Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219808
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316219808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY,
s.r.o., IČO 36 807 702, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: JÁNSKÝ
& PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, IČO 47 249 650, so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti
žalovanému: M. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XX, G., o zaplatenie 316,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/217/2016-49 zo dňa
4.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
316,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 205,52 eur od 10.11.2013
do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 110,88 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok) a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 588, § 517 ods. 1 veta
prvá, ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 2 písm. a) veta prvá, § 20 ods.
1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola dňa 5.9.2011 uzatvorená Zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu č. SKEL156018,

ktorou sa právny predchodca žalobcu v prospech žalovaného zaviazal realizovať dodávky plynu pre
dohodnuté odberné miesto a žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu za dodaný plyn pri dohodnutých
zálohových platbách. Žalobca na základe zmluvy vyúčtoval žalovanému nedoplatky, ako rozdiel medzi
skutočnou spotrebou plynu a zaplatenými zálohami, a to faktúrou č. 3313124428 splatnou 9.11.2013
na sumu vo výške 409,23 eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil do výšky 203,71 eur, a faktúrou
č. 2421003777 splatnou 28.2.2014 na sumu vo výške 110,88 eur. Nesplatená pohľadávka žalobcu
tak predstavuje sumu 316,40 eur. Nakoľko žalobca realizoval dodávky plynu do odberného miesta

špecifikovaného v zmluve, vzniká tomuto nárok na úhradu za realizované dodávky. Pokiaľ ide o
námietky žalovaného, že u predchádzajúceho dodávateľa mal vždy skôr preplatky, tieto súd prvej
inštancie nepovažoval za relevantné, nakoľko išlo o iný zmluvný vzťah, ktorého podmienky nie sú
predmetom preskúmavania v tomto konaní. Žalovaný bol vo vystavených faktúrach riadne informovanýo meranej spotrebe plynu a stavoch meradla, a to nielen za celé obdobie, za ktoré boli faktúry
vystavené, ale položkovite za každý čiastkový odpočet. Žalovaný žiadnu z vystavených faktúr nenapadol
v reklamačnom konaní, ani súdu prvej inštancie nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne skutkové

tvrdenia,ktorébynameranúspotrebuspochybňovali.Sámžalovanýpotvrdil,žemalprístupkplynomeru,
jeho stav si mohol kedykoľvek skontrolovať a pred súdom prvej inštancie uviesť konkrétne tvrdenia
spochybňujúce vo faktúrach uvedené stavy meradiel. Bezpredmetná bola aj žalovaným vznesená
námietka premlčania, nakoľko vystavené faktúry boli splatné 9.11.2013, resp. 28.2.2014, trojročná
premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti, teda 10.11.2013, resp. 1.3.2014, a

uplynula 10.11.2016, resp. 1.3.2017. Žaloba však bola na súd prvej inštancie podaná ešte 28.10.2016,
t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú a uložil
žalovanému povinnosť na úhradu sumy 316,40 eur za spotrebovaný plyn spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 205,22 eur od 10.11.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 110,88 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúr.

4. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Energetické centrum a.s. Bratislava
a žalobca boli neserióznymi obchodnými partnermi, neoboznamovali ho s termínom odpisu plynomeru
a preto pri jeho odpočte nemohol byť osobne prítomný a odsúhlasiť jeho stav a rovnako skontrolovať,
či neprišlo k nejakým zásahom do plynového merača zo strany žalobcu. Pokiaľ bol v minulosti jeho

dodávateľom služieb SPP a.s. Bratislava, a ktorým je aj v súčasnej dobe, nikdy nemal nedoplatky, iba
preplatky. Nedoplatky, ktoré mu boli vyúčtované žalobcom a sú predmetom sporu, mu boli vyúčtované
neoprávnene. Nakoľko nebol osobne prítomný pri odpisovaní stavu plynového merača, termín mu
žalobcomneboloznámený,nemoholosobneodsúhlasiťstavmeračavčaseodpisovania.Dôvodnepreto
spochybňuje výšku žalobcom vystavených faktúr. Je zjavné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, na

čo však súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec neprihliadol. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vyjadrenia
žalovaného ohľadom preplatkov u predchádzajúceho dodávateľa nepovažuje za relevantné, nakoľko sa

jedná o iný zmluvný vzťah, ktorého podmienky neboli predmetom skúmania v rámci predmetnej sporovej
veci. Pri tvrdení týkajúcom sa osobnej prítomnosti žalovaného pri odpisovaní stavu plynového merača
zastáva názor, že nakoľko je merač umiestený na verejnom priestranstve, žalovaný mal kedykoľvek
možnosť skontrolovať si stav merača s hodnotami, ktoré mu boli vyúčtované a o ktorých bol riadne
informovaný prostredníctvom faktúr. Nakoľko žalovaný počas sporného obdobia stav merača v rámci

reklamácie nenamietal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali nesprávnosť nameraných
hodnôt, má zato, že žalovaný uvedenú komoditu skutočne v danom množstve spotreboval. Pokiaľ ide
o zvyšok tvrdení žalobcu týkajúcich sa neserióznosti žalobcu ako obchodného partnera, tieto tvrdenia
považuje za irelevantné, pretože nedoplatky, ktoré sú predmetom sporu, boli žalovanému účtované
oprávnene na základe hodnôt reálne spotrebovaného plynu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že trvá v plnom rozsahu
na jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a na požiadavke na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offona prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné

považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

11. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 316,40 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 205,52 eur od 10.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo

výške 8,25 % ročne zo sumy 110,88 eur od 1.3.2014 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný si nesplnil
svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu
a nezaplatil riadne a včas žalobcovi dohodnutú platbu za dodaný zemný plyn. Vzhľadom na rozsah a
dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený

nárok.

12. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní,

vyriešil už súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria
jeden celok.

13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvahsúdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatkov

za dodaný zemný plyn je opodstatnený, keď nebol osobne prítomný pri odpisovaní stavu meradla, teda
nemohol stav meradla odsúhlasiť a u predchádzajúceho dodávateľa zemného plynu SPP a.s. Bratislava
nikdy nemal nedoplatky, iba preplatky. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,
že právny predchodca žalobca ako dodávateľ uzatvoril dňa 5.9.2011 so žalovaným ako odberateľom
Zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu č. SKEL156018, na základe ktorej zmluvy o

združených službách dodávky elektriny a plynu sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému
dodať zemný plyn pre dohodnuté odberné miesto a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za odobratý
zemný plyn a ďalšie doplnkové služby. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná
za obdobie od 19.10.2012 do 18.10.2013 na základe faktúry číslo 3313124428 zo dňa 23.10.2013
s dátumom splatnosti dňa 9.11.2013 na sumu 409,23 eur, z ktorej sumy žalovaný zaplatil časť vo

výške 203,71 eur a za obdobie od 19.10.2013 do 31.1.2014 na základe faktúry číslo 2421003777
zo dňa 11.2.2014 s dátumom splatnosti dňa 28.2.2014 na sumu 110,88 eur. Žalovaný vyúčtovanú
cenu za dodávku zemného plynu spolu v sume 316,40 eur doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Súd prvej
inštancie správne poukázal na to, že neprítomnosť žalovaného pri odpočte plynu ako i skutočnosť, že
pri predchádzajúcom dodávateľovi mal žalovaný preplatky, ho nezbavuje jeho povinnosti zaplatiť cenu

dodaného zemného plynu, ktorá mu bola vyúčtovaná žalobcom. V nadväznosti na vyššie uvedené je
nutné konštatovať, že súd prvej inštancie v odseku 19. napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo
obranu žalovaného (zopakovanú aj ako argumenty v odvolaní) nepovažoval za dôvodnú a ku ktorým
záverom niet čo dodať. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že za odber zemného plynu nie je
povinný zaplatiť. Opakované tvrdenia žalovaného ako odvolacieho argumenty odvolací súd považoval

za právne irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bez potreby sa nimi vysporiadať.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere

vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzujeprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov námietka žalovaného o neunesení dôkazného bremena
žalobcu na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku nebola dôvodnou, keďže žalobca
existenciu záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka preukázal, pričom v
konkrétnom prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal náležitým spôsobom s otázkou,
prečo považoval nárok žalobcu z titulu zmluvy o dodávke plynu za vymedzené časové obdobie za

dôvodný.

21. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú

ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne

sa vyporiadal s námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak
odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody
jeho nesprávnosti).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením

po právoplatnom skončení veci.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).