Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709203393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8709203393.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: O. republika - O. A., š.p., so sídlom U.
C., S. A., Y. XX XXX XXX, proti žalovaným 1) H. R., bytom T. XXXX, M., štátne občianstvo O. U. 2) B.
A. O. republiky, so sídlom M. X., S., Y.: XXXXXXXX, v konaní o určenie vlastníckych hraníc k pozemku
s prísl., o odvolaní žalobcu takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania stranám sporu sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k parcelám C

KN č. XXXX/XX o výmere XXX metrovX a C KN č. XXXX/XX o výmere XXX metrovX nachádzajúcim
sa v k. ú. M., tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne vyhotovenom dňa 14.10.2013 Y.. S., ktorých
vypratania sa zároveň žalobca voči žalovanej v 1. rade domáhal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto rozsahu citujem: „Listom
zo dňa 23.4.1992 D. D. a Y.. B. D. požiadali organizáciu T. š.p. U. o navrátenie lúky na parc. č. XXX/
X k. ú. M.. Listom zo dňa 20.12.1995 boli upovedomení, že časť parcely, ktorá bola zabratá do telesa

prístupovej komunikácie k areálu T. sa bude riešiť cestou majetkovoprávneho vysporiadania. B. O.
listom zo dňa 8.9.1997 požiadal právneho predchodcu žalobcu o zrušenie oplotenia z jeho pozemkov
XXX/X a XXX/X, ktoré zasahujú do jeho vlastníctva. Listom zo dňa 4.10.2007 žalovaná v 1./rade
oznámila žalobcovi likvidáciu oplotenia na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, ktorých je vlastníčkou s
tým, že na likvidáciu oplotenia bol žalobca vyzvaný už dňa 2.10.2007, no neúspešne. Listom zo dňa
13.5.2014 žalovaná požiadala B. úrad M. o predbežný súhlas k začatiu zmeny a doplnku F. - SÚ B.
M. v lokalite T. ulica na pozemkoch a parcelách podľa LV č. XXXX k. ú. M. s tým, že územný plán

uvažuje s uvedenou plochou na zeleň a priemyselnú výrobu, pričom žiadateľka mieni využiť plochu
XX mX na kanceláriu a zostatkovú plochu na /bývanie/. Listom zo dňa 29.5.2014 B. M. požiadalo
o predloženie podkladov na vlastné náklady. Dotknuté orgány ako žalobca, Okresný úrad M., M.
vodárenská spoločnosť, L. riaditeľstvo hasičského zboru O. a.i. predložili záväzné stanovisko k návrhu
zmeny a doplnku s tým, že k navrhovaným zmenám nemajú pripomienky. V mesiaci február 2016
spracoval Y.. architekt Y. O. projekt k stavbe polyfunkčný bytový dom investorky žalovanej. Podľa
spracovaného projektu novostavba bude umiestnená na parcelách XXXX/XX, XXXX/XX s tým, že

riešené parcely sú ohraničené z troch strán susednou parcelou XXXX/X a zo západnej strany parcelou
XXXX/X a čiastočne zúženej strany parcelou XXXX/XX. Podľa E KN sú riešené parcely ohraničené zo
severnej strany parcelou XXX/X, z východnej strany parcelou XXXX/X a z južnej strany parcelou XXX/
X. Rozhodnutím zo dňa 26.2.2015 B. M. povolilo zmenu v užívaní stavby súpisné číslo XXXX skladplastových okien plus kancelária na stavbu polyfunkčná bytová budova. Kolaudačným rozhodnutím B.
M. dňa 16.9.2009 povolilo užívanie stavby sklad plastových okien plus kancelárie na pozemku parc. č.
XXXX/X. Dňa 3.1.2008 bol vyhotovený záznam o ústnom pojednávaní uskutočnenom vo veci odvolania

proti stavebnému povoleniu na stavbu sklad plastových okien na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/
X k. ú. M.. Stavebný úrad zaznamenal vyjadrenie žalobcu, konštatoval skutočnosti realizácie oplotenia.
Na miestnom šetrení sa vyjadril Y.. B. D. a D. D., ktorí k stavebnému povoleniu nemali pripomienky
a zároveň uviedli, že parcely parc. č. XXX/X. XXX/X zasahujú za oplotenie žalobcu. Listom zo dňa
25.2.2008 B. M. oznámilo žalovanej, že drobná stavba - oplotenie na pozemkoch parc. č. E XXX/X,

XXX/X podlieha vydaniu dodatočného povolenia. Listom zo dňa 30.6.2009 správa katastra oznámila
stranám a organizácii M., s.r.o. začatie konania o zmene údajov schváleného a zapísaného ROEP s tým,
že rozhodnutím zo dňa 28.12.2006 bol ROEP schválený a zapísaný do katastra. Správny orgán ďalej
konštatuje, že predmetom opravy údajov je polohopisné zobrazenie pozemku parc. registra J. XXXX/
X s tým, že existujú nezrovnalosti do polohopisného zobrazenia uvedeného pozemku. Areál podniku
je posunutý východným smerom, čo má za následok jednak rozpor s právnym stavom tak ako bol

definovanýnazákladevyvlastňovaciehorozhodnutiaMsNVvM.zodňa3.11.1972ajezároveňvrozpore
so stavom v teréne. Tento stav zapríčiňuje skutočnosť, že hranice pôvodných nehnuteľností, z časti
ktorých bola areál podniku vytvorený a časti, v ktorých boli vyvlastnené, mali nesprávne a deformované
hranice a výmery. Deformované hranice a výmery týchto nehnuteľnosti sú nesprávne.Rozhodnutím zo
dňa28.4.2011SprávakatastraM.opravilachybuvkatastrálnomoperáte,okreminéhonalistevlastníctve

č. 1. Mestu M. boli odpísané pozemky parcely XXXX/X a pripísané k pozemkom parcelám registra J.
do LV č. XXXX v prospech doterajšieho vlastníka, O. republiky - O. správy ciest. T. zo dňa 18.11.2015
požiadalU.I.L.úradM.ozápisdokatastranehnuteľnostínazákladepredloženéhogeometrickéhoplánu
a súhlasného stanoviska Slovenskej správy ciest a to zriadenie vecného bremena k parcele XXXX/XX.
Podľa výpisu z LV č. XXXX v časti C je poznamenaná ťarcha na prc. J. č. XXXX/XX, vecné bremeno v

prospech vlastníka pozemku parcely J. č. XXXX/XX a XXXX/XX. B.. Y. W. samostatne a dňa 15.7.2014
spolu so spoluvlastníkmi požiadala žalobcu o odstránenie oplotenia z parciel XXX/X, zapísaných na LV
č. XXXX s tým, že toto bolo postavené nelegálne. Rozhodnutím zo dňa 13.7.2016 Mesto M. prerušilo
územné konanie o umiestnení stavby „ polyfunkčný bytový dom" na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a
XXXX/XX. Voči realizácii stavby podal dňa 11.5.2016 námietky žalobca s tým, že je účastníkom konania,

zároveň sa vyjadril k otázkam parciel J. XXXX/X a parciel susediacich.
Svedkyňa B. O. pri opakovanom výsluchu zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi pred súdom a ďalej k
veci uviedla, že pri vybavovaní pozemkov v rámci reštitúcie zistila po nahliadnutí do listu vlastníctva, že
reálne chýba XXX m2. Domnievala sa, že chýbajúcu časť nehnuteľnosti užíva Združenie záhradkárov.
Zabezpečila si plán, z ktorého vyčítala, že záhradkári by mali mať oplotenie pred potokom - husí potok,

no reálne bolo oplotenie za potokom. Žiadosť adresovanú správe katastra zaslala kvôli nezrovnalostiam
so záhradkármi. Pôvodne sa jednalo o parcely vo vlastníctve jej otca, ktorý však v roku 1990 zomrel.
Sama nemala celkový prehľad o týchto nehnuteľnostiach. O pozemky začala mať záujem v čase, keď
sa s poľnohospodárskym družstvom vybavoval nájom. Na sporné parcely nenašla doklady spojené
s ich vyvlastnením. O nejakom vyvlastnení sa v rodine hovorilo. To sa však týkalo viacerých miest.

Matka v tom čase bola už nemocná. Na správe katastra sa informovala na skutočnosť, že jej chýbajú
metre štvorcové. O vlastníctve k pozemkom nepochybovala, avšak v dokladoch bol určitý zmätok. O
vyvlastnenípozemkovsasnikýmnebavila.Následneimbolodoručenérozhodnutiekatastrasvedčiaceo
tom, že pozemky neboli vyvlastnené. Potom poverila brata vybavovaním pozemkov. Brat jej oznámil, že
o pozemky má záujem p. R.. Brat sa s uvedenou osobou dohodol, že to pomerajú a krátko na to došlo k

uzatvoreniukúpnejzmluvy.JejbratnekomunikovalosobnesožalovanouH.R..Žalovanáneparticipovala
pri konaní o oprave chyby v katastri v roku 2003, pretože vtedy sa s pozemkami ešte nič nedialo.
Kupujúcemu doma podľa identifikácie vysvetlila čo je predmetom kúpy, nemala vedomosť, že časť
sporných parciel sa nachádza za oplotením Vodohospodárskeho podniku, pretože parcely rozdeľovala
stará cesta a na starej ceste sa končia alebo začínajú sporné parcely a od starej cesty začínajú horné

parcely. Horné parcely boli v užívaní družstva A.. Dve parcely mali identifikáciu, na ktorej boli záhradkári,
pozemkový fond aj lesníci. Opravy chyby v katastrálnom operáte prebiehali v roku 2003. Organizácii
lesov bola časť pozemkov odpredaná v roku 2005.
Spolu so žalovanou stranou navštívili katastrálny úrad po vykonaní ROEP, kedy už boli pozemky
predané. Žalovanej bolo odpredané to, čo bolo. Žalovaná nebola informovaná o nejakých vyvlastnených

pozemkoch.
Svedkyňa I. U. uviedla, že je pracovníčkou O. správy ciest. A. parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č.
XXXX je O. republika - O. správa ciest. Pozemok nie je využívaný pre účely Slovenskej správy ciest.
Organizácia nemá potrebu záujmových riešení na danom území. Na uvedenú parcelu nebolo zriadenévecnébremeno.Nevedelasavyjadriť,nazákladeakéhoprávnehoúkonusaorganizáciastalavlastníkom
predmetnej parcely. Štátne cesty boli vzhľadom k rôznym právnym predpisom delimitované na iného
správcu. Parcela bola pôvodne vedená ako poľná cesta - neknihovaná parcela. Ako parcela v intraviláne

mala byť pripísaná mestu. Nemá vedomosť, či táto parcela je oplotená ani kto ju fakticky užíva. Ako
pracovníčkeorganizácie,pracoviskaI.jejniesúpostupovanévšetkypísomnostitýkajúcesaorganizácie.
V spornom území organizácia nie je majetkový správca žiadnej cesty.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku 20 Ústavy Slovenskej republiky § 6, § 19

Zákona o štátnom podniku, § 588 Občianskeho zákonníka, § 130, 134 Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovení § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z.

4. Svoje právne názory uzavrel tak, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval z vyvlastňovacieho
rozhodnutia a vydržania. Žalovanej svedčí vlastníctvo z kúpnej zmluvy uzavretej s právnou
predchodkyňou, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva predmetných nehnuteľností. Pri konkurencii

právnych titulov rôznych subjektov k spornej parcele, pri kolízii princípu ochrany dobrej viery
nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, má vyššie riziko niesť
nedbalý vlastník než nadobúdateľ, nakoľko tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
konaní. V tejto súvislosti citoval súd prvej inštancie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej ako aj

Českej republiky. Žalovaná v 1/ rade nadobudla vlastníctvo k týmto parcelám v roku 2005, pričom
predmetné parcely boli v minulosti v užívaní socialistickej organizácie a právny predchodca žalovanej
ich fakticky neužíval. Žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemala vedomosť o vyvlastňovacích
rozhodnutiach. Súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že dochádzalo k opravám výmier
parciel a po vyhotovení geometrického plánu v súvislosti s plánovanou stavebnou činnosťou došlo k

stretu vlastníckych práv. V danej veci došlo k nesprávnym zakresleniam pôvodných parciel ako aj k
nesprávnym identifikáciám, pričom žalobca, respektíve jeho právny predchodca sa pred realizáciou
oplotenianepresvedčilopriebehuhranícpozemku,pričomoplotenierealizovalpodľavlastnýchpredstáv.
Takéto správanie žalobcu posúdil súd prvej inštancie ako správanie, ktoré nie je správaním sa náležitého
hospodára. Súd prvej inštancie uzavrel, že s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, minimálne

od roku 1995 mohol mať žalobca pochybnosť o priebehu hranice k sporným parcelám a keďže žalovaná
v 1/ rade dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo považoval za dôvodné žalobu zamietnuť. Rovnako
bola zamietnutá žaloba voči žalovanému v 2/ rade s tým, že tento ako orgán úlohy štátu plnil svoje úlohy
na úseku evidencie nehnuteľnosti, preto mu nesvedčí vecná pasívna legitimácia.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté s prihliadnutím na zásadu úspechu s poukazom na to, že úspešný
žalovaný v 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnil.

6. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že skutkový stav
zistený súdom prvej inštancie nemá rozumnú a logickú oporu vo vykonanom dokazovaní a naopak

považoval napadnutý rozsudok za svojvoľný a arbitrárny. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s
argumentáciou, uviedol, že žalobca sa nesprával k sporným nehnuteľnostiam ako nedbalý vlastník,
nakoľko v čase keď do jeho vlastníckeho práva zasiahla žalovaná v 1/ rade začal sa aktívne brániť
podaním tejto žaloby. To, že jeho právny predchodca v minulosti realizoval oplotenie mimo vlastníckej
hranice nie je v tejto veci relevantné. Zo záverov znalca vyplýva, že podklady, ktorými boli vyvlastňovacie

rozhodnutie z roku XXXX. a geometrický plán z roku XXXX sú záväzné, pričom samotné oplotenie sa
v katastri neevidovalo, čo svedčí tomu, že dôležitá je skutočná vlastnícka hranica. Poukázal na to, že
nie je dôvodné to, že v roku 1995 sa mohol dozvedieť žalobca o nezrovnalostiach, a teda sa nespráva
ako náležitý hospodár, nakoľko jedná sa o parcely iné, než sú parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu.
Žalovaná v 1/rade až v roku 2007 zabrala časť pozemku a na toto jej konanie žalobca upozornil príslušné

orgány. Nie je teda pravdou to, že žalobca sa nesprával ako náležitý hospodár. Žalovaná v 1/ rade
musela pri nadobúdaní nehnuteľnosti vynaložiť potrebnú opatrnosť, ktorú možno vyžadovať, pričom
takouto bežnou opatrnosťou je aj požiadavka aktívneho zistenia konkrétnych skutočností. Napriek
tomu, že predávajúca v čase kúpy disponovala vlastníckym titulom. Vynaložením potrebnej aktivity
však bola zistiteľná dostupná listina, a to vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého došlo v

minulosti k zápisu vlastníctva k sporným parcelám v prospech žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že sa
nezaoberala zisťovaním týchto skutočností, ale spoliehala sa na tvrdenia zástupcu lesníkov neobstoja,
hlavne z dôvodu, že na sporných pozemkoch sa nachádzalo oplotenie. Pokiaľ žalobca má relevantný
titul vyvlastnenia a hoci je tu iná konkurencia titulu kúpnou zmluvou, treba veľmi prísne a objektívneposúdiť dobromyseľnosť z hľadiska všetkých kritérií. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je to však
nutné vyhodnotiť tak, že dobrá viera žalovanej v 1/rade nebola preukázaná a nie je možné konštatovať
nedbalosťžalobcu.Stýmitonámietkamisasúdprvejinštancienijakýmspôsobomnevyporiadal,čímbolo

porušené právo na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

7. Žalovaná v 1/rade k odvolaniu žalobcu uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach vo veci. Poukázala na
to, že žalobca zavádza a nezákonne oplotil pozemky, ktoré neboli v jeho vlastníctve.

8. Následne doplnila svoje podanie a uviedla, že riadne nadobudla nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo bolo
dokladované listom vlastníctva, ktorý preukazoval vlastnícke právo predávajúceho.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo podľa jeho názoru nesprávne posúdenie súdom prvej
inštancie v tom smere, že uprednostnil právo dobromyseľného nadobúdateľa s poukazom na to, že
nadobúdal vlastnícke právo k nehnuteľnosti od vlastníka riadne zapísaného na liste vlastníctva, pričom

nebral do úvahy skutočnosť, že v minulosti došlo k právoplatnému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, na
základe ktorého len administratívnou chybou nedošlo k zápisu skutočného vlastníka, teda žalobcu do
katastra nehnuteľnosti.

15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom ku ktorému dospel súd prvej inštancie a

považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

16. V danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu, kedy tu síce existoval platný titul pre nadobudnutie
vlastníckeho práva pre žalobcu, ktorý však od uskutočnenia vyvlastňovacieho konania nebol dostatočnebdelým v tom, aby jeho vlastnícke právo bolo zapísané aj na liste vlastníctva. Napriek skutočnosti,
že sa jednalo o vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré sa týkalo viacerých parciel a pomerne veľkého
územia nemožno podľa názoru odvolacieho súdu nebrať do úvahy to, že počas obdobia takmer 40

rokov, ktoré prešli od vyvlastňovacieho konania do začatia sporu na súde sa žalobca nesprával
ako riadny hospodár a neskontroloval, či zápis v katastri nehnuteľnosti je v súlade s obsahom
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pokiaľ organizácia alebo súkromná osoba nie je dostatočne bdelá v
súvislosti so svojimi nehnuteľnosťami tak, aby zápis v katastri zodpovedal faktu podľa názoru súdu
sa jedná o nedostatočnú starostlivosť s vlastným majetkom, preto odvolací súd bral do úvahy túto

okolnosť, ktorá je na ťarchu žalobcu. Rovnako na ťarchu žalobcu je nutné pripočítať to, že ani zhotovené
oplotenie nezodpovedá rozsahu skutočného vlastníctva, respektíve priebehu vlastníckych hraníc podľa
vyvlastňovacieho rozhodnutia, kedy bolo úlohou žalobcu, aby takéto oplotenie bolo vybudované presne
v línii, ktorá zodpovedá priebehu vlastníckych hraníc bez ohľadu na to, kto v minulosti mal a bol
zodpovedný vykonávať takéto zamerania. Zo strany žalobcu podľa názoru súd nemôže obstáť ani
obrana, že k týmto úkonom dochádzalo ešte v minulosti, nakoľko aj po zmene spoločenských vzťahov,

teda po roku 1989 tu bol dostatočne dlhý časový priestor na to, aby si žalobca riadne usporiadal svoje
vlastníctvo a skontroloval, či vyhotovené oplotenia sú v súlade s tým aký majetok mu patrí. Na druhej
strane vychádzajúc z princípov právnej istoty a princípov dôvery v právny štát nemožno podľa názoru
odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalovaná v 1/rade akýmkoľvek spôsobom zavinila vzniknutú
situáciu. Pokiaľ žalovaná v 1/ rade riadne nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

od osôb, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva týchto nehnuteľností, a ktoré tieto nadobudli riadne
v dedičskom konaní táto podľa názoru odvolacieho súdu nemohla mať ani pri zachovaní najvyššieho
štandardu opatrnosti akékoľvek dôvodné pochybenia o tom, že predmetná nehnuteľnosť im nemusí v
skutočnosti patriť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná akákoľvek
príbuzenská, či iná previazanosť medzi žalovanou v 1/rade a prevádzajúcimi, kedy by mohli byť dôvodné

určité pochybnosti o tom, či takéto osoby nemali vedomosť o vykonanom vyvlastnení v 70. rokoch.
Pokiaľ nemožno nájsť na správaní žalovanej v 1/rade žiadne pochybnosti ohľadom toho, či sa správala
v súlade so zásadou bdelosti a primeranej opatrnosti a naopak vyššie uvedené prvky nepochybne sú na
strane žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu pri konflikte práv oboch strán sporu nutné vychádzať
z princípu ochrany dobrej viery nadobúdateľa pred ochranou vlastníka, ktorý bol nedôsledný v tom,

že počas desaťročí si nedal do súladu faktický stav so stavom právnym podľa katastra nehnuteľností.
V danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu kedy je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s
princípom právnej istoty a ochrany dobrej viery, ako aj dôvery v akty štátu zamietnuť žalobu žalobcu.
Týmto spôsobom, tak ako už bolo vo viacerých rozhodnutiach vyšších súdnych autorít rozhodnuté,
možno nájsť výnimku z princípu, že nemožno na iného previesť viac práv, než prevodca má, a to za

zachovania zásady, že nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, teda z práva na ochranu
dobrej viery nadobudnutia vlastníckeho práva a z princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca ak aj bol skutočným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti bol vlastníkom nedbalým pokiaľ nepristúpil k zápisu vlastníckeho práva do katastra a
nadobúdateľ nebol žiadnym spôsobom spôsobilý sa dozvedieť o tom, že predmetná nehnuteľnosť mala

byť zapísaná v prospech inej osoby, a teda nepatrila prevodcovi.

17. Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
I.US549/2015 z 16.03.2016, rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III.US247/14 zo
28.01.2016, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31Cdo/353/2016 zo dňa 09.03.2016.

18. Odvolateľ vychádzajúc z obsahu podaného odvolania namieta nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť, nedostatok dôvodov, nesprávne
zhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci.

19. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia rozsudku je potrebné uviesť
nasledovné.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé..

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Námietka o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku tak neobstojí.

22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci po oboznámení s odôvodnením napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej inštancie aplikoval na správne
zistený skutkový stav správnu právnu normu, ktorú aj správne vyložil.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

24. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalovanej v 1/rade, ktorá bola úspešná
v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, preto jej súd tieto nepriznal rovnako ako aj žalovanému v
2/rade. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).