, racionalizačných opatrení alebo realizácii iných organizačných zmien, ak v ich dôsledku
bude dochádzať k uvoľňovaniu zamestnancov, bude o týchto zámeroch informovať najneskôr tridsať
dní pred ich uskutočnením príslušné odborové orgány. Bude ich informovať najmä o dôvodochzamýšľaných opatrení, počtoch a štruktúre zamestnancov, s ktorými bude skončený pracovný pomer a
prerokuje s nimi opatrenia umožňujúce predísť alebo obmedziť zamýšľané uvoľňovanie zamestnancov a
opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov uvoľňovania pre týchto zamestnancov, predovšetkým

možnosť umiestniť ich vo vhodnom zamestnaní v rámci ŽSR. V prípade, že pôjde o hromadné
prepúšťanie je zamestnávateľ povinný informovať príslušné odborové orgány v súlade s § 73 ZP a
prerokovať s nimi hromadné prepúšťanie. Zamestnávateľ prednostne obsadí voľné pracovné miesta
uvoľňovanými zamestnancami prostredníctvom interného trhu práce. Výpovedná doba pri výpovedi
danej zamestnávateľom je trojmesačná. Zamestnávateľ nepoužije svoje právo dať zamestnancovi

výpoveď z dôvodov uvedených podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP pri odpracovaní najmenej desať rokov
v ŽSR nepretržite za podmienky, že zamestnávateľ disponuje iným vhodným pracovným miestom, ktoré
je pre zamestnanca vhodné vzhľadom na jeho zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu a zamestnanec
túto prácu príjme. Zamestnávateľ sa zaväzuje zrealizovať ponuku práce aj v inom mieste, ako je miesto
výkonu práce zamestnanca z aktuálneho interného trhu práce.
41.Zapodstatnéapreukázanéskutkovétvrdeniesúdpovažujeukončeniepracovnéhopomeruzostrany

zamestnávateľa Výpoveďou zo dňa 19.7.2011, ktorá bola žalobkyni daná v zmysle § 63 ods. 1 písm.
a) a b) Zákonníka práce. Vo výpovedi zamestnávateľ ako na dôvod výpovede odkázal na rozhodnutia
zamestnávateľa o zmene organizačnej štruktúry, na základe Nariadenia generálneho riaditeľa ŽSR č.
XX/XXXX. o zmene organizačnej štruktúry ŽSR z 21.4.2011 a následnou zmenou Rozpisu plánovaných
miest pod č. XXXXX/XXXX/OXXX z 28.4.2011, v dôsledku čoho došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k

zrušeniu Q. a k vytvoreniu nového zamestnávateľa Q. s novou racionálnou organizačnou štruktúrou,
ktorá spočíva v zmene úloh zamestnávateľa a zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce, preto bolo pracovné miesto zrušené a žalobkyňa sa stala nadbytočnou. Ďalej sa vo výpovedi
uvádza, že zamestnávateľ nemal možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce, preto pristúpil k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, čo aj prerokoval s

príslušným odborovým orgánom s ZV OZŽ pri G. dňa 1.7.2011, uznesením č. XX/XXXX-ZV.. Vo výpovedi
žalovaný odkázal na platnú Kolektívnu zmluvu ŽSR a ustanovenie § 62 ods. 1 Zákonníka práce, podľa
ktorého výpovedná doba je 3 - mesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho
mesiaca po doručení výpovede, končí uplynutím tejto doby, pričom posledným dňom výpovednej doby
sa stráca nárok na všetky práva vyplývajúce z trvania pracovného pomeru. Z listiny vyplýva, že žalobkyni

bola výpoveď doručovaná priamo na pracovisku dňa 26.7.2011 a aj to, že listinu odmietla prevziať,
čo na mieste dňa 26.7.2011 svojimi podpismi potvrdili prítomné osoby, I. Výpoveď podpísal F., riaditeľ
Oblastného riaditeľstva H. nakoľko v súlade s nariadením generálneho riaditeľa č. XX/XXXX o zmene
organizačnej štruktúry ŽSR z 21.4.2011, bola zrealizovaná zmena organizačnej štruktúry ŽSR, a presun
činností a práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu prešli na Q.

42. Je preukázané, že v čase po daní výpovede bola žalobkyňa ošetrujúcim lekárom uznaná za
práceneschopnú v období od 17.10.2011 do 6.3.2013 a práceschopnou sa stala od 7.3.2013, ako
to vyplýva z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. Z. zo dňa 14.10.2011 a rovnako aj z
Potvrdenia Sociálnej poisťovne (z 30.11.2016). Preto v zmysle § 64 ods.2 Zákonníka práce výpovedná
doba uplynula až dňom 6.3.2013.

43. Z vykonaných listinných dôkazov je ďalej preukázané, že dňu 19.7.2011, kedy bola žalobkyni daná
výpoveď zo strany zamestnávateľa, predchádzali rozhodnutia zamestnávateľa, a to :
44. Nariadením generálneho riaditeľa č. XX/XXXX o zmene organizačnej štruktúry ŽSR z 21.4.2011
došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k vytvoreniu novej organizačnej štruktúry Oblastných riaditeľstiev
Košice, Trnava, Zvolen, a Žilina, ktoré mali zabezpečovať všetky činnosti (ako odborné tak prierezové)

vyplývajúce z Organizačného poriadku novovzniknutých OR, ktoré boli dovtedy zabezpečované
Oblastnými riaditeľstvami Košice a Trnava a Regionálnymi riaditeľstvami ÚŽI Zvolen a Žilina a presunu
výkonných pracovísk Železničné stanice z pôvodných Oblastných riaditeľstiev Košice a Trnava na
novovzniknuté OR, súčasne došlo k a zrušeniu pôvodných Oblastných riaditeľstiev Košice a Trnava
spolu s ich výkonnými pracoviskami - Atrakčnými obvodmi, Regionálne riaditeľstvá ÚŽI Zvolen a Žilina,

spolu s ich výkonnými pracoviskami - Strediskami miestnej údržby. Súčasne s touto organizačnou
zmenou malo dôjsť k racionalizácii činností a s tým k optimalizácii stavu zamestnancov v aparátoch a
na výkonných pracoviskách s cieľom zvýšenia efektivity práce na novovzniknutých OR.
45. U ŽSR, ako organizácie s celoštátnou územnou pôsobnosťou došlo od 1.7.2011 k organizačným
zmenám, t.j. do 1.7.2011 na celom území Slovenska bezprostredné prevádzkové úlohy z hľadiska

zaisteniaplynulostiželezničnejdopravyzaisťovali(mimoiných)surčenýmiobvodmiúzemnejpôsobnosti
Oblastné riaditeľstvo v Košiciach a Trnave, pričom údržbu zabezpečovalo Ústredie železničnej
infraštruktúry vo Zvolene a Žiline. Od účinnosti Nariadenia generálneho riaditeľa č. XX/XXXX., t.j. od1.7.2011 kedy bola realizovaná organizačná zmena, došlo k spojeniu prevádzky a údržby zriadením
Oblastných riaditeľstiev v Košiciach, Trnave, Zvolene a v Žiline.
46. Metodickým pokynom generálneho riaditeľa k zmene organizačnej štruktúry ŽSR a k riešeniu

pracovnoprávnych vzťahov s účinnosťou od 26.4.2011 bolo dané usmernenie pre riaditeľov OR Košice
a Zvolen a riaditeľov ÚŽI Zvolen a Žilina, ako postupovať pri skončení pracovných pomerov s dotknutými
zamestnancami v zmysle Nariadenia generálneho riaditeľa č. XX/XXXX, pričom sa uprednostňovalo
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 60 v spojitosti s § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ ZP dňom
30.6.2011. V odôvodnených prípadoch, podľa rozhodnutia vtedajších riaditeľov OR Košice a Trnava a

RR ÚŽI Žilina, Zvolen, bolo možné ponúknuť skončenie pracovného pomeru dohodou tak, aby pracovný
pomer skončil najneskôr 31.7.2011. Pre prípad, ak zamestnanec nesúhlasil s dohodou, zamestnávateľ
mal doručiť zamestnancovi bezodkladne výpoveď. Súčasne sa v rámci riešenia pracovnoprávneho
vzťahu zamestnanca upravil aj spôsob poskytnutia vhodnej práce podľa § 63 ods. 2 ZP - t. j. s tým,
že vo väčšine prípadov však zamestnávateľ nemôže zrealizovať ponuku inej vhodnej práce, nakoľko
nedisponuje voľnými pracovnými miestami, čo mal uviesť do záznamu z pohovoru, ako aj do samotnej

výpovede. Rovnako sa malo postupovať aj v prípade, že zamestnávateľ nedisponoval žiadnym voľným
pracovným miestom, ktoré by bolo vhodné ako ponuka pre uvoľňovaného zamestnanca z dôvodu
nadbytočnosti, i napriek tomu, že jeho pracovný pomer trval viac ako 10 rokov, kde jediným možným
riešením bolo skončenie pracovného pomeru s týmto zamestnancom.
47. Tvrdenie žalobkyne, že výpoveď sa týkala len jej osoby je vyvrátené zistením z pozvánky na

vykonanie pohovorov na Regionálnom riaditeľstve Údržby železničnej infraštruktúry dňa 16.6.2011,
z ktorého vyplýva, že takýchto pohovorov v súvislosti s ukončením pracovného pomeru v dôsledku
organizačnejzmenyzo7/2011samalizúčastniťvedúciuvedenýchSMÚanasledovnízamestnancizaH.
48. Dňa 21.6.2011 žalovaný v zastúpení I., vykonal pohovor so žalobkyňou ohľadne ukončenia
pracovného pomeru, ako to vyplýva zo Záznamu z pohovoru, ktorého obsahom bolo oznámenie, že

na základe zmeny organizačnej štruktúry vydanej Nariadením generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXXX
o zmene organizačnej štruktúry ŽSR zo dňa 21.4.2011 a následnou zmenou Rozpisu plánovaných
miest č. XXXXX/XXXX/OXXX zo dňa 28.4.2011 došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k zrušeniu pôvodného
zamestnávateľa ŽSR RR ÚŽI Zvolen a vytvoreniu nového zamestnávateľa OR Zvolen s novou
racionálnou organizačnou štruktúrou, ktorá spočíva v zmene úloh zamestnávateľa a znížení stavu

zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Z uvedených dôvodov bolo žalobkyni oznámené,
že jej miesto bolo zrušené a ona sa stala nadbytočnou. Súčasne jej bolo oznámené, že nakoľko
zamestnávateľ nedisponoval žiadnym vhodným pracovným miestom, tak nebolo možné zrealizovať
ponuku práce v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Súčasne jej navrhli skončenie pracovného pomeru
dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce v spojitosti s § 63 ods. 1 písm. a, b) Zákonníka práce s

vyplatením odstupného v súlade s § 76 ZP a platnou Kolektívnou zmluvou ŽSR. Žalobkyňa s návrhmi
zamestnávateľa nesúhlasila s odôvodnením, že „je živiteľkou rodiny, manžel je nezamestnaný a má 2
maloleté deti, preto žiada adekvátne miesto“.
49. Podľa Rozpisu plánovaných miest (zo dňa 28.4.2011) čl. 233 spisu, s účinnosťou od 1.7.2011
pre novovytvorené Oblastné riaditeľstvo H. výkonné pracoviská, nebola vytvorená ani jediná pracovná

pozícia, vhodná pre žalobkyňu podľa pracovnej zmluvy v znení dodatkov, t.j. odborný technický
zamestnanec, pre zabezpečenie technických agiend.
50. Dňa 1.7.2011 ZV-OZŽ prejednal žiadosť Regionálneho riaditeľstva Údržby železničnej infraštruktúry
vo veci výpovede z pracovného pomeru žalobkyne a zobral na vedomie návrh na výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce pre zamestnankyňu SMÚ ÚB H., S. ako to vyplýva z výpisu z

uznesenia zo dňa 6.7.2011.
51. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.9.2016 žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že
dňa 21.6.2016 bol so žalobkyňou uskutočnený pohovor za účasti zástupcu odborov, pri ktorom jej
bolo oznámené, že na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXX1 s následnou
zmenou rozpisu funkčných miest č. XXXXX/XXXX/OXXX došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k zrušeniu jej

pôvodného zamestnávateľa Regionálneho pracoviska ÚŽI Zvolen, t.j., že sa stáva nadbytočnou. Dňa
29.6.2011bolaadresovanážiadosťŽSRodborovémuorgánu,pretožežalobkyňaoskončenípracovného
pomeru sa odmietla dohodnúť. Listom zo dňa 6.7.2011 odborový orgán zamestnávateľovi oznámil
prejednanie skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Listom zo dňa 19.7.2011 bola žalobkyni
daná výpoveď, ktorú odmietla prevziať dňa 26.7.2011 (potvrdené dvoma svedkami). Počas plynutia

výpovednej doby žalobkyňa ochorela (17.10.2011). Svoju práceneschopnosť ukončila dňa 6.3.2013, čo
zamestnávateľovi oznámila doručením potvrdenia o ukončení PN.
52. Žalovaný dňa 26.10.2016 poukázal na to, že Ústredie železničnej infraštruktúry (ÚŽI), regionálne
riaditeľstvo Zvolen, bolo úplne zrušené a toto ústredie železničnej infraštruktúry malo svoje pracoviskána celom Slovensku, namiesto neho však nebolo vytvorené žiadne nové pracovisko, preto oblastní
riaditelia mali povinnosť vysporiadať sa so svojimi zamestnancami, tak ako to vyplýva z nariadenia
generálneho riaditeľa č. XX/XXXX. o zmene organizačnej štruktúry, podľa ktorej (strana 3, druhá

odrážka)regionálneriaditeľstváZvolenaŽilinaspolusichvýkonnýmipracoviskami,strediskamimiestnej
údržby boli zrušené. Súčasne s touto organizačnou zmenou malo dôjsť k racionalizácii činnosti a s
tým optimalizácii stavu zamestnancov v jednotlivých aparátoch na výkonných pracoviskách s cieľom
zvyšovať efektivitu práce na novovzniknutých oblastných riaditeľstvách. Žalovaný nesúhlasil s tým, že
by na miesto žalobkyne bola prijatá nová zamestnankyňa, alebo nový zamestnanec a že by vykonával

jej prácu, pretože žiadne nové pracovné miesta vytvorené pre východoslovenský kraj neboli. Medzi
jednotlivé profesie, ako sú uvedené v tabuľke technicko - hospodárskych zamestnancov tzn. vedúci,
koordinátor, inžinier železničnej dopravy, správca ŽI, odborný technický zamestnanec, majster ŽTS,
referent, sa nedalo vtesnať ešte výkon odborného technického zamestnanca, ktorú funkciu vykonávala
žalobkyňa, pretože nebolo na to vytvorené pracovné miesto. Ďalšie pozície zostali už len robotnícke
profesie.

53. Z vyjadrenia žalovaného zo 4.5.2017 vyplýva, že k 1.7.2011 Oblastné riaditeľstvo H. prevzalo
od zrušenej organizačnej zložky Údržba železničnej infraštruktúry L., kde bola zaradená žalobkyňa
celkovo 9 nadbytočných pracovníkov vo funkcii traťový robotník, pričom táto pracovná pozícia nemohla
byť žalobkyni ponúknutá, pretože ide o prácu pre ženu nevhodnú, pracovnou náplňou traťového
robotníka je : zabezpečovanie údržby a opráv železničného zvršku, spodku a umelých stavieb,

odstraňovanie porastov v obvode dráhy, demontáž podvalov, koľají a výhybiek, rozrušenie štrkového
lôžka špicou krompáča na potrebnú hĺbku, odstránenie buriny s koreňmi a urovnanie štrkového
lôžka do profilu, vyčistenie priekopy železničnej trate s úpravou svahu a spádu, odstraňovanie snehu
a ľadu z prevádzkovaných koľají a výhybiek, regenerácia drevených podvalov ručne, zriaďovanie
alebo úprava sypaných nástupíšť, priebežné doťahovanie upevňovadiel železničného zvršku ručne

s pretočením, vytrhávanie a odstraňovanie dlažobných kociek, prefabrikovaných prvkov - dlažobné
prefabrikáty, živičných krytov a priestoru koľají a ich okolia, odstraňovanie porastov ručne, vrátane
ich likvidácie, pomocné práce pri stavbe a údržbe železničných tratí, napr. čistenie svahov, priekop a
priepustov, vytrhávanie trávy a buriny v koľajisku a na banketoch, orezávanie konárov zasahujúcich
do prechodového prierezu ručnou pílkou, odstraňovanie snehu a ľadu, stavanie a odstraňovanie

zásnežiek, čistenie konzervovanie, triedenie, ručný presun a uskladňovanie drobného koľajiva, príprava
a rozmiestnenie potrebného náradia a pod., chemické čistenie buriny kropiacimi súpravami, údržba vo
výmenovej časti výhybiek s hákovými uzávermi a výhybiek s vertikálnymi uzávermi vo výmenovej časti
výhybiek miestne stavaných.
54. Z porovnania počtu plánovaných miest vyplýva, že pre Regionálne riaditeľstvo ÚŽI/Oblastné

riaditeľstvo Zvolen bol k 1.6.2011 celkový počet pracovných miest : XXXX, k X.X.XXXX spolu XXXX,
pričom rozdiel je -XXX miest.
55. Z porovnania stavu zamestnancov v rámci celej ŽSR vyplýva, že celkový evidenčný počet
zamestnancov k 30.6.2011 bol XXXXX, k X.X.XXXX bol XXXXX, a k XX.X.XXXX bol XXXXX, čo je o
XXX zamestnancov menej.

56. Je zrejmé, že agenda žalobkyne nebola po 1.7.2011 prevedená na nového zamestnanca,
ale bola prerozdelená medzi ostatných zamestnancov, ako to vyplýva zo Zápisu o prevzatí
agendy, podľa ktorého, dňa 7.9.2011 bola pracovná agenda žalobkyne komisionálne prevzatá a
rozdelená podľa nových funkcií a pracovných náplní iným zamestnancom na SMSÚ B., takto :
pani P. - súpisy vykonaných prác január-jún 2011, Protokoly o kontrole elektrického ručného

náradia, Evidencia služobných predpisov a noriem, Škody, krádeže (kalkulačné listy), Inventúra
DHM a DNM rok 2006,2007,2008,2009,2010,2011, Ostatné odpady, nebezpečné odpady rok 2005,
2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, Nahlásenie údajov podľa § 6 odst.4 rok 2006,2007,2008,
2009,2010,2011, pani N. - počítač, pani I. - Záznamy o poskytovaní pitnej vody - zdravotne
závadná voda rok 2006,2007,2008,2009,2010, K. - Požiarna ochrana, písomností rok 2005,2006,2007,

2008,2009,2010,2011, a ostatná agenda bola uložená v archíve SMSÚ ÚB H. (Súpisy vykonaných
prác rok 2007,2008,2009,2010, Záznamy o poskytovaní pitnej vody - sťažené poveternostné podmienky
rok 2008,2009,2010,2011 (prvý štvrťrok), Komplexné rekonštrukcie rok 2006, 2007, 2008, 2009, 2010,
Súpisy vykonaných prác a dodávok tok 2005,2006,2007,2008,2009, Zákazky K. PM Modul (pokyny RR
ÚŽI Zvolen), POBJ kontrakty, Hlásenie objednávky 2009, 2010,2011).

57. Podľa lekárskych posudkov, žalobkyňa bola spôsobilá na výkon práce traťového robotníka, ktorú
vykonávala počas zastupovania na materskej dovolenke a po nástupe z materskej z dovolenky od
roku 1995 a po nástupe z druhej materskej dovolenky od roku 2005, následne od roku 2010 bolaspôsobilá vykonávať prácu odborného technického zamestnanca v zmysle lekárskeho posudku zo dňa
22.10.2010, ktorú vykonávala na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2008.
58. Žalobkyňa bola v čase pred daním výpovede zo dňa 19.7.2011 zdravotne spôsobilá na výkon práce.

59. K zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo od 14.10.2011, ako to vyplýva z lekárskej správy.
60. V prípade žalobkyne nebolo žalovaným preukázané, že vzhľadom na svoj zdravotný stav a svoje
schopnosti nebola žalobkyňa schopná vykonávať prácu a preto nebola splnená podmienka v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce.
61. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa od 14.10.2011 nebola spôsobilá vykonávať

prácu traťového robotníka, napokon túto prácu aj vykonávala, s odkazom na lekársku prehliadku z
22.1.1996, podľa ktorej mohla funkciu traťový robotník vykonávať s obmedzením mimo aktívnej dopravy
v teplom prostredí bez dvíhania ťažkých bremien.

Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
62. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba

z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
63. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na
písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.

64. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

P r á v n y záver :

65. Žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede z 19.7.2011 z dôvodov, že sa po 1. zmenil len názov
pracoviska, ale pracovná agenda zostala tá istá a bola rozdelená medzi štyroch zamestnancov THP,
po 2. že vo výpovedi nie je určený presný dátum kedy začína plynúť táto výpoveď, po 3. že jej nebola
ponúknutá iná vhodná práca s ohľadom na jej zdravotný stav, v rámci celej SR, a že jej pracovná pozícia
samostatný technický zamestnanec sa premenovala na inžinier železničnej dopravy.

66. Súd posúdil výpoveď z hľadiska formálnych náležitostí, t.j. či bola dodržaná písomná forma,
doručenie, uvedenie výpovedného dôvodu, podpis konajúceho, ako aj z hľadiska splnenie ponukovej
povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá je materiálnou podmienkou platnosti výpovede.
67. Dôkazné bremeno o splnení uvedenej podmienky platnosti v prípadnom súdnom spore spočíva na
zamestnávateľovi.

68. Na základe návrhu žalobkyne sa súd zaoberal posúdením hmotnoprávnej podmienky platnosti
výpovedeadospelkzáveru,že„Výpoveďzodňa19.7.2011“bolažalobkynidanávzákonompredpísanej
písomnej forme, a že bola žalobkyni riadne a účinne doručená dňa 26.7.2011 na jej pracovisku,
za prítomnosti ďalších dvoch zamestnancov. Z obsahu výpovede ďalej jednoznačne vyplýva, že
zamestnávateľ dostatočne jasne a zrozumiteľne uvedením § 63 ods. 1 a konkrétneho písmena, a) a

b) Zákonníka práce, ako zrozumiteľným odôvodnením výpovede s odkazom na konkrétne rozhodnutia
zamestnávateľa o zmene organizačnej štruktúry „Nariadením generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXXX.
o zmene organizačnej štruktúry ŽSR z 21.4.2011 a následnou zmenou Rozpisu plánovaných miest
pod č. XXXXX/XXXX/OXXX z 28.4.2011“ a uvedením dôsledku týchto rozhodnutí „zrušenie OR H. a
k vytvoreniu nového zamestnávateľa OR H. s novou racionálnou organizačnou štruktúrou“, ako aj s

presným časovým určením „s účinnosťou od 1.7.2011“ a stanovením cieľa tejto zmeny „zmena úloh
zamestnávateľa a zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce“, špecifikoval vo
výpovedi výpovedný dôvod tak, že je nezameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Na výpovedi zo dňa
19.7.2011jepodpiszástupcuzamestnávateľa,F.riaditeľaQ.69.Podľakonštantnejjudikatúryzákladnými
predpokladmi platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien sú:

- existencia rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene,
-prijatérozhodnutieoorganizačnejzmenemusísledovaťdeklarovanýcieľ,atozmenuúloh,technického
vybavenia zamestnávateľa, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo
inú organizačnú zmenu,- nadbytočnosť zamestnanca,
-príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
70. Základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je prijatie rozhodnutia o organizačných

zmenách. Musí ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa právnickej osoby
podpisuje osoba oprávnená konať. Rozhodnutie tiež musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum,
od ktorého je organizačná zmena účinná.
71. Nariadenie generálneho riaditeľa č. XX/XXXX. o zmene organizačnej štruktúry ŽSR zo dňa
21.4.2011 jednoznačne preukazuje rozhodnutie žalovaného, ako zamestnávateľa o organizačných

zmenách, v dôsledku ktorého došlo s účinnosťou od 1.7.2011 k vytvoreniu novej organizačnej štruktúry
vytvorením Oblastných riaditeľstiev Košice, Trnava, Zvolen, a Žilina (spojením prevádzky a údržby) a k
zrušeniu pôvodných Oblastných riaditeľstiev Košice (prevádzka) a Trnava (prevádzka), ako aj Ústredia
železničnej infraštruktúry (ÚŽI) vo Zvolene (údržba) a v Žiline (údržba).
72. Cieľom tohto rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XX/XXXX o zmene organizačnej štruktúry ŽSR
zo dňa 21.4.2011 bolo dosiahnuť „zmenu úloh zamestnávateľa a zníženie stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce“.
73. Zmena úloh zamestnávateľa bola dosiahnutá spojením prevádzky a údržby na novovytvorených
Oblastných riaditeľstvách v Košiciach, Trnave, vo Zvolene a v Žiline a ako vyplýva z Rozpisu
plánovaných miest (zo dňa 28.4.2011) s účinnosťou od 1.7.2011 bol vydaný maximálny rozpis
plánovanýchmiestnovovzniknutéhoOblastnéhoriaditeľstvaH.-aparát,výkonnépracoviskáSMSÚŽTS

ÚB H., kde bola zaradená aj žalobkyňa s tým, že počet pracovných miest na pozíciu „odborný technický
zamestnanec“, ktorú zastávala aj žalobkyňa, bol 0. Z Rozpisu plánovaných miest ďalej vyplýva, že na
pozíciu „odborný technický zamestnanec“ boli pre oblasti Poprad, Prešov, Košice a Čierna nad Tisou
spolu vytvorené len 2 pracovné miesta (z pôvodného počtu 10 pracovných miest).
74. Ústredie železničnej infraštruktúry (ÚŽI), regionálne riaditeľstvo Zvolen bolo úplne zrušené, pričom

namiesto neho nebolo vytvorené žiadne nové pracovisko, preto oblastní riaditelia mali povinnosť
vysporiadať sa so svojimi zamestnancami, tak ako to vyplýva z nariadenia generálneho riaditeľa č. XX/
XXXX o zmene organizačnej štruktúry, podľa ktorej (strana 3, druhá odrážka) regionálne riaditeľstvá
Zvolen a Žilina spolu s ich výkonnými pracoviskami, strediskami miestnej údržby boli zrušené.
75. Po organizačnej zmene u ŽSR došlo od 1.7.2011 k organizačným zmenám na celom území

Slovenska, pretože došlo k spojeniu prevádzky a údržby zriadením Oblastných riaditeľstiev v Košiciach,
Trnave, Zvolene a v Žiline, pričom do 30.6.2011 tieto činnosti vykonávali oddelené jednotky, keď
prevádzku zabezpečovali Oblastné riaditeľstvo v Košiciach a Trnave, a údržbu zabezpečovali Ústredie
železničnej infraštruktúry vo Zvolene a Žiline.
76. Z porovnania stavu zamestnancov v rámci celej ŽSR vyplýva, že celkový evidenčný počet

zamestnancov k 30.6.2011 bol XXXXX, k X.X.XXXX bol XXXXX, a k XX.X.XXXX bol XXXXX, čo je o
XXX zamestnancov menej ako bolo pred vykonanou organizačnou zmenou.
77. Z uvedeného teda vyplýva záver, že žalovaný, ako zamestnávateľ, dosiahol organizačnou zmenou k
1.7.2011 deklarovaný cieľ, t.j. zmenu úloh novovytvorených Oblastných riaditeľstiev v Košiciach, Trnave,
vo Zvolene a v Žiline, ale aj zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce na

pracoviskách.
78. Výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je možné dať zamestnancovi len
v prípade, ak je v čase podania výpovede nadbytočný, teda počet zamestnancov presahuje znížený
počet pracovných miest.
79. Samotná nadbytočnosť zamestnanca je výlučne spájaná s tým, že sa zamestnávateľ rozhodne

pre organizačnú zmenu, ktorá má smerovať k lepšej efektivite práce, pričom sa rozhodne vypovedať
pracovný pomer jednostranne s vybratým zamestnancom alebo zamestnancami, pričom výber
zamestnanca zo strany zamestnávateľa, voči ktorému bude uplatnený inštitút nadbytočnosti, je plne v
ingerencii zamestnávateľa a túto otázku nie je oprávnený preskúmavať ani súd.
80. Je preukázané, že žalobkyňa sa v dôsledku tejto zmeny organizačnej štruktúry ŽSR k 1.7.2011

stala nadbytočnou, keďže podľa Rozpisu plánovaných miest (zo dňa 28.4.2011) na jej pracovnú pozíciu,
ako mala dohodnutú v pracovnej zmluve (poslednou úpravou zo dňa 17.8.2005) „samostatný technický
zamestnanec s miestom výkonu práce : ÚŽI Regionálne riadiace pracovisko Zvolen, Stredisko miestnej
údržby - B., boli v rámci celého východného Slovenska pre oblasti Poprad, Prešov, Košice a Čierna nad
Tisou spolu vytvorené len 2 pracovné miesta, a to z pôvodného počtu 10 pracovných miest.

81. Súd v tejto súvislosti posúdil aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku pre platnosť, upravenú v § 63 ods.
2 Zákonníka práce v podobe ponuky iného vhodného miesta pre nadbytočného zamestnanca.
82. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný
mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Ustanovenie § 63 ods. 2Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce, pri ktorej sa zamestnávateľovi ponúkajú dve
alternatívy : po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, t.j. nemá pre zamestnanca

žiadnu prácu (ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť
nemá, resp. po druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné,
je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je
splnená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto
neplatná.

83. Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný jej mal ponúknuť iné pracovné miesto, v rámci celého
Slovenskanezodpovedáreálnympredpokladomnaponukuinéhovhodnéhomiestavroku2011,nakoľko
bolo zistené, že žalobkyňa aj v čase pred výpoveďou bola opakovane práceneschopná, a tento stav
nastal aj ihneď po daní výpovede od 14.10.2011, ďalej žalobkyňa mala v tom čase maloleté dieťa, o
ktoré sa bolo treba dennodenne starať, čo by bola vážna prekážka výkonu pracovnej pozície v inom
meste, ktorého sa teraz domáha.

84. Z lekárskych posudkov napokon vyplýva, že žalobkyňa síce bola spôsobilá na výkon práce traťového
robotníka, ale bolo tomu tak do roku 2005, pričom, podľa lekárskej prehliadky z 22.1.1996 mohla
žalobkyňa funkciu traťový robotník vykonávať s určitým obmedzením, t.j. mimo aktívnej dopravy v
teplom prostredí bez dvíhania ťažkých bremien. Teda, ani túto prácu, na pozícii traťového robotníka
žalobkyňa nebola z hľadiska zdravotného spôsobilá vykonávať v celom rozsahu s ohľadom na pracovnú

náplň tejto pozície (zabezpečovanie údržby a opráv železničného zvršku, spodku a umelých stavieb,
odstraňovanie porastov v obvode dráhy, demontáž podvalov, koľají a výhybiek, rozrušenie štrkového
lôžka špicou krompáča na potrebnú hĺbku, odstránenie buriny s koreňmi a urovnanie štrkového
lôžka do profilu, vyčistenie priekopy železničnej trate s úpravou svahu a spádu, odstraňovanie snehu
a ľadu z prevádzkovaných koľají a výhybiek, regenerácia drevených podvalov ručne, zriaďovanie

alebo úprava sypaných nástupíšť, priebežné doťahovanie upevňovadiel železničného zvršku ručne
s pretočením, vytrhávanie a odstraňovanie dlažobných kociek, prefabrikovaných prvkov - dlažobné
prefabrikáty, živičných krytov a priestoru koľají a ich okolia, odstraňovanie porastov ručne, vrátane
ich likvidácie, pomocné práce pri stavbe a údržbe železničných tratí, napr. čistenie svahov, priekop a
priepustov, vytrhávanie trávy a buriny v koľajisku a na banketoch, orezávanie konárov zasahujúcich

do prechodového prierezu ručnou pílkou, odstraňovanie snehu a ľadu, stavanie a odstraňovanie
zásnežiek, čistenie konzervovanie, triedenie, ručný presun a uskladňovanie drobného koľajiva, príprava
a rozmiestnenie potrebného náradia a pod., chemické čistenie buriny kropiacimi súpravami, údržba vo
výmenovej časti výhybiek s hákovými uzávermi a výhybiek s vertikálnymi uzávermi vo výmenovej časti
výhybiek miestne stavaných).

85. Bolo zistené, že Oblastné riaditeľstvo H. prevzalo od zrušenej organizačnej zložky Údržba
železničnej infraštruktúry Zvolen, kde bola zaradená žalobkyňa celkovo 9 nadbytočných pracovníkov vo
funkcii traťový robotník, pričom táto pracovná pozícia nemohla byť žalobkyni reálne ponúknutá, pretože
išlo o prácu nielen pre ženu nevhodnú, ale hlavne pre žalobkyňu nevhodnú z hľadiska stavu jej zdravia
v roku 2011, z hľadiska jej rodinného zázemia (starostlivosť o maloleté dieťa).

86. Na základe uvedeného súd konštatuje, že ponuka vhodnej práce pre žalobkyňu nemohla byť daná,
pretože by nespĺňala predovšetkým priestorové kritérium, t.j. nemohla jej byť ponúknutá práca na jej
pracovnej v mieste, ktoré pre ňu bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (čo je podstatnou náležitosťou
pracovnej zmluvy), ale táto ponuka by nespĺňala ani vecné kritérium z hľadiska vhodnosti pracovného
zaradenia na inú pozíciu ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve a dodatkoch (samostatný technický

zamestnanec), t.j. na pozíciu traťový robotník, z dôvodu jej zdravotnej spôsobilosti, schopnostiach a
kvalifikácii.
87. Preto súd konštatuje, že tým, že žalovaný neponúkol žalobkyni iné vhodné miesto mimo miesta
dohodnutého v pracovnej zmluve (. a na inú voľnú pracovnú pozíciu - traťový robotník (pričom mala
dohodnutú pozíciu odborný technický zamestnanec) tak, neporušil podmienku ponukovej povinnosti

zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce,
pretože žalovaný preukázateľne nemal možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať, nemal pre ňu žiadnu
prácu, išlo z jeho strany o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca.
88. Týmto bola súčasne daná nadbytočnosť žalobkyne, ako zamestnanca z dôvodu, že zamestnávateľ
ju preukázateľne nemal možnosť ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, t.j. na

jej pracovnej pozícii „samostatný technický zamestnanec s miestom výkonu práce H. nebolo vytvorené
žiadne pracovné miesto na túto pracovnú pozíciu (boli vytvorené len 2 pracovné miesta a aj to v P.,
pričom žalobkyňa opakovane uvádzala, že sa musela starať o svoju maloletú dcéru, čo by jej práca v
tomto vzdialenom meste od jej bydliska neumožňovala.89. V zmysle konštantnej judikatúry, sa súd nemohol zaoberať tým, prečo zamestnávateľ uplatnil inštitút
nadbytočnostivočižalobkynianievočiinýmzamestnancom,pretožetotorozhodnutiejeplnevingerencii
zamestnávateľa a túto otázku nie je oprávnený preskúmavať ani súd.

90. Súd v súlade s konštantnou judikatúrou preskúmal príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou
u žalovaného a nadbytočnosťou žalobkyne a dospel k záveru, že nakoľko bolo dôsledkom prijatia
organizačnej zmeny zrušenie pracovného miesta žalobkyne v zmysle jej Pracovnej zmluvy zo dňa
14.7.1980 a doplnkov, tak je daná príčinná súvislosť s nadbytočnosťou žalobkyne, ako zamestnanca .
91. Súd mal za preukázané, že žalovaný svoju povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s

príslušným odborovým orgánom výpoveď splnil tým, že na základe žiadosti Regionálneho riaditeľstva
Údržby železničnej infraštruktúry, dňa 1.7.2011 príslušný ZV-OZŽ prejednal vo veci výpovede z
pracovného pomeru žalobkyne a zobral na vedomie návrh na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) a
b) Zákonníka práce pre zamestnankyňu SMÚ B. ako to vyplýva z výpisu z uznesenia zo dňa 6.7.2011.
Týmto bola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti takéhoto právneho úkonu.
92. Záverom súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že podľa Kolektívnej zmluvy ŽSR pre roky

2008-2011, ale aj podľa Metodického pokynu generálneho riaditeľa k zmene organizačnej štruktúry ŽSR
a k riešeniu pracovnoprávnych vzťahov s účinnosťou od 26.4.2011 bol žalovaný, ako zamestnávateľ
v prípade štrukturálnych zmien, racionalizačných opatrení alebo realizácii iných organizačných zmien,
povinný umiestniť nadbytočných zamestnancov vo vhodnom zamestnaní v rámci ŽSR, ale aj to len
v tom prípade, že v tom čase disponoval iným vhodným pracovným miestom, čo sa v tomto prípade

nepreukázalo, preto odkaz na porušenie týchto interných predpisov žalovaného je irelevantný.
93. Aj ďalší argument žalobkyne, že jej agendu prevzala pani N. jediná zamestnankyňa, je vyvrátený
zistením zo Zápisu o prevzatí agendy zo 7.9.2011 o tom, že agenda žalobkyne bola po 1.7.2011
komisionálne prevzatá a rozdelená podľa nových funkcií a pracovných náplní iným zamestnancom na
SMSÚ B.

94. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z 19.7.2011, ako
aj o určenie, že jej pracovný pomer so žalovaným trvá naďalej a rovnako aj o určenie, že ukončenie
pracovného pomeru oznámením č. XX/XXXX/SĽZ/Bu zo dňa 18.3.2013 je neplatné a že jej pracovný
pomer trvá, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e :

95. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach (1 Cdo 72/2006, 1 M
Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5 Cdo 140/2010), od záverov ktorých nie je dôvod sa odkloniť ani
v prejednávanej veci, poukázal na to, že ustanovenie § 74 Zákonníka práce určovalo povinnosť
zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov)
výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa

a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce
jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastali len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede k
žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahoval náležitosti určené
ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musel byť vymedzený

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje
k cieľu sledovanému právnou normou.
96. V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u
zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný

orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia,
zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je
potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene
nebolo prijaté (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.04.2004).

Trovy konania :
97. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
98. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
99. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd rozhodol, že strany sporu nemajú nárok

na náhradu trov konania preto, že žalobkyni ako procesne neúspešnej v spore nárok na ich náhradu
nevznikol, a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).