Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213201883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore strán žalobkyne: E. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. 7, XXX XX F., zast. opatrovníkom Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 7, XXX XX F., zast.: JUDr.
Jana Švantnerová, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: L. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Janka Martonová, advokátka, so sídlom
Slovenská 5, 085 01 Bardejov, za účasti intervenienta: O. poisťovňa, a.s., so sídlom V. XX, XXX XX F., K.:
XX XXX XXX, zast.: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o náhradu
škody z titulu ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovanej za účasti intervienta na strane žalovanej takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.637,90 Eur
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Zároveň
vyslovil, že žiadna zo strán vrátane intervienta nemá nárok na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom
rozhodol súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala nároku na náhradu škody z
dopravnej nehody, ktorá mala vzniknúť na jej zdraví a ktorú uplatnila titulom bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia.

2.Pospäťvzatížalobyvčastiprevyšujúcejsumu1.637,90Eurzotrvalažalobkyňananáhradebolestného
v stanovenej výške.

3. Súd prvej inštancie po aplikovaní ustanovení § 415, § 420, § 444 Občianskeho zákonníka ako aj
ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 3, § 9 ods. 5 citovaného zákona, mal za preukázané,

že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou.
Zároveňspoukazomnazáveryznaleckéhoposudkuprizvanéhoznalcamalzapreukázané,žežalobkyni
vznikol nárok na náhradu škody titulom bolestného v sume 1.637,90 Eur, pri bodovom hodnotení
bolestného v počte XXX bodov. Zároveň súd prvej inštancie neprihliadol na vznesenú námietku
premlčania ako rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko z okolnosti vecí, a to hlavne z veku žalobkyne v
čase úrazu, z jej zdravotného stavu, kedy mala problémy s orientáciou, zrakové halucinácie a trpela E.
chorobou je daný tento záver. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na zásadu

úspechu, kedy bol úspech oboch strán približne rovnaký.

4. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany intervienta na strane žalovaného, ktorý
odvolaním napadol výrok o zaplatení sumy 1.637,90 Eur ako aj výrok o náhrade trov konania. Svojeodvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedy
priznal žalobkyni premlčaný nárok na náhradu škody na zdraví a vyhodnotenie jeho premlčacej námietky
ako rozporné s dobrými mravmi nebolo dôvodné. Poukázal na procesnú situáciu, kedy po vykonaní

znaleckého dokazovania došlo k späťvzatiu žaloby vo výške vyššej než bola priznaná časť. Poukázal
na to, že trvá na vznesenej námietke premlčania, pričom sa nestotožňuje so stručným odôvodnením
neprijatia námietky premlčania. Takýmto konaním došlo k porušeniu práva strany sporu na riadne
odôvodnenie rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo 30.04.2010, pričom
žaloba bola podaná až 21.03.2013, rozšírená 13.03.2014. Žalovaná bola po nehode v kontakte so

žalobkyňou pričom, táto nechcela iniciovať občianskoprávne konanie, k zvratu došlo až potom, čo
sa vrátil zo zahraničia jej syn a bol oboznámený s dopravnou nehodou, ktorý aj sám podal trestné
oznámenie. Poukázal na to, že žalobkyňa si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody. Z
týchto dôvodov sa súd nesprávne vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania, pričom vychádzal
z jej veku a zdravotného stavu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že za žalobkyňu konal jej syn,
respektíve jej právny zástupca. Poukázal na rozhodnutia, podľa ktorých prichádza aplikácia tohto

ustanovenia do úvahy len vo veľmi výnimočných prípadoch, pričom tieto okolnosti musia byť naplnené
vo výnimočnej intenzite tak, aby bol odôvodnený zásah do princípu právnej istoty akým je odopretie
práva uplatniť námietku premlčania. Napriek zdravotnému stavu žalobkyne, za túto konala jej advokátka,
respektíve syn, a preto je dôvodné na toto prihliadnuť. Zároveň intervient namietol výrok III. rozsudku,
teda o trovách konania, kedy poukázal na skutočnosť, že celkovo sa domáhala žalobkyňa zaplatenia

sumy 5.256,63 Eur, pričom okrem priznanej sumy zobrala návrh späť, preto súd nesprávne rozhodol pri
vyčíslení pomeru úspechu a neúspechu v konaní.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu intervienta uviedla, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
argumentáciou intervienta, ako aj s dôvodmi, ktoré uvádza v odvolaní.

6. Žalobkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za správny, kedy súd
prvej inštancie správne aplikoval a interpretoval právne normy na zistený skutkový stav, preto žiadala
napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

7. Intervient vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení
nijakým spôsobom nevyjadruje k okolnostiam, pre ktoré by mala byť vznesená námietka premlčania
uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, a preto má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že nepovažuje rozsudok za odôvodnený v
zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver.12. Odvolaciu námietku premlčania odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva,
že posudok o bolestnom bol vystavený dňa 17.08.2011, pričom z neho vyplýva, že liečenie žalobkyne

bolo ukončené dňa 08.07.2010. V danom prípade začína plynúť dvojročná premlčacia doba pri náhrade
škody na zdraví ako bolestného, potom čo sú súčasne splnené podmienky pre začatie jej plynutia,
a to vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá a aká je výška tejto škody. To, kto za
škodu zodpovedá bolo známe žalobkyni už zrejme po skončení jej práceneschopnosti, pričom výška
náhrady škody na zdraví jej bola známa po vystavení bolestného, ktoré bolo vystavené v primeranej

dobe,tedavlehotepribližnejednéhomesiacaodukončenialiečenia.Pretojedôvodné,abyboloustálené
začatie premlčacej doby dňom nasledujúcim po vydaní lekárskeho posudku o bolestnom, teda odo dňa
18.08.2011. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo podané dňa 17.10.2011 trestné oznámenie,
na základe ktorej bolo vedené trestné stíhanie proti žalovanej ako páchateľovi trestného činu, pričom
táto bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 1T184/2012 uznaná vinnou z prečinu ublíženia
na zdraví. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.12.2012. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že

poškodená sa pripojila so svojimi nárokmi na náhradu škody v trestnom konaní, pričom I. súd F. ju svojim
výrokom v odsudzujúcom rozsudku odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych s nárokom na
náhradu škody. Je teda zrejmé, že v období od začatia trestného stíhania, teda od trestného oznámenia
až po právoplatnosť trestného rozsudku, teda od 17.10.2011 do 29.12.2012 došlo k prerušeniu trvania
premlčacej doby, nakoľko počas tohto obdobia bol nárok riadne uplatnený v rámci trestného konania.

Následne bola podaná žaloba na občianskoprávny súd dňa 21.03.2013, preto odvolací súd dospel
k záveru, že predmetný nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba plynula od 18.08.2011, teda od
vystavenia lekárskeho posudku o bolestnom do podania trestného oznámenia, teda do dňa 17.10.2011,
teda v trvaní cca 2 mesiacov a následne od nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku, teda
od dňa nasledujúcom po 29.12.2012 do 21.03.2013, teda v trvaní cca 4 mesiacov. Nakoľko v zmysle

ustanovenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri nároku na náhradu škody na zdraví sa toto
právo premlčí v dvojročnej premlčacej dobe, z tohto dôvodu považoval odvolací súd odvolaciu námietku
premlčania za nedôvodnú. Ak došlo aj k rozšíreniu podanej žaloby dňa 10.03.2014, uplynulo ďalších
dvanásť mesiacov, čo však stále značí, že nárok nebol premlčaný, nakoľko celkovo uplynulo cca 18
mesiacov po odpočítaní času, kedy premlčacia doba spočívala. Skutočnosť, že poškodená uplatnila

nárok na náhradu škody v trestnom konaní, vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného
na I. súde F. dňa 13.12.2012 ako to vyplýva z č.l. XX pripojeného spisu, ako aj z výsluchu poškodenej
zo dňa 18.03.2012 (č.l. XXpripojeného trestného spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaná uviedla, že si
uplatňuje náhradu škody. V danom prípade odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov Slovenskej
republiky, kedy je nepochybné, že v prípade námietky premlčania je v konaní o náhradu škody, ktorému

predchádzalo adhézne konanie, potrebné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní
uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval. Z obsahu
spisového materiálu nepochybne vyplýva, že takýto nárok bol riadne uplatnený a poškodený v tomto
konaní riadne pokračoval, no so svojím nárokom bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Rovnako
z judikatúry súdov vyplýva, že riadne pokračuje v konaní aj ten, kto nebráni svojimi procesnými

úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Takýmto
spôsobom sa žalovaná jednoznačne nesprávala a rovnako vyplýva z judikatúry súdov aj záver, že aj
pokiaľ poškodený v trestnom konaní nepodal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, prípadne
sa nezúčastní trestného konania, nemožno na základe tohto urobiť záver, že nepokračoval riadne v
trestnom konaní. Je teda zrejmé, že ak poškodený uplatní v trestnom konaní včas svoj nárok na náhradu

škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom a v konaní riadne pokračuje, plynutie premlčacej doby
sa zastaví (R 31/1974). Ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému
uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskosúdnom
konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd premlčaciu námietku za nedôvodnú s poukazom na

iné skutočnosti, než z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, ktorého závery sú však vecne správne.

13. Z týchto dôvodov nie je nutné sa vyporiadavať s tým, či vznesená námietka premlčania je v
súlade s dobrými mravmi alebo nie, nakoľko nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Pokiaľ sa týka
rozšíreného nároku v tejto časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyporiadať s námietkou

premlčania, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku v tejto časti, bol nárok žalobkyne vzaný späť.

14. Odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý výrok o náhrade trov konania
s pred súdom prvej inštancie, pričom v danom prípade je nutné prihliadnuť aj na dôvody hodnéhoosobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, kedy vzhľadom na charakter konania bolo by v rozpore s
dobrými mravmi zaviazať aj prípadne procesne v časti neúspešnú žalobkyňu na náhradu trov konania
žalovanej. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať tie skutočnosti, ktoré považoval súd

prvej inštancie za dôvody, ktorými sa zaoberal pri vznesení námietke premlčania, teda zdravotný stav
ako aj sociálnu situáciu samotnej žalobkyne. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že takéto rozhodnutie
nemôže neprimeraným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv žalovanej alebo intervienta. Odvolací
súd pritom vychádzal z hodnoty predmetu konania, ktorý nedosahuje nejakú mimoriadnu výšku ako aj zo
skutočnosti, že intervient je poisťovacou spoločnosťou, ktorého primárnou úlohou je poskytovať služby

poisťovateľa, s čím nepochybne súvisia aj takéto typy sporov.

15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči intervientovi v rozsahu 100 %.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).